Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cpr-8-2019.pdf
PDF · 84.79 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-5Cpr/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: T. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX, XXX XX Q. nad Q., proti žalovanému: BOUWMAN s.r.o., so sídlom Vysoká 4277/12, 811 06 Bratislava - Staré mesto, IČO:48 152 978, v pracovnoprávnom spore o zaplatenie 1.851,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.851,- eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.851,- eur od 01.12.2018 až do zaplatenia.
II. V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.05.2019 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 1.851,- eur spolu s 5%-tným úrokom z omeškania od 26.10.2018 do zaplatenia, a to titulom nevyplatenej mzdy, keď u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy s dohodnutým dňom nástupu do práce 26.09.2018, na dobu určitú do 20.12.2018 s minimálnou mzdou 485,- eur. Zároveň žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o vyslaní pracovať do Nemecka, a to v období od 26.09.2018 do 20.12.2018, v ktorej dohode bola stanovená odmena 1.414,- eur mesačne a zároveň bolo dohodnuté, že žalovaný bude zamestnancom platiť pracovnú odmenu 10,- eur za hodinu/netto. Zároveň bol žalobca oboznámený s informáciou o pracovných podmienkach, BOZP, čo sa uskutočnilo prakticky len v elektronickej podobe. Žalobca uzavrel so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tým, že pracovný pomer bol ukončený dňom 26.10.2018. Žalobca reálne vykonával práce v Nemecku od 26.09.2018 do 24.10.2018 vrátane, pričom potvrdenie o odpracovaných zmenách mu dal syn nemeckého majiteľa firmy. V mesiaci 9/18 odpracoval 39 hodín (x10,-eur/hodina), za čo mu vznikol nárok na odmenu 390,- eur a v mesiaci 10/18 odpracoval 188 hodín (x10,-eur/hodina), za čo mu vznikol nárok na odmenu 1.880,- eur. Pri dohodnutej odmene 10,- eur za hodinu mu mala byť zaplatená suma 2.270,- eur, pričom žalovaný zaplatil za mesiac 9/18 sumu 63,- eur a za mesiac 10/18 sumu 356,- eur, celkove teda je povinný doplatiť mzdu 1.851,- eur. Žalobca telefonicky vyzýval žalovaného na zaplatenie nevyplatenej mzdy, pričom zástupca žalovaného mu opakovane tvrdil rôzne dôvody, pre ktoré mu mzdu nemôže zaplatiť. Nárok na vyplatenie mzdy nepoprel, uvádzal len rôzne dôvody, pre ktoré mzdu nemôže vyplatiť.
2. Tunajší súd uznesením č.k.5Cpr/8/2019-35 zo dňa 28.08.2019 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia písomne vyjadril k podanej žalobe, v prípade ak uplatnený
nárok v celom rozsahu neuznáva, aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Predmetná zásielka bola doručovaná žalovanému v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. elektronicky, keď žalovaná je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky zapísanou do obchodného registra, ktorej bola podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č.305/2013 Z. z. (zákon o e-Governmente) automaticky aktivovaná elektronická schránka na doručovanie elektronických úradných dokumentov orgánov verejnej moci, medzi ktoré patria aj všeobecné súdy. S poukazom na § 105 ods. 1 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní, alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky, podľa osobitného predpisu, ktorým v danom prípade je zákon o e-Governmente. V prípade, že má strana aktivovanú elektronickú schránku, súd musí prioritne doručovať do tejto elektronickej schránky, pričom doručovanie sa spravuje v takom prípade ustanoveniami zákona o e- Governmente konkrétne § 29 až § 34 tohto zákona, ktorý v časti o elektronickom doručovaní má charakter špeciality k ustanoveniam civilného sporového poriadku o doručovaní. Podľa § 2 ods. 3 zákona o e-Governmente, ak ide o postup orgánu verenej moci pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti o návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, použijú sú ustanovenia osobitných predpisov. Podľa § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente, do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk. Podľa § 32 ods. 5 zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá udalosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. S poukazom na § 32 ods. 1 citovaného zákona uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy súd doručil, ako už bolo vyššie konštatované, doručoval žalobu spolu s uznesením, ktorým vyzval žalovaného na vyjadrenie, ako aj predvolanie na pojednávanie elektronicky žalovanému s uvedením URI: ico://sk/48152978, pričom vypršaním úložnej lehoty s fikciou doručenia boli predmetné listiny úspešne doručené žalovanému.
