Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32C-22-2019.pdf
PDF · 82.26 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobkyne: G.. Q. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX W. XX, právne zastúpenej: JUDr. Michaela Töröková, advokátka so sídlom Ul. 29. augusta č. 5, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: D. J.A., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX H. XXX, o zaplatenie 850,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 32C/22/2019-16 zo dňa 09.07.2019 z r u š u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 850,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku žalobu zamieta.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania a trov právneho zastúpenia, o ktorých výške rozhodne vyšší súdny úradník samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 10.06.2019 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 850,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 350,- eur od 26.01.2019 do zaplatenia a zo sumy 500,- eur od 26.02.2019 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 02.04.2018 uzavrela žalobkyňa a žalovaný Zmluvu o nájme bytu, pričom predmetom nájmu bol 4 izbový zariadený byt č. XX na 4 poschodí bytového domu 03-13 vchod č. 1 v E.. Nájomné bolo dohodnuté na sumu 650,- eur mesačne, pričom 500,- eur predstavoval nájom a suma 100,- náklady na energie a za služby. Nájomca zložil depozit vo výške 650,- eur, ktorý sa mal vrátiť po skončení nájmu. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú do 31.03.2019. Žalovaný bol povinný hradiť nájomné vopred do 25. dňa v mesiaci na nasledujúci mesiac. V júni sa žalobkyňa a žalovaný dohodli na nájomnom vo výške 400,- eur a platbe za energie v sume 100,- eur. Žalovaný uhradil poslednú platbu nájomného za december 2018, následne už žiadnu sumu neuhradil, t.j. nájomné za mesiace január, február a marec 2019 neuhradil. Žalobkyňa započítala zložený depozit 650,- eur na nájomné za mesiac január v sume 500,- a v sume 150,- eur na mesiac február. Žalobkyňa sa domáha zaplatenia nájomného v pomernej časti za február v sume 350,- eur a nájomného za marec v sume 500,- eur.
2. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
3. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 32C/22/2019-16 zo dňa 08.07.2019, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd výrokom I tohto rozhodnutia podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. zrušil. Súd vykonal šetrenie pobytu žalovaného, tento sa však nepodarilo zistiť, a to ani od matky žalovaného, ktorá polícii uviedla, že so synom nie je v kontakte a nevie, kde sa zdržuje. Lustrácia v Sociálnej poisťovni a ZVJS bola negatívna. Súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuly a webovej stránke súdu a vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe, tento sa však nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“). Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žalobou doručenou súdu dňa 10.06.2019, Zmluvou o nájme č.l. 4-6, Predžalobnou výzvou na zaplatenie č.l. 7 a podacím lístkom č.l. 8. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 a § 297 Civilného sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote.
5. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 850,- eur titulom nezaplateného nájomného.
6. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
7. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
8. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. . 9. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
10. Súd konštatuje, že v konaní neboli žiadne skutočnosti sporné, nakoľko žalovaný žalobkyňou tvrdené skutočnosti nerozporoval, keďže sa k žalobe nevyjadril.
11. Súd konštatuje, že vzťah medzi žalobcami a žalovanými je občianskoprávny. Z obsahu predloženej zmluvy o nájme č.l.4-6, má súd preukázané, že vznikol nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, kedy žalobkyňa prenajala žalovanému 4 izbový zariadený byt č. XX na 4 poschodí bytového domu XX- XX vchod č. X v Opoji. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazali hradiť nájomné vo výške 650,- eur a zálohové platby za energie vo výške 100,- eur mesačne (ČL. II zmluvy). Nájomná zmluva bola dohodnutá na dobu určitú do 31.03.2019, prípadne bolo možné ukončiť zmluvný vzťah aj výpoveďou tak, že výpovedná dvojmesačná lehota začala plynúť dňom doručenia výpovede. Z nesporných tvrdení žalobkyne mal súd preukázané, že zmluvný vzťah trval až do 31.03.2019, pričom žalovaný nezaplatil nájomné za mesiace január až marec 2019. Súčasne mal súd preukázané, že účastníci sa dohodli na znížení sumy nájomného na sumu 500,- eur mesačne vrátane energii, pričom z uvednej sumy vychádza aj žalobkyňa vo svojej žalobe. Žalobkyňa započítala zloženú zálohu v sume 650,- eur na nájomné za mesiac január v sume 500,- eur a v sume 150,- eur na nájomné za mesiac február. Žalobkyňa sa teda domáha zaplatenia nezaplateného nájomného vo výške 350,- eur za mesiac február a 500,- eur za mesiac marec. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, keď žalovaný nezaplatil žalované nájomné za mesiac február v rozsahu 350,- eur a za mesiac marec v rozsahu 500,- eur, a preto ho súd zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy žalobkyni.
12. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
13. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
15. Vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu súd konštatuje, že toto žalobkyni nepriznal, ale žalobu v tejto časti zamietol, nakoľko nie je možné priznať úroky z omeškania, ale len poplatok z omeškania, ktorý prichádza do úvahy pri omeškaní s platením nájomného. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania, pričom oprávnená bola si uplatniť poplatky z omeškania, čo však neurobila. Vzhľadom na to, že súd nemôže priznať úrok z omeškania, ale len poplatok, ktorý si však žalobkyňa neuplatnila, rozhodol súd tak, že žalobu v časti požadovaného úroku z omeškania zamietol.
16. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobkyňa ako účastník plne úspešný v konaní čo do zaplatenia žalovaného nájomného, a preto žalovaného zaviazal na ich zaplatenie v rozsahu 100%.
19. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.