Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18C-12-2019.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/12/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/D, W., zastúpenej spoločnosťou L.I.B. legal s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovaným: 1. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/D, W., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Miletičova 21, Bratislava, 2. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 603 481, o určenie existencie práva užívať byt, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanej v 1. rade súd p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu
III. Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.02.2019 sa žalovaná domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že právo žalobkyne užívať byt č. XX v bytovom dome v W., súp. č. XXX na ulici O. číslo vchodu XXD, ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXXXX/X, zapísaný Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre obec W., katastrálne územie A., obec W.- P..Č.. H., okres W. G., na základe Zmluvy o nájme bytu č. F.-XXXX/XXXX zo dňa 09.06.2016, trvá. Zároveň žiadala aj náhradu trov konania.
2. Podaním doručeným súdu dňa 09.10.2019 žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu, pričom ako dôvod späťvzatia uviedla, že v dôsledku dlhodobo pretrvávajúcich zlých vzájomných vzťahov so žalovanou v 1. rade, ktorá neustále verbálne napadala žalobkyňu, stalo ich vzájomné spolužitie v jednom byte pre žalobkyňu neznesiteľným, žalobkyňa po podaní žaloby bola nútená spolu s maloletou dcérou opustiť predmetný byt, v ktorom jej žalovaná v 1. rade neoprávnene zrušila jej užívacie právo. Žalobkyňa musela v dôsledku pretrvávajúcich konfliktov so žalovanou v 1. rade vyhľadať aj odbornú pomoc. Spolužitie žalobkyne so žalovanou v 1. rade pre jej správanie preto v súčasnej dobe nie je možné, a preto podaná žaloba stratila pre žalobkyňu význam. Žalobkyňa aj naďalej trvá na tom, že konaním žalovaných došlo k neplatnému zrušeniu jej užívacieho práva k predmetnému bytu. Žalobkyňa žiadala konanie zastaviť a súčasne žiadala, aby súd o trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP a žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že v čase podania žaloby žalobkyňa žila spolu so žalovanou v 1. rade v predmetnom byte a podanú žalobu považovala žalobkyňa v danom čase za jediný spôsob riešenia krízovej situácie v ktorej sa ocitla, keď hrozilo, že sa ocitne aj spolu s maloletou dcérou zo dňa na deň na ulici. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v dôsledku narušených vzťahov s matkou (žalovanou v 1. rade) a v dôsledku situácie, keď jej niekoľko mesiacov hrozilo, že skončí s maloletou dcérou vinou jej vlastnej matky na ulici, dlhodobo ambulantne psychiatricky liečená a má v dôsledku celej situácie
vážne zdravotné problémy. Preto by podľa žalobkyne bolo v rozpore s princípmi spravodlivosti, aby bola ešte zaviazaná platiť žalovanej v 1. rade náhradu trov konania. Podľa žalobkyne osobitným dôvodom na ktorý je potrebné prihliadať sú aj celkové osobné, sociálne a finančné pomery žalobkyne.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Súd konštatuje, že k späťvzatiu žaloby žalobkynou došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. Súd preto v súlade s dispozičným prejavom žalobcov konanie zastavil, pričom súhlas žalovaných nezisťoval, nakoľko tento by bol neúčinný.
7. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 257 ods. 1 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je preto kľúčové zistenie, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa).
11. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobkyne ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorá má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jej autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania.
12. V danom prípade bola žaloba na určenie že právo žalobkyne užívať byt č. XX v bytovom dome v W., súp. č. XXX na ulici O. číslo vchodu XXD, ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXXXX/X, zapísaný Okresným úradom W., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre obec W., katastrálne územie A., obec W.- P..Č.. H., okres W. G., na základe Zmluvy o nájme bytu č. F.-XXXX/XXXX zo dňa 09.06.2016, trvá podaná dňa 18.02.2019. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 09.10.2019 zobrala žalobu v plnom rozsahu späť z dôvodu, že žalobkyňa po podaní žaloby bola nútená spolu s maloletou dcérou opustiť predmetný byt, v ktorom jej žalovaná v 1. rade neoprávnene zrušila jej užívacie právo vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúce zlé vzájomné vzťahy so žalovanou v 1. rade, ktorá neustále verbálne napadala žalobkyňu. Tak odpadol dôvod, pre ktorý bola žaloba podaná a teda odpadol dôvod pre pokračovanie v predmetnom súdnom konaní.
13. Súd opätovne uvádza, že náhrada trov sporového konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.6.2011 sp.zn. II. Ú. XXX/XXXX-XX). Náhrada trov
konania v prípade, že niektorá strana procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené, sa riadi ust. § 256 ods. 1 CSP. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie žaloby. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. júla 2008 sp.zn. XMCdo X/XXXX).
14. Súd v preskúmavanej veci nevzhliadol dôvod pre použitie § 257 CSP, ktorého aplikáciu navrhla žalobkyňa v späťvzatí žaloby. Aplikácia tohto ustanovenia prichádzala do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Je akceptovateľné, aby išlo tak o skutočnosti súvisiace s priebehom konania, ako aj o skutočnosti existujúce mimo konania (najčastejšie pomery strany). Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Vo všeobecnosti teda možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán sporu, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.
15. Ustanovenie § 257 CSP predpokladá pre aplikáciu tohto ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Aplikácia tohto ustanovenia má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné použitie ustanovenia § 257 CSP, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho aplikáciu. Súd poukazuje práve na dôvod späťvzatia žaloby prezentovaný žalobkyňou, a to že spolužitie žalobkyne a žalovanej v 1. rade pre jej správanie v súčasnej dobe nie je možné a preto podaná žaloba stratila pre žalobkyňu význam. Je preto zrejmé, že žalobkyňa vzala svoj návrh späť nezávisle na správaní žalovanej v 1. rade. Z procesného hľadiska žalobkyňa zavinila zastavenie konania a preto musí znášať procesné dôsledky s tým spojené. Súd sa ďalej zaoberal aj sociálnymi a finančnému pomermi žalobkyne. Žalobkyňa vo svojom späťvzatí uviedla, že v súčasnej dobe žije s manželom a maloletou dcérou v podnájme, pričom príjem žalobkyne je cca 120,- eur mesačne a je poberateľkou rodinných prídavkov vo výške 20,- eur mesačne. Otec maloletej dlhodobo neplatí výživné na dcéru a žalobkyňa je finančne odkázaná na manžela. Súd poukazuje na to, že taktiež treba vziať na zreteľ aktuálne majetkové pomery žalovanej v 1. rade. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Vo všeobecnosti teda možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán sporu, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. Žalobkyňa v 1. rade je poberateľkou starobného dôchodku. Podľa súdu nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, pretože nie sú splnené dve základné podmienky a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základe zásady rozhodovania o trovách konania, ktorou je v tomto prípade zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd skúmajúc zavinenie zastavenia výhradne z procesného hľadiska dospel k záveru, že zastavenie procesne zavinila žalobkyňa, preto súd priznal žalovanej v 1. rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
17. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania žalovaného v 2. rade súd zisťoval procesné zavinenie zastavenia konania. V prejednávanej veci má súd za to, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa realizovaním svojho dispozičného práva a právo na náhradu trov konania by mal z tohto dôvodu žalovaný v 2. rade. Súd však žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.