Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11C-100-2018.pdf
PDF · 107.58 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/100/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v spore žalobcu Z. T., s miestom podnikania N. XXX, P.: XX XXX XXX, proti žalovanému Z.. N. O., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX Z., zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Krafčíkom, so sídlom Nám. osloboditeľov č. 39, XXX XX Z., P.: 42 241 723, o zapl. 390,- € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. P r i z n á v a úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému, aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť sumu 390,- € s 5% úrokom z omeškania ročne od 31.7.2018 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania vo výške 100%. Žalobu odôvodnil tým, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX k.ú. E., ktorých je výlučným vlastníkom M. N. a tieto mu ako prenajímateľ prenajal v celosti ako nájomcovi a určil mu nájomné v sume 2.750,- € ročne splatných najneskôr do 30.7. bežného roka a udelil mu aj súhlas na prenechanie týchto nehnuteľnosti do podnájmu tretej osobe , tak prenajal žalovanému s ktorým dňa 1.11.2013 ako s podnájomníkom uzavrel zmluvu o podnájme parcely reg. L. č. XXX/X - zastavané plochy o výmere XXXmX vedenej na vyššie označenom LV a to za účel výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného - prevádzky potravín T. N. - E.. Predmetné nehnuteľnosti predstavujú v reálnom stave vstup a malé parkovisko na rekreačné stredisko E. - T. N., na ktorých nehnuteľnostiach sú okrem iného postavené budovy prevádzok strán sporu s tým, že žalovaný má na parcele reg. L. č. XXX/X postavenú stavbu predajne súp.č. XXX zapísanú na LV č. XXX k.ú. E. s výškou podielu pod B1 X/X z celku. Výška podnájmu bola dohodnutá na 790,- € ročne so splatnosťou do 31.7. bežného roka a v zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to od 1.1.2013 do 31.12.2013. Žalovaný na ďalšie obdobie od 1.1.2014 do budúcna však odmietol zmluvu o podnájme podpísať. Vzhľadom k tomu, že žalovaný naďalej užíval túto nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, tak žalobca ho vyzval predžalobnou upomienkou zo dňa 10.8.2018 na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 840,- € t,. navýšil ročný nájom zo sumy 790,- € o 50,- € a to z toho dôvodu, že došlo aj k zvýšeniu nájmu zo strany vlastníka. Žalobca si však voči žalovanému uplatňuje pôvodnú výšku podnájomného t.j. 790,- € ročne s tým, že žalovaný dňa 2.11.2018 dobrovoľne uhradil na účet žalobcu sumu 400,- €, takže zostáva suma 390,- € na úhradu. Ďalej žalobca uviedol, že uplatňovaný zvyšok podnájomného si neuplatnil z dôvodov, ktoré sú uvedené v liste označenom ako „Oprávnené námietky na zaplatenie podnájmu“, ktoré sú podľa jeho názoru k meritu veci bez právnej relevancie. Ďalej uviedol, že označil žalovaného ako fyzickú osobu z dôvodu, že ako vyplýva z výpisu zo živnostenského registra, tak žalovaný má pozastavenú činnosť od 26.6.2018 do 26.6.2021. Odvolávajúc sa na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka si uplatňuje voči žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže on ako nájomca preukázateľne platí nájomné za všetky nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX k.ú. E. vlastníkovi tejto nehnuteľnosti. Zároveň si uplatnil voči žalovanému zaplatenie úrok z omeškania odvolávajúc sa na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. s tým, že úroková sadzba ECB ku dňu splatnosti podnájomného t.j. dňa 30.7. bola vo výške 0,00 % z ktorého dôvodu si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5%. Ako dôkazy pripojil k žalobe výpisy z LV č. XXXX a č. XXX k.ú. E., kópia z katastrálnej mapy, Zmluvu o nájme nehnuteľnosti zo dňa 2.1.2017, Zmluvu o nájme pozemku z 2.11.2013, návrh na uzavretie podnájomnej zmluvy a podnájomnú zmluvu, predžalobnú upomienku a námietky žalovaného týkajúce sa platenia podnájmu, ako aj výpis zo živnostenského registra, týkajúci sa žalovaného.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe (č.l. 34 spisu) navrhol, aby súd žalobu voči nemu zamietol v celom rozsahu a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania žalovaného v celom rozsahu a to z týchto dôvodov:
