Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Pc-31-2017.pdf
PDF · 75.47 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/31/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci navrhovateľa: Y. Č.Á., G.. XX.XX.XXXX, K. W.. Š. XX, XXX XX C. proti odporcom 1/. A. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XXX/ X, XXX XX M. A., 2/ M.. A. Š., G.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce sociálnych veci a rodiny v Poprade, so sídlom Hraničná 667/13, 058 01 Poprad o zapretie otcovstva takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že navrhovateľ Y. Č., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W. Š. XX, C. nie je otcom maloletej A. Š., nar. XX. XX. XXXX z matky A. Š., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. A., L. XXX/X, zapísaný ako otec v rodnom liste v knihe narodení matričného úradu Kežmarok zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX.
II. Navrhovateľ m á p r á v o na náhradu trov konania voči odporkyni 1/ v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal dňa 6.10.2017 návrh na začatie konania o zapretie otcovstva. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou býval od roku 2009 v spoločnej domácnosti, kde sa im po roku dňa 17.11.2010 narodila dcéra A. Š.. V čase pred narodením odporkyňa bývala v podnájme s iným mužom, ktorý ju vyhodil z bytu, a keďže nemala kde bývať, tak navrhovateľ jej ponúkol bývanie u neho a odporkyňa to aj prijala. Počas bývania u navrhovateľa sa odporkyňa začala čoraz viac stretávať s ich spoločným priateľom pánom K., s ktorým odporkyňa sa začala stretávať aj v byte navrhovateľa počas jeho neprítomnosti. Keďže navrhovateľ bol v rozvodovom konaní, prišiel o byt a odporkyňa sa odsťahovala do podnájmu s dcérou aj s pánom K. do jedného bytu. Po narodení maloletej A. Š. sa dozvedel od p. K., že maloletá A. nie je jeho dcéra. Keďže maloletá A. sa narodila vo vzťahu, kde ešte bol jeden muž, s ktorým sa odporkyňa stretávala, tak navrhovateľ navrhol vykonanie testov DNA. 2. Súd uznesením zo dňa 13.9.2018 ustanovil kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych veci a rodiny Poprad pre mal. A. Š., nar. XX.XX.XXXX. 3. Odporkyňa sa k žalobe nevyjadrila. Na pojednávaní dňa 5.11.2019 uviedla, že so žalobou súhlasí. 4. Súd nariadil znalecké dokazovanie. Dňa 9.5.2019 bol doručený súdu znalecký posudok č. 7/2019, ktorý vypracovala znalkyňa prof. RNDr. Jarmila Bernasovská, PhD., znalkyňa z odboru: genetika, odvetvie: analýza DNA, genetika človeka. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že pri porovnaní vzoriek DNA pravdepodobného otca Y. Č., G.. XX.X.XXXX a maloletého dieťaťa A. Š., G.. XX.XX.XXXX bola nájdená nezhoda v 10 z 15 sledovaných genetických markerov. Na základe týchto výsledkov je otcovstvo Y. Č. k maloletej A. Š. jednoznačne vylúčené. 5. Súd má za to, že je v záujme maloletého, aby v rodnom liste bol uvedený biologický otec. 6. Navrhovateľ preukázal znaleckým posudkom, že nie je otcom maloletej A. Š., nar. XX.XX.XXXX. Súd má za to, že určite nebolo úmyslom zákonodarcu, keď formuloval zákonné podmienky a predpoklady
pre určenie otcovstva a zapretie otcovstva a zákonodarca to iste nepredpokladal, že obidvaja rodičia súhlasne vyhlásia, že otcom maloletej je muž, ktorý je zapísaný v rodnom liste, ale ktorý nie je biologickým otcom, toto nie je v záujme maloletého dieťaťa. Súd má za to, že biologické otcovstvo je v rozpore s právnym otcovstvom a založené na domnienke, ktorá spôsobuje právne následky a zároveň dôjde k stretu s právom jednotlivca garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd a nemala by absentovať v právnej úprave možnosť nápravy takéhoto nežiaduceho - protiprávneho stavu. 7. Navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázal, že nie je otcom maloletej A. a preto nie je ani v záujme maloletej, aby bol v rodnom liste zapísaný ako otec, keď bolo preukázané, že nie je biologickým otcom ako to vyplýva zo znaleckého posudku. Súd má za to, že jedná sa o zápis v rodnom liste maloletého dieťaťa, len o fiktívny zápis, aby matka dieťaťa poberala výživné na maloletú dcéru, aj keď nie je navrhovateľ otcom. Súd má za to, že jedná sa o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko matka v čase uznania otcovstva musela si byť vedomá toho, že mala pomer aj s inými mužmi. Zo strany navrhovateľa nakoľko zistil, že nie je otcom maloletej, tak aj citové aj ďalšie vzťahy, ktoré vyplývajú z plnenia funkcie otca, nie je možné naplniť. Nakoľko sa jednalo iba o fiktívny zápis v rodnom liste a je v záujme maloletej, aby matka maloletej určila, kto je otcom maloletej A. Š., preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Uvedený právny úkon, ktorý urobil navrhovateľ neodporuje zákonu, ale ani nie je v rozpore so zákonom o rodine. Súd má za to, že navrhovateľ dostatočne preukázal, že výsledok súhlasného vyhlásenia, ktorý urobil na matrike, na základe ktorého bol vykonaný zápis v rodnom liste maloletej, je nepravdivý, čo bolo potvrdené znaleckým dokazovaním. 8. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z zákon o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. 9. Podľa § 93 ods. 1 zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. 10. Súd má za to, že nie je možné takto aplikovať ustanovenie lehoty troch rokov, nakoľko výlučne matka dieťaťa vie, kto je otcom maloletého dieťaťa a až určením na základe znaleckého posudku a skúškou DNA je možné zistiť, že nie je otcom maloletého dieťaťa. Navrhovateľ až vtedy zistil, že nie je otcom dieťaťa to znamená, že podľa názoru súdu nie je možné aplikovať trojročnú lehotu, nakoľko by to v praxi znamenalo, že budú v rodných listoch fiktívne zapísaní nie biologickí otcovia detí, ale otcovia, za ktorých ich určia matky maloletých detí. 11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 13. Súd rozhodol tak, že priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to titulom znaleckého dokazovania. 14. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.