Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-107-2018.pdf
PDF · 92 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/107/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. : Q. nar. XX.XX.XXXX a M. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., pracovisko J., deti rodičov : matky K. A., rod. W., štátnej občianky B. republiky, trvale bytom V. XXX a otca M. A., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom A. - F., A. XXXX/XX, t. č. v U. na výkon trestu odňatia slobody a U. na výkon väzby, X. XX/XXX, R., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom takto
rozhodol:
Návrh matky na zvýšenie výživného s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému Q. z doterajšej sumy 80,- Eur mesačne na sumu 150,-Eur mesačne a k maloletému M. z doterajšej sumy 80,-Eur mesačne na sumu 100,-Eur mesačne, s účinnosťou od začatia súdneho konania, t.j. od 16.5.2018. Matka uviedla, že jej manželstvo s otcom detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2013 a otec detí bol zaviazaný prispievať na výživu detí výživným po 80,-Eur mesačne na každé dieťa. Poukázala na to, že odvtedy sa výživné nemenilo, ale na strane detí došlo k zmene pomerov, tie sú staršie, navštevujú základnú školu, zvýšili sa ich výdavky a venujú sa aj mimoškolskej záujmovej športovej činnosti. Uviedla, že aktuálne je maloletý Q.iakom X.. ročníka ZŠ a maloletý M. je žiakom X.. ročníka ZŠ. K svojim pomerom matka uviedla, že ona spolu s deťmi býva v 2-izbovom nájomnom obecnom byte, pracuje ako zdravotná sestra so zárobkom 700,- až 800,-Eur mesačne netto, pričom zo mzdy sú jej vykonávané exekučné zrážky vo výške polovice jej mzdy, pričom exekúcie sa týkajú ešte spoločných dlhov z ich manželstva s otcom detí a takto dlhy spláca aj za neho. Ďalej matka uviedla, že otec detí je teraz vo výkone trestu odňatia slobody pre neplatenie výživného, s deťmi sa nestretával ani pred nástupom do výkonu trestu, nezaujíma sa o ne a na ich výživu neprispieva. Uviedla, že naposledy prispel ešte v roku 2016, podala na neho aj trestné oznámenie. Do 08/2018 poberala aj náhradné výživné, ale to jej bolo pozastavené z dôvodu, že nespĺňala kritéria, pretože ona zo zamestnania dosahovala vyšší príjem. Matka detí si je vedomá, že otec detí jej nebude na deti platiť vyššie výživné, keďže neplatil ani doposiaľ doterajšie určené výživné, ale na podanom návrhu trvala.
2. Otec detí bol vypočutý vo výkone trestu odňatia slobody, súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Uviedol, že vo výkone trestu je od 06/2018 pre neplnenie vyživovacej povinnosti s predpokladaným ukončením trestu v roku 2021. Uviedol, že s výškou požadovaného výživného nesúhlasí, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu a je ochotný platiť výživné v rámci jeho momentálnych platobných možností, pričom momentálne nie je pracovne zaradený, ale o prácu sa uchádza. Otec ďalej
uviedol, že pred nástupom do výkonu trestu nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie a naposledy pracoval cez personálnu agentúru so zárobkom 300,-Eur mesačne. Doplnil, že nevlastní žiaden majetok a má viacero dlhov. Otec uviedol, že okrem týchto dvoch detí Q. a M. má on ešte ďalšie dve deti, R. A. a F. A., pričom k nim ešte nemá súdom určenú vyživovaciu povinnosť, otcovstvo k uvedeným deťom nepreukázal. Zdôraznil, že v prípade, že bude mať lepší príjem, chcel by platiť vyššie výživné a prispievať na deti v rámci možností. Ešte uviedol, že sa s deťmi naposledy stretol v r. XXXX, kedysi si aj telefonovali, ale teraz nie sú spolu v žiadnom kontakte.
