Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_1T-102-2019.pdf
PDF · 108.86 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/102/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného Y. W., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. novembra 2019 v Malackách, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Y. W., narodený XX. U. XXXX v O., trvale bydliskom ul. O. č. XXXX/XX, XXX XX O., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Bratislava od 10. apríla 2019,
sa uznáva vinným, že
od presnejšie nezisteného dňa roku 2018 až do dňa 10.04.2019, si od doposiaľ nezistených osôb v meste O. ako aj iných doposiaľ nestotožnených miestach v bratislavskom kraji bez príslušného povolenia neoprávnene sústavne za odplatu zabezpečoval psychotropné látky, a to metamfetamín, pričom tieto následne prechovával v prenajatom byte č. XX-XD v obci K. P., Z. č. XXX, v priestoroch garáže v meste W. ako aj na ďalších doposiaľ nestotožnených miestach v bratislavskom kraji, pričom metamfetamín aj sám užíval, rovnako tak metamfetamín v okrese Q., najmä v obci G. a J. a ich okolí ako aj v meste O. a W. a ich okolí sústavne distribuoval, rovnako tak metamfetamín odpredával najmä po telefonickej objednávke drobným konzumentom, pričom vyššie uvedenými spôsobmi a v uvedenom čase metamfetamín distribuoval aj pre Y. W. najmä na parkovisku pred priemyselným parkom v J. pred spoločnosťou Z. W. s.r.o., a to najmenej jedenkrát týždenne ako aj ďalším doposiaľ nestotožneným osobám, ďalej bolo zistené, že
- obvinený Y. W. dňa 10.04.2019 v presne nezistenom čase približne od 16.30 h do 17.55 h pred priemyselným parkom v J., pred spoločnosťou Z. W. s.r.o. predal v troch plastových vrecúškach a jednej zatavenej plastovej striekačke metamfetamín za sumu 500,- Eur Y. W., ktorý ho počas realizácie policajnej akcie zameranej na odhalenie drogovej trestnej činnosti dobrovoľne vydal počas osobnej prehliadky, pričom znaleckým skúmaním Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ v Bratislave bolo zistené, že plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo biely kryštalický materiál s hmotnosťou 296 mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 73,3 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza) so stopami dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM), obsahujúce 217 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 5 - 22 bežným jednotlivým dávkam drogy, druhé plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 3.459 mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 57,8 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza) s prímesou dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM), obsahujúce 1.999 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 50
- 200 bežným jednotlivým dávkam drogy, tretie plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo biely kryštalický materiál s hmotnosťou 6.901 mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 71,6
% hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza) so stopami dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM), obsahujúce 4.941 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 124 - 494 bežným jednotlivým dávkam drogy a zrezaná zatavená plastová injekčná striekačka obsahovala biely kryštalický materiál s hmotnosťou 1.218 mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 71,9 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza) so stopami dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM), obsahujúce 876 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 22 - 88 bežným jednotlivým dávkam drogy,
- počas domovej prehliadky u Y. W. vykonávanej v byte č. XX-XD, vchod A na 3. poschodí bytového domu v obci K. P. na adrese Z. č. XXX, boli dňa 10.04.2019 v čase od 19.35 h do 21.05 h toho istého dňa zaistené okrem iného aj ako stopa č. 5 plastová injekčná striekačka zn. BD s bielym piestom, ktorá obsahovala biely kryštalický materiál s hmotnosťou 65 mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 63,7 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza) s prímesou dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM), obsahujúci 41 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 1 - 4 bežným jednotlivým dávkam drogy,
- pri prehliadke motorového vozidla zn. B. W., evidenčného čísla BL-XXXPT bolo zaistené ako stopa č. 2 plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo svetlohnedý kryštalický materiál s hmotnosťou 12,126 g s priemernou koncentráciou metamfetamínu 54,7 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza) s prímesou dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM), obsahujúci 6.633 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 166 - 663 bežným jednotlivým dávkam drogy, ako stopa č. 3 plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo biely kryštalický materiál s hmotnosťou 878 mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 73,8 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza) s prímesou dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM), obsahujúci 648 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 16 - 65 bežným jednotlivým dávkam drogy, ako stopa č. 4 ružovo čierna plechová krabička „ROCK STAR Wild and Free“, ktorá obsahovala biely kryštalický materiál s hmotnosťou 741 mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 69,8 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza) s prímesou dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM), obsahujúci 517 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 13 - 52 bežným jednotlivým dávkam drogy,
- pri prehliadke garáže zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, na pozemku parc. čísla XXXX/XX, k. ú. W., súpisného čísla XXXX, ktoré mal tiež v užívaní obvinený bola zaistená ako stopa č. 1 plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo biely kryštalický materiál s hmotnosťou 37,859 g s priemernou koncentráciou metamfetamínu 67,7 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza) s prímesou dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM), obsahujúci 25.632 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 641 - 2.563 bežným jednotlivým dávkam drogy,
s tým, že podľa odborného vyjadrenia Národnej protidrogovej jednotky je súhrnná hodnota vyššie uvedených zaistených psychotropných látok najmenej vo výške 1.291,69 Eur,
pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,
teda
neoprávnene kúpil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,
čím spáchal
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.
