Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-300-2014.pdf
PDF · 157.58 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/300/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcov 1) Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, Z., 2) U. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, 3) X. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, Z., žalobcovia v prvom a treťom rade zastúpení JUDr. Danielom Finkom, advokátom, Valaškovská 21, Humenné proti žalovanej Q.. Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, Z., zast. JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou, Kudlovská 1, Humenné o určenie hranice takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcov z a m i e t a.
Priznáva žalovanej náhradu trov konania voči žalobcom v prvom, druhom a treťom rade v rozsahu 100%.
Priznáva Slovenskej republike náhradu nákladov za znalecké dokazovanie voči žalobcom v prvom, druhom a treťom rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali, aby súd určil priebeh hranice medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov a to parcely č. CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parcely č. CKN XXXX - záhrady o výmere 420 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, parcely č. CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 409 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia Z. a vo vlastníctve žalovanej parcely č. CKN XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 166 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parcely č. XXXX/X-záhrady o výmere 321 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parcely č. CKN XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia Z. a to podľa grafickej prílohy znaleckého posudku, ktorý bude súčasťou rozsudku a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
2. Vo svojej žalobe žalobcovia uviedli, že medzi stranami sporu je spor o určenie hranice medzi ich pozemkami. Účastníci konania v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné č. 18C 64/2012 uzavreli zmier. Podkladom pre uzavretie zmieru bol vytyčovací náčrt autorizačne overený H.. Q. E., D.. zo dňa 21.10.2011. Žalobca požiadal o prešetrenie hranice medzi pozemkami, pričom Správa katastra Humenné mu podaním zo dňa 31.12.2012 oznámila, že vlastnícka hranica nie je totožná s hranicou, ktorá bola prvotne zadefinovaná geometrickým plánom č. XXX-XXXX-X. Teda súčasne platné údaje katastrálneho operátu, z ktorých vychádzal aj vytyčovací náčrt H.. Q. E. a ktorý bol podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci 18C 64/2012 sa neopieral o skutočnú vlastnícku hranicu susediacich nehnuteľností, ale bol zameraný na základe nesprávnych údajov zanesených do katastra operátu. Tieto skutočnosti žalobcom v čase uzavretia zmieru neboli známe. Na základe žiadosti žalobcov sa k problematike listom zo dňa 28.1.2013 vyjadril aj Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, kde sa okrem iného uvádza, že geometrické plány vyhotovené v rokoch 1981 a 1991 neboli vyhotovené v súlade
s technickými predpismi. Z predloženej dokumentácie je evidentné, že vytýčenie zo dňa 22.10.2011 autorizačne overené H.. Q. E. bolo vykonané na základe platného stavu katastra nehnuteľností tak, ako ho viedla správa katastra aj s uvedenou chybou. Aj zo stanoviska tohto orgánu je zrejmé, že skutočná vlastnícka hranica medzi parcelami strán sporu nie je totožná s hranicou, ktorá bola prvotne zameraná GP č. XXX-XXXX-X a teda súčasne „platné údaje“ katastrálneho operátu, z ktorých vychádzal vytyčovací náčrt H.. Q. E., ktorý bol podkladom pre rozhodnutie vo veci 18C 64/2012 sa neopieral o skutočnú vlastnícku hranicu susediacich nehnuteľností, ale bol zameraný na základe nesprávnych údajov zanesených do katastrálneho operátu, čo tento orgán aj sám potvrdil svojím podaním zo dňa 28.1.2013. Okresný súd Humenné v konaní 18C 80/2013 zo dňa 24.6.2013 povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Humenné č. 18C 64/2012. Následne v tomto konaní bola stranám sporu uložená povinnosť podať žalobu o určenie priebehu hranice medzi spornými nehnuteľnosťami. V danom prípade je podľa názoru žalobcov nesporné, že je potrebné určiť hranicu medzi pozemkami strán sporu, pretože doteraz určená hranica vychádzala z nesprávnych údajom zanesených v katastri nehnuteľností.
3. Spolu so žalobou predložili žalobcovia uznesenie Okresného súdu Humenné č. 18C 64/2012 zo dňa 3.9.2012, žiadosť o prešetrenie hranice pozemku - oznámenie zo dňa 30.11.2012, oznámenie o vybavení podania zo dňa 28.1.2013, uznesenie Okresného súdu Humenné č. 18C 80/2013 zo dňa 24.6.2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove č. 21Co 176/2013 zo dňa 30.4.2014, list vlastníctva č. XXXX, XXX, XXXX, poľný nákres merania zo dňa 25.10.2011, geometrický (polohopisný plán) zo dňa 19.3.1968, rozhodnutie o zastavení konania Obvodného úradu Humenné, zo dňa 27.2.2013. 4. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 18C 300/2014 zo dňa 15.4.2015 súd pribral do konania znalca z odboru geodézia a kartografia, a vypracovaním znaleckého posudku poveril H.. X. O. a uložil mu zodpovedať nasledujúce otázky: 1./ určiť lomové body, a následne aj hranicu medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve navrhovateľov, a to parc. reg. D. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX, par. reg. D. XXXX zapísané na LV č. XXX a parc. reg. D. Č.. XXXX zapísané na LV č. XXX a nehnuteľnosťami vo vlastníctve odporkyne, a to parc. reg. D. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X zapísané na LV č. XXXX, 2./ zamerať plot postavený medzi pozemkami vo vlastníctve navrhovateľov parc. reg. D. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX, par. reg. D. XXXX zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve navrhovateľov a pozemkami vo vlastníctve odporkyne parc. reg. D. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a zakresliť hranicu plota v geometrickom pláne, ktorý bude vyhotovený po určení lomových bodov a hranice pozemkov. 3./ porovnať priebeh hranice medzi pozemkami na parcele reg. č. XXXX, XXXX/XX a XXXX na jednej strane a parcele reg. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X na strane druhej podľa údajov platného stavu katastra nehnuteľností s priebehom pôvodnej hranice pozemkov pred THM a s užívacím stavom zisteným po zameraní v teréne, 4./ v prípade, ak znalec porovnaním priebehu hraníc pozemkov dôjde k záveru, že súčasná hranica pozemkov nie je totožná s pôvodnou hranicou pozemkov so stavom pred THM alebo s užívacím stavom, aby v geometrickom pláne zobrazil plochu, ktorá zodpovedá zistenému rozdielu.
5. Znalec dňa 4.5.2016 predložil súdu znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorom na otázku č. 1 odpovedal: Lomové body vlastníckej hranice medzi pozemkami, parcelami C KN č. XXXX/XX, XXXX a XXXX vo vlastníctve žalobcov a pozemkami, parcelami C KN č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X vo vlastníctve žalovanej sú definované vo vektorovej katastrálnej mape. Pri spracovaní znaleckého posudku nezistil dôvody na ich preurčenie a potvrdzuje výsledky merania H.. Q. E. D... Na otázku č. 2 uviedol, že na snímku v znaleckom posudku je modrou farbou zakreslená poloha oplotenia a oplotenie žalovanej v žiadnej časti nezasahuje do pozemku žalobcov. Na otázku č. 3 znalec uviedol, že užívací stav v teréne nie je v rozpore s meraním realizovaným v rámci THM. Geometrický plán z roku 1968 bol vypracovaný za účelom reálnej deľby parciel č. XXXX/X a XXXX/X s druhom pozemku roľa. Spôsob merania v roku 1968 bez pripojenia na pevné body meračskej siete zodpovedá vtedajším spoločenským pomerom. Obecne tento geometrický plán nemá právne vypovedaciu schopnosť v tomto sporovom konaní.
6. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.5.2016 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že závery znalca sú podľa žalobcov nesprávne, z nasledujúcich dôvodov: A/ hranica pozemkov určená lomovými bodmi: XXXX-S. XXXX-XX, XX-XX V tejto časti hranice pozemkov žalobcovia namietajú nesprávne určenie lomových bodov XXXX-X a XXXX-XX, lomový bod XX-XX je podľa žalobcov určený správne.
Právnym základom podanej žaloby o určenie priebehu hranie pozemkov boli najmä skutočností bližšie špecifikované v návrhu žalobcov zo dňa 26.11.2014. Z tejto žalobcovia poukazujú najmä na tieto skutočnosti: Účastníci konania sú účastníkmi súdneho sporu vedenom na Okresnom súde v Humennom, spis. značky 18C 64/2012, predmetom ktorého je žaloba Q.. Q. R. ako žalobkyne o určenie vlastníckeho práva voči žalovaným Q. O. a Q. O.. Uznesením zo dňa 3. septembra 2012 /vykonateľnosť 7. septembra/ súd schválil zmier účastníkov. Podkladom pre uzatvorenie zmieru bol vytyčovací náčrt autorizačne overený H.. Q. E., D.. dňa 21.10.2011, ktorý vytýčil hranicu medzi pozemkami podľa dostupných platných údajov katastra nehnuteľností. Na základe žiadosti navrhovateľa Q. O. o preverenie hranice medzi pozemkami pare. Č. CKN XXXX, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/XX, teda aj pozemkami, medzi ktorými bola určená hranica vytyčovacím náčrtom H.. Q. E. v súdnom spore spis. zn. 18C/64/2012 na Okresnom súde v Humennom Správa katastra Humenné podaním doručeným navrhovateľovi dňa 31.12.2012 oznámila nasledujúce skutočnosti; ..Parcela CKN XXXX/XX je v geometrickom pláne zobrazená tak, že je plynulým pokračovaním parcely CKN .XXXX. ... Pri zapracovaní katastrálnej mapy do digitálnej podoby boli použité číselné výsledky získané pri tvorbe základnej mapy veľkej mierky z roku 1979 / mapovanie intravilánu obce/, z roku 1985 /mapovanie extravilánu obce/ a číselné údaje z geometrických plánov, na základe ktorých boli v katastrálnej mape zobrazované zmeny, že bod č. XX je spoločným lomovým bodom hraníc parciel CKN XXXX. XXXX/XX, XXXX/X a je v priamej línii hranice parcely CKN XXXX bez vyznačenia od pôvodnej hranice. Zapracovaním pravouhlých súradníc bodu č. XX uvedených v ZPMZ XXXX do číselnej vektorovej mapy vznikol lom medzi parcelami CKN XXXX a CKN XXXX/XX a vlastnícka hranica nie je totožná s hranicou, ktorá bola prvotne zadefinovaná geometrickým plánom č. XXX-XXXX-X a zameraná pri technicko-hospodárskom mapovaní pri tvorbe mapy veľkej mierky v kal. území Humenné. Nakoľko bod č. XX je spoločným bodom pre štyri pozemky: CKN XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX s rozdielnymi vlastníckymi právami, zmenu polohy bodu je možné zmeniť na základe technického podkladu a dohody dotknutých vlastníkov resp. podaním žaloby na určenie priebehu vlastníckej hranice v občianskoprávnom konaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že skutočná vlastnícka hranica medzi par. C. CKN XXXX/X, XXXX/X a CKN XXXX nie je totožná s hranicou, ktorá bola prvotne zameraná č. XXX-XXXX-X, a teda súčasne platné údaje katastrálneho operátu, z ktorých vychádzal aj vytyčovací náčrt H.. Q. E., ktorý bol podkladom pre rozhodnutie vo veci spis. zn. : 18C/64/2012 sa neopieral o skutočnú vlastnícku hranicu susediacich nehnuteľností, ale bol zameraný na základe nesprávnych údajov zanesených do katastrálneho operátu, čo tento orgán aj sám potvrdil svojím podaním zo dňa 30.11.2011. Žalobca sa obrátil aj na Úrad Geodézie, kartografie a katastra SR. Ten vo svojom vyjadrení uviedol, okrem iného, aj nasledujúce skutočnosti: V uvedenom GP boli určené lomové body. Vlastnícke hranice novo určenej parcely č. XXXX/X bodmi XXXX a XXX -X, ale neboli určené (vypočítané) lomové body s hranicami pôvodných pozemkov, z ktorých bolo vyvlastňované, tak neexistovali súradnice lomových bodov hraníc pozemkov v F-N vedené ako parcely č. XXXX, XXXX/X, XXXX s parcelami č. XXXX/X. Pre ďalšie zmeny v operáte KN je rozhodujúci moment, že pri spracovaní GP XXX-X-XXXX-XX-XX neboli tieto lomové body ako priesečníky pôvodných vlastníckych hraníc a novo určené hranice zadefinované v súradniciach ... Je potrebné položiť si otázku, či novo vytvorené parcely ako napr. parcela č. XXXX/XX U. XXXX/XX boli prinavrátené v pôvodných hraniciach. Podľa grafickej časti GP by to tak malo byť, ale nové body neboli určené na pôvodnej vlastníckej hranici. Tu došlo k ďalšej chybe pri vyhotovení GP, lebo nebola rešpektovaná vlastnícka hranica medzi susednými pozemkami a to za predpokladu, že vrátené boli pozemky v pôvodných hraniciach. Ak by neboli vrátené pozemky v pôvodných hraniciach, ale boli by určené ako nové pozemky s novými hranicami, tak GP je chybný a to zo spomínaného dôvodu neurčenia priesečníkov s pôvodnými hranicami v danom prípade medzi parcelami č. XXXX, XXXX/X s parcelou č. XXXX/X. Zo stanoviska tohto orgánu je teda zrejmé, že skutočná vlastnícka hranica medzi pare. č. CKN XXXX/X, XXXX/X a CKN XXXX nie je totožná s hranicou, ktorá bola prvotne zameraná GP č. XXX-XXXX -X a leda súčasné „platné údaje" katastrálneho operátu, z ktorých vychádzal aj vytyčovací náčrt H.. Q. E., ktorý bol podkladom pre rozhodnutie vo veci spis. zn. : 18C/64/2012 sa neopieral o skutočnú vlastnícku hranicu susediacich nehnuteľností, ale bol zameraný na základe nesprávnych údajov zanesených do katastrálneho operátu, čo tento orgán aj sám potvrdil svojím podaním zo dňa 28.1.2013. Žalobcovia navrhli vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania a navrhli, aby znalec zreteľne a bez pochýb určil lomové body XX -XX, XX-XXX, XX-XXX, aby následne zakreslil oplotenie nachádzajúce sa na hranici určenej týmito lomovými bodmi a aby zreteľne graficky vyznačil hranicu určenú týmito lomovými bodmi /zohľadňujúc skutočnosti uvedené žalobcami v tomto podaní/a vyznačil odklon postaveného oplotenia oproti hranici pozemkov.
