Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti žalovanému M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom U. pod S., A. XXX/XX, zast. Mgr. Petrom Švarcom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Námestie slobody 1/17, o zaplatenie sumy 716,14 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 37,08 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 19.4.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 90 %, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť mu žalobca s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 716,14 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu zo dňa 13.1.2015, ktorá predstavovala nesplatenú časť úveru poskytnutého mu v sume 1.500,-eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 47,43 eur po dobu 42 mesiacov. Súčasne voči nemu uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 716,14 eur od 18.4.2016 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky v sume 72,04 eur. Na trovách konania uplatnil zaplatený súdny poplatok v sume 59,- eur a trovy právneho zastúpenia.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 12.4.2019 poukázal na to, že na splatenie úveru poskytnutého mu v sume 1.350,- eur a nie v sume 1.500,- eur ako uvádzal žalobca, zaplatil sumu 1.312,92 eur, t.j. o sumu 37,08 eur viac ako bol povinný zaplatiť. Sankcie dojednané v bodoch 8.1 a 8.2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere považoval za neprimerane vysoké a súčasne ich označil za neprijateľné zmluvné podmienky. Tvrdil, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy si nesplnil voči žalovanému informačné povinnosti podľa , ani povinnosť posúdiť schopnosť žalovaného schopnosť splácať úver podľa citovaného zákona. Súčasne vzniesol námietku premlčania pohľadávky žalobcu. Na trovách konania uplatnil trovy právneho zastúpenia.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 13.6.2019 uviedol, že z bodu 5 (návrhu) a z bodu 6 (prijatia) vyplýva, že žalovaný požiadal o úver 1.500,- eur so splatnosťou 42 mesiacov, pri výške mesačnej splátky 81,99 eur. Z bodu 6 vyplýva schválenie úveru vo výške 1.500,- eur pri splatnosti 42 mesiacov a pri výške splátkach 81,99 eur. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalovaného

