Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18Csp-7-2019.pdf
PDF · 93.98 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobcu žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v Parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. so sídlom 811 01 Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: I. T., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto G., občan SR, o zaplatenie 535,89 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 502,89 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 173,97 EUR od 01.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 328,92 EUR od 01.02.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 87,68 % trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 535,89 EUR , spolu s 22,00 % ročným úrokom zo sumy 157,75 EUR od 20.11.2015 do zaplatenia, s 27,00 % ročným úrokom zo sumy 309,00 EUR od 20.11.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 173,97 EUR od 01.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 328,92 EUR od 01.02.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783 so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 Boulevard Haussmann 75009 Paríž. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 16.05.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorej obsahom bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 186,03 EUR na financovanie kúpy spotrebného tovaru od predajcu a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 12 mesačných splátok vo výške 18,98 EUR so splatnosťou prvej splátky 15.06.2015. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a uhradil len časť dlžnej sumy vo výške 37,98 EUR, na predžalobné
výzvy veriteľa žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného právny predchodca žalobcu vypovedal dňa 24.11.2015 úverovú zmluvu, výpoveď nadobudla účinnosť 31.01.2016 a dlh žalovaného sa stal splatný v celom rozsahu. Žalovaný má voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 206,97 EUR, ktorú v sume 157,75 EUR tvorí zvyšok dlžnej úverovej istiny, 9,94 EUR dlžné úroky z úveru, 6,28 EUR dlžné poistné z úveru, 33,00 EUR náklady spojené s uplatnením pohľadávky spolu s dohodnutým úrokom vo výške 22.00 % ročne a úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne do zaplatenia. Dňa 19.08.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom ďalšiu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( úverová zmluva II), obsahom úverovej zmluvy bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 309,00 EUR na financovanie kúpy spotrebného úveru u predajcu a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 18 mesačných splátok vo výške 21,07 EUR, celkom 329,26 EUR so splatnosťou prvej splátky 15.09.2015. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a na úver napriek zmluvne dohodnutým splátkam žalobcovi nič neuhradil, na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok so strany žalovaného, právny predchodca žalobcu úverovú zmluvu dňa 24.11.2015 vypovedal, dňa 31.01.2016 výpoveď nadobudla účinnosť a dlh žalovaného sa stal splatný v celom rozsahu. Žalovaný má z predmetného úveru tak voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 328,92 EUR, z toho suma 309,00 EUR tvorí zvyšok dlžnej úverovej istiny, 19,92 EUR dlžné úroky z úveru, spolu s dohodnutým úrokom vo výške 27,00 % ročne a úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne do zaplatenia. Žalobca sa domáha taktiež náhrady trov konania.
2. Žalovaný žalobu s výzvou, aby sa k nej vyjadril a poučením prevzal dňa 25.06.2019, k žalobe sa nevyjadril, zostal v konaní pasívnym.
3. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu podľa §180 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej ako ,,CSP“) po tom, čo právny zástupcu žalobcu ospravedlnil neúčasť svoju a žalobcu na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti na základe predložených dôkazov, žalovaný mal predvolanie doručené podľa § 112 CSP dňom 07.10.2019 neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to najmä so žalobou, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovou zmluvou o poskytnutí platobných služieb zo dňa 16.05.2015 ( ďalej ako zmluva č. I.), Výpisom z úverového účtu žalovaného, výpoveďou zmluvy č. I vrátane doručenky, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovou zmluvou o poskytnutí platobných služieb zo dňa 19.08.2015 ( ďalej ako zmluva č. II.), Výpisom z úverového účtu žalovaného, výpoveďou zmluvy č. II. vrátane doručenky a ostatným obsahom súdneho spisu.
5.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako ho tvrdil žalobca, žalovaný žiadne z tvrdení žalobcu neurobil sporným.
5.1. Dňa 16.05.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol spotrebiteľský úver vo výške 186,03 EUR na financovanie kúpy spotrebného tovaru od predajcu, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať formou 12 mesačných splátok vo výške 18,98 EUR so splatnosťou prvej splátky 15.06.2015. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného právny predchodca žalobcu vypovedal dňa 24.11.2015 úverovú zmluvu, výpoveď nadobudla účinnosť 31.01.2016 a dlh žalovaného sa stal splatný v celom rozsahu. Dňa 19.08.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom ďalšiu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( úverová zmluva II ), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 309,00 EUR na financovanie kúpy spotrebného úveru u predajcu, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať formou 18 mesačných splátok vo výške 21,07 EUR, celkom 329,26 EUR so splatnosťou prvej splátky 15.09.2015. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok so strany žalovaného, právny predchodca žalobcu úverovú zmluvu dňa 24.11.2015 vypovedal, dňa 31.01.2016 výpoveď nadobudla účinnosť a dlh žalovaného sa stal splatný v celom rozsahu.
5.2. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný na úverovú zmluvu I. uhradil platbami od 27.05.2015 do 15.11.2015 celkom sumu 37,98 EUR a na úverovú zmluvu II. neuhradil žiadnu sumu.