Za to sa mu
ukladá
podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to:
- 1ks mobilný telefón zn. SONY Xperia, dotykový, čiernej farby, nezisteného IMEI,
- 1 ks mobilný telefón zn. Nokia, model: RM-1172, bielej farby, IMEI X:XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI X:XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou č. XXXXXXXXX-X B GD,
- 1 ks elektrický varič, jednoplatňa zn. ORAVA,
- 1 ks riedidlo, plechovica v objeme 500 ml,
- 1 ks červený plastový kufrík s obsahom neznámeho náradia rôznych tvarov,
- 1 ks váha čiernej farby o rozmere 10 x 10 cm, pričom uvedené veci sú uložené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Malackách, Odbore kriminálnej polície, 1. Oddelení vyšetrovania pod ČVS: ORP-61/1-VYS-MA-2019.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to: finančná hotovosť vo výške 790,- eur, uložená na účte Okresného súdu Malacky.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie.
Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protitoxikomanické liečenie vykoná ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 19. septembra 2019 Okresnému súdu Malacky obžalobu z 19. septembra 2019, č. 1Pv/51/19/1106-51, na Y. W., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Y. W. po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného Y. W. o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného Y. W. podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a prípadnom ochrannom opatrení, a to oboznámením zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov č. l. 67 - 68, zápisnice o vykonaní domovej prehliadky č. l. 85 - 88, zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov č. l. 96 - 97, fotodokumentácie č. l. 104 - 123, výpisu záznamu telekomunikačnej prevádzky č. l. 126 - 136, zápisnice o vrátení veci č. l. 173, zápisnice o vrátení veci č. l. 174, aktualizovaného odpisu registra trestov, centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo 06. novembra 2019, ďalej hodnotenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava z 15. októbra 2019 na obž. Y. W., listu matky obžalovaného z 31. októbra 2019 vrátene výpisu z katastra nehnuteľností, listu Mgr. X. B., konateľa spoločnosti Y. D., s.r.o., vrátene výpisu z obchodného registra a listu obžalovaného z 29. októbra 2019, a napokon oboznámením písomného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/4917 č. l. 141 - 147, písomného znaleckého posudku č. 41/2019 znalkyne z odvetvia psychiatria vypracovaný MUDr. P. Q. vrátene jeho doplnenia č. l. 151 - 156, 245 a písomného znaleckého posudku č. 18/2019 znalca z odvetvia kriminalistická informatika vypracovaný Ing. Q. J. č. l. 158 - 169.
V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.
Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).
Pri ukladaní trestu obžalovanému Y. W. súd vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 172 ods. 1 Trestného zákona) na 3 roky až 10 rokov.
Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému Y. W., súd musel vychádzať z toho, že ak ide o trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona), pričom podmienečne odložiť uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci
dva roky (§ 49 ods. 1 Trestného zákona), respektíve tri roky (§ 51 ods. 1 Trestného zákona). Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci je možné uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože uloženie iného druhu trestu tu vylučuje priamo Trestný zákon.
Pri ukladaní trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a) až písm. o) Trestného zákona, pričom u obžalovaného Y. W. zistil 1 poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Priťažujúcu okolnosť súd zistil jednu - recidívu, pretože obžalovaný má v odpise registra trestov evidované 2 záznamy a hoci sa v rámci neskoršieho odsúdenia na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený, skorším rozhodnutím rakúskeho Krajinského súdu Eisenstadt z 31. augusta 2015, sp. zn. 045HV16/2015x, právoplatným toho istého dňa, došlo k jeho odsúdeniu pre spáchanie majetkového trestného činu na podmienečný trest odňatia slobody, pričom na uvedené odsúdenie súd prihliadal v zmysle § 7b ods. 2 Trestného zákona (R 14/2016).