3. Kolízny opatrovník s poukazom na zmenu pomerov na strane detí odporučil zvýšiť výživné u maloletého Q. zo sumy 80,-Eur na sumu 110,-Eur mesačne a u maloletého M. zo sumy 80,-Eur na 100,- Eur mesačne.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, potvrdenie o plnení povinnej školskej dochádzky, lustrácie v RO, lustrácie v SP, správu SP, potvrdenie UPSVaR, potvrdenie o príjme matky, správu ÚPSVaR z č. l. 34, oznámenie SP z č. l. 36, rozpis výdavkov, potvrdenie ZŠ, doklady o nákladoch bývania, zápisnicu z č. l. 45, oznámenie ÚPSVaR z č. l. 52, zápisnicu z výsluchu otca, potvrdenie o príjme matky z č. l. 63, potvrdenie o PnD, správu ÚVTOS, prehľad zrážok, rozúčtovanie pracovnej odmeny, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26P/83/2016 a v ňom založeného rozvodového rozsudku účastníkov konania vydaného OS A. IV č.k.XXP/XXX/XXXX-XX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
5. Maloleté deti pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktorí nežijú spolu od roku 2011. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.5.2012 č.k.30P/416/2011-21 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu po 80,-Eur mesačne na každé dieťa. Potom rozsudkom Okresného súdu A. IV zo dňa 21.1.2013 č.k.25P/219/2011-62 bolo manželstvo maloletých detí rozvedené, maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu detí po 80,-Eur mesačne na každé dieťa. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mal maloletý Q. X rokov a navštevoval MŠ a mal. M. mal X a X rokov a tiež navštevoval MŠ. Matka detí bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, poberala len prídavky na deti spolu v sume 45,08 Eur mesačne a dávky v hmotnej núdzi vo výške 121,10 Eur mesačne. Otec detí mal v tom čase príjem z brigádnickej činnosti v zahraničí cca 700,- až 800,-Eur mesačne.
6. Návrhom zo dňa 23.5.2016 sa otec detí domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.4.2018 č.k.26P/83/2016-96 bol jeho návrh na zníženie výživného zamietnutý.
7. Maloleté deti bývajú s matkou, otec sa s deťmi nestretáva, neprispieva riadne na ich výživu. V súčasnosti má maloletý Q. XX rokov a je žiakom X. ročníka ZŠ. Stravuje sa v školskej jedálni so zálohovou platbou na školský rok vo výške 24,-Eur. Navštevuje počítačový, cestovateľský a florbalový krúžok s poplatkom spolu 15,-Eur ročne. Je zdravý. Maloletý M. má XX rokov a je žiakom X.. ročníka ZŠ. Tiež sa stravuje v školskej jedálni so zálohovou platbou na školský rok vo výške 24,-Eur a navštevuje školský klub s poplatkom 5,-Eur mesačne. Maloletý navštevuje florbalový a včelársky krúžok s poplatkami spolu 15,-Eur ročne. Je zdravý.
8. Matka detí je rozvedená, spolu s dvoma deťmi býva v 2-izbovom nájomnom obecnom byte, kde náklady bývania predstavujú 230,-Eur mesačne. Matka detí je zamestnaná ako zdravotná sestra s priemernou čistou mesačnou mzdou podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovanou z obdobia od 05/2017 do 08/2019 vo výške 791,-Eur mesačne, z ktorej mzdy sú jej vykonávané zrážky v priemernej výške zisťovanej z rovnakého obdobia v sume 292,-Eur mesačne. Matka poberá prídavky na dve deti spolu vo výške 48,68 Eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.
9. Otec detí je rozvedený. Od 06/2018 sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody s predpokladaným koncom trestu 28.3.2021. Bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy. Aktuálne nie je vo výkone trestu od 21.9.2019 pracovne zaradený a nemá žiaden príjem. Predtým od 12/2018 do 09/2019 bol vo výkone trestu pracovne zaradený a dosahoval pracovnú odmenu vo výške od 8,50 Eur do 29,- Eur mesačne a 1-krát v 02/2019 vo výške 82,-Eur mesačne. Z uvedenej pracovnej odmeny mu boli
vykonávané aj zrážky na výživné na deti a manželku v sumách spolu 6,- až 24,-Eur mesačne. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni otec detí pred nástupom do výkonu trestu, v lustrovanom období od 04/2015 do 06/2018, pracoval väčšinou len na krátkotrvajúce dohody o vykonaní práce alebo na dohody o pracovnej činnosti s rôznymi vymeriavacími základmi od 20,- Eur do 195,-Eur mesačne a v riadnom pracovnom pomere pracoval len od 14.6.2015 do 11.8.2015 u zamestnávateľa V. - K. W. a.s., kde pracoval ako skladový robotník s vymeriavacím základom 172,- až 629,-Eur mesačne a pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe a potom do roku 2016 opäť pracoval len na dohody ako je vyššie uvedené. Podľa vlastného udania otca, ten pred nástupom do výkonu trestu pracoval cez pracovnú agentúru a zarábal v priemere 300,-Eur mesačne. Otec detí nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Má viacero dlhov a exekúcii. Hoci otec detí tvrdil, že má okrem týchto dvoch maloletých detí pochádzajúcich z jeho rozvedeného manželstva ešte ďalšie dve maloleté deti: R. a F. A., toto svoje tvrdenie o otcovstve k nim nepreukázal a naopak súd mal z lustrácie v Registri obyvateľov zistené, že okrem týchto dvoch detí Q. a M. nemá otec v Registri obyvateľov evidované žiadne iné deti.
10. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. V danej veci mal súd za to, že zvýšenie výživného nie je dôvodné, preto návrh matky zamietol. Je pravdou, že na strane detí došlo k zmene pomerov tým, že deti sú vekovo staršie a zvýšili sa ich výdavky, keďže v čase poslednej úpravy výživného boli obe deti v predškolskom veku a navštevovali len MŠ a v súčasnosti sú už žiakmi druhého stupňa ZŠ, čo by za iných okolností odôvodňovalo zvýšenie výživného, ale pri rozhodovaní súd musí prihliadať na zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania komplexne. Vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia a na ich výživu prispievajú podľa svojich schopností a možností, podľa ktorých sa výživné upravuje, pričom tento pomer ich schopností a možností sa môže časom meniť. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k deťom v sumách po 80,-Eur mesačne na každé dieťa boli schopnosti a možnosti matky vyživovať deti znížené, keďže tá vtedy bola na rodičovskej dovolenke a poberala len prídavky na deti a dávky v hmotnej núdzi vo výške 121,10 Eur mesačne, zatiaľ čo otec vtedy dosahoval príjmy z brigádnej činnosti v zahraničí 700,- až 800,Eur mesačne. Teda výživné bolo upravené s prihliadnutím na to, že schopnosti a možnosti otca boli vyššie ako u matky, preto sa on mal vo väčšej miere podieľať na finančných výdavkoch detí. Je pravdou, že odvtedy finančné nároky detí ich vyšším vekom a prechodom na základnú školu vrástli, ale súčasne sa zvýšili aj príjmové pomery matky, ktorej terajší príjem je 791,-Eur mesačne netto. Teda príjem matky sa zvýšil 6,5 násobne viac a tým sa zvýšili aj jej schopnosti a možnosti finančne sa tiež podieľať na výžive detí. Príjmy otca naopak poklesli, keďže ten v čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem
700,- až 800,-Eur mesačne a v súčasnosti je úplne bez príjmu, keďže je vo výkone trestu, kde od 09/2019 ani nie je pracovne zaradený, pričom aj jeho predchádzajúce príjmy vo výkone trestu dosahovali výšku len od 8,50 Eur do 29,-Eur mesačne a len 1-krát vo 02/2019 vo výške 82,-Eur mesačne a pred nástupom do výkonu trestu zarábal prácami na dohody cca 300,-Eur mesačne.
15. Teda od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Na strane detí je to ich vyšší vek a prechod na základnú školu, čo by bez iného odôvodňovalo zvýšenie výživného, ale na druhej strane je to pokles schopností a možností otca vyživovať deti z dôvodu podstatného zníženia jeho príjmových pomerov a súčasne zvýšenie schopností a možností matky finančne sa podieľať na výžive detí z dôvodu nárastu jej príjmových pomerov, čo v konečnom dôsledku spôsobuje zmenu pomeru schopností a možností rodičov podieľať sa na výžive ich detí. Teda aj keď finančné nároky detí od poslednej úpravy vzrástli, mala by sa teraz na týchto zvýšených výdavkov viac podieľať matka detí.
16. Otec detí neplatil riadne ani doterajšie určené výživné, a práve z uvedeného dôvodu neplatenia výživného sa aktuálne nachádza vo výkone trestu. Vzhľadom na jeho znížené a v súčasnosti nulové príjmové pomery je zrejmé, že nie je v schopnostiach a možnostiach otca platiť na deti vyšším výživným a uvedeného si je vedomá aj matka detí, ktorá priznala, že si myslí, že otec nebude platiť vyššie výživné, keď neplatil ani doposiaľ. Zvýšenie výživného by nemalo ani žiaden praktický význam vo vzťahu k poberaniu náhradného výživného, pretože na náhradné výživné nemá matka nárok ani pri doterajšom výživnom a nieto ešte pri zvýšenom výživnom. Zvýšenie výživného v zmysle návrhu matky, ktoré nie je v schopnostiach a možnostiach otca, by malo za následok len opätovné vystavenie otca nebezpečenstvu trestného stíhania pre neplatenie zvýšeného výživného, a to nie je účelom konania o určenie výživného. Je možné, že matke sa javí doterajšia výška výživného nedostatočná, ale deti sa majú podieľať na životnej úrovni rodičov, pričom životnú úroveň otca ako povinného rodiča nemožno hodnotiť ako nadštandardnú, ale skôr ako nižšiu. Súd má za to, že za súčasného skutkového stavu je doterajšia výška výživného zo strany otca v sume 80,-Eur mesačne pre každé dieťa, ku ktorým deťom má vyživovaciu povinnosť aj matka, dostatočná na zabezpečovanie základných životných potrieb detí. S poukazom na všetky vyššie dôvody súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
17. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).