Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoPr-2-2019.pdf
PDF · 104.5 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoPr/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudkýň JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, XXX XX G., právne zastúpená JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou - Advokátska kancelária, Lipová 1, 066 01 Humenné, IČO: 37 368 940, proti žalovanému J. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 1.833,56 eur s prísl., o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11Cpr/22/2017-134 zo dňa 15.1.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku.
Zrušuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 712,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 52,80 eura od 1.4.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 74,80 eura od 1.5.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 70,40 eura od 1.6.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 74,80 eura od 1.7.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 83,60 eura od 1.8.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 70,40 eura od 1.9.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 70,40 eura od 1.10.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 74,80 eura od 1.11.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 70,40 eura od 1.12.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 70,40 eura od 1.1.2016 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 39 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby s tým, že uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia 1.833,56 eura istiny s prísl. z dôvodu nevyplatenej mzdy na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 13.3.2015 za obdobie marec - december 2015 v celkovej sume 712,80 eura, ďalej za obdobie január - december 2016 na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 30.12.2015 v sume 774,36 eura a za obdobie január - máj 2017 na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 31.12.2016 v sume 346,40 eura. Súd prvej inštancie poukázal na stanovisko strán sporu, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 228a ods. 1, 2, § 118 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce a uviedol, že vyhovel návrhu žalobkyne v časti úhrady mzdy za obdobie od 1.4.2015 do 1.1.2016 z dôvodu, že nemal preukázané, že uvedené sumy podľa dohody o pracovnej činnosti by žalobkyňa prebrala. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, lebo mal preukázané, že žalobkyňa za obdobie január 2016 prevzala finančné prostriedky v sume 64,53 eura, čo bolo potvrdené podpisom preberajúcej, za február 2016 prebrala
64,53 eura, za marec 2016 prebrala 64,53 eura, za apríl 2016 prebrala 64,53 eura, za máj 2016 prebrala 64,53 eura, za jún 2016 prebrala 64,53 eura, za júl 2016 prebrala 64,53 eura, za august 2016 prebrala 64,53 eura, za september 2016 prebrala 64,53 eura, za október 2016 prebrala 64,53 eura, za november 2016 prebrala 64,53 eura, za december 2016 prevzala 64,53 eura. Žalobkyňa nenamietala, že podpis nie je pravdivý. Taktiež súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobkyňa prevzala finančné prostriedky za obdobie január 2017 v sume 69,28 eura, február 2017 v sume 69,28 eura, marec 2017 v sume 69,28 eura, apríl 2017 v sume 69,28 eura, máj 2017 v sume 69,28 eura. Súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané zo strany žalovaného, že by žalobkyni bola uhradená mzda za obdobie roku 2015, a preto k zaplateniu tejto sumy žalovaného zaviazal. Čestné vyhlásenie p. S. L.