o neuzavretí zmluvy v písomnej forme dôvodné nie sú. Návrh na uzavretie zmluvy a rovnako prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o úvere sa nachádzajú na tej istej listine. Rozdiel medzi uvedenými časťami je pritom v údaji RPMN. Samotný údaj RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.), pričom táto skutočnosť podľa názoru žalobcu vyplýva z právnej úpravy a tiež aj zo súdnej praxe. K otázka poplatku uviedol, že jeho prípustnosti a prijateľnosti vo vzťahu k praxi a postupu žalobcu bola osobitne posúdená Národnou bankou Slovenska vo veci vedenej pod číslom OFS - 12322/2015. Zo záverov prijatých v danom konaní o.i. vyplýva, že „V danom prípade predstavuje poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru (spolu s úrokom) plnenia za poskytnutie služby. V nich je transparentným spôsobom uvedené, že „poplatok za poskytnutie úveru“ je súvisiacim nákladom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Poplatok je takisto zreteľne uvedený v oboch žiadostiach o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového druhu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového druhu.“ Zastával názor, že poplatok za poskytnutie úveru je prípustný a dovolený. Z jeho označenia je nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza. Netýka sa žiadnej z činností uvádzaných v zákone ako vedenie, evidencia alebo správa spotrebiteľského úveru. Na rozdiel od pojmov vedenie, evidencia alebo správa úveru, ktoré sú do určitej miery vďaka svojej všeobecnosti viacvýznamové, v prípade poplatku za poskytnutie úveru je obsahovo presne a transparentne vyjadrené, za čo sa poplatok platí. Poplatok teda definuje svojím názvom (označením), za čo sa platí. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Platba (poplatok, odmena) za činnosť, ktorá je v záujme oboch účastníkov úverového vzťahu nie je slovenskému právnemu poriadku neznáma. Ust. upravuje dohodu o provízii za záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky. Vyššie uvedený právny názor podporuje aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky,sp.zn. Cpjn 203/2013 (stanovisko vo veci bankových poplatkov) ktoré v bode 22 uvádza: "Argument o vlastním zájmu úvěrového věřitele spravovat úvěr (srov. Palko, D. Poplatky za vedenie úverového účtu. Soudce 2013, č. 1, s. 7 an.) je zavádějící, neboť jako každý dobrovolně uzavřený obchod je i poskytnutí (čerpání) úvěru, včetně plnění dalších povinností sjednaných ve smlouvě o úvěru, zájmem obou stran (shodně Jirkůvová, M. Bankovní poplatky. Soudce 2013, č. 6, s. 16 an.). Vznesenú námietku premlčania žalovaným žalobca považoval za nedôvodnú, nakoľko oprávnenie žalobcu podľa žiadať žalovaného o zaplatenia celej svojej pohľadávky z dôvodu straty výhod splátok - tj. zosplatnenie úveru nastalo dňa 18.4.2016, pričom žaloba podaná dňa 28.1.2019, teda v priebehu plynutia zákonnej premlčacej doby. Uviedol, že v predmetnej právnej veci využil svoje právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie splátok úveru na základe výzvy na plnenie s upozornením o možnosti zosplatnenia úveru, označenej ako „Oznámenie o zosplatnení“. V tom čase bol žalovaný v omeškaní s plnením najstaršej splátky 75 dní. V uvedenej výzve bol žalovaný v súlade s citovaným ustanovením upozornený, že v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti, čím žalovaný stratí výhodu splátok a cely dlh bude povinný zaplatiť naraz. Spomenutá výzva bola žalovanému doručená dňa 1.4.2016. V súlade s k uplatneniu práva žalobcu ako veriteľa podľa nastala dňa 18.4.2016 a k omeškaniu, teda aj vzniku práva podať žalobu na súde, došlo dňa 19.4.2016. Poukázal na to, že žalovaný si ani po doručení spomenutej výzvy podľa ustanovenia nesplnil svoje záväzky riadne a včas, preto ku dňu 19.4.2016 vzniklo žalobcovi podľa právo domáhať sa splnenia celej pohľadávky žalovaným, a teda došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok podľa článku 13.,ods. 13.1., písm. a) Zmluvných dojednaní predmetnej Zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že až okamihom zosplatnenia celej pohľadávky vzniklo právo žalobcu domáhať sa splnenia žalovaného nároku, pretože do okamihu zosplatnenia mohol žalobca žiadať žalovaného ako svojho dlžníka o zaplatenia len jednotlivých splátok úveru. Odo dňa 18.4.2016, kedy došlo k zosplatneniu úveru podľa , vznikla možnosť a oprávnenie žalobcu žiadať žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, a to odo dňa 19.4.2016 aj podaním žaloby o plnenie, prostredníctvom ktorej by sa domáhal splnenia žalovaného nároku. Od uvedeného dňa sa teda právo žalobcu mohlo vykonať po prvý raz a začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie žalovaného nároku pred súdom. Žaloba bola v predmetnej právnej veci podaná na príslušnom súdu dňa 28.1.2019, teda v čase, kedy ešte všeobecná premlčacia doba plynula. Z uvedeného vyplýva, že všeobecná premlčacia doba bola v tomto prípade zachovaná a vznesená námietka premlčania neobstojí.

4. Strany sa napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie neustanovili, neprítomnosť na ňom ospravedlnili prostredníctvom právnych zástupcov a z dôležitého dôvodu ho

odročiť nežiadali, preto súd v súlade s ust. vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu a zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.1.2015, zmluvných dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere z čl. 5 až 8 spisu, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 13.1.2015, oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 28.3.2016, fotokópie doručenky žalovaného, predžalobnej výzvy zo dňa 21.4.2016, splátkového kalendára žalovaného z čl. 13 spisu, odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 12.4.2019, výpisov z bankového účtu žalovaného z čl. 29, 30, písomného vyjadrenia žalobcu vo veci zo dňa 13.6.2019, písomného vyjadrenia žalovaného vo veci zo dňa 22.8.2019, ostatných listinných dôkazov v spise založených a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 13.1.2015 strany uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru revolvingového typu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému v sume 1.500,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach po 47,43 eur po dobu 42 mesiacov. V zmluve si účastníci dojednali ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 18,08%. Ročná percentuálna miera nákladov za úver predstavovala 26,13%. Priemerná RPMN za úver predstavovala 36,30%. Celkom bol žalovaný povinný zaplatiť sumu 2.142,06 eur, ktorá predstavovala súčet poskytnutého úveru a úrokov za celú dobu čerpania úveru. V bode 8.1 úverovej zmluvy bola medzi stranami dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania so splácaním úveru, t.j. 14,6% ročne. V bode 8.2. úverovej zmluvy bol dojednaný úrok z omeškania tak, aby jeho výška spolu so zmluvnou pokutou nepresahovala maximálnu výšku podľa bodu 8.3. úverovej zmluvy, podľa ktorého zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú podľa pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády SR č. . Na splatenie úveru žalovaný celkom poukázal sumu 1.312,92 eur.

