Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/51/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. novembra 2019, v trestnej veci obž. S. G., pre pokračujúci zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 18. júna 2019, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného S. G..

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 18. júna 2019 bol obžalovaný S. G. uznaný za vinného zo spáchania pokračujúceho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

1./ tento dňa 08.08.2014 v P., pobočka S. ako podriadený finančný agent sprostredkovateľa úverov, spoločnosti Acordia services, s.r.o. M.R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou, predložil žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 21.800,00.- € pre žiadateľku úveru R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, G., ktorým mal byť refinancovaný úver v nebankovej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ul. 29. augusta 3, 058 01 Poprad, kde do žiadosti zo dňa 08.08.2014 bez evidenčného čísla sám uviedol, že jeho klientka je od 01.09.2012 na dobu neurčitú zamestnaná v spoločnosti Rikša s.r.o., Bielocerkevská 830/4, Košice, s hrubým príjmom za posledný mesiac 1.450,00 € a k tejto aj doložil fotokópiu občianskeho preukazu a rodného listu R. B., jej čestné vyhlásenie, že má príjem vo výške 1.150,00.- €, fotokópie dokladov o poskytnutí a splácaní úveru od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. ul. 29. augusta 3, 058 01 Poprad, ktoré predtým zabezpečil nezisteným spôsobom, pričom pri preverovaní týchto predložených údajov bolo na základe správy Sociálnej poisťovne a.s., ústredie Bratislava, správy spoločnosti Rikša s.r.o., Bielocerkevská 830/4, Košice zistené, že R. B. v uvedenej spoločnosti nepracuje a nikdy nepracovala a podľa správy spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. ul. 29. augusta 3, 058 01 Poprad, doklady o poskytnutí úveru a jeho splácaní neboli vystavené ich spoločnosťou a menovaná nebola nikdy klientom ich spoločnosti, čo malo za následok, že žiadaný úver nebol schválený z dôvodu podozrenia z predloženia nepravdivých údajov, čím týmto konaním sa obvinený pokúsil od P.., so sídlom S. vylákať úver a spôsobiť jej tým škodu tým, že ju uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru a poskytovateľovi úveru sa pokúšal spôsobiť škodu 21.800,00 €,

2./ ako finančný agent po tom, ako ho v presne nezistený deň koncom mesiaca august 2014 v Košiciach na ul. Alžbetinej v jeho kancelárii navštívil M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom A., ul. F. č. XXX/XX, okr. H., ktorý bol v tom čase nezamestnaný a hľadajúci si prácu a bývanie v Košiciach a prejavil záujem o úver, tomuto uviedol, že aj ako nezamestnanému mu môže úver z banky vybaviť, načo si od M. H. aj hneď zobral občiansky preukaz a následne rodný list, ktoré doklady si prekopíroval, tomuto dal podpísať nevypísané tlačivo Žiadosť o poskytnutie úveru v P. N. Z., a.s. a čestné vyhlásenie, ktoré následne sám vypísal