Í.D., ktorá viedla externe účtovníctvo pre živnostníka - žalovaného, nepovažoval za dôveryhodné. Poukázal na to, že výplatné pásky za obdobie marec - december 2015, ako aj výplatné listiny nie sú podpísané žalobkyňou. Uviedol, že bolo povinnosťou zamestnávateľa zaslať finančné prostriedky a výplatné pásky inou formou, napr. poštou, na účet. Zo strany zamestnávateľa - žalovaného nebolo preukázané a potvrdené, že by zamestnávateľ takto postupoval. Súčasťou priznaného nároku z titulu náhrady mzdy za obdobie roku 2015 je aj priznaný zákonný úrok z omeškania z jednotlivých mesačných náhrad mzdy v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., lebo k omeškaniu na strane zamestnávateľa - žalovaného došlo u jednotlivých mesačných náhrad podľa ich splatnosti. Poukázal na čl. 6 ods. 1, 8 Civilného sporového poriadku, ako aj povinnosti strán sporu týkajúce sa preukázania nimi tvrdených skutočností.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku tak, že uviedol, že žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 39 %, v ktorej časti súd prvej inštancie žalobe vyhovel, a preto jej v tejto časti priznal aj nárok na náhradu trov konania.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovaného. Namietal vyhovujúci výrok a súvisiaci výrok o trovách konania. Napadnutý rozsudok považoval za nezákonný a nesprávny. Poukázal na to, že súdu prvej inštancie boli predložené čestné prehlásenie S. L.Í.D., externej účtovníčky žalovaného, z ktorého je zrejmé, že žalovaným boli zaplatené odvody do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, ako aj mzda žalobkyne. Predloženým čestným prehlásením žalovaný potvrdil, že finančné prostriedky za rok 2015 žalobkyni vyplatil. Poukázal na vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní dňa 6.11.2018, ktorá uviedla, že so žalovaným žili v spoločnej domácnosti, fungovali ako manželia, a teda aj finančné prostriedky, ktorými disponovala, používala na chod domácnosti a na deti, o ktoré sa žalovaný staral. Finančné prostriedky jej žalovaný odovzdával osobne, a preto žalovaný nepovažoval za potrebné, aby jej tieto zasielal iným spôsobom, či už poštou alebo bezhotovostným prevodom. Ďalej poukázal na to, že za obdobie od 16.3.2015 do 31.12.2015 boli žalovaným žalobkyni vyhotovené výplatné pásky, aj výplatné listiny, ktoré si však žalobkyňa neprevzala i napriek viacerým telefonickým upozorneniam externej účtovníčky žalovaného. Táto skutočnosť nemôže byť kladená za vinu žalovanému z dôvodu, že žalovaný prostredníctvom svojej účtovníčky sa snažil odovzdať výplatné pásky a listiny žalobkyni. Za obdobie roku 2016 a 2017 boli výplatné pásky a listiny podpísané žalobkyňou, a teda žalobkyňa svojim podpisom na predmetných listinách potvrdila prevzatie mzdy. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa od obdobia 2015 uzavrela so žalovaným ďalšie 2 dohody o pracovnej činnosti, a to zo dňa 30.12.2015, zo dňa 31.12.2016, čo nasvedčuje tomu, že žalovaný mal so žalobkyňou vysporiadané všetky záväzky z predchádzajúcej dohody. Nedáva zmysel, ak by žalobkyňa nemala vyplatenú mzdu, aby uzatvárala ďalšie dohody o pracovnej činnosti. Zároveň poukázal na čl. VI. dohody o pracovnej činnosti zo dňa 13.3.2015, v zmysle ktorého bola žalobkyňa oprávnená písomne vypovedať dohodu bez uvedenia dôvodov s 15-dňovou výpovednou dobou, čo však žalobkyňa ani raz neučinila, pretože nemala na to dôvod. K ukončenia spolužitia so žalovaným došlo 20.1.2017. U žalovaného žalobkyňa pracovala 2 týždne alebo 2 dni, pričom na otázku samosudkyne, z akého dôvodu požaduje mzdu za obdobie od 1.2.2017 do 30.5.2017, keď už prácu nevykonávala, žalobkyňa uviedla, že to považuje za finančné zadosťučinenie. Uplatnený nárok žalovaný považoval za nesprávny a nezákonný. Ďalej namietal výrok o trovách konania. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne stanovil čistý úspech strany v spore. Žalobkyňa bola voči žalovanému úspešná iba vo výške 39 % a žalovaný bol voči výroku o náhrade mzdy voči žalobkyni úspešný vo výške 61 %, tzn., že čistý úspech žalovaného je 22 %. Z tohto dôvodu mal súd priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 22 % voči žalobkyni. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uplatnil si nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
3. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalobkyne. Namietala zamietavý výrok. Poukázala na to, že sa jedná o individuálny pracovný spor, v ktorom súd môže zastúpiť pasivitu zamestnanca tak, že môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ale ak boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Poukázala na to, že súd prvej inštancie neodôvodnil zamietnutie navrhnutých dôkazov žalobkyňou. Ďalej nesprávne posúdil listinné dôkazy, ktoré predložil právny zástupca žalovaného, ktoré sa týkajú pokladničnej knihy za rok 2016, ku ktorej neboli predložené pokladničné doklady, a ak aj niektoré boli predložené, nie sú podpísané príjemcom, ani osobou, ktorá bola oprávnená takýto výdavok za zamestnávateľa schváliť. Vo vzťahu k pokladničnej knihe za rok 2017 neboli predložené žiadne pokladničné doklady, a teda žalobkyňa bola toho názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, aby preukázal, že vyplatil žalobkyni mzdy v jednotlivých mesiacoch. Poukázala na dohodu o skončení pracovnej činnosti z 31.5.2017, ktorá je podpísaná stranami sporu, z ktorej nevyplýva, aby záväzky zamestnávateľa, teda žalovaného boli voči žalobkyni vysporiadané. Tvrdila, že žalovaný nepreukázal vyplácanie mzdy žalobkyni. Poukázala na iné rozhodnutie všeobecného súdu. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na ním tvrdené skutočnosti. S tvrdením právnej zástupkyne žalobkyne o nesprávnom vyhodnotení listinných dôkazov súdom prvej inštancie nesúhlasil. Podľa jeho názoru, žalovaný náležite preukázal prevzatie výplaty žalobkyňou za všetky mesiace v roku 2016 a 2017. K výplatným páskam a listinám za rok 2015 uviedol, že síce danými výplatnými listinami nedisponuje, avšak poukázal na vyplatenie mzdy za rok 2015, ktoré preukázal čestným prehlásením externej účtovníčky žalovaného p. S. L.Í.D. zo dňa 18.9.2018. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uplatnil si nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
Právna zástupkyňa žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na ňou tvrdené skutočnosti v podanom odvolaní. Zdôraznila, že na pojednávaní dňa 15.1.2019 žalobkyňa žiadala vykonať dôkaz, a to výsluch účtovníčky p. L.Í.D. za účelom odstránenia rozporov, a to v čestnom vyhlásení, pretože účtovné doklady nekorešpondujú s jej čestným prehlásením. Ďalej poukázala na to, že v spore nebol ani raz vypočutý žalovaný. Zdôraznila, že sa jedná o pracovnoprávny spor, a preto mal súd aplikovať vyšetrovaciu zásadu a zastúpiť zamestnancovu pasivitu tak, že mohol vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
5. Právny zástupca žalovaného v replike k vyjadreniu právnej zástupkyne žalobkyne k odvolaniu žalovaného zotrval na svojom stanovisku s tým, že poukázal na to, že žalobkyňa mala dostatok priestoru v replike a duplike navrhnúť taký dôkaz v spore a nie navrhovať taký dôkaz viac ako 6 mesiacov po podaní žalobného návrhu. Podľa jeho názoru, predložené čestné prehlásenie bývalej externej účtovníčky žalovaného p. L.Í.D. zo dňa 18.9.2018, korešponduje a je totožné s účtovnými dokladmi predloženými v spise. Žalobkyňa dňa 15.1.2019 žiadnym spôsobom nekonkretizovala, aké rozpory sú v čestnom prehlásení s účtovnými dokladmi. Vypočutie svedkyne podľa jeho názoru nebolo potrebné, ani hospodárne. Zotrval na svojom stanovisku.
Právna zástupkyňa žalobkyňa sa v rámci odvolacej repliky k doručenému vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného písomne nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobami oprávnenými (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj webovej stránke dňa 9.10.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti zamietavému výroku nie je dôvodné. Odvolanie žalovaného proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania je dôvodné.
7. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku z titulu nevyplatenej mzdy za
obdobie roku 2016 v sume 774,36 eura a za obdobie január až máj 2017 v sume 346,40 eura, v tejto časti sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie, ktorý správne dospel k záveru, že za uvedené obdobie na základe dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej dňa 30.12.2015 so začiatkom pracovnoprávneho vzťahu od 4.1.2016 do 31.12.2016 (č.l. 9 spisu), ako aj na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti zo dňa 31.12.2016 so začiatkom pracovnoprávneho vzťahu od 1.1.2017 a jeho ukončením dohodou zo dňa 31.5.2017 (č.l. 17, 18 spisu), nárok na mzdu nie je dôvodný. Za uvedené obdobie žalovaný preukázal listinnými dôkazmi, a to výplatnými páskami vyplatenie odmeny za výkon pracovnej činnosti. Žalobkyňa tieto skutočnosti nepoprela a v sporovom konaní boli nespornou skutočnosťou. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel na základe vyhodnotenia jednotlivých listinných dôkazov, jednotlivo v ich vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 191 CSP boli správne, a preto uplatnená námietka nesprávnych skutkových zistení nebola opodstatnená.
8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalobkyne týkajúcu sa nevypočutia žalovaného v konaní. Výsluch strany sporu je len jedným z dôkazných prostriedkov v rámci vykonaného dokazovania v sporovom konaní. Žalovaný sa náležite vyjadril k žalobe (č.l. 66 spisu), ako aj prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu (č.l. 88 spisu), ako aj navrhol vykonať dokazovanie na preukázanie ním tvrdených skutočností. Jeho nevypočutím na súde prvej inštancie nedošlo k porušeniu procesných ustanovení Civilného sporového poriadku.
Odvolací súd súhlasí s názorom právnej zástupkyne žalobkyne, že v danom prípade sa jedná o individuálny pracovný spor, v ktorom súd mal aj sám vykonávať dokazovanie, ak je to nevyhnutné na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na nevyplatenú mzdu za rok 2016 a obdobie január - máj 2017, súd prvej inštancie mal podľa názoru odvolacieho súdu náležite zistený skutkový stav veci, a preto vo vzťahu k týmto uplatneným nárokom nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci samej vykonávať ďalšie dokazovanie. Je nelogické, aby žalovaný uhrádzal odvody do Sociálnej poisťovne za žalobkyňu, vykazoval za obdobie trvania pracovnoprávneho vzťahu uzatvoreného na základe dohody o pracovnej činnosti žalobkyni mzdu, ktorú by jej následne nevyplácal. Na strane strán sporu je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že v rozhodnom období uplatnených nárokov na mzdu strany žili v partnerskom vzťahu, v spoločnej domácnosti, ktorá skutočnosť bola nespornou v sporovom konaní. Navyše je nelogické, aby žalobkyňa, ktorá mala príjem len na základe dohody o pracovnej činnosti, lebo v spore nedeklarovala iný príjem z pracovného pomeru, aby sa nedomáhala nároku na vyplatenie mzdy za odpracovanú prácu, pokiaľ by jej za jednotlivé mesiace mzda vyplatená nebola.
9. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobkyne proti zamietavému výroku za dôvodné, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
10. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
K odvolaniu žalovaného proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia bola dôvodná. Je nesporné, že súd prvej inštancie náležite nepostupoval v individuálnom pracovnom spore v súlade s ust. § 316-323 CSP, ak sa náležite nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného o spôsobe vyplácania mzdy žalobkyni za obdobie od marca do decembra 2015 (č.l. 66 spisu). Dospel k nesprávnemu záveru o tom, že pokiaľ žalobkyňa odmietala si prostredníctvom účtovníčky prevziať výplatné pásky a listiny týkajúce sa výplaty mzdy, mal žalovaný ako zamestnávateľ zvoliť iný postup, a teda doručiť jej mzdu za vykonanú prácu inou formou, napr. na jej účet. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že so žalobkyňou v uvedenom období, ako aj v následnom období rokov 2016 a začiatok roka 2017 žili v spoločnej domácnosti ako partneri a žalovaný jej finančné prostriedky v hotovosti nosil domov. Tieto rozporné skutkové tvrdenia, ktorými sa náležite súd prvej inštancie nevysporiadal, mali za následok nesprávne právne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na vyplatenie mzdy za obdobie od marca do decembra 2015 v sume 712,80 eura.
