Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Csp-111-2016.pdf
PDF · 83.74 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/111/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom W.Á. XXX/A, M., IČO: 47 967 692, proti žalovanej: Ž.L. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, M., zastúpená zvoleným zástupcom Občianskym združením OPOS, so sídlom L.. A. XXXX/XXA, N. N., IČO: 51 147 688, o zaplatenie 3.500,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 585 Eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.460,81 Eur spolu s úrokom vo výške 10 % ročne zo sumy 2.915 Eur od 29.07.2017 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.915 Eur od 29.07.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcu sa podanou žalobou v znení jej čiastočného späťvzatia učineného písomným podaním zo dňa 18.09.2017, doručeným súdu dňa 22.09.2017 (č.l. 78) domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.915 Eur, a to titulom istiny nesplateného úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštovou bankou, as., Bratislava, IČO : 31 340 890 ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom dňa 13.06.2013 a na základ ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.500 Eur. Označeným podaním zo dňa 18.09.20174 (č.l. 78) žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 585 Eur späť, nakoľko žalovaná zaplatila v období od 23.11.2016 do 28.07.2017 uvedenú sumu, t.j. sumu 585 Eur, ktorú žalobca ako veriteľ započítal na istinu úveru poskytnutú vo výške 3.500 Eur. Ďalej sa žalobca žalobou v znení jej špecifikácie (č.l. 78) domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.545,81 Eur, a to titulom dohodnutých úrokov z úveru vo výške 15,9 % ročne a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne vyčíslených ku dňu 28.07.2017 celkom na sumu 2.545,81 Eur. Tiež sa domáhal zaplatenia dohodnutých úrokov z úveru vo výške 15,9 % ročne z nesplatenej istiny úveru, t.j. zo sumy 2.915 Eur od 29.07.2017 do zaplatenia, a tiež a domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne z nesplatenej istiny úveru, t.j. zo sumy 2.915 Eur od 29.07.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná si svoje povinnosti z predmetnej úverovej zmluvy neplnila, a preto žalobca úver vyhlásil za predčasne splatný ku dňu 02.04.2014.
2. Žalobca predložil súdu Dohodu o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári zo dňa 14.11.2016 (č.l. 145 rub a nasl.) na základe ktorej žalovaná ako dlžník uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a
výšky, a to v sume 3.500 Eur titulom nezaplatenej istiny poskytnutého úveru a v sume 2.628,04 Eur titulom príslušenstva, spolu teda vo výške 6.128,04 Eur, ktorá suma bola v tejto výške splatná ku dňu 14.11.2016. Zároveň sa žalovaná zaviazala splácať uvedený dlh vo výške 6.128,04 Eur spolu s úrokom vo výške 10 % ročne zo sumy 3.500 Eur od 15.11.2016 do úplného zaplatenia istiny vo výške 3.500 Eur, a to v mesačných splátkach vo výške 65 Eur.
3. Žalovaná sa písomne k žalobe nevyjadrila. Svoju obranu predniesla prostredníctvom zvoleného zástupcu až na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na deň 19.09.2017 (č.l. 76). V rámci obrany žalovaná uviedla, že žalobca žiada plnenie zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.06.2013. Žalovaná však neuhradila z predmetného úveru žiadnu splátku Poštovej banke, prvá splátka podľa zmluvy bola splatná dňom 25.07.2013. Žalobca pristúpil dňa 14.03.2014 k zosplatneniu celého úveru, čím žalovaná stratila výhodu ďalej platiť v splátkach tento úver. Splátky splatné zo zosplatnenia sa premlčali plynutím dojednanej splatnosti, pričom tieto splátky do októbra 2013 boli premlčané vzhľadom na dátum podania návrhu 22.11.2016. Pri zosplatnení pôžičky postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka zročnosťou nesplnenej splátky. Pokiaľ veriteľ zosplatnil dlh v marci 2014 musel vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok pred marcom 2014 t.j. splátky k 25.12.2013, k 25.01.2014 a 25.02.2014, pričom premlčacia doba by sa mala začať počítať od splatnosti splátky splatnej k 25.12.2013. V skutočnosti začala premlčacia doba plynúť dňom 25.10.2013 a vzhľadom na dĺžku premlčacej doby tri roky podľa § 101 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Návrh bol podaný po uplynutí premlčacej doby, pretože bol podaný 22.11.2016. Žalobca má v obchodných podmienkach v bode 5.5. uvedené, že ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti je poštovka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaný tak nekonal ani po troch nezaplatených splátkach, preto má žalovaná za to, že sa mu právo na plnenie premlčalo, a pre premlčanie uplatneného nároku žiadala žalobný návrh zamietnuť v celom rozsahu.