a v týchto uviedol, že klient M. H. je zamestnaný vo firme JOBELSA SLOVENSKO, s.r.o., Rozvojová 2, 040 11 Košice, s priemerným čistým príjmom 900.- €, potom bez vedomia M. H. zadovážil fiktívne doklady a to Zmluvu o úvere od A. N. a.s., na meno M. H., potvrdenie A. N. a.s., o vyčíslení zostatkovej sumy na predčasné splatenie úveru a 12 ks bločkov o zaplatení splátok úveru A. N. a.s., pričom potom všetky tieto dokumenty predložil v P. N., pobočke vo S. nad H., v ktorej si potom po dohode s ním M. H. dňa 1.6.10.2014 založil účet a podpísal Zmluvu o OTP refinance exprese č. na finančnú hotovosť vo výške 7.500.-€, ktorú sumu sa zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom 120- timi mesačnými splátkami po 125,47 €, z ktorej časť a to suma 3.311,12.- € na údajné refinancovanie predošlého úveru M. H., mala byť poukázaná na účet č. XXXXXXXX/XXXX zriadený v A. N., ktorý je vedený na meno M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom D. C., ul. X. č. XXX/XX, okr. G. - P., ktorá je tetou priateľky obvineného S. G., a zvyšná suma do 7.500,- € mala byť poukázaná na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý si v P. N. Z. a.s., so sídlom S. 5, XXX XX N. založil M. H., kde však následne po tom, čo pracovníkmi tejto banky v rámci preverovania podmienok na poskytnutie úveru bolo zistené, že sa jedná o fiktívne doklady, poskytnutie úveru schválené nebolo a peniaze na uvedené účty vyplatené neboli, čím týmto konaním sa obvinený pokúsil od P. N. Z., a.s., so sídlom S. 5, XXX XX N., vylákať úver a spôsobiť jej tým škodu vo výške 7.500,00 €, teda vyššie uvedenými konaniami sa pokúsil spôsobiť škodu v celkovej výške 29.300,00 €.

Za to bol obžalovanému podľa , , , s použitím , uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa , bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať finančného sprostredkovateľa úverov na 2 (dva) roky.

Podľa súd prvého stupňa zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 17.10.2017, právoplatný dňa 03.11.2017, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, a ktorý mu bol uložený pre prečin podvodu podľa , , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom obhajcu odvolanie obžalovaný, pričom v neskoršie predložených písomných dôvodoch uvádza, že nebolo preukázané, aby obžalovaný sám falšoval listiny, ktoré boli následne banke predložené, a preto nemožno vychádzať zo žiadnych predpokladov (domnienok), že to vykonal obžalovaný a ani mu to klásť za vinu. Nedá sa ani predpokladať, že by obžalovaný o nepravdivosti týchto dokladov vedel. Listiny v obidvoch prípadoch zabezpečil H. T., ktorý ich následne podstrčil obžalovanému, ktorý je hlavným páchateľom. Chybou obžalovaného bolo, že mu dôveroval a predložené doklady pokladal za vierohodné a takto s nimi následne pracoval. Popiera, aby potvrdzoval B. a H., aby mohli získať úver od banky, aj keď sú nezamestnaní. Ak takéto niečo hovorili, museli sa pomýliť a hovorili to zrejme Ľ. T.. Taktiež obžalovaný popiera, aby sa dohodol na nejakej „nelegálnej provízii“ s týmito svedkami. Práve svedok T. chodil vždy iniciatívne do Vranova s H., čakal tam s ním hodiny a potom sa dokonca sám chodil informovať do banky na stav úverového plnenia. Obžalovaný počas celého priebehu trestného stíhania si nevedel vysvetliť, ako je možné, že na žiadosti o úver pre H. je uvedené číslo bankového účtu M. W.. Po doručení samotného rozsudku sa obžalovanému priznala jeho družka R. Z., že to ona spolupracovala s Ľ. T. a ona bola osobou, ktorá doklady (tie falšované- týkajúce sa B. a H.) prevzala a dala ich do kancelárie obžalovaného. Táto svedkyňa tiež v tom čase pracovala pre spoločnosť Accordia, ako obžalovaný. Teraz sa v nej pohlo svedomie a priznala sa obžalovanému, že to ona sa dohodla s Ľ. T. na nejakom delení odmien a ona prevzala od neho doklady, ktoré následne založila do pracovných evidencií obžalovaného, ktorý následne takto „skompletizované“ žiadosti o úver predložil v banke P. - bez toho, aby mal čo len tušenie o tom, že niečo v žiadostiach je podozrivé, chybné alebo klamlivé. Navrhol preto túto svedkyňu v rámci odvolacieho konania vypočuť. Zároveň v ďalšom podáva vysvetlenia k jednotlivým žiadostiam o úver a predpokladanom konaní tejto svedkyne a Ľ. T.. Má za to, že jeho odbornú starostlivosť odblokovala svojou aktivitou Z. Z.. Záverom namieta, že aj uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody v trvaní 5 rokov je krajne nespravodlivý a je správne obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, pretože sa stíhaných skutkov nedopustil. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce skutku uvedeného v obžalobnom návrhu prokurátora. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci zákonným spôsobom. Z procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti, považuje odvolací súd za správne, s nimi sa stotožnil, a keďže prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia komplexne a podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, krajský súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje.