Navyše súd prvej inštancie síce zamietol návrh na vykonanie dokazovania ohľadne výsluchu svedkyne pani L.Í.D., externej účtovníčky žalovaného, avšak v odôvodnení rozhodnutia sa náležite nevysporiadal, resp. neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré ďalšie dôkazy na preukázanie tvrdenia žalovaným nevykonal. Len konštatoval, že čestné prehlásenie predložené p. L.Í.D. (č.l. 115 spisu) považoval za nedôveryhodné. V individuálnych pracovnoprávnych sporoch platí vyšetrovací princíp, ktorý predstavuje odklon od všeobecného procesného postupu súdu v sporových konaniach. Uvedené vyplýva z ust. § 319 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia podľa jeho gramatického výkladu vyplýva záver, podľa ktorého súd pristúpi k zabezpečovaniu dôkazných prostriedkov až v prípade, keď je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej. V danom prípade neuvedenie z akých dôvodov predložený listinný dôkaz, a to čestné vyhlásenie pani L.Í.D., externej účtovníčky žalovaného, resp. jej nevypočutie, súd prvej inštancie neodôvodnil, a preto v tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Práve navrhovaným dôkazom žalovaný chcel preukázať ním tvrdené skutočnosti o nedôvodnosti uplatneného nároku na mzdu za obdobie trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného v období od marca 2015 do decembra 2015. Odôvodnenie rozhodnutia uvedené v bodoch 11-17 súd prvej inštancie nesprávne uviedol na individuálny pracovnoprávny spor.
11. Za dôvodnú považoval odvolací súd uplatnenú námietku aj vo vzťahu k výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie nesprávne stanovil pomer úspechu žalobkyne v spore, ak konštatoval, že žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 39 %, a preto jej aj v tomto rozsahu nárok na náhradu trov konania priznal. Pri aplikácii ust. § 255 ods. 2 CSP bolo povinnosťou súdu prvej inštancie stanoviť pomer úspechu a neúspechu s tým, že pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania. Súd prvej inštancie nesprávne vychádzal len z úspechu žalobkyne v spore, pokiaľ nezohľadnil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania úspech žalovaného vo vzťahu k zamietavému výroku. Pri aplikácii zásady pomeru úspechu v spore platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore matematicky odpočítaním s tým, že dosiahnutý výsledok predstavuje pomerný úspech strany v spore.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo nesprávne právne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, neodstránenia rozporov v skutkových tvrdeniach strán v spore, ako aj náležité neodôvodnenia rozhodnutia súdu, z akých dôvodov navrhovaný dôkaz, resp. predložený listinný dôkaz nepovažoval za vierohodný. Právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva strany na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 a nasl. ústavy.
13. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie za účelom zistenia a odstránenia rozporov v skutkových tvrdeniach strán sporu ohľadne uplatneného nároku na nevyplatenú mzdu za obdobie od marca do decembra 2015 v sume 712,80 eura, a to vykonaním dokazovania - výsluchom navrhovanej svedkyne p. L.Í.D., ako aj výsluchom žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že v individuálnom pracovnoprávnom spore je potrebné na zistenie skutkového stavu veci aplikovať ust. § 319-320 CSP, ktoré ustanovenia predstavujú odklon od sudcovskej a zákonnej koncentrácie s tým, že platí vyšetrovací princíp, a preto nemožno založiť rozhodnutie vo veci na tvrdení, že strany sporu nimi tvrdené skutkové okolnosti nepreukázali a tým neuniesli dôkazné bremeno. Žalovaný riadne na preukázanie ním tvrdených skutkových okolností navrhol dokazovanie, pred vyhlásením dokazovania za skončené.
Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie na nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany v spore vyplývajúcou z ust. § 255 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.