3. V prvom rade namietal, čo ani teda sporné nebolo, keďže to tvrdil aj žalobca v žalobe, že medzi stranami nebola uzavretá žiadna nájomná zmluva. Potom namietal, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore na vymáhanie bezdôvodného obohatenia od žalobcu a aj keby bol aktívne vecne legitimovaný tak pri výmere jemu prenajatých pozemkov spolu 826 m2 platí, resp. platil za rok 2018 sumu 2.750,- € a pri takejto sume pripadá nájomné za 1 m2 3,32 € (2.750,- € / 826 m2) a teda na výmeru XXX m2 (parcela reg. C č. XXX/X) pripadá suma 366,- €. Poukázal teda na to, že žalobca sám v žalobe priznal, že od neho prijal dňa 2.11.2018 peňažné plnenie (bez zmluvného vzťahu) za rok 2018 v sume 400,- € a to by už beztak jeho neoprávnené nároky vysporiadalo. Ďalej namietal, že v tomto prípade už od 1.1.2018, t.j. od začiatku roka, za ktorý si žalobca uplatňuje od neho peňažné plnenie neexistoval medzi nimi žiaden zmluvný vzťah a teda ani právny dôvod na podnájomné a tak zákonite ani žiaden právny dôvod nemohol neskôr odpadnúť a tak skutková podstata žalobcom požadovaného bezdôvodného obohatenia, t.j. je plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ktorý žalobca uvádza ako svoj právny titul na pohľadávku voči žalovanému nie je naplnená. Poukázal na to, že „plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol“, ktorý je skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný považuje žalobcom uplatňovaný nárok za právne nedôvodný.
4. Žalobca v replike uviedol, že tak ako je uvedené v Zmluve o nájme nehnuteľnosti, tak vlastník nehnuteľnosti mu udelil súhlas na prenechanie prenajatých nehnuteľností do podnájmu tretej osobe a preto navrhuje, aby súd vyžiadal k tomuto vyjadrenie od právneho zástupcu vlastníka advokáta JUDr. U. E.. Ďalej tvrdil, že pokiaľ ide o výpočet dlžného nájomného, tento je nesprávny, pretože nezohľadňuje spoločnú prístupovú cestu a parkovisku za ktorú tiež platia vlastníkovi nájom. Z týchto dôvodov žalobca trval na podanej žalobe.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že pokiaľ ide o to, že sa odvoláva žalobca na Zmluvu o nájme nehnuteľnosti, ktorú mal uzavretú a aby súd dotazoval JUDr. E., že tento súhlas na prenechanie prenajatých nehnuteľností do podnájmu mu žalobca udelil považuje za nedôvodnú, pretože v zmluve je to napísané a navyše podľa CSP je tento nárok nedôvodný, aby dôkazy mal vykonávať súd. K tvrdeniu žalobcu, že jeho výpočet podnájomného je neprávny uviedol, že samotný žalobca ani v žalobe a ani v replike a ani v žiadnej listine a ani dodatočne žiaden iný výpočet a dokonca ani žiadnu identifikáciu inej konkrétnej výmery (parkoviská či prístupovej cesty) na jeho ťarchu neuviedol a preto popiera toto jeho nešpecifikované tvrdenie o ich užívaní. Zároveň doplnil pokiaľ ide o jeho obranu týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vymáhanie bezdôvodného obohatenia, že chce poukázať aj na tú skutočnosť, že vo vzťahu k parcele reg. C č. XXX/X k.ú. E. o výmere XXX m2 nebolo možné zo strany vlastníka túto parcelu platne prenechať žalobcovi ako nájomcovi a to z dôvodu nemožnosti plnenia (podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka) pretože užívať parcelu, ktorá je zastavaná stavbou môže len vlastník alebo užívateľ tejto stavby. Zotrval na návrhu, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania v celom rozsahu.
6. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 6.11.2019, na ktoré pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdneností a jeho neprítomností na území SR s tým, že súhlasil aby bola vec prejednaná a rozhodnutá v jeho neprítomností
a to na základe ním predložených dôkazov. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalovaného. Súd vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že vec prejedná v neprítomnosti žalobcu.
7. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi stranami sporu a z týchto zistil tento skutkový stav:
8. Na LV č. XXXX k.ú. E. sú evidované parcely reg. C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 s tým, že právne vzťah k stavbe evidovanej na tomto pozemku je evidovaný na LV č. XXX, ďalej sú tam vedené parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, č. XXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, XXX/XX - ostatné plochy o výmere XXX m2 a č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2, ktorých výlučným vlastníkom je M. N., nar. XX.X.XXXX, ktoré nadobudol titulom osvedčenia o dedičstve 21D 928/2015 z.d. 2.12.2015, Z XXXX/15, č.z. 3X/ X6. Na LV č. XXX k.ú. E. je vedená stavba súp.č. XXX - predajňa, na parcele č. XXX/X s tým, že právny vzťah k tejto parcele na ktorej táto stavba stojí je evidovaný na LV č. XXXX, ako aj stavba súp.č. XXX - predajňa stojaca na parcele č. XXX/2 a právny vzťah k tejto parcele, na ktorej stojí táto stavba je evidovaný na liste vlastníctva. Výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností je žalovaný, ktorý ich nadobudol titulom kúpy N. zo 14.4.1994 - vz XX/XX. Z predloženej zmluvy žalobcom o nájme nehnuteľností, ktorú uzavreli dňa 2.1.2017 ako prenajímateľ M. N., ml., nar. XX.X.XXXX, zastúpený advokátom JUDr. Františkom Komkom so sídlom v Prešove, ul. D. a nájomcom - žalobcom vyplýva, že predmetom nájmu sú nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX k.ú. E., ktoré boli v celosti prenajaté žalobcovi na účely ich využívania pre potreby jeho podnikateľskej činnosti, prevádzky reštauračného zariadenia OÁZA a to ako potrebnú priľahlú plochu, parkovisko pre osobné motorové vozidlá a iné účely (bod I., II. Zmluvy). Cena nájmu bola dohodnutá na sumu 2.750,- € ročne s tým, že nájomca sa zaviazal nájomné uhrádzať prenajímateľovi na účet jeho právneho zástupcu jednorázovo najneskôr v termíne do 30.7. bežného roka (bod III. Zmluvy). Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú t.j. obdobie piatich rokov so začiatkom od 1.1.2017 do 31.12.2021 (bod IV. Zmluvy). Prenajímateľ udelil súhlas nájomcovi - žalobcovi na prenechanie týchto prenajatých nehnuteľností do podnájmu tretej osobe (bod V. Zmluvy). žalobca zároveň predložil Potvrdenie o zrealizovaní transakcie vyhotovený VÚB bankou, a.s. z ktorého vyplýva, že dňa 27.7.2018 došlo k úhrade sumy 2.750,- € žalobcom na účet príjemcu JUDr. U. s VS: 2018 a s informáciou, že sa to týka prenájmu pozemku. Ďalej bolo z predloženej Zmluvy o nájme pozemku žalobcom uzavretej dňa 1.11.2013 zistené, že medzi stranami sporu a to žalobcom ako prenajímateľom ako žalovaným ako nájomcom bola uzavretá dohoda podľa § 663 Občianskeho zákonníka o nájme pozemku umiestneného pod prevádzkou Potraviny - T. N. - E. s tým, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi tento nájom a predmetom zmluvy je prenájom pozemku za účelom umiestnenia prevádzky predajne Potraviny - T. N. - E. (bod 2 Zmluvy). Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú a to od 1.1.2013 do 31.12.2013 (bod 3 Zmluvy). Cena nájmu bola dohodnutá na sumu 790,- € za celú dobu nájmu a splatnosť bola dohodnutá do 28.7.2013 (bod 4 Zmluvy). Žalobca ďalej predložil súdu List zo dňa 18.5.2018 vyhotovený advokátom JUDr. Jánom Farkašom adresovaný žalovanému označený ako „Z. - Návrh na uzavretie podnájomnej zmluvy“, z obsahu ktorého vyplýva, že v prílohe tohto listu mu advokát v mene žalobcu zasiela Návrh podnájomnej zmluvy, týkajúci sa nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX k.