Súd u obžalovaného Y. W. nezistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) tak, ako to navrhovala obhajoba, pretože aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa aj takúto poľahčujúcu okolnosť, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť aj uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu a pod.). K takému konaniu kvalitatívneho a kvantitatívneho charakteru obžalovaného nedošlo; dokonca naopak - napr. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že nechce uviesť meno svojho „zväčša“ dodávateľa drog, tiež napr. zo záznamu na č. l. 124 vyplýva konanie obžalovaného pri jeho zadržiavaní nesúladné s uplatnením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona
Nakoľko pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je u obžalovaného Y. W. v pomere 1:1, nedošlo k úprave trestnej sadzby uvedenej v § 172 ods. 1 Trestného zákona.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).
Pokiaľ ide o vyhodnotenie osoby obžalovaného Y. W. a možnosti jeho nápravy, súd zdôrazňuje jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, v rámci ktorého sa k spáchaniu skutku priznáva v podstate od prípravného konania, pričom na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a spáchanie skutku oľutoval. Čo sa týka pomerov obžalovaného a možnosť jeho nápravy, súd vzal na zreteľ hodnotenie Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava z 15. októbra 2019, list matky obžalovaného z 31. októbra 2019, list konateľa spoločnosti Y. D., s.r.o., a list obžalovaného z 29. októbra 2019. Na druhej strane nie je možné opomenúť skoršie odsúdenie obžalovaného na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 3T/85/2018 pre drogovú trestnú činnosť, pričom je potrebné dodať, že napriek tomu, že sa v súvislosti s týmto odsúdením na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, je nutné podotknúť, že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že fikciu neodsúdenia nie je možné stotožňovať s „fikciou“ nespáchania trestného činu. Ide o dve rôzne právne skutočnosti, ktorých účinky nie sú rovnaké. Aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe obžalovaného, o spôsobe jeho života, o jeho sklonoch páchať (v danom prípade drogovú) trestnú činnosť, pričom § 34 Trestného zákona oprávňuje súd pri posudzovaní osobného profilu obžalovaného prihliadať aj na takéto odsúdenie. Uvedené konanie obžalovaného, keď sa opakovane dopúšťal drogovej trestnej činnosti, v súhrne svedčí o tom, že predchádzajúce odsúdenie Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 3T/85/2018 pre drogovú tresnú činnosť na obžalovaného zjavne nemalo žiadny výchovný vplyv a v drogovej trestnej činnosti pokračoval aj po právoplatnom odsúdení za druhovo rovnakú trestnú činnosť. Okrem toho, v súvislosti s osobou obžalovaného sa javí za relevantné uviesť, že - ako sám obžalovaný uviedol - zhruba od jari 2018 bol pravidelným užívateľom drog, a to skoro na dennej báze. K osobe obžalovaného je zároveň potrebné uviesť spáchanie 8 priestupkov za obdobie od februára 2017 do januára 2019, z toho 7 dopravných a 1 majetkový, pričom vo všetkých prípadoch bol obžalovaný sankcionovaný peňažnými pokutami.
Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, súd predovšetkým poukazuje na dobu a rozsah trestného činu. Obžalovaný Y. W. drogy prechovával, kupoval a predával po dobu minimálne niekoľkých mesiacov, resp. po dobu blízku približne jedného roka. Čo sa týka rozsahu trestnej činnosti, súd akcentuje množstvo zaistených dávok drogy, ktoré predstavuje najmenej 1.038 bežných jednotlivých dávok drogy, ktoré mal obžalovaný v podstate všade - doma, v aute, v garáži. Tieto okolnosti sú však už ale subsumované do skutkovej podstaty trestného činu kladeného obžalovanému za vinu. V nadväznosti na uvedené sa žiada zdôrazniť nie len to, že obžalovaný neoprávnene nakladal s drogami (kúpil, predával a prechovával ich) nie pre vlastnú potrebu, ale zároveň aj to, že aj keby neoprávnene s drogami nakladal (prechovával ich) pre vlastnú potrebu, zaistené množstvo drog je vysoko za / nad hranicou, ktorá odôvodňuje právnu kvalifikáciu skutku už podľa § 172 ods. 1 Trestného poriadku (drogy boli zaistené v množstve zodpovedajúcom vyše tisícnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, pričom na danú právnu kvalifikáciu skutku sa vyžaduje množstvo drog, ktoré zodpovedá viac ako už aj desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, čiže zjednodušene a inak povedané - obžalovaný hranicu rozsahu trestného činu, za ktorý sa mu ukladal trest v sadzbe od 3 rokov do 10 rokov, prekročil viac ako 100-násobne).
