Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-96-2019.pdf
PDF · 89.49 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/96/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, zapísaného v Obchodnom registri spoločností Paríž, číslo zápisu: 542097902, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO 47 258 713, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Bratislava, proti žalovanému: N. O., nar. XX.XX.XXXX, Z. F. XXX, F., o 540,75 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Zamieta sa žaloba o 540,75 € s 27,48 %-ným ročným úrokom:
- zo sumy 626,91 € od 17.08.2016 do 26.10.2016,
- zo sumy 572,25 € od 27.10.2016 do 20.11.2016,
- zo sumy 592,25 € od 21.11.2016 do 21.12.2016,
- zo sumy 566,50 € od 22.12.2016 do 24.01.2017 a
- zo sumy 540,75 € od 25.01.2017 do zaplatenia, a s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania:
- zo sumy 742,00 € od 17.08.2016 do 01.10.2016,
- zo sumy 680,00 € od 02.10.2016 do 26.10.2016,
- zo sumy 618,00 € od 27.10.2016 do 20.11.2016,
- zo sumy 592,25 € od 21.11.2016 do 21.12.2016,
- zo sumy 566,50 € od 22.12.2016 do 24.01.2017 a
- zo sumy 540,75 € od 25.01.2017 do zaplatenia.
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním došlým tunajšiemu súdu 24.07.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku I a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX jeho právny predchodca, CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO 35 787 783 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec do 5.000 €, ktorý žalovaný čerpal v celkovej výške 626,91 € a ktorý sa zaviazal splatiť pravidelnými mesačnými splátkami. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal sa do omeškania, pôvodný veriteľ úver 16.08.2016 „zosplatnil“. Žalovaný celkovo zaplatil 201,25 €.
2. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 11.09.2019 nevyjadril.
3. Vzhľadom na hodnotu tohto spotrebiteľského sporu a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“].
A. Skutkový stav
4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, a skutočností známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise: zmluva o spotrebiteľskom úvere (č. l. 13 až 20), prehľad platieb a ich započítanie (č. l. 21), potvrdenie (č. l. 22), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (č. l. 23), doručenka (č. l. 24), výpis z obchodného registra pre pôvodného veriteľa s prekladom (č. l. 29 až 42), ustálil súd tento skutkový stav.
5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou - zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o spotrebiteľskom úvere, č. l. 13 až 20).
6. Pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali dňa XX.XX.XXXX „zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb“ (ďalej len „zmluva“; č. l. 13 až 20), v ktorej sa o. i. dohodli na poskytnutí revolvingového úveru s týmito parametrami definovanými v Časti 2 článku 1 s názvom „Základné podmienky [zmluvy]“:
Výška úverového rámca: 5000,00 EUR Výška mesačnej splátky: min 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 EUR Výška úrokovej sadzby: 28,68 % p. a. - fixná RPMN: 46,36 % Splatnosť mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci Priemerná RPMN: 24,97 % Celková čiastka k zaplateniu: 733,08 EUR Poplatok za poistenie: 3,33 %“.
7. V Časti 3 článku 3 s názvom „Následky porušenia povinnosti klienta“ sa strany dohodli o. i aj na tomto:
„3.1 V prípade ak Klient nespláca poskytnutý Úver… riadne a včas, …je [pôvodný veriteľ] oprávnený: … c) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru… … 3.4 Ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti Úveru… je splatný celý dlh Klienta… Nesplatená istina Úveru… je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v [zmluve] …“
8. Žalovaný čerpal revolvingový úver výbermi v hotovosti v celkovej sume 600 € (potvrdenie, č. l. 22) a pôvodný veriteľ mu tiež vyúčtoval poplatky v sume 26,91 €. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením splátky splatnej 10.11.2015, ďalšie splátky už riadne a včas nesplácal (prehľad platieb a ich započítanie, č. l. 21).
9. Pôvodný veriteľ sa cezhranične zlúčil so žalobcom a z obchodného registra bol vymazaný 22.08.2016 (výpis z obchodného registra pre pôvodného veriteľa s prekladom, č. l. 29 až 42).
10. Listom z 25.08.2016 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru k 16.08.2016 (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, č. l. 23). Žalovaný tento list prevzal 31.08.2016 (doručenka, č. l. 24). V období od 01.10.2016 do 24.01.2017 zaplatil žalovaný žalobcovi celkovo 201,25 € (prehľad platieb a ich započítanie, č. l. 21), no ďalšie platby už nevykonal.