3. V súlade s ustanovením § 180 CSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
4. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe, ako aj na dôvodoch v nej uvádzaných.
5. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, predložených žalobcom, a to:
- dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 26.10.2018 (č.l.4 spisu),
- dohoda o vyslaní (č.l.5 spisu) spolu s informáciou o pracovných podmienkach v Nemecku (č.l.6 spisu),,
- preukaz o absolvovaní školenia z bezpečnostných predpisov (č.l.7-8 spisu), spolu s prezenčnou listinou (č.l.9 spisu) a záznam zo školenia zamestnancov firmy (č.l.10 spisu),
- záznam o vykonanom školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi (č.l.11 spisu),
- pracovná zmluva zo dňa 24.09.2018 (č.l.12-14 spisu),
- rukou písaný prehľad odpracovaných hodín žalobcu (č.l.39-41 spisu),
- na pojednávaní predložené výplatné pásky za mesiac september 2018 a október 2018.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.09.2018, s dňom nástupu do práce 26.09.2018 na dobu určitú do 20.12.2018 so skúšobnou dobou 3 mesiace. Minimálny mzdový nárok zamestnanca je v čase uzatvorenia zmluvy 485,-eur/mesačne. Zároveň zmluvné strany uzavreli dohodu o vyslaní, v zmysle ktorej sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na podmienkach vyslania a to v období od 26.09.2018 do 20.12.2018, druh práce počas vyslania: pomocný stavebný robotník, miesto výkonu práce počas vyslania - Nemecko a mzdové podmienky počas vyslania 1.414,-eur. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 26.10.2018 zamestnanec (žalobca) skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 26.10.2018. Z dokladov predložených žalobcom (č.l.39-41 spisu) súd mal za preukázané počty odpracovaných hodín v mesiaci september 2018 a v mesiaci október 2018, čo medzi stranami nie je sporné, nakoľko rovnaké počty odpracovaných hodín sa uvádzajú aj na výplatných páskach
predložených žalobcom na pojednávaní konanom dňa 05.11.2019, v zmysle ktorých žalobca v mesiaci september 2018 odpracoval 39 hodín, za čo mu zamestnávateľ vyplatil 63,- eur a mesiaci október 2018 odpracoval 188 hodín, za čo mu zamestnávateľ vyplatil 356,- eur. Podľa žalobcom uvádzanej dohody mala byť vyplatená pracovná odmena 10,- eur/hodina netto pri prácach v Nemecku.
7. Podľa § 118 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná čo do základu i výšky. Žalobca si uplatňuje nárok na doplatok mzdy, ktorá nebola žalovaným vyplatená za mesiac september 2018 a október 2018 v celkovej výške 1.851,- eur (celkove za odpracované hodiny v mesiaci september a október 2018 mal žalovaný zaplatiť 2.270,- eur, plnil len vo výške 419,- eur). Keďže žalobcovi v zmysle dojednaných zmluvných podmienok pri prácach v Nemecku vznikol nárok na mzdu za odpracované hodiny vo výške 2.270,- eur, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.851,- eur titulom neuhradenej mzdy.
9. Zároveň súd priznal žalobcovi i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to 5%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.851,- eur od 01.12.2018 až do zaplatenia, nakoľko žalovaný tým, že dlžnú sumu neuhradil v lehote splatnosti mzdy, a to najneskôr do 31.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, dostal sa s plnením peňažných záväzkov do omeškania. Mzda za mesiac september 2018 bola splatná do 31.10.2018 a mzda za mesiac október 2018 bola splatná do 30.11.2018, keďže si žalobca uplatnil celkový nárok na náhradu mzdy za mesiac september a október 2018 a úrok z omeškania od 26.10.2018, súd v tejto časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi úrok z omeškania od 01.12.2018.
10. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.