7. Vzhľadom k tomu, že žalovaný poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, žalobca mu dňa 28.3.2016 oznámil zosplatnenie úveru s tým, že ak uplynie lehota 15 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení, stanú sa platnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Oznámenie o zosplatnení úveru žalovaný prevzal dňa 1.4.2016. Žalobca úver zosplatnil ku dňu 18.4.2016, čo bolo žalovanému oznámené predžalobnou výzvou zo dňa 21.4.2016.

8. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.1.2015 bola medzi stranami uzavretá podľa príslušných ustanovení o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v platnom znení.

9. v znení neskorších predpisov upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa ().

Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§1 ods. 2).

10. Podľa § 2 písm. d/, g/, h/, i/, j/, l citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,

l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

11. Podľa , citovaného zákona v znení účinnom k 13.1.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ citovaného zákona v znení účinnom k 13.1.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Podľa veta prvá , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

15. Podľa , veta prvá , úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch.

16. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.

17. Vykonaným dokazovaním bolo zistené a z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že dňa 13.1.2015 strany uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru revolvingového typu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému v sume 1.500,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach po 47,43 eur po dobu 42 mesiacov. V zmluve si účastníci dojednali ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 18,08%. Ročná percentuálna miera nákladov za úver predstavovala 26,13%. Priemerná RPMN za úver predstavovala 36,30%. Celkom bol žalovaný povinný zaplatiť sumu 2.142,06 eur, ktorá predstavovala súčet poskytnutého úveru a úrokov za celú dobu čerpania úveru. V bode 8.1 úverovej zmluvy bola medzi stranami dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania so splácaním úveru, t.j. 14,6% ročne. V bode 8.2. úverovej zmluvy bol dojednaný úrok z omeškania tak, aby jeho výška spolu so zmluvnou pokutou nepresahovala maximálnu výšku podľa bodu 8.3. úverovej zmluvy, podľa ktorého zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú podľa pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády SR č. . Na splatenie úveru žalovaný celkom poukázal sumu 1.312,92 eur.

18.. Vzhľadom k tomu, že žalovaný poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, žalobca mu dňa 28.3.2016 oznámil zosplatnenie úveru s tým, že ak uplynie lehota 15 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení, stanú sa platnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Oznámenie o zosplatnení úveru žalovaný prevzal dňa 1.4.2016. Žalobca úver zosplatnil ku dňu 18.4.2016, čo bolo žalovanému oznámené predžalobnou výzvou zo dňa 21.4.2016.

19. Po oboznámení sa s obsahom úverovej zmluvy zo dňa 13.1.2015 súd zistil, že neobsahuje náležitosti podľa cit. ust. , o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov, t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto s poukazom na cit. ust. citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.

20. Termín konečnej splatnosti úveru nebol v obsahu úverovej zmluvy žiadnym spôsobom určený. Bol uvedený len v ,,Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, ktoré súd považoval za listinu, ktorá nebola súčasťou úverovej zmluvy, nakoľko išlo o oznámenie, nie o zmluvu a nebolo ani podpísané žalovaným ako zmluvnou stranou. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že oznámenie veriteľa o schválení úveru bolo aj žalovanému ako dlžníkovi doručené a odovzdané spolu so zmluvou o úvere. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi je len jednostranný právny úkon žalobcu, ktorý sa v niektorých údajoch líši od údajov uvedených v zmluve, pričom zmluva o úvere je podpísaná tak žalobcom - veriteľom ako aj žalovaným - dlžníkom, teda právne relevantné je to, čo je uvedené v zmluve ako v dvojstrannom prejave vôle oboch strán zmluvy. Pokiaľ v záujme ochrany spotrebiteľa vyžaduje, aby bol výslovne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru, tak nie je prípustné argumentovať tým, že údaj o konečnej splatnosti úveru je možné vyvodiť z dátumu splatnosti poslednej splátky úveru, pretože je to obchádzanie zákonom vyžadovaných obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absenciu zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve nie je uvedený a to ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť v zmluve vyjadrený presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany, pričom v prejednávanej veci išlo o obligatórnu náležitosť predpokladanú zákonom. Vyššie uvedený výklad nie je ani v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES, ktorá v článku 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje ako náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako dlho bude trvať zmluvný vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaje v zmluve musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností a bez matematických prepočtov zistiť, neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný vzťah, spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Článok vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 09. 07. 2015, Bucura, C 348/14), aj podľa Smernice, treba zmluva považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, ide o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