4. Z vykonaného má súd za nesporne preukázané, že žalovanej právny predchodca žalobcu poskytol na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštovou bankou, as., Bratislava, IČO : 31 340 890 ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom dňa 13.06.2013 spotrebiteľský úver vo výške 3.500 Eur.
5. Ďalej má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 14.11.2016 Dohodu o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári (č.l. 145 rub a nasl.) na základe ktorej žalovaná ako dlžník uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky, a to v sume 3.500 Eur titulom nezaplatenej istiny poskytnutého úveru a v sume 2.628,04 Eur titulom príslušenstva, spolu teda vo výške 6.128,04 Eur, ktorá suma bola v tejto výške splatná ku dňu 14.11.2016. Zároveň sa žalovaná zaviazala splácať uvedený dlh vo výške 6.128,04 Eur spolu s úrokom vo výške 10 % ročne zo sumy 3.500 Eur od 15.11.2016 do úplného zaplatenia istiny vo výške 3.500 Eur, a to v mesačných splátkach vo výške 65 Eur.
6. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať.
7. Súd primárne skúmal či predmetné uznanie dlhu je platným právnym úkonom a dospel k záveru, že toto uznanie dlhu je platným právnym úkonom, obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, pričom žalovaná uznala svoj, ktorý už bol splatný, a nejedná sa tak o prípad predpokladaný v ust. § 5a ods.3 zákona č. 2350/2007 Z.z., v zmysle ktorého neplatné sú ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa vo vlastnom mene alebo v zastúpení treťou osobou uznať svoj dlh pre prípad
neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, t.j. nejedná sa o uznanie dlhu pre prípad neplnenia záväzku spotrebiteľa v budúcnosti.
8. Z listiny o uznaní dlhu má súd tiež preukázané, že strany v Čl. II. bod 3. Dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s plnením dlhu v dohodnutých splátkach vo výške 65 Eur mesačne platných vždy ku 28. dňu v mesiaci, stráca dlžník výhodu splátok. V konaní bolo nesporné, že žalovaná ako dlžník naposledy zaplatila dohodnutú splátku dňa 28.07.2017 (č.l. 80 rub) a teda stratila dohodnutú výhodu splátok.
9. Ako je už uvedené v odseku 6., v prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. V súdenej veci však žalovaná ani netvrdila, že uznaný dlh v čase jeho uznania neexistoval, ani netvrdila, že tento zanikol či už splnením alebo inak. V spore sa bránila iba námietkou premlčania. Na vznesenú námietku však súd neprihliadol, nakoľko predmetným uznaním dlhu došlo v danej veci k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby, a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 OZ). V danej veci k uznaniu dlhu došlo dňa 14.11.2016 a žaloba bola podaná na súde dňa 22.11.2016.
10. Vzhľadom na platné uznanie dlhu žalovanou, súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 5.460,81 Eur, ktorá suma pozostáva z istiny nesplateného úveru vo výške 2.915 Eur a v uznanom príslušenstve vo výške 2.545, 81 Eur. Tiež súd z identických dôvodov vyhovel žalobe v časti o zaplatenie úrokov z úveru vo výške 10 % ročne zo sumy 2.915 Eur od 29.07.2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.915 Eur od 29.07.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pre späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 585 Eur konanie zastavil.
11. Z listiny o uznaní dlhu má súd tiež preukázané, že dohodou strán došlo týmto právnym úkonom k zmene výšky dohodnutých úrokov z 15 % ročne na 10 % ročne, a preto súd žalobu v časti o zaplatenie úrokov z úveru zamietol. Žalobu súd zamietol aj v časti úroku z omeškania, nakoľko zákonný úrok z omeškania bol ku dňu 29.07.2017 vo výške 5 % ročne.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pri aplikácii zásady úspechu, žalovaný mal vo veci plný úspech 74%, nakoľko žalovaná suma spolu činila 7.447,76 Eur (istina + príslušenstvo vyčíslené od 29.07.2017 do rozhodnutia, t.j. do 05.11.2019), priznaná suma predstavovala spolu 6.455,10 Eur (istina + príslušenstvo vyčíslené od 29.07.2017 do rozhodnutia, t.j. do 05.11.2019). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.