Súd preto dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti a pre nápravu obžalovaného Y. W. je na neho potrebné pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože spáchaný skutok je pomerne závažný (čo vyjadruje tak zákonodarca stanovením trestnej sadzby, ako aj na základe doby a rozsahu činu), a pretože obžalovaného od páchania drogovej trestnej činnosti neodradilo ani predchádzajúce odsúdenie za drogovú trestnú činnosť, avšak súd súčasne vzal do úvahy aj postoj obžalovaného, hodnotenie jeho osoby od Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, ďalej matky obžalovaného ako i ochotu potenciálneho zamestnávateľa zamestnať obžalovaného, a preto súd uložil trest na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, čo súd vyjadril tým, že uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Súčasne je dôležité dodať, že v osobe obžalovaného ide stále o relatívne mladého človeka, ktorý aj po vykonaní trestu, vrátane programu resocializácie v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, bude mať možnosť zmeniť spôsob života a vyvarovať sa životných pochybení obdobného charakteru.
Obžalovaný Y. W. nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, preto na výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Sú sa nestotožnil s návrhom obhajoby na uloženie trestu domáceho väzenia. Je síce pravdou, že v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona by uloženie takého trestu teoreticky prichádzalo do úvahy, avšak súd ho považuje za nedôvodný. Ako argumenty proti trestu domáceho väzenia možno použiť rovnaké, akými súd odôvodnil potrebu uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Navyše je nutné poukázať na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 41/2019 znalkyne z odvetvia psychiatria, vypracovaný MUDr. P. Q., vrátene jeho doplnenia, podľa ktorých obžalovaný bol v čase spáchania skutku ako aj v čase vyšetrenia plne závislý na pervitíne, jedná sa u neho o kompletne rozvinutý syndróm závislosti bez schopnosti dlhodobej abstinencie mimo chránené prostredie. Okrem toho, ukladanie trestu domáceho väzenia ako alternatívneho trestu v tomto konkrétnom prípade vylučuje v nie menšej miere aj to, že v osobe obžalovaného nejde o prvo- ani druhotrestaného páchateľa, pretože obžalovaný má v odpise registra trestov evidované už 2 záznamy, pričom - a to opäť súd podčiarkuje - neskoršie odsúdenie sa týka druhovo rovnakej drogovej trestnej činnosti, ktoré odsúdenie na obžalovaného nemalo výchovný účinok a nepoučil sa z neho.
Súd obžalovanému Y. W. uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, a to predovšetkým s poukazom na - nikým nespochybnené - závery vyššie uvedeného znaleckého dokazovania, ktoré liečenie znalkyňa navrhla z dôvodu predovšetkým udržania abstinencie začatej v chránenom prostredí väzby, kontrolovanie dodržiavania abstinencie mimo prostredie väzby, edukácia o škodlivosti užívania návykových látok ako aj o psychosomatických následkoch chronického konzumu drogy. Ďalším pádnym dôvodom je aj skutočnosť, že protitoxikomanickú liečbu obžalovaný doposiaľ neabsolvoval.
Obžalovanému Y. W. bol uložený aj trest prepadnutia vecí, špecifikovaných vo výroku tohto rozsudku: 2 ks mobilných telefónov s príslušenstvom, elektrického variča - jednoplatne, riedidla, plechovice, červeného plastového kufríka s obsahom neznámeho náradia, váhy a finančnej hotovosti v sume 790,-
eur, nakoľko tieto boli použité na spáchanie trestného činu, resp. ktoré páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň, čo vyplýva jednak z povahy vecí, ich vlastností a účelu požitia, ako aj z toho, že znaleckým skúmaním bola na niektorých z nich zistená prítomnosť stôp drog; uvedené okolnosti boli zhodne potvrdené obžalobou i obhajobou a sám obžalovaný nenamietal voči uloženiu trestu prepadnutia uvedených vecí.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.