ú. E., ktorej vlastníkom je M. N., z dôvodu, že platnosť predchádzajúcej podnájomnej zmluvy zanikla uplynutím doby. Zároveň mu oznámil, že suma ročného nájomného sa zvyšuje o sumu 50,- € t.j. zo sumy 790,- € na sumu 840,- € ročne z dôvodu, že nový vlastník M. N. po poručiteľke Z. N.ovej zvýšil žalobcovi ako nájomcovi ročné nájomné zo sumy 2.500,- € na sumu 2.750,- € a to od 1.1.2017. Zároveň ho vyzval, aby jeden podpísaný výtlačok mu žalovaný zaslal na uvedenú adresu. žalobca pripojil aj návrh tejto zmluvy predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 17.5.2018, ktorý však žalovaný nepodpísal, čiže k jej uzavretiu nedošlo. Zo žalobcom predloženej predžalobnej upomienky zo dňa 10.8.2018 vyhotovenej vyššie označeným advokátom vyplýva, že žalovaného žalobca prostredníctvom tohto advokáta vyzval písomne, aby v lehote najneskôr do 20.8.2018 mu uhradil sumu 840,- € z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Uviedol, že medzi nimi bola uzavretá podnájomná zmluva zo dňa 1.11.2013 a to na dobu určitú od 1.1.2013 do 31.12.2013, kde mali dohodnutú výšku podnájmu v sume 790,- € ročne. Ďalej konštatuje v tomto liste, že za obdobie od 1.1.2014 do budúcna však medzi stranami sporu už ďalšie zmluvy o podnájme už neboli uzavreté, pričom žalobca platí nájomné vlastníkovi za všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. E., pričom od 1.1.2018 mu bolo zvýšené nájomné na sumu 2.750,- €, ktorú sumu žalobca vlastníkovi uhradil 27.7.2018, avšak žalovaný za rok 2018 žalobcovi neuhradil za užívanie parcely reg. L. č. XXX/X žiadnu sumu a užívaním tejto parcely bez právneho dôvodu došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu vo výške obvyklého nájmu vo výške 840,- €. Zároveň žalobca žalovaného
požiadal, aby v prípade, že odmieta túto sumu uhradiť, aby oznámil svoje oprávnené námietky a v prípade, že dôjde k márnemu uplynutiu dodatočnej lehoty, ktorú mu poskytol na plnenie, tak pristúpi žalobca k vymáhaniu tejto pohľadávky voči nemu súdom bez prípadnej výzvy na úhradu a vzniknú mu tak ďalšie náklady spojené so zaplatením súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia a zároveň si bude žalobca uplatňovať voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Žalovaný zaslal žalobcovi odpoveď na túto výzvu a to list označený ako „Oprávnené námietky na zaplatenie podnájmu“, z obsahu ktorého vyplýva, že nie je ochotný uhradiť podnájomné v požadovanej sume s tým, že ej ochotný sa ešte dohodnúť a namietal, že ním požadované podnájomné nie je v súlade so zákonom.
9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
10. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
12. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
13. V konaní nebolo sporné medzi stranami, že žalobca v spornom období mal uzavretú nájomnú zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti, predmetom ktorej je nájom pozemku, na ktorom stojí nehnuteľnosť, ktorej je vlastníkom žalovaný a tento mu udelil súhlas s tým, že môže túto nehnuteľnosť prenajímať. Ďalej nebolo sporné, že v minulosti takáto podnájomná zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá a žalovaný z nej plnil a platil podnájom. Nebolo sporné ani to, že za sporné obdobie strany sporu však už neuzavreli podnájomnú zmluvu a z tohto dôvodu sa žalobca v tomto spore domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho nájomnému - podnájomnému za užívanie spornej nehnuteľnosti, o ktoré sa žalovaný ako to tvrdí žalobca obohatil.
14. Žalovaný v prvom rade namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore tvrdiac, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú užíval v spornom období žalovaný a len vlastníkovi prináleží právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a len jemu takého právo vznikne.
15. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ) spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ustanovenia § 456 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom. Je ním ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch.
16. Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané; je povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. ( R 46/2008, Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
17. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
18. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ). Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal; ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 OZ). Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).
