Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-1642-2023.pdf
PDF · 94.85 KB
Case nature
Subarea
65Ek/1642/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, právne zast.: JUDr. Elena Štefančíková, so sídlom Veternicová 1, 841 05 Bratislava, IČO: 42 360 340, proti povinnému: JC&AC, s. r. o., so sídlom Prešovská 40/A, 821 02 Bratislava, IČO: 45 639 388, právne zast.: AK Herceg, s. r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, o vymoženie 12.917,12 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Boris Sobolovský, so sídlom exekútorského úradu Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 30 791 383, pod č. 387EX 278/23, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 156,09 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 21.06.2023, sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu – Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Up/631/2023 zo dňa 28.04.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.06.2023 a vykonateľnosť dňa 03.06.2023 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd dňa 03.07.2023 súdneho exekútora JUDr. Boris Sobolovský, so sídlom exekútorského úradu Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 30 791 383, pod č. 387EX 278/23 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 03.07.2023 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal dňa 11.07.2023. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 19.07.2023 súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky návrh na zastavenie exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote 15 dní.
4. Dňa 08.08.2023 súdny exekútor zaslal súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že exekúcia je vedená na základe neprávoplatného a nevykonateľného rozhodnutia. Povinný ďalej uvádza, že nemal vedomosť, že mu bol doručený platobný rozkaz až do času kedy vstúpil do elektronického súdneho spisu a prezrel
si v ňom evidované listiny, pričom má za to, že z elektronického súdneho spisu zároveň vyplýva, že Platobný rozkaz sa povinnému nepodarilo v zákonom stanovenej lehote doručiť. Povinný zároveň tvrdí, že na doručovanie písomnosti v upomínacom konaní nie je možné použiť fikciu doručenia. Povinný má za to, že exekučný titul, na základe ktorého prebieha exekúcia bol vydaný nezákonne a zároveň konanie, v ktorom bol vydaný má procesné vady. Povinný si v závere svojho návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil aj náhradu trov konania.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 04.08.2023. Oprávnený má za to, že rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28. 04.2023 je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Okresný súd Banská Bystrica doručoval elektronické úradné dokumenty v správnom konaní v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v platnom znení do elektronickej schránky povinného, ktorá bola aktivovaná. V zmysle citovaného zákona sa elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov považuje za doručenú, ak sa doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Na základe uvedenej citovanej právnej úpravy oprávnený konštatuje, že z uvedeného jednoznačne vyplýva možnosť doručenia platobného rozkazu žalovanému elektronicky účinnej aj s využitím fikcie doručenia. Oprávnený ďalej uvádza, že exekučný titul bol povinnému účinne doručený dňa 18.05.2024 a keďže povinný v zákonnej lehote na podanie odporu zostal pasívny, platobný rozkaz následne nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.06.2023. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje súdu aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok
a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.
12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
15. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov, žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu. (zákon 305/2013 Z. z.)
16. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „zákon o e-Governmente“), elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.
17. Podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.
18. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.
19. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.
20. Podľa § 32 ods. 3 zákona o e-Governmente, ak si adresát zvolil možnosť zasielania notifikácií, bezodkladne po uložení elektronickej úradnej správy je mu zaslaná notifikácia o uložení elektronickej úradnej správy, ktorá obsahuje meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov odosielateľa a adresáta a deň uplynutia úložnej lehoty.
21. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
22. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok. Po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a jeho príloh a vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu, súd konštatuje jeho nedôvodnosť. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.
23. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie nakoľko má za to, že exekučný titul mu nebol správne doručený a teda nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť Vzhľadom na uvedené súd preskúmal rozporované doručenie exekučného titulu v spise Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Up/631/2023 a poukazuje na skutočnosť, že vydaný exekučný titul– Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Up/631/2023 zo dňa 28.04.2023, bol povinnému doručený v zmysle elektronickej doručenky dňa 18.05.2023 a teda exekučný titul bol povinnému riadne doručovaný do jeho aktivovanej elektronickej schránky v súlade s §9 zákona o upomínacom konaní a v súlade so zákonom e-Governmente.
24. Súd uvádza, že s účinnosťou od 01.11.2017 platí novela zákona o e-Governmente (tento zákon upravuje doručovanie úradných správ do elektronických schránok), pričom táto novela zaviedla, že elektronická úradná správa, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, považuje sa v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Vyššie uvedené znamená, že ak má žalovaný aktivovanú elektronickú schránku a žalobca voči nemu podá žalobu, pričom súd na základe žaloby vydá rozhodnutie, súd doručí rozhodnutie do aktivovanej elektronickej schránky žalovaného s tým že, ak v 15 dňovej úložnej lehote žalovaný nepotvrdí doručenie elektronickej úradnej správy, rozhodnutie sa bude považovať za doručené aj v tom prípade, ak sa o správe žalovaný nedozvedel (napr. preto, lebo si obsah elektronickej schránky v danom čase nekontroloval). Ak sa teda platobný rozkaz považuje za doručený, plynie žalovanému 15 dňová lehota na podanie odporu, pričom ak v tejto lehote žalovaný nepodá odpor, platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť, na základe čoho žalobca bude môcť podať návrh na začatie exekúcie. Súd pre úplnosť uvádza, že táto fikcia doručenia sa uplatní len v prípade, ak súd doručuje rozhodnutie do aktivovanej elektronickej schránky. Súd ďalej konštatuje, že povinný mal v zmysle vyššie citovaného § 32 ods. 3 zákona o e-Governmente, možnosť zvoliť si zasielanie notifikácii o uložení elektronickej úradnej správy do aktivovanej elektronickej schránky, čím by bol informovaný o každom elektronickom doručení úradnej správy do jeho elektronickej schránky.
25. Nakoľko povinný mal v čase doručovania exekučného titulu aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie úradných správ, súd pri jeho doručovaní povinnému postupoval v súlade so zákonom o e-Governmente. Súd konštatuje, že povinným uvedený dôvod na základe ktorého navrhuje zastaviť exekúciu v celom rozsahu, nezakladá ani jeden z dôvodov na jej zastavenie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
26. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t.j. správnosť skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý vydal exekučný titul. V danom konaní mal súd za preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.
27. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol. (I. výrok)
28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
29. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
32. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
33. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania za podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Nakoľko povinný v tomto konaní nebol úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči oprávnenému mu tak nevznikol nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Aj samotné ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku hovorí o tom, že povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, avšak v danom prípade súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, preto súd rozhodol tak, že povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok).
34. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, čím oprávnený mal úplný úspech vo veci, súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavky na zatupovanie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 156,09 Eur (143,57 Eur + 12,53 Eur), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia. (III. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.