5.3. Z výpisu z Obchodného registra MS SR vyplýva, že žalobca je právnym nástupcom spoločnosti CETELEM Slovensko a.s. s účinnosťou od 29.9.2016, spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. zanikla ku dňu 29.9.2016. 5.4. Z výpovede úverovej zmluvy I. zo dňa 24.11.2015 vyplýva, že právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal, z doručenky je zrejmé, že žalovaný bol na adrese uvedenej v zmluve neznámy. Právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal v súlade s podmienkami zmluvy ( bod 5.2).
5.5. Z výpovede úverovej zmluvy I. zo dňa 24.11.2015 vyplýva, že právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal, z doručenky je zrejmé, že žalovaný bol na adrese uvedenej v zmluve neznámy. Právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal v súlade s podmienkami zmluvy ( bod 5.2).
6. Po právnej stránke súd posúdil žalobu podľa nasledovaných ustanovení zákonov:
6.1.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6.2.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6.3.Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
6.4.Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
6.5.Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6.6.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
6.7.Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
6.8.Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
6.9.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.05.2015 ( zmluva I.) a zo dňa 19.08.2015 ( zmluva II.), uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným sú spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu a postavenie účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (právny predchodca žalobcu) a dlžníkom (žalobca) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Zmluva I. aj Zmluva II. je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Súd v tejto súvislosti okrem vyššie cit. zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka poukazuje aj na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo editorial SA ( spojené prípady C-240/98 a C-244/98), v zmysle ktorého je súd z úradnej moci (ex officio) povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Súd považoval zo zmluvy I. za dôvodnú časť uplatneného nároku, ktorý spočíval vo zvyšku dlžnej úverovej istiny 157,75 EUR; dlžných úrokov z úveru v sume 9,94 EUR a dlžného poistného z úveru v sume 6,28 EUR, t.j. spolu v sume 173,97 EUR. V tejto časti súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného, aby túto sumu uhradil žalobcovi. Zároveň súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 173,97 EUR v zákonnej sadzbe 5,05 % ročne od 01.02.2016 ( ako dňa nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti výpovede v zmysle podanej žaloby ) do zaplatenia. Ďalej súd považoval zo zmluvy II. za dôvodnú časť uplatneného nároku, ktorý spočíval vo zvyšku dlžnej úverovej istiny 309,00 EUR; dlžných úrokov z úveru v sume 19,92 EUR,t.j. spolu v sume 328,92 EUR. V tejto časti súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného, aby túto sumu uhradil žalobcovi. Zároveň súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 328,92 EUR v zákonnej sadzbe 5,05 % ročne od 01.02.2016 ( ako dňa nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti výpovede v zmysle podanej žaloby ) do zaplatenia. Žalobcovi bol priznaný úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení.
8. Súd zo zmluvy I. nepriznal žalobcovi sumu 33,00 EUR z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, keďže žalobca tieto náklady žiadnym spôsobom nešpecifikoval ani nepreukázal, že boli žalobcom naozaj vynaložené, v tejto časti súd preto žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena.
9. Súd ďalej zo zmluvy I. nepriznal žalobcovi uplatnený zmluvný úrok dlžnej úverovej istiny vo výške 22,00% ročne zo sumy 157,75 EUR od 20.11.2015 do zaplatenia a zo zmluvy II. zmluvný úrok z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,00 % ročne zo sumy 309,00 EUR od 20.11.2015 do zaplatenia. Takéto úroky odo dňa mimoriadnej splatnosti úveru podľa názoru súdu žalobcovi ako veriteľovi nepatria. Podľa ustálenej súdnej praxe, dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu, teda do splatnosti jeho jednotlivých splátok. Od dátumu splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V prípade, ak by po splatnosti dlhu bol spotrebiteľ povinný platiť úroky a aj úroky z omeškania, dochádzalo by k dvojnásobnému zaťaženiu, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR pripustil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu (viď napríklad rozhodnutie KS TN 27Co 279/2018 z 27.12.2018).Vypovedaním zmluvy zo strany veriteľa zmluva zaniká, čím zanikajú aj práva a povinnosti zmluvných strán v nej uvedené, a spotrebiteľ je povinný vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky a v prípade omeškania aj úroky z omeškania, nie však zmluvne dohodnuté úroky po dátume mimoriadnej splatnosti tohto spotrebiteľského úveru, tak ako ich v tomto spore žiada žalobca, preto súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol žalobca úspešný len čiastočne. Berúc do úvahy uplatnenú celkovú sumu 535,89 EUR vrátane vyčíslených zmluvných úrokov, súd priznal žalobcovi sumu 502,89 Eur. Úspech žalobcu je v rozsahu 93,84 % a jeho neúspech v rozsahu 6,15 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 87,68 %. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v uvedenom rozsahu /viď rozhodnutie KS TN 4Co 29/2019 z 26.2.2019, podľa ktorého pri náhrade trov konania a posudzovaní úspechu je potrebné vychádzať tak z úspechu strany v uplatnenej istine, ak aj príslušenstva istiny (1Mcd 1/2004). Niet dôvodu pri výpočte čistého úspechu strany neprihliadať aj na príslušenstvo pohľadávky. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.