21. Významom písm. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, v akej výške a ako dlho bude povinný plniť si povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov - dátum poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok. Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Z úverovej zmluvy nie je zrejmé, v akých termínoch bol žalovaný povinný poukazovať úverové splátky. Pre určenie termínu splátky nestačí len uvedenie výšky splátky a ich počtu, ale pre spotrebiteľa je podstatné mať vedomosť o tom, v ktorý konkrétny deň príslušného mesiaca je povinný dodávateľovi poukázať splátku, čo je dôležité pre posúdenie riadneho a včasného splácania úveru spotrebiteľom, ktoré má význam pre predchádzanie

sankciám dodávateľa za oneskorené splácanie úveru. Pokiaľ sa údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok nachádzal len v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, platí to, čo súd uviedol vyššie vo vzťahu k určeniu konečnej splatnosti úveru v Oznámení .

22. Hoci v obsahu úverovej zmluvy je deklarované, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 1.500,- eur, súd tento údaj nepovažoval za pravdivý, pretože zo splátkového kalendára žalovaného založeného v spise na čl. 13 nepochybne vyplýva, že skutočná výška úveru, ktorá bola žalovanému poskytnutá, predstavovala sumu 1.350,- eur a suma 150,- eur predstavovala poplatok za poskytnutie úveru, čo vyplýva aj z obsahu úverovej zmluvy, ako aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Napokon aj samotný žalovaný v obsahu odporu tvrdil, že reálne mu bol poskytnutý úver v sume 1.350,- eur, nie v sume 1.500,- eur. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bolo povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.350,- eur, na splatenie ktorej preukázateľne poskytol sumu 1.312,92 eur. Nesplatený zostatok úveru, ktorý je povinný zaplatiť v súlade s cit. ust. v znení neskorších predpisov, predstavuje sumu 37,08 eur.

23. Dôvody pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru sú dané aj podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona z dôvodu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, nakoľko pri jej určení žalobca vychádzal z nesprávnej výšky úveru v sume 1.500,- eur namiesto 1.350,- eur a do RPMN nebol zahrnutý poplatok za poskytnutie úveru v sume 150,- eur. Pri vstupných údajoch o výške úveru v sume 1.350,- eur, výške úverovej splátky v sume 47,43 eur, počte mesačných splátok úveru 42 a dodatočného nákladu v sume 150,- eur by RPMN predstavovala 36,05%. V úverovej zmluve žalobca uviedol RPMN vo výške 26,13%.

24. K námietke premlčania pohľadávky žalobcu súd uvádza, že pohľadávku žalobcu nepovažoval za premlčanú. Zo splátkového kalendára žalovaného vyplýva, že ostatnú splátku úveru pred zosplatnením úveru ku dňu 18.4.2016 zaplatil dňa 16.3.2016 v sume 10,- eur, hoci ju mal zaplatiť v sume 47,43 eur. Za predchádzajúce obdobie nezaplatil splátky splatné dňa 18.2.2015, 13.3.2015, 11.9.2015, 26.10.2015, 25.11.2015. Na premlčanie pohľadávky žalobcu je potrebné aplikovať cit. ust. . Otázku premlčania pohľadávky podľa riešil Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. zo dňa 12.4.2017. V jeho odôvodnení konštatoval, že "pri mnohosti omeškaných splátok a následnej zročnosti celého dlhu je potrebné za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba, považovať splátku, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého dlhu. Pokiaľ totiž nenastane zročnosť celého dlhu, stávajú sa jeho splátky splatné postupne. Pokiaľ by následná zročnosť celého dlhu mala mať za následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od prvej omeškanej splátky, posunul by sa začiatok plynutia premlčacej doby pred okamžik splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcej po prvej z nich. Ad absurdum, pokiaľ by došlo k zročnosti celého dlhu po viac ako troch rokoch ( ) od prvej omeškanej splátky, bolo by dôsledkom zročnosti premlčanie celého dlhu. Takýto následok je neprípustný, pretože inštitút zročnosti celého dlhu, ako strata výhody splátok, predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany veriteľa. Nemôže tak mať pre veriteľa uvedený nepriaznivý následok." Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru krajského súdu, v prípade žalovaného splátka, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého dlhu (18.4.2016), bola splátka splatná dňa 16.3.2016, ktorú žalovaný nezaplatil v plnej výške. Od zročnosti tejto splátky začala plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 16.3.2019. Žaloba žalobcu bola podaná dňa 1.2.2019, t.j. v rámci plynutia premlčacej doby, na základe čoho pohľadávka žalobcu nemohla byť premlčaná.