19. V tomto spore bolo podľa vyššie uvedeného povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníčkou hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. To znamenalo dokázať, že na jej úkor bolo (žalovaným) získané bezdôvodné obohatenie. Právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia si žalobca neuplatnil ako vlastník nehnuteľnosti, ktorú mal žalovaný v spornom období užívať bez právneho dôvodu a ani to v tomto netvrdil. Z vyššie označeného LV č. XXXX k.ú. E. jednoznačne vyplýva, že výlučným vlastníkom parcely č. XXX/X, na ktorej je postavená budova vo vlastníctve žalovaného evidovaná na LV č. XXX k.ú. E. je M. N. čo nebolo ani sporné medzi stranami. Žalobca v žalobe uvádzal, že predmetnú nehnuteľnosť má v nájme na základe „Zmluvy o nájme nehnuteľností“ uzavretej s vlastníkom dňa 2.1.2017 s tým, že svoju aktívnu legitimáciu vyvodzuje z právneho postavenia zakotveného touto zmluvou odvolávajúc sa na čl. V. Zmluvy, podľa ktorého mu vlastník - prenajímateľ udelil súhlas na prenechanie prenajatých nehnuteľností do podnájmu tretej osobe. V zmluve však nie je uvedené, žeby mal právo si uplatňovať voči podnájomníkom, teda aj žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia takže takého právo konať vo vlastnom mene mu zo zmluvy nevyplýva. Žalobca teda nepreukázal, že k ním tvrdenému bezdôvodnému obohateniu došlo neoprávneným užívaním nehnuteľnosti žalovaným, ktorú mal žalobca prenajatú od jej výlučného vlastníka a jeho aktívnu legitimáciu preto z obsahu tejto zmluvy nemožno vyvodiť. Súd sa stotožňuje s obranou žalovaného a to že žalobca v predmetnom konaní nepreukázal, že je vecne legitimovaný a to že na jeho úkor vzniklo bezdôvodné obohatenie, t.j. žeby získal majetkový prospech bez právneho dôvodu a že je nositeľom hmotno-právnych oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok (týmto je vlastník nehnuteľnosti) a tak súd žalobu z tohto dôvodu zamietol ako nedôvodnú a nezaoberal sa ďalšími námietkami žalovaného.
20. Žalobca navrhol v replike aby súd za účelom jeho tvrdenia, že v Zmluve o nájme nehnuteľnosti mu vlastník nehnuteľnosti udelil súhlas na prenechanie prenajatých nehnuteľností do podnájmu tretej osobe si vyžiadal k tomuto vyjadrenie od právneho zástupcu vlastníka advokáta JUDr. Františka Komku.
21. Súd uznesením, ktoré vyhlásil na pojednávaní dňa 6.11.20198 tento návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol a to z tohto dôvodu:
22. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
23. Povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení vyplýva z ust. § 132 ods. 1 CSP, kedy v žalobe je žalobca povinný na preukázanie tvrdených skutočností označiť dôkazy a možnosť navrhovať dôkazy je obmedzená sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania, pričom súd rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z označených a predložených dôkazov, a v prípade, že tieto dôkazy
nedostatočne preukazujú uplatnené právo, nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu strany sporu zhromažďovaním ďalších dôkazov z vlastnej iniciatívy, nakoľko z ust. § 185 ods. 2 poslednej vety CSP je zrejmé, že „iné dôkazy bez návrhu súd nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak“. Žalobcovi nič nebránilo tento dôkaz, ktorý navrhol aby ho zadovážil súd aby ho predložil on sám a to buď ho pripojil k žalobe, keďže už v žalobe túto skutočnosť tvrdil, prípadne v štádiu podania vyjadrenia j vyjadreniu žalovaného k žalobe, nakoľko nejde o dôkaz, ktorý môže zadovážiť len súd. Na druhej strane táto skutočnosť medzi stranami ani nebola sporné, keďže to je uvedené v nájomnej zmluve, ktorú žalobca predložil ako listinný dôkaz. Za týchto okolností preto súd z vyššie uvedených dôvodov tento návrh zamietol.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, pretože mal vo veci plný úspech (§ 255 CSP) o výške, ktorých rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).