Podľa názoru žalobcov je tu aj ďalší rozpor medzi závermi znaleckého dokazovania a stanoviskami dotknutých Štátnych orgánov ako je Správa katastra Humenné a Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, kde sa zreteľne uvádza, že správa katastra spravovala geodetické informácie KN podľa zapracovaných GP aj s chybou uvedenou v GP č. XXX-XXX-XXX-XX. Je tu preto zrejmý rozpor so závermi znalca, ktorý poukazuje na povolenú odchýlku so závermi špecializovaných štátnych orgánov, ktorý konštatuje chybu. V závere znaleckého posudku H.. X. O. tento znalec uvádza, že nezistil dôvody na preurčenie lomových bodov, avšak podľa názoru žalobcov tento záver je v rozpore so závermi vyššie uvedených dotknutých špecializovaných štátnych orgánov. Tento znalec v závere poukazuje taktiež napríklad na skutočnosť, že oplotenie žalovanej v žiadnej časti nezasahuje do pozemku navrhovateľov, čo je podľa názoru žalobcov v rozpore so skutočnosťami uvedenými v tomto podaní, keďže z priestupkového spisu ObÚ Humenné je zrejmé, že jeden z vytyčovacích kolíkov žalovaná premiestnila.
7. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.8.2016 uviedla, že zo znaleckého posudku jasne vyplýva, že v katastrálnom území Z. je súčasná mapa vektorovom tvare charakterizovaná ako číselná mapa. Jej geometrický základ tvoria meračské dáta z nového mapovania THM vykonávaného fotografickou metódou, ktorá sa realizovala s presnosťou v 4.tr. presnosti, kde stredná polohová chyba je stanovená 0,40 m. Vlastnícke právo podľa súčasných údajov katastra je v súlade s právnymi predpismi a v rozsahu obnovenia vlastníckeho práva k pôvodným pozemkom v roku 1991 na základe geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX, ktorý bol spracovaný v teréne. Znalec po preskúmaní technických podkladov a vlastného merania zistil, že v tomto geometrickom pláne boli dodržané pomerné miery (šírky pozemkov) v súlade s meraním realizovaným v rámci THM. Pri zameraní v teréne reálny stav vo vzťahu k ostatným hraniciam zodpovedá stavu vyšetrenom pre THM . Odchýlka 0,40 m je rozdiel medzi meraním pri THM a stavom v roku 1991. Táto odchýlka je v rámci krajne dovolených odchýlok. Preto aj keď sporná hranica medzi pozemkami strán sporu bola zameraná nekorektne tým, že pri vyhotovení geometrického plánu z roku 1991 podrobný bod merania č. XXXX-XX nebol určený ako priesečník doterajších bodov z registra súradníc, uvedená skutočnosť nemá vplyv na správnosť priebehu hranice pozemkov, podľa platného stavu katastra nehnuteľností. Aj v prípade, ak by zmena priebehu hranice v roku 1991 nebola v rámci dovolených odchýlok, k zmene priebehu hranice medzi uvedenými parcelami by došlo aj na základe dohody vlastníkov pozemkov v roku 1992. Správnosť tohto záveru vyplýva z preukázaného skutkového stavu, že geometrický plán č. XXX- XXX-XXX-XX, ktorý bol technickým podkladom pre vydanie pôvodných pozemkov a pre vyhotovenie písomnej zmluvy o vydaní nehnuteľnosti, bol povinnou osobou predloženou oprávneným osobám. Podpisom dohody o vydaní nehnuteľnosti č. XX/XX zo dňa 29.4.1992 žalobcovia prevzali parcelu CKN č. XXXX/XX s novým priebehom hranice, vrátane odchýlky pri lomovom bode XXXX-XX bez výhrad v stave v akom bola zadefinovaná v geometrickom pláne č. XXX-XXX-XXX-XX, čo potvrdili svojim podpisom na tejto právnej listine. Žalobca v 1. rade, ako účastník konania o navrátení pozemkov v rámci reštitučných nárokov, preto mal vedomosť o geometrickom a polohovom určení parcely CKN č. XXXX/XX, ktorá už nebola v priamej línii s parc. CKN č. XXXX, pričom uvedenú skutočnosť od roku 1992 do roku 2011 nikdy nespochybňoval. Právna predchodkyňa žalovanej U. R. ako oprávnená osoba dňa 27.3.1992 podpísala s Lesostavom, š.p. dohodu o vydaní veci, na základe ktorej okrem iného, prevzala parc. CKN č. XXXX/XX so stavom, ktorý poznala z geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX. V dôsledku tejto skutočnosti priebeh hranice pozemkov medzi spornými parcelami bol určený na základe dohôd o vydaní nehnuteľnosti uzavretých medzi Lesostavom, š.p., Humenné ako povinnou osobou a oprávnenými osobami, ktorých technickým podkladom bol geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 4.2.1991. Tým medzi účastníkmi došlo k dohode o zmene priebehu vlastníckej hranice medzi dotknutými nehnuteľnosťami. Z toho dôvodu aj v prípade, ak by vlastnícka hranica medzi dotknutými pozemkami podľa platného stavu katastra nehnuteľností, neprebiehala v rámci dovolených odchýlok, ide o zmenu priebehu pôvodnej vlastníckej hranice pozemkov účastníkov na základe uvedenej dohody vedúcej k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanou vydržaním k spornej ploche. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.12.1992 od U. R.. Dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti t.j. dňa 22.12.1992 žalovaná vstúpila do oprávnenej nikým nerušenej držby, ktorá trvala do roku 2011 t.j. 19 rokov. Začiatok plynutia vydržacej doby pre účely vydržania podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom právoplatnosti povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej dňa 22.12.1992 a uplynula dňa 22.12.2002.
K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná premiestnila vytyčovací kolík, žalovaná uviedla, že zo strany žalovanej nedošlo k svojvoľnému posunu lomového bodu XX-XXX. Oplotenie stojí na pozemku žalovanej, čo vyplýva z textovej a grafickej časti bodu 2 záverov znaleckého posudku H.. X. O. a z výsledkov štátneho stavebného dozoru vykonaného z podnetu žalobcu v 1. rade dňa 24.9.2012 H.. Q. U. a H.. U.. Q. Q., ktorý bol zameraný na zistenie, či žalovaná realizovala oplotenie v súlade s vytyčovacím náčrtom H.. Q. E.. Z predmetného záznamu vyplýva, že štátny stavebný úrad pri realizácii oplotenia zo strany žalovanej nezistil žiadne porušenia.
8. Spolu s týmto vyjadrením predložila súdu geometrický plán zo dňa 2.12.1991, dohodu o vydaní veci uzavretú medzi spoločnosťou Lesostav, š.p. Humenné a U. R. zo dňa 27.3.1992, darovaciu zmluvu uzavretú medzi U. R. na strane darcu a Q. R. a Q.. Q. R. na strane obdarovaných zo dňa 10.12.1992, záznam o výkone štátneho stavebného dohľadu zo dňa 24.9.1992.
9. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 8.8.2016 k znaleckému posudku žalovaná uviedla, že voči znaleckému posudku nemá žiadne výhrady.
10. Podaním doručeným súdu dňa 17.10.2016 predložil zástupca žalobcov listinné doklady a opätovne trval na nariadení kontrolného znaleckého dokazovania. Právny zástupca žalobcov predložil súdu oznámenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 1.7.2013, oznámenie H.. Q. E. zo dňa 17.1.2013, výpoveď svedka X. Q. zo dňa 5.2.2013.
11. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 7.3.2017 zástupca žalobcov uviedol, okrem už skutočností uvedených v predchádzajúcich písomných vyjadreniach, že nie sú pravdivé skutočnosti znalca H.. X. O. uvedené v znaleckom posudku č. XX/XXXX o tom, že zameral všetky drevené kolíky v teréne. Je zrejmé, že znalec nemohol zamerať dva železné kolíky a to prvý a posledný, pretože tieto sa v teréne nenachádzajú z nasledujúcich dôvodov: Železný kolík, ktorý sa nachádzal v lomovom bode XX-XXX reálne v teréne nebol, čo vyplýva aj z podania H.. Q. E. zo dňa 17.1.2013, ktorý tvorí prílohu žalobcov zo dňa 12.10.2016, v ktorom uvádza: „zároveň poznamenávam, že právna zástupkyňa R. mi jeden z mnou vytýčených bodov na spoločnej vytýčenej hranici osobne vrátila, dôvody nie sú známe“. Znalec taktiež uviedol, že zameral všetky drevené kolíky. Vytyčovací kolík na lomovom bode XXXX-X nie je drevený ale železný. Taktiež žalobcovia poukázali na skutočnosť, že pokiaľ znalec vo svojom posudku (str. 4) konštatuje, že na základe výsledkov merania zistil, že pri podrobnom bode č. XXXX-XX je poloha odlišná o 0,40 m oproti hranici z THP mapovania, tak žalobcovia poukazujú na geometrický plán vyhotovený dňa 6.6.1989 overený dňa 13.6.1989 Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach - stredisko geodézie Humenné, z ktorého je zrejmé, že žiadna odchýlka v teréne ani v mapovaní nie je zreteľná, že hranica pozemkov medzi susedmi O. a R. je priamočiara po celej dĺžke.
12. Uznesením č. 18C 300/2014 zo dňa 24.10.2018 súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca H.. U. I.. Znalcovi uložil zodpovedať nasledujúce otázky: 1. určiť lomové body, a následne aj hranicu medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov a to parc. reg. CKN XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX, par. reg. CKN XXXX zapísané na LV č. XXX a parc. reg. CKN č. XXXX zapísané na LV č. XXX a nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovanej a to parc. reg. CKN XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X zapísané na LV č. XXXX, 2. zamerať plot postavený medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcov parc. reg. CKN XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX, par. reg. CKN XXXX zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve navrhovateľov a pozemkami vo vlastníctve žalovanej parc. reg. CKN XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a zakresliť hranicu plota v geometrickom pláne, ktorý bude vyhotovený po určení lomových bodov a hranice pozemkov. 3. porovnať priebeh hranice medzi pozemkami na parcele reg. č. XXXX, XXXX/XX a XXXX na jednej strane a parcele reg. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X na strane druhej podľa údajov platného stavu katastra nehnuteľností s priebehom pôvodnej hranice pozemkov pred THM a s užívacím stavom zisteným po zameraní v teréne, 4. v prípade, ak znalec porovnaním priebehu hraníc pozemkov dôjde k záveru, že súčasná hranica pozemkov nie je totožná s pôvodnou hranicou pozemkov so stavom pred THM alebo s užívacím stavom, aby v geometrickom pláne zobrazil plochu, ktorá zodpovedá zistenému rozdielu. 5. určiť, či sa stotožňuje so závermi znaleckého posudku č. XX/XXXX (čl. 104 a nasl. súdneho spisu), ktorý vypracoval H.. X. O.. Ak nie, nech uvedie, s ktorou časťou sa nestotožňuje a z akých dôvodov.
13. Podaním zo dňa 5.11.2018 požiadal právny zástupca žalobcov o zmenu znalca a to z dôvodu, že už v predchádzajúcich podaniach žiadali, aby bol vypracovaním kontrolného znaleckého posudku poverený znalec z inej časti Slovenska, napr. zo západného Slovenska, pretože znalci z tunajšieho regiónu vždy žalobcovi citlivo naznačili, že takýto znalecký posudok nevypracujú. Súd pre zachovanie objektivity znaleckého posudku uznesením č. 18C 300/2014 zo dňa 29.11.2018 odvolal znalca H.. U. I. a vypracovaním znaleckého posudku poveril H.. Š. Š., Bratislava. Znalcovi uložil zodpovedať rovnaké otázky, aké sú uvedené v bode 12 tohto odôvodnenia.
14. Znalec H.. Š. Š. predložil súdu dňa 13.3.2019 znalecký posudok č. X/XXXX. Znalec k otázke č. 1 uviedol, že po zistení chybne určených bodov, ktoré definujú právny stav evidovaný v katastrálnom operáte určil lomové body a následne aj hranicu medzi pozemkami sporových strán. Zameral plot postavený medzi pozemkami strán sporu a zakreslil hranicu plota v geometrickom nákrese, kde je zobrazená právna hranica podľa údajov katastra nehnuteľností a skutočný stav zistený v teréne (príloha č. 3 znaleckého posudku). K otázke č. 3 znalec uviedol, že zistil, že pôvodná hranica medzi pozemkami bola narušená chybnými geometrickými plánmi č. XXX-X-XXXX-XX-XX zo dňa 30.7.1981
- ZMPS číslo XXX a XXX-XXX-XXX-XX. Bod č. XXXX-X zrušil a namiesto neho vytvoril bod č. XXXX- X, ktorý je vzdialený 0,52 m. Za účelom opravy vyhotovil dokumenty, ktoré môže slúžiť na opravu údajov v katastrálnom operáte (prílohy č. 4 znaleckého posudku). Na otázku č. 4 znalec odpovedal, že porovnaním priebehu hranice pozemkov súčasnej právnej hranice pozemkov tak ako je evidovaná v katastrálnom operáte s pôvodnou hranicou pozemkov so stavom pre THM zobrazil v geometrickom nákrese plochu, ktorá zodpovedá zistenému rozdielu. Celková plocha, o ktorú pri oprave treba zmeniť výmery parciel je Diel 1 o výmere 7 m2 a Diel 2 o výmere 3 m2. Na otázku č. 5 znalec uviedol, že so záverom znalca H.. O. sa nestotožňuje a predložil niekoľko dokumentov, ktoré poukazujú, že sa dá jednoznačne vykonať identifikácia pôvodného stavu hraníc pozemkov pre THP s dokumentmi, ktoré vznikli pri THM a následne geometrickými plánmi. Geometrický plán číslo XXX-XXXX-X zo dňa 19.11.1968 je relevantný a rozhodujúci dokument, ktorý spolu s notárskou zápisnicou č. K., K. zo dňa 1.11.1968, ktorou žalobcovia pozemky kúpili tvorí právny stav a katastrálny odbor nemôže meniť údaje uvedené v týchto dokumentoch. Znalec svoje tvrdenia nedokumentuje meraním, hoci v texte uvádza, že meranie vykonal. Ďalej sa znalec zaoberal posudzovaním vytýčenia hranice komerčným geodetom H.. Q. E., čo nemôže slúžiť ako dôkazným prostriedok v znaleckom posudku. Na strane 4 sa opiera o geometrický plán č. XXX a XXX-XXX-XXX-XX, ktorý je chybný.