Aj krajský súd zastáva názor, že výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3507547&FragmentId2=3507547&VirtualDate=20.+12. +2000> a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

Rovnako krajský súd po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že výrok o vine obžalovaného S. G. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený. Vzhľadom k tomu odvolací súd v otázke skutkových zistení v prevažnej miere odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Krajský súd odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam považoval preto za neopodstatnené.

Ako to už podrobne konštatoval prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, čo si v celom rozsahu osvojil aj krajský súd, záver o vine obžalovaného pri skutku v bode 1. ako aj 2. je možné vyvodiť z výpovede svedkyne R. B., M. H., N. S., O.. Z. S., V. N. ako aj zabezpečených listinných dokladov, ktoré boli predkladané zo strany obžalovaného P. N. spolu so žiadosťami o úver. Ani odvolací súd neuveril obrane obžalovaného o tom, že nemal vedomosť, že žiadatelia o poskytnutie úveru sú nezamestnaní. Uvedené práve vyvracajú výpovede svedkov R. B. a M. H. (čo potvrdili aj pri ich vzájomných konfrontáciách s obžalovaným v prípravnom konaní), ktorí trvali na tom, že počas telefonátu (u svedkyne B.) ako aj pri osobnom stretnutí (svedok H.) s obžalovaným mu hovorili o tom, že nemajú prácu a sú bez príjmu. Práve táto skutočnosť je tým, na podklade ktorej možno uzavrieť, že obžalovaný si v čase predkladania dokladov najmä čestného vyhlásenia o mesačnom príjme ako aj v žiadosti o poskytnutie úveru (v kolónke údaje o zamestnaní) musel uvedomovať nepravdivosť týchto dokladov. Správne konštatuje taktiež súd prvého stupňa, že spôsob zabezpečenia nepravdivých dokladov nie je podstatný, nakoľko tieto síce boli zabezpečené doposiaľ nezisteným spôsobom, avšak obžalovaný o ich nepravosti musel vedieť a aj napriek tomu ich banke predložil. Práve nepravdivé informovanie banky zo strany obžalovaného o bonite žiadateľa o úver, je takou podstatnou skutočnosťou, ktorá v konečnom dôsledku má výrazný (ak nie rozhodujúci) vplyv na konečné stanovisko banky v tom smere, či poskytne alebo neposkytne žiadateľovi úver. Vedomé nepravdivé informovanie banky o bonite, v dôsledku ktorého je uzatvorená úverová zmluva a sú následne poskytnuté finančné prostriedky, napĺňa znak skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa , a preto aj suma získaného

úveru predstavuje neoprávnene získaný prospech, nakoľko ide o neoprávnenú majetkovú výhodu, na ktorú by inak nebol nárok. Bez lživého informovania banky by totiž úver nebol poskytnutý, a preto je získanie úveru v príčinnej súvislosti s uvádzaním nepravdivých údajov v banke.

Na základe hore konštatovaného, aj podľa názoru odvolacieho súdu, vina obž. S. G. bola spoľahlivo preukázaná vykonanými, ako priamymi tak aj nepriamymi dôkazmi, na podklade ktorých je možné vyvodiť bezpečný záver o tom, že skutok sa stal, je trestným činom a za jeho spáchanie je trestnoprávne zodpovedný obžalovaný. Správne a zákonu zodpovedajúce, sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine napadnutého rozsudku.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako pokračujúci zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný sa opakovane pokúsil vylákať úver od P. N. pre zmienených žiadateľov o úver, pričom uviedol banku do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru, čím by došlo k spôsobeniu značnej škody (viac ako 26.600,- eur).