B. Právne posúdenie
11. Podpísaním zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere došlo medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu zmluvy, ktorou sa pôvodný veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť spotrebiteľský úver s revolvingovým úverovým rámcom v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal čerpaný úver vrátiť pravidelnými mesačnými splátkami. Takto vymedzený predmet zmluvy zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka (ďalej len „OBZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral pôvodný veriteľ zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým pôvodný veriteľ považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva, ktorú spolu zmluvné strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi nimi sa riadi preto aj týmto zákonom.
12. Súd najprv vyhodnocoval zmluvu z hľadiska jej platnosti a kritérií stanovených zákonom č. 129/2010. Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, stanovoval obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená pripojením podpisov strán na jej písomnom vyhotovení a mal tak aj s odkazom na výklad poskytnutý Najvyšším súdom SR v jeho uznesení z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, a na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, za preukázané, že zmluva bola platne uzavretá a obsahovala podstatné náležitosti zmluvy, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pre formu takúto úveru. Súd pre úplnosť poukazuje aj na aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ z 05.09.2019, vo veci C-331/18 (Pohotovosť), ktorý závery vyššie citovanej judikatúry len ďalej potvrdzuje a spresňuje, že sa majú uplatniť aj na zmluvy uzatvorené pred vyhlásením rozsudku vo veci C-42/12, teda aj na zmluvu, ktorá je predmetom konania v tejto veci.
13. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanému boli poskytnutý úverový rámec v súlade s § 497 OBZ, ktorý žalovaný využil tým, že ho čerpal v rozsahu 600 €. V zmysle časti 2 článku 1 ods. 1.1 zmluvy bol potom povinný úver vrátiť pravidelnými mesačnými splátkami splatnými 10. deň príslušného mesiaca, teda mal vrátiť peňažné prostriedky v zmysle § 497 OBZ. Keďže splátky prestal od novembra 2015 riadne a včas splácať, dostal sa do omeškania (§ 365 ods. 1 OBZ).
14. Žalobca, ktorý sa podľa § 69 ods. 3 v spojení s § 69aa ods. 10 OBZ stal k 22.08.2016 právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničného zlúčenia, vstúpil k tomuto okamihu do práv pôvodného veriteľa súvisiacich s danou pohľadávkou voči žalovanému.
15. Žalobca si pre omeškanie žalovaného uplatnil právo dohodnuté na základe § 565 OZ v časti 3 článku 3 ods. 3.1 a 3.4 zmluvy a úver „zosplatnil“. Zásielka s týmto právnym úkonom žalobcu bola žalovanému doručená 31.08.2016, čím vzniklo pôvodnému veriteľovi právo žiadať od žalovaného vrátenie dlhu naraz.
16. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca si uplatňuje pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, teda právo, na ktoré sa môže v prípade jeho premlčania vzťahovať § 54a OZ brániaci jeho vymáhateľnosti. Ustanovenie § 54a bolo do Občianskeho zákonníka doplnené zákonom č. 343/2018 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, teda 05.12.2018. Zákonom č. 343/2018 Z. z. sa do Občianskeho zákonníka zároveň doplnilo aj prechodné ustanovenie § 879v, podľa ktorého sa konania, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, dokončia podľa doterajších predpisov. Je tak zrejmé, že konania, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté po 05.12.2018, sa dokončia už podľa nových predpisov. Medzi tieto nové predpisy patrí už aj spomínaný § 54a, a preto je súd povinný na ním uložený zákaz vymáhania niektorých premlčaných pohľadávok prihliadať aj ex offo. Je to tak aj preto, lebo svojou povahou ide o rovnaké pravidlo, aké obsahuje aj § 845 ods. 1 OZ, ktoré je súd taktiež povinný z úradnej povinnosti použiť, pokiaľ posudzuje týmto ustanoveným upravené výhry zo stávok a hier.
17. V prejednávanej veci sa konanie začalo na základe žaloby podanej po účinnosti zákona č. 343/2018 Z. z., a preto musí súd vyhodnotiť, či žalobcom uplatňované právo nepodlieha zákazu vymáhania podľa § 54a OZ.
18. Žalovaný sa dostal do omeškania tým, že porušil svoju povinnosť splácať úver, keď od novembra 2015 splátky neplatil v predpísanej výške a splatnosti. Keďže toto omeškanie trvalo viac ako tri mesiace, pôvodný žalobca si uplatnil právo na okamžité splatenie celého úveru podľa § 565 OZ.