15. Zást. žalobcov vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.3.2019 uviedol, že sa stotožňuje s vypracovaným znaleckým posudkom H.. Š. Š.. Znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že spracoval ZMPZ č. XXXX, kde opravil chybný priebeh hranice medzi pozemkami, ktoré sú predmetom sporu. Po odstránení všetkých chýb a vád predchádzajúcich meraní a posudkov a po zrealizovaní opravy znalec následne vypočítal plochy, o ktoré je nutné opraviť výmery pozemkov, kde na str. 10 znalec konkrétne uvádzal, že na spodnej hranici je to diel 1 o ploche 7 m2 a diel 2 o ploche 3 m2 . Žalobcovia teda navrhli, aby súd rozhodol v zmysle žaloby a opieral sa o znalecký posudok znalca H.. Š..
16. Zást. žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 5.4.2019 uviedla, že so závermi znaleckého posudku č. X/XXXX nesúhlasí z nasledujúcich dôvodov: Výsledky znaleckého posudku H.. Š. nie sú použiteľné pre zmenu vlastníckej hranice rozhodnutím súdu v tomto súdnom konaní. Z právneho hľadiska v súčasnom období zmena určenia priebehu vlastníckej hranice z obdobia pred navrátením vlastníckeho práva žalobcovi v 1. rade a právnej predchodkyni žalovanej U. R. v rámci reštitučného konania nie je možná z nasledujúcich dôvodov: 1. Znalec H.. Š. v bode 1.11 znaleckého posudku uviedol, že znalec H.. X. O. v znaleckom posudku č. XX/XXXX uvádza iný záver, podľa ktorého je právny stav evidovaný v katastrálnom operáte správny. Znalec svoje tvrdenie nedokumentuje meraním, hoci v texte uvádza, že meranie vykonal. Znalec H.. Š.I. Š. v znaleckom posudku číslo X/XXXX nezaregistroval najpodstatnejší moment, že v spornom území nie je kontinuálne vlastnícke právo od roku 1968, pretože sporné pozemky oboch strán sporu boli vyvlastnené a dlhé obdobie boli v správe Lesostav š.p.. Odo dňa vyvlastnenia 30.09.1976 a zápisu do evidencie nehnuteľností pod položkou výkazu zmien číslo XXX/XX prestali platiť vlastnícke hranice vymedzené geometrickým plánom z roku 1968, ktorý bol podkladom notárskej zápisnice zo dňa 01.11.1968. Znalec H.. Š. na str. 3 znaleckého posudku uviedol listinu Vyvlastňovací súpis zo dňa 30.9.1976 zapísaný pod PVZ číslo XXX/XX, z ktorej vyplýva vyššie uvedené tvrdenia žalovanej. Po vyvlastňovacom konaní geometrický plán z roku 1968 sa stal neplatným dokumentom uloženým
v archíve. Je pravdou, že tento geometrický plán v rámci reštitučného konania mal byť použitý ako jeden z podkladov pri obnovení vlastníckeho práva žalobcov po roku 1991. Nakoľko sa tak nestalo pre priznanie vlastníckeho práva v rámci reštitučného konania v prospech oprávnených osôb bol, ako technický podklad, vypracovaný geometrický plán číslo XXX - XXX - XXX - XX. Tento geometrický plán okrem zápisu vlastníckeho práva pre oprávnené osoby, t.j. strany sporu do katastra nehnuteľností v grafickej časti zadefinoval jednoznačnú polohu vlastníckej hranice medzi parc. CKN č. XXXX/XX a parc. CKN č. XXXX na jednej strane a parcelami CKN č. XXXX/XX a parc. CKN č. XXXX/X na druhej strane. Na podklade tohto geometrického plánu dňa 27.03.1992 právna predchodkyňa žalovanej, U. R., nar. XX.XX.XXXX, ako oprávnená osoba, v súlade s ust. § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku podpísala s povinnou osobou, Lesostav, š.p. dohodu o vydaní veci, na základe ktorej prevzala tiež parc. CKN č. XXXX/XX so stavom, ktorý poznala z geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX. V bode V. tejto dohody oprávnená osoba vyhlásila, že stav nehnuteľnosti je jej známy a v tomto stave nehnuteľnosť prijíma. Vzhľadom na formalizované znenie obsahu dohody o vydaní veci takúto dohodu o vydaní veci na parc. CKN č. XXXX/XX obsahujúcej prehlásenie, že stav nehnuteľnosti je mu známy a v tomto stave nehnuteľnosť prijíma podpísal s Lesostavom š.p. aj žalobca v 1. rade. Aj napriek vedomosti žalobcu v 1. rade o zmene polohy vydávanej nehnuteľnosti parc. CKN č. XXXX/XX a s tým súvisiacej časti parc. CKN č. XXXX v porovnaní so stavom priebehu vlastníckej hranice v tejto časti v roku 1968 a pred THM, žalobca nevyužil žiadne opravné prostriedky na vydanie zvyšnej časti nehnuteľnosti zadefinovanej geometrickým plánom číslo XXX-XXXX-X zo dňa 19.11.1968. Žalobcovi tak podľa reštitučných zákonov márne uplynula lehota na vydanie zvyšnej časti vydávanej parc. CKN č. XXXX/XX v stave zodpovedajúcom jej pôvodnej polohe a priebehu hranice z roku 1968. Od okamihu, kedy žalobcovi márne uplynula lehota na podanie opravných prostriedkov v reštitučnom konaní nie je naďalej možné oprávnenú osobu, t.j. žalobcu v 1. rade naďalej považovať za vlastníka veci. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Z úvodných ustanovení reštitučných predpisov vyplýva, že ich účelom je nielen zmiernenie majetkových krívd spôsobených oprávneným osobám v rozhodnom období, ale aj úprava vzťahov k pôde. Nie je možné tvrdiť, že by došlo k porušeniu práva žalobcu ako pôvodného vlastníka. Žalobca v 1. rade mal možnosť domáhať sa nápravy vydania pozemkov v spornej časti vlastníckej hranice v reštitučnom konaní a pokiaľ tak neurobil, zaniklo mu vlastnícke právo z titulu vydržania žalovanou, ktoré je osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Preto aj keď sporná hranica medzi vyššie uvedenými pozemkami bola zameraná chybne tým, že pri vyhotovení geometrického plánu z roku 1991 podrobný bod merania č. XX nebol určený ako priesečník doterajších bodov z registra súradníc, uvedená skutočnosť v súčasnosti nemá vplyv na správnosť priebehu hranice pozemkov podľa platného stavu katastra nehnuteľností z dôvodu vydržania vlastníckeho práva žalovanou k tej časti pozemkov, ktoré sú zadefinované v znaleckom posudku znalca H.. Š. v diele 1 o výmere 7 m a v diele 2 o výmere 3 m. V súčasnosti priebeh hranice medzi parcelami CKN č. XXXX/XX a parc. CKN č. XXXX na jednej strane a parc. CKN č. XXXX/XX a parc. CKN č. XXXX/X bol určený na základe právnych listín, ktorými sú samostatné dohody o vydaní nehnuteľností oprávneným osobám uzatvorené medzi oprávnenými osobami a povinnou osobou Lesostav, š.p. Humenné v zmysle reštitučného zákona č. 229/1991 Zb., ktorých technickým podkladom bol geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 04.02.1991. Z vyššie uvedeného dôvodu došlo k zmene priebehu