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom s uvedeným hodnotením sa stotožnil aj krajský súd a v ďalšom na neho odkazuje.

Zároveň je možné konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.

Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby obžalovaného a jednak zo závažnosti činu. V kontexte uvedeného odvolací súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu do úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím najmä na doterajší život obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný (v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený) a zistenie, že u obžalovaného nejde o zvlášť narušeného páchateľa, sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu a má za to, že uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov (k spáchaniu skutku uvedeného v rozsudku Okresného súdu Košice I., sp. zn. zo dňa 17.10.2017 došlo totiž skôr, ako bol v tejto veci vyhlásený rozsudok), t. j. na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, spĺňa všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Krajský súd mal za to, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovanému vo výmere uvedenej v napadnutom rozsudku vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby viedol už v budúcnosti riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie uvedené závery, ktorými sa riadil pri preskúmavaní rozhodnutia a má za to, že vina obžalovaného bola v dostatočnom rozsahu preukázaná vykonanými dôkazmi. Dôvody odvolania uvádzané obžalovaným sú vo svojej podstate ich zopakovaním, pričom k ich uplatneniu už došlo v rámci prvostupňového konania. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na tieto namietané skutočnosti logicky a presvedčivo reagoval a s tam uvádzanou argumentáciou sa stotožnil aj krajský súd. Obžalovaný totiž ako osoba zaoberajúca sa takouto podnikateľskou činnosťou, teda sprostredkovaním úverov, musel vedieť o podmienkach a náležitostiach, ktoré musí spĺňať osoba žiadajúca o úver, najmä za predpokladu, že je nezamestnaná. Ani krajský súd neuveril obrane obžalovaného spočívajúcej v tom, že nemal vedomosť o tom, že žiadatelia o úver sú nezamestnaní, čo bolo vyvrátené vyššie uvedenými skutočnosťami.

Podľa dlhodobej ustálenej súdnej praxe (pozri napr. R 38/68-IV.) súhrn nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obvineného musí tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a

usvedčuje z jeho spáchania obvineného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. V posudzovanom prípade je potrebné uviesť, že obžalovaný bol zo spáchania žalovaných trestných činov usvedčovaný predovšetkým priamymi dôkazmi - výpoveďami R. B. a M. H., ktorých hodnovernosť, napriek snahe obžalovaných, nebola žiadnymi inými dôkazmi spochybnená. Nebola totiž zistená žiadna skutočnosť, ktorá by svedčila o ich zámere nepravdivo (krivo) obviňovať obžalovaného S. G., ak by žalované skutky nespáchal. Tieto výpovede (ako priamy dôkaz) boli navyše podporené dôkazmi nepriamymi, a síce výpoveďou pracovníkov P. banky, ako aj listinnými dôkazmi. Uvádzané priame a nepriame dôkazy vo svojom súhrne vytvárajú už spomenutú uzavretú reťaz dôkazov neumožňujúcich iný záver ani o priebehu žalovaných skutkov ani o osobe páchateľa než ten, ku ktorému dospel okresný súd.

K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného, pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov, krajský súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Všetky vykonané dôkazy okresný súd náležite, jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak k správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu, plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Predmetný skutok sa aj, podľa názoru krajského súdu, stal tak, ako to prvostupňový súd správne ustálil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nepochybne ho spáchal obžalovaný tam rozvedeným konaním. O týchto skutkových záveroch nemá odvolací súd žiadne pochybnosti, tieto sú presvedčivé a vychádzajú z konkrétnych vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom súhrne jednoznačne usvedčili obžalovaného zo spáchania tohto skutku.

Súčasne možno konštatovať, že podstatou podaného odvolania je snaha obžalovaného dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky odvolateľa dospel k odlišným skutkovým záverom, než aké urobil prvostupňový súd. Je ale potrebné konštatovať, že skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený správne a následne bol aj zákonne subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti .

Vo vzťahu k predkladanej novej skutočnosti spočívajúcej v tom, že inkriminovaného konania sa mala dopustiť družka obžalovaného R. Z. spoločne so svedkom H. T., keďže sa obžalovanému táto svedkyňa mala k tomu priznať a obžalovaný sa z uvedeného dôvodu domáhal jej vypočutia, odvolací súd uvádza nasledovné.

Súčasťou jednej zo základných (všeobecných) zásad trestného konania, a síce zásady zabezpečenia práva na obhajobu, je aj právo obvineného požadovať, aby v trestnom konaní boli zistené všetky okolnosti svedčiace v jeho prospech. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že toto jeho právo však neznamená povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov vykonávať všetky ním navrhované dôkazy ( a ). Súd vykonávajúci dokazovanie vo veci totiž čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila. Rozsah vo veci vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom považoval aj krajský súd za dostatočný na vydanie rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu, navrhovaný výsluch svedkyne R. Z. by prekročil rozumnú mieru účelnosti takéhoto dôkazu, z hľadiska jeho možného prínosu k predmetu dokazovania, ktorého najdôležitejšou zložkou v trestnom procese je zistenie, či sa stal protiprávny skutok trestnoprávnej povahy, ak áno, kto ho spáchal a z akej pohnútky. V týchto súvislostiach krajský súd ale pripomína, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán konania na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania, a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.

Napokon svedkyňa R. Z. v prípravnom konaní uviedla (jej výpoveď bola so súhlasom procesných strán prečítaná v konaní pred súdom), že osobu menom H. T. osobne nepozná a osobne sa s ním nestretla. Vie, že jej druh-obžalovaný ho pozná. O vybavovaní úveru pre M. H. nemá žiadne vedomosti a s obžalovaným sa o tomto konkrétnom úvere nerozprávali. Taktiež nemá vedomosť o žiadnych

fiktívnych dokladoch. Zároveň svedok H. T. poprel akúkoľvek angažovanosť pri daných skutkoch, pričom je možné dôvodne predpokladať, že tomu by tak bolo aj po výsluchu zmienenej svedkyne, či prípadnej konfrontácie medzi nimi. Podľa odvolacích námietok mala svedkyňa prevziať doklady od svedka T. a založiť ich následne do pracovných evidencií obžalovaného. Naproti tomu, ale obžalovaný pri konfrontácii so svedkom M. H. tvrdil, že potvrdenie o príjme mu nedával on, ale mu ho doniesol až svedok T. (viď čl. 263). Taktiež pri konfrontácii obžalovaného so svedkyňou R. B. obžalovaný trval na tom, že údaje vrátane ofotených dokladov mu priniesol T.. Doniesol mu osobné údaje a na papieriku údaje ako zamestnávateľ, príjem a podobne. Obžalovaný teda v obidvoch prípadoch zhodne tvrdil, že potrebné doklady mu doniesol H. T., čo tento svedok jednoznačne poprel. V danom prípade sa preto obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že svedkyňa Z. mu mala „postrčiť“ nepravdivé doklady do jeho pracovných materiálov, javí ako nehodnoverná a odporujúca jeho predchádzajúcim tvrdeniam a vyjadreniam. Túto snahu preto odvolací súd hodnotí ako účelovú obranu s cieľom zmierniť alebo vyviniť sa zo súdeného konania, prípadne ho predĺžiť.

Domáhanie sa vykonania tohto dôkazu je preto neopodstatnené, keďže okolnosti, ktoré by nimi mali byť zistené, boli bez dôvodných pochybností už ustálené inými dôkazmi, a preto krajský súd takémuto návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel. S ohľadom na oprávnenie súdu odmietnuť vykonať dôkaz za podmienok uvedených v preto nevykonanie tohto dôkazu nie je možné, podľa názoru odvolacieho súdu, považovať za porušenie (a teda ani zásadné porušenie) práva obžalovaného na obhajobu v zmysle

Záverom krajský súd už len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného S. G. vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa . jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.