19. Pretože predmetom sporu je žalobcov nárok, ktorý mal žalovaný splácať v splátkach, uplatní sa § 100 a nasl. OZ. Je síce pravda, že zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku a je absolútnym obchodom [§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ], no v zmysle § 52 ods. 2 tretej vety OZ sa na premlčanie z nej plynúcich nárokov nepoužijú predpisy obchodného práva. Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka bolo doplnené zákonom č. 106/2014 Z. z. s účinnosťou 01.05.2014. Keďže preskúmavaná zmluva bola uzatvorená po tomto za účinnosti spomenutej novely, na uplatňovanú pohľadávku sa použijú prednostne normy občianskeho práva, teda aj právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Podľa § 101 OZ plynie v danej veci trojročná premlčacia doba. Ustanovenie § 103 OZ všeobecne určuje, že premlčacia doba začínať plynúť odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Ak však veriteľ využil svoje právo na základe § 565 OZ a „zosplatnil“ celý dlh, začne premlčacia doba plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 in fine OZ). Právo „zosplatniť“ dlh môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 in fine OZ). Právo veriteľa podľa § 565 OZ v spotrebiteľských vzťahoch koriguje špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, ktoré veriteľovi umožňuje „zosplatniť“ dlh až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva). Ak sú dohodnuté splátky, ktoré sa stávajú zročnými v kratšom intervale ako tri mesiace, mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že veriteľ nemôže využiť právo podľa § 565 OZ, pretože kým uplynú tri mesiace, stanú sa splatnými aj ďalšie (napr. mesačné) splátky. Z § 53 ods. 9 OZ však nemožno vyvodzovať, že by jeho účelom bolo favorizovať alebo naopak obmedzovať veriteľov len na základe toho, v akých intervaloch boli splátky dohodnuté. Účelom toto ustanovenia je nepochybne ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami okamžitej splatnosti celého dlhu, ku ktorej by podľa § 565 OZ mohlo dôjsť už aj pri krátkodobom omeškaní trvajúcom len niekoľko dní. Toto ustanovenie treba preto vykladať v záujme zachovania rovnakého prístupu tak, aby sa na každého veriteľa uplatnil s rovnakými účinkami a aby sa zároveň zachoval jeho ochranný charakter vo vzťahu k spotrebiteľovi. Taký výklad je podľa názoru súdu možný, a preto ho treba uprednostniť. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ by sa mali vykladať v tom zmysle, že „najbližšou nasledujúcou splátkou“ je splátka, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od omeškania dlžníka, na základe ktorého mohol veriteľ využiť svoje právo na „zosplatnenie“ dlhu. Ak sa teda veriteľ rozhodne využiť právo podľa § 565 OZ a medzičasom sa stali splatnými viaceré splátky, je možné určiť, ktoré omeškanie (s ktorou splátkou) viedlo veriteľa k tomu, aby si toto právo uplatnil. V tomto kontexte treba potom nazerať aj na § 103 OZ a premlčanie posúdiť vzhľadom na túto splátku. Nesplnenou splátkou v zmysle § 103 in fine OZ bude teda splátka, kvôli ktorej došlo k „zosplatneniu“ celého dlhu. Zároveň platí, že právo veriteľa „zosplatniť“ dlh, ktorého splácanie bolo dohodnuté v mesačných intervaloch, nezaniklo len preto, že medzičasom sa stali splatnými aj ďalšie mesačné splátky.
20. V danej veci žalobca listom z 25.08.2016, doručeným žalovanému 31.08.2016, vyhlásil „mimoriadnu splatnosť dlhu“. Z toho potom vyplýva, že k „zosplatneniu“ došlo práve kvôli splátke splatnej viac ako tri mesiace pred týmto dátumom, teda kvôli splátke splatnej 10.05.2016. Trojročná premlčacia doba preto uplynula 10.05.2019. Žaloba však bola na súd podaná až 24.07.2019, v dôsledku čoho je pohľadávka žalobcu premlčaná. Premlčané je aj jej príslušenstvo, ktoré podľa § 121 ods. 3 OZ tvorí úrok a úrok z omeškania, pretože to sa premlčiava spolu s istinou. Na tieto skutočnosti musel súd prihliadnuť ex offo, keďže sú potrebné na posúdenie otázky, či si žalobca v prejednávanej veci neuplatňuje pohľadávku v rozpore s § 54a OZ.
21. Na základe vyššie uvedených úvah dospel súd k záveru, že žalobca si žalobou uplatňuje premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré ale podľa § 54a OZ nemožno vymáhať. Zo žalovanej pohľadávky sa tak v dôsledku premlčania stala len naturálna obligácia, ktorú síce môže dlžník dobrovoľne splniť, no nemožno ju v súdnom konaní vymáhať, a teda ani priznať. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol v celom rozsahu (výrok I).
22. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd mu tento nárok v zmysle judikatúry (R 72/2018) nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).