pôvodnej vlastníckej hranice strán sporu vedúcej k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanou vydržaním k spornej časti hranice o výmere plochy zadefinovanej dielom 1 a 2 Znaleckého posudku č. X/XXXX. Na hranici pozemkov bol postavený plot, ktorý realizoval žalobca v 1. rade spolu so svojou manželkou Q. O. niekedy v 70-tych rokoch minulého storočia, ktorý v spornej časti hranice prebiehal po hranici pozemkov podľa teraz platného stavu údajov katastra nehnuteľností. Žalovaná sporné pozemky nadobudla darom od svojej matky U. R., rod. S. na základe darovacej zmluvy zo dňa 18.12.1992 so stavom priebehu hranice podľa teraz platných údajov katastra nehnuteľností. Žalovaná, ako oprávnený držiteľ spornej časti vlastníckej hranice, preto ani pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno, vzhľadom na okolnosti daného prípadu od nej požadovať, nemohla mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že jej patrí sporná časť parc. CKN č. XXXX/XX a parc. CKN č. XXXX/X. Žalovaná tak nadobudla vlastníctvo k spornej časti vlastníckej hranice v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu podľa ust. § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, čím došlo k zosúladeniu dlhodobého faktického stavu so stavom právnym. V dôsledku tejto skutočnosti v súčasnom období nie je možné prostredníctvom akejkoľvek opravy zmeniť polohu vlastníckej hranice
zadefinovanej právnymi listinami ktorými sú dohody o vydaní veci z roku 1992 v spojitosti s geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX-XX. 2. Zo znaleckého posudku H.. Š. nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom dokázal zrekonštruovať geometrický plán číslo XXX-XXXX-X zo dňa 19.11.1968 a ani polohovú odchýlku, ktorú zistil a zdokumentoval v prílohe číslo 2 znaleckého posudku, čiže rozdiel 48 cm, pričom v grafickej časti prílohy 4 je to už len 39 cm, ak znalec neuviedol akým spôsobom a na základe akých priamych mier zrekonštruoval polohu vlastníckej hranice z geometrického plánu z roku 1968. Znalec H.. Š. namieta postup predošlého znalca, avšak on sám v znaleckom posudku nezdokumentoval akým spôsobom dospel k rozdielom v polohe vlastníckej hranice vykreslenej v prílohe č. 2. V kontexte vyššie uvedeného je nesprávny záver znalca H.. Š. k záverom znaleckého posudku H.. X. O., ktorý správne uviedol, že geometrický plán z roku 1968 po vyvlastňovacom konaní a obnove vlastníckeho práva v reštitučnom konaní nemá právne vypovedaciu schopnosť. K námietke, že svoje tvrdenia nedoložil výsledkami merania je potrebné poukázať na hospodárnosť konania. Ak namerané údaje sú zhodné s údajmi katastra, potom nie je účelne duplicitné ich uvádzať do posudku. Čo sa týka posudzovania vytýčenia hranice H.. Q. E.R. je potrebné zdôrazniť, že bol riadnym znalcom v odbore geodézia kartografia. Ním vyhotovený vytyčovací náčrt podľa platných údajov katastra nehnuteľností bol realizovaný v súlade s dohodou strán sporu zo dňa 06.10.2011 uzatvorenou medzi žalobcom v 1. rade a p. žalovanou, že sa bude rešpektovať platný priebeh vlastníckej hranice medzi vyššie uvedenými pozemkami a za tým účelom si žalovaná sama a na vlastné náklady nechá vyhotoviť vytyčovací náčrt ňou zvoleným geodetom. Na základe dohody účastníkov zo dňa 06.10.2011 si žalovaná objednala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne u autorizovaného geodeta H.. Q. E. D.. vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu, za ktorý mu zaplatila odmenu vo výške 346,00 eur. Z tohto dôvodu akékoľvek spochybňovanie správnosti vytýčenia hraníc realizovaných H.. E. zo strany znalca H.. Š. nie je dôvodné.
17. Podaním doručeným súdu dňa 2.5.2019 predložil znalec geometrický plán, úradne overený, č. X/ XXXX.
18. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26.6.2019 zást. žalovanej uviedla, že trvá v celom rozsahu na svojom poslednom vyjadrení a trvá aj na svojom tvrdení, že posledný znalecký posudok vypracovaný znalcom Š. je nadbytočný. Poukázala na to, že vlastnícke právo strán sporu od roku 1968 nebolo kontinuálne. Bolo prerušené vyvlastnením, ktoré je zapísané pod položkou zmien XXX/XXXX. Pozemky boli stranám sporu vydané na základe reštitúcie na základe zákona 229/1991 Zb. a boli vydané v stave, ako sú zapísané v katastri nehnuteľností. Pri vydávaní týchto nehnuteľností ani žalobca v 1. rade, ani právna predchodkyňa žalovanej nenamietali nič ohľadom tohto vydania, čo potvrdili aj v uzavretej dohode v článku V., kde prehlásili, že je im známy stav, poloha týchto nehnuteľností. Preto nie je možné, aby si žalobcovia uplatňovali v tomto konaní vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti, ktoré uvádza znalec vo svojom znaleckom posudku, pretože toho sa mohli domáhať iba v rámci vydania podľa reštitučných zákonov, kde im v zmysle týchto zákonov už márne uplynula lehota. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy od svojej právnej predchodkyne v roku 1992, kde priebeh hranice pozemkov bol totožný so stavom, aký je teraz v katastri nehnuteľností. Žalovaná oprávnene vstúpila do držby týchto nehnuteľností, kde tieto nehnuteľnosti užívala až do roku 2011, kedy začala s oplotením pozemku. Žalovaná má za to, že došlo k originálnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to vydržaním. Právny zástupca žalobcov v prvom a treťom rade uviedol na rovnakom pojednávaní a poukázal na skutočnosť, že vlastnícke právo sa nepremlčuje a nie je mu známe, že by na súde prebiehalo nejaké konanie o určenie vlastníckeho práva ohľadom predmetných nehnuteľností vydržaním. Poukázal na skutočnosť, že medzi stranami sporu prebiehali dlhoročné spory ohľadom tejto nehnuteľnosti. K tomuto právna zástupkyňa žalovanej poukázala na dohodu, ktorá bola uzavretá s právnou predchodkyňou žalovanej dňa 27.3.1992 a až do roku 2011 nemala žalovaná žiadnu vedomosť o tom, že by priebeh hranice bol od roku 1968 iný a medzi stranami konania nikdy neboli spory ohľadom nehnuteľnosti. Plot, ktorý bol postavený v 70-tych rokoch, bol postavený žalobcom. Spory začali až v roku 2011, kedy žalovaná začala s oplotením. Právny zástupca žalobcov uviedol, že v minulosti došlo k chybám v katastri nehnuteľností, čo priznal aj kataster tým, že overil posledný geometrický plán.
19. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.8.2019 zást. žalobcov uviedol, že v danom prípade bez pochýb došlo k poškodeniu žalobcov v dôsledku nesprávneho úradného postupu z chybných
zápisov príslušných katastrálnych orgánov. Žalovaná uvádza, že žalobcom zaniklo vlastnícke právo titulom vydržania žalovanej. Žalobcovia v prvom a treťom rade poukazujú na to, že predmetom tohto konania nie je žaloba o určenie vlastníckeho práva, ale o určenie priebehu hranice. Úlohou súdu je určiť priebeh hranice a následne na základe geometrického plánu tento priebeh hranice zapísať do katastra nehnuteľností.
20. Vo svojej záverečnej reči zástupca žalobcov uviedol, že toto konanie je následkom povolenej obnovy konania. Vo veci bolo vykonaných viacero znaleckých dokazovaní s tým, že posledný znalecký posudok presne definuje chybu, ku ktorej došlo, čo potvrdil aj príslušný katastrálny úrad, kedy k tejto chybe došlo. Vyhotovil aj geometrický plán, ktorý je spôsobilý na zápis do katastra nehnuteľností. Zást. žalovanej vo svojej záverečnej reči uviedla, že obnovenie pôvodnej hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/XX a parcelou č. XXXX na jednej strane vo vlastníctve žalobcu a parcelou č. XXXX/ XX a parcelou č. XXXX/X na druhej strane vo vlastníctve žalovanej podľa geometrického plánu z r. 68 nie je možné. Geometrický plán z r. 91 okrem zápisu vlastníckeho práva pre strany sporu do katastra nehnuteľností zadefinoval jednoznačnú polohu vlastníckej hranice. Tento geometrický plán bol technickým podkladom dohody na vydanie pozemkov žalobcovi ako aj právnej predchodkyni žalovanej U. R. v rámci reštitučných nárokov v r. 1992 na základe ust. § 9 ods. 1 Zák. č. 229/91 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Podľa § 9 ods. 2 tohto zákona, dohoda podlieha schváleniu okresným úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom významné pre určenie priebehu vlastníckej hranice v spornej časti, mal možnosť proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktorým bola schválená dohoda o vydaní veci, podať opravné prostriedky. Pasivitou žalobcu zaniklo právo domáhať sa vydania nehnuteľnosti v spornej časti priebehu hraníc susediacich pozemkov podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 katastrálneho zákona, pozemok je časť zemského povrchu oddelená od susedných pozemkov hranicou vymedzenou vlastníckym právom k nehnuteľnosti. Určenie vlastníckeho práva k pozemkom je preto určením o priebehu vlastníckej hranice. Z tohto dôvodu argumentácia žalobcu, že predmetom súdneho konania nie je určenie vlastníckeho práva k pozemkom ale určenie priebehu hranice pozemkov, je právne irelevantné. V súčasnom období preto nie je možné prostredníctvom akejkoľvek opravy zmeniť polohu vlastníckej hranice zadefinovanej právnou listinou dohody o vydaní veci zo dňa 27.3.1992 v spojitosti s geometrickým plánom z r. 1991, ktorým boli v určení platný priebeh vlastníckej hranice a tak ako je evidovaný na súčasnom stave na katastri nehnuteľností a to aj v prípade ak išlo o nesprávny postup pri vyhotovení geometrických plánov z r. 81 a ktorý bol vypracovaný pre účely vyvlastnenia pozemkov ako aj geometrického plánu z r. 91, ktorý bol vyhotovený pre účely navrátenia týchto pozemkov do vlastníctva žalobcu a právnej predchodkyne žalovanej. Navyše tieto pozemky v spornej časti hranice žalobkyňa užíva nepretržite oprávnene v dobrej viere, že jej právom patria na základe darovacej zmluvy z r. 1992, ktoré nadobudla od svojej matky U. R.. V oprávnenej držbe nebola nikým rušená až do r. 2011. Tieto prvé spory vznikli v súvislosti s tým, že si mienila ohradiť doposiaľ neohradenú časť pozemkov. Žalobca v súdnom konaní doposiaľ nepreukázal, že by do r. 2011 existovali akékoľvek spory medzi susedmi a to vo vzťahu k priebehu vlastníckej hranice.
21. Podľa § 126, ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
22. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
23. Podľa § 134, ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
24. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil priebeh hranice medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov a to parcely č. CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parcely č. CKN XXXX - záhrady o výmere 420 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, parcely č. CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 409 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia Z. a vo vlastníctve žalovanej parcely č. CKN XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 166 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parcely č. XXXX/X-záhrady o výmere 321 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parcely č. CKN XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia Z. a to podľa grafickej prílohy znaleckého posudku, ktorý bude súčasťou rozsudku a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Vo svojej žalobe žalobcovia uviedli, že medzi stranami sporu je spor o určenie hranice medzi ich pozemkami. Účastníci konania v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné č. 18C 64/2012 uzavreli zmier. Podkladom pre uzavretie zmieru bol vytyčovací náčrt autorizačne overený H.. Q. E., D.. zo dňa 21.10.2011. Žalobca požiadal o prešetrenie hranice medzi pozemkami, pričom Správa katastra Humenné mu podaním zo dňa 31.12.2012 oznámila, že vlastnícka hranica nie je totožná s hranicou, ktorá bola prvotne zadefinovaná geometrickým plánom č. XXX-XXXX-X. Teda súčasne platné údaje katastrálneho operátu, z ktorých vychádzal aj vytyčovací náčrt H.. Q. E. a ktorý bol podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci 18C 64/2012 sa neopieral o skutočnú vlastnícku hranicu susediacich nehnuteľností, ale bol zameraný na základe nesprávnych údajov zanesených do katastra operátu. Tieto skutočnosti žalobcom v čase uzavretia zmieru neboli známe. Na základe žiadosti žalobcov sa k problematike listom zo dňa 28.1.2013 vyjadril aj Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, kde sa okrem iného uvádza, že geometrické plány vyhotovené v rokoch 1981 a 1991 neboli vyhotovené v súlade s technickými predpismi. Z predloženej dokumentácie je evidentné, že vytýčenie zo dňa 22.10.2011 autorizačne overené H.. Q. E. bolo vykonané na základe platného stavu katastra nehnuteľností tak, ako ho viedla správa katastra aj s uvedenou chybou. Aj zo stanoviska tohto orgánu je zrejmé, že skutočná vlastnícka hranica medzi parcelami strán sporu nie je totožná s hranicou, ktorá bola prvotne zameraná GP č. XXX-XXXX-X a teda súčasne „platné údaje“ katastrálneho operátu, z ktorých vychádzal vytyčovací náčrt H.. Q. E., ktorý bol podkladom pre rozhodnutie vo veci 18C 64/2012 sa neopieral o skutočnú vlastnícku hranicu susediacich nehnuteľností, ale bol zameraný na základe nesprávnych údajov zanesených do katastrálneho operátu, čo tento orgán aj sám potvrdil svojím podaním zo dňa 28.1.2013. Okresný súd Humenné v konaní 18C 80/2013 zo dňa 24.6.2013 povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Humenné č. 18C 64/2012. Následne v tomto konaní bola stranám sporu uložená povinnosť podať žalobu o určenie priebehu hranice medzi spornými nehnuteľnosťami. V danom prípade je podľa názoru žalobcov nesporné, že je potrebné určiť hranicu medzi pozemkami strán sporu, pretože doteraz určená hranica vychádzala z nesprávnych údajov zanesených v katastri nehnuteľností. Skutočnosti uvedené v žalobe žalobcov tak ako sú vyššie uvedené neboli medzi stranami sporu sporné. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.8.2016 uviedla, že zo znaleckého posudku H.. X. O. jasne vyplýva, že v katastrálnom území Z. je súčasná mapa vektorovom tvare charakterizovaná ako číselná mapa. Jej geometrický základ tvoria meračské dáta z nového mapovania THM vykonávaného fotografickou metódou, ktorá sa realizovala s presnosťou v 4.tr. presnosti, kde stredná polohová chyba je stanovená 0,40 m. Vlastnícke právo podľa súčasných údajov katastra je v súlade s právnymi predpismi a v rozsahu obnovenia vlastníckeho práva k pôvodným pozemkov v roku 1991 na základe geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX, ktorý bol spracovaný v teréne. Znalec po preskúmaní technických podkladov a vlastného merania zistil, že v tomto geometrickom pláne boli dodržané pomerné miery (šírky pozemkov) v súlade s meraním realizovaným v rámci THM. Pri zameraní v teréne reálny stav vo vzťahu k ostatným hraniciam zodpovedá stavu vyšetrenom pre THM . Odchýlka 0,40 m je rozdiel medzi meraním pri THM a stavom v roku 1991. Táto odchýlka je v rámci krajne dovolených odchýlok. Preto aj keď sporná hranica medzi pozemkami strán sporu bola zameraná nekorektne tým, že pri vyhotovení geometrického plánu z roku 1991 podrobný bod merania č. XXXX-XX nebol určený ako priesečník doterajších bodov z registra súradníc, uvedená skutočnosť nemá vplyv na správnosť priebehu hranice pozemkov, podľa platného stavu katastra nehnuteľností. Aj v prípade, ak by zmena priebehu hranice v roku 1991 nebola v rámci dovolených odchýlok, k zmene priebehu hranice medzi uvedenými parcelami by došlo aj na základe dohody vlastníkov pozemkov v roku 1992. Správnosť tohto záveru vyplýva z preukázaného skutkového stavu, že geometrický plán č. XXX- XXX-27X-XX, ktorý bol technickým podkladom pre vydanie pôvodných pozemkov a pre vyhotovenie písomnej zmluvy o vydaní nehnuteľnosti, bol povinnou osobou predloženou oprávneným osobám. Podpisom dohody o vydaní nehnuteľnosti č. XX/XX zo dňa 29.4.1992 žalobcovia prevzali parcelu CKN č. XXXX/XX s novým priebehom hranice, vrátane odchýlky pri lomovom bode XXXX-XX bez výhrad v stave v akom bola zadefinovaná v geometrickom pláne č. XXX-XXX-XXX-XX, čo potvrdili svojím podpisom na tejto právnej listine. Žalobca v 1. rade, ako účastník konania o navrátení pozemkov v rámci reštitučných nárokov, preto mal vedomosť o geometrickom a polohovom určení parcely CKN č. XXXX/XX, ktorá už
nebola v priamej línii s parc. CKN č. XXXX, pričom uvedenú skutočnosť od roku 1992 do roku 2011 nikdy nespochybňoval. Právna predchodkyňa žalovanej U. R. ako oprávnená osoba dňa 27.3.1992 podpísala s Lesostavom, š.p. dohodu o vydaní veci, na základe ktorej okrem iného, prevzala parc. CKN č. XXXX/XX so stavom, ktorý poznala z geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX. V dôsledku tejto skutočnosti priebeh hranice pozemkov medzi spornými parcelami bol určený na základe dohôd o vydaní nehnuteľnosti uzavretých medzi Lesostavom, š.p., Humenné ako povinnou osobou a oprávnenými osobami, ktorých technickým podkladom bol geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 4.2.1991. Tým medzi účastníkmi došlo k dohode o zmene priebehu vlastníckej hranice medzi dotknutými nehnuteľnosťami. Z toho dôvodu aj v prípade, ak by vlastnícka hranica medzi dotknutými pozemkami podľa platného stavu katastra nehnuteľností, neprebiehala v rámci dovolených odchýlok, ide o zmenu priebehu pôvodnej vlastníckej hranice pozemkov účastníkov na základe uvedenej dohody vedúcej k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanou vydržaním k spornej ploche. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.12.1992 od U. R.. Dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností t.j. dňa 22.12.1992 žalovaná vstúpila do oprávnenej nikým nerušenej držby, ktorá trvala do roku 2011 t.j. 19 rokov. Začiatok plynutia vydržacej doby pre účely vydržania podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom právoplatnosti povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej dňa 22.12.1992 a uplynula dňa 22.12.2002. Súd je v danom prípade toho názoru, že aj keď došlo k zmene hranice medzi pozemkami strán sporu, čo bolo podrobne vysvetlené v znaleckom posudku H.. Š., nemá to žiaden dopad na skutočný stav veci. Súd je toho názoru, že v roku 1992 boli nehnuteľnosti stranám sporu vydané v stave, v akom sú v súčasnosti zapísané v katastri nehnuteľností. V čase vydania týchto nehnuteľností stranám sporu, hranicu, výmery, prípadné iné skutočnosti žiadna zo strán sporu nespochybnila. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam 22.12.1992 a to na základe darovacej zmluvy. Žalovaná predmetné nehnuteľnosti užívala nerušene, v stave v akom sú zapísané v katastri nehnuteľností do roku 2011. Avšak už v roku 2002 došlo zo strany žalovanej k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v stave v akom sú zapísané v katastri nehnuteľností a teda a aj s priebehom hranice medzi susediacimi pozemkami, vydržaním. Aj keď v neskoršom období vyšli najavo skutočnosti, ktoré spochybňujú priebeh hranice medzi pozemkami, táto skutočnosť, nemá na priebeh hranice v súčasti vplyv, pretože už v skoršom období, v roku 2002 nadobudla žalovaná vlastnícke práva k svojim nehnuteľnostiam, vrátane priebehu hranice s pozemkami žalovaných, vydržaním. Žaloba žalobcu teda nie je dôvodná, pretože skutočný stav priebehu hranice je totožný so stavom ako je zapísaný v katastri nehnuteľností. Preto súd žalobu žalobcov zamietol.
25. Podľa § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinností pri ich uplatnení ako svedok.
27. Podľa § 262, ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcom v prvom až treťom rade. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V konaní boli vypracované znalecké posudky, pričom časť nákladov na znalecké dokazovanie bolo hradené zo štátnych prostriedkov. Preto súd neúspešných žalovaných zaviazal na úhradu nákladov za znalecké dokazovanie na účet Okresného súdu Humenné. O výške týchto nákladov bude taktiež rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.