25. Súd žalobcovi nepriznal zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne, pretože nebola individuálne dojednaná a spôsob jej určenia a mechanizmus dohody o zmluvnej pokute nemôže požívať právnu ochranu. V článku 8. Sankcie, v bode 8.1 mal žalobca predformulovaný text, podľa ktorého v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 14,6% p.a.. V ďalších dojednaniach pod bodom 8.2. a 8.3. bol upravený mechanizmus maximálnej výšky zmluvnej pokuty v súbehu s úrokom z omeškania. Nešlo však o individuálne dojednanie a len veľmi ťažko možno predpokladať, že samotný žalovaný v žiadosti o úver žiadal aj uzavrieť dohodu o zmluvnej pokute upravenú takýmto komplikovaným spôsobom. Žalovaný nemal ani možnosť vylúčiť ustanovenia o zmluvnej pokute, musel žiadosť podať vcelku. Podľa názoru súdu je spôsob určenia zmluvnej pokuty nejasný, nezrozumiteľný, pretože zmluvná pokuta má vychádzať zo základu, a to z „dlžnej sumy“, pričom sa vôbec nerozlišuje, čo predstavuje dlžnú

sumu, neurčito je upravený aj mechanizmus počítania a maximálnej výšky zmluvnej pokuty. V celkovom kontexte vyjadrenia zmluvnej pokuty podľa názoru súdu nejde o platne uzavretú dohodu o zmluvnej pokute, preto ju súd žalobcovi nepriznal /s. 2 , , , /.

26.Vzhľadom k tomu, že súd záväzok žalovaného obsiahnutý v bodoch 8.1, 8.2 úverovej zmluvy nepovažoval za platne dohodnutý, omeškanie žalovaného posúdil podľa , Občianskeho zákonník a výšku úroku z omeškania určil v súlade s Nariadenia vlády SR č. v znení neskorších predpisov. Žalovaný je povinný deň nasledujúci po zosplatnení úveru žalobcom, t.j. od 19.4.2016 do zaplatenia, zaplatiť mu 5% ročný úrok z omeškania z nesplatenej úverovej istiny v sume 37,08 eur. Pokiaľ žalobca úrok z omeškania uplatnil od skoršej doby, bola jeho žaloba v prevyšujúcej časti ako nedôvodná zamietnutá.

27. Náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 72,04 eur žalobcovi nebola priznaná. Z obsahu žaloby vyplýva, že náhradu nákladov uplatnil vo výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 61,74 eur a režijný paušál v sume 10,30 eur za písomné uplatnenie nárokov voči žalovanému pred podaním žaloby vo forme pokusu o zmier. Je zrejmé, že žalobca týmto spôsobom uplatnil voči žalovanému trovy právneho zastúpenia za spísanie zrejme predžalobnej výzvy zo dňa 21.4.2016, pretože vykonanie iného úkonu právnych služieb advokátom pred podaním žaloby preukázané nebolo. Podľa názoru súdu odmenu za uvedený úkon právnych služieb si mal žalobca uplatniť v rámci náhrady trov konania a nie osobitne ako náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, preto mu priznané neboli, pretože nepochybne ide o trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia.

28. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa a . Strany sporu boli vo veci čiastočne úspešné. Neúspech žalobcu vo veci prevyšoval jeho úspech, na základe čoho mu nárok na náhradu trov konania nevznikol. Úspech žalovaného vo veci predstavoval 95% (679,06 eur), jeho neúspech 5% (suma 37,08 eur). Čistý úspech žalovaného predstavoval 90%, čomu zodpovedá aj jeho nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, o exekútoroch a exekučnej činnosti.