Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/179/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. č. XX, P., právne zast.: JUDr. Helena Kontrová, advokátka so sídlom Podzámska 4/A, Nové Zámky, proti žalovanému: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. O. 9, K. O., právne zast.: JUDr. Iveta Tóthová, advokátka so sídlom Svätoplukova 28, Rimavská Sobota, o zaplatenie 3 285,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 23.04.2018, č.k. -143, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že počas celého žalovaného obdobia od 01.01.2012 do 17.01.2015 existoval medzi žalobcom a žalovanou partnerský vzťah. Žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka, a to aj s dcérou žalovanej. Žalobca a žalovaná hospodárili spoločne, pričom žalovaná dobrovoľne nechala posielať svoju mzdu na účet žalobcu, ktorý s týmito peniazmi disponoval a zabezpečoval potrebné úhrady. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou vôbec nezodpovedá vzťahu prenajímateľa a nájomcu. Uzavretá nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX predstavuje simulovaný právny úkon s cieľom získať finančnú výhodu - príspevok na bývanie, ktorý nebol zo strany žalobcu a žalovanej urobený vážne, a to vzhľadom na ich dlhoročné spolužitie v spoločnej domácnosti, vrátane spoločného hospodárenia. Uvedený úkon je absolútne neplatný podľa . Žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatnených nárokov na dlžné nájomné a bezdôvodné obohatenie, preto súd jeho žalobu v plnom rozsahu zamietol, pričom prihliadol aj na to, že časť nároku na nájomné vo výške 1 350,- Eur bola v čase podania žaloby na súd už premlčaná. Rozhodnutie oprel o ust. , , . O trovách konania rozhodol podľa v spojení s , .

3. Proti rozsudku sa včas odvolal žaloba. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní žalobcovi uprel právo na spravodlivý proces, keď žalobcu neoboznámil s návrhom na vykonanie dokazovania a vykonaným dôkazom (výsluch svedka S. Q., argument o štátnom príspevku na bývanie). O vykonanom dokazovaní sa žalobca dozvedel až z rozsudku súdu prvej inštancie. Vyjadrenie žalovanej,

že podnet na uzavretie nájomnej zmluvy dal žalobca za účelom získania príspevku na bývanie, nie je pravdivé. Žalovaná mala obavu, že ju žalobca vyhodí a nebude mať zabezpečené bývanie. Výlučne z tohto dôvodu mala žalovaná záujem právne riešiť bývanie založené na nájomnom vzťahu. To, že žalovaná požiadala o príspevok na bývanie, mal byť pre ňu príjem, ktorý nemala. Nie je pravda, že sa žalovaná odsťahovala dobrovoľne. Žalobca jej dal výpoveď z nájmu a odsťahovala sa až po ďalších mesiacoch. Žalobca odmieta vyhodnotenie súdu o potvrdení spoločného bývania predložením potvrdenia o užívateľskej právomoci. Žalobca popiera, že mali so žalovanou spoločne hospodáriť v domácnosti tak, že jej príjem uhrádzal náklady na nájom, ako aj výdavky na domácnosť. Žiadna platba nebola platbou nájomného. Tvrdenie žalovanej o spoločnom hospodárení, je účelovou obranou žalovanej. Náklady na domácnosť uhrádzal výlučne žalobca. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že žalovaná investovala do nehnuteľnosti žalobcu. Zamestnávatelia žalovanej posielali jej mzdu na účet žalobcu len z dôvodu, že ona nemala účet založený a títo podmieňovali pracovný pomer posielaním výplaty na účet. Hneď ako jej výplata prišla, žalobca na výslovnú požiadavku žalovanej vybral výplatu a dal ju žalovanej.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná. Uviedla, že zotrváva na svojich tvrdeniach, že od 01.07.2004, kedy sa prihlásila na adresu bydliska žalobcu k trvalému pobytu, žila so žalobcom v partnerskom vzťahu ako druh a družka a spoločne aj hospodárili. Spolu s nimi bývala aj jej dcére S. Q., ktorá na pojednávaní dňa 23.04.2018 potvrdila tieto skutočnosti a uviedla, že žalobcu považovala za svojho nevlastného otca. Svoje tvrdenia podložila potvrdením R. P., čestným prehlásením H. G. a bankovými výpismi z účtov žalobcu. Žalobca na výsluchu uviedol, že medzi ním a žalovanou bol fungujúci vzťah a dúfal, že sa mu tento podarí zachrániť. Preto nevidel dôvod, prečo by nemala mať žalovaná v jeho dome právo doživotného užívania domu aj záhrady. O psychickom nátlaku zo strany žalovanej sa pri tomto výsluchu nezmienil. Do domu žalovaná investovala nemalé prostriedky. Stavebné práce v priebehu rekonštrukcie rodinného domu žalobcu vykonávali jej príbuzní bez nároku za odmenu, a tieto investície žalovaná považovala za investície vynaložené na zveľadenie ich spoločného bývania. Čo sa týka nájomnej zmluvy zo dňa 01.09.2010, túto súd správne vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, keďže sa jednalo o simulovaný právny úkon, s cieľom získať finančnú výhodu - príspevok na bývanie, pričom tento úkon nebol urobený vážne ani zo strany žalobcu, ani zo strany žalovanej. Až po odsťahovaní sa žalovanej zo spoločnej domácnosti v januári 2015 bola žalovanej prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcu doručená výzva na zaplatenie dlžného nájomného v sume 4 725,- Eur. Výzva bola datovaná dňom 03.02.2015. Zo strany žalobcu považovala žalobkyňa požiadavku na nájomné za akt pomsty, pretože so žalobcom ukončila spolužitie. Ich vzťahy sa zhoršili po tom, ako žalovaná na jar v roku 2014 sa rozhodla ísť pracovať do K.. Žalobca nechcel mať dva účty s tým odôvodnením, že „zbytočne budeme mať dva účty, keď žijeme spolu“. Na naliehanie žalobcu bola mzda žalovanej poukazovaná na jeho účet. Žalobca jej dal peniaze zo svojho účtu na nákup potravín a iných vecí, do ich spoločnej domácnosti. Takýto spôsob hospodárenia mali zavedený počas celého ich spolužitia a žalovaná to akceptovala. S jej mzdovými prostriedkami však disponoval výlučne žalobca. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vyhodnotil správne všetky dôkazy vykonané v konaní. Rozsudok okresného súdu žiadala potvrdiť.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (

- ), viazaný odvolacími dôvodmi ( ) bez nariadenia pojednávania (a contrario ) rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v zmysle , .

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. V zmysle ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávaného sporu a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná

skutočnosť alebo okolnosť a súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné. Žalobca v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd v rozhodnutí nenašiel žiadne vzájomné rozpory, z ktorých by bolo možné usúdiť, že skutkové závery urobené súdom prvej inštancie sú v príkrom rozpore so zisteniami, ktoré vyplynuli z dokazovania. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s uvedením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu.

9. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní neriadil a žalobcovi uprel právo na spravodlivý proces, nie je dôvodná. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd v predmetnej veci vytýčil pojednávanie na deň 23.04.2018, na ktoré pojednávanie žalobca písomne ospravedlnil svoju neúčasť podaním zo dňa 09.04.2018 s tým, že súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jeho právnej zástupkyne a zároveň doručil aj písomnú záverečnú reč. Preto okresný súd správne postupoval, keď pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ako aj jeho právnej zástupkyne podľa . Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.04.2018 vyplýva, že okresný súd pojednával v prítomnosti žalovanej, a jej právnej zástupkyne, na pojednávaní vykonal dokazovanie a následne vo veci vyhlásil rozsudok. Okresný súd žalobcovi žiadnym spôsobom neuprel právo zúčastniť sa pojednávania, takáto možnosť žiadnym spôsobom nebola žalobcovi odopretá. Žalobca preto nedôvodne namieta túto vadu v konaní, a preto súd k tejto námietke nemôže prihliadnuť. Odvolací súd musí zdôrazniť, že je to práve žalobca, ktorý musí uniesť dôkazné bremeno, preto musí byť aktívny v preukazovaní svojich tvrdení, na čo nepostačuje iba vyvracanie tvrdení protistrany. Vypočutie svedkyni S. Q., navrhla žalovaná na pojednávaní konanom dňa 23.04.2018, ktorého pojednávania sa žalobca nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Na uvedenom pojednávaní zároveň žalovaná predložila aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne potvrdenie R. P. zo dňa 08.01.2018, ako aj čestné prehlásenie H. G. zo dňa 05.01.2018. Podľa ust. súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Okresný súd tieto návrhy na odstránenie vzniknutých rozporov a na doplnenie namietaných skutočností pripustil a zároveň na uvedenom pojednávaní aj vykonal. Strana nie je ničím limitovaná v navrhovaní dôkazov, naviac, ak by vyplynula ich potreba na odstránenie rozporov. Žalobca mal možnosť sa na uvedenom pojednávaní s dôkazmi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Keďže sa však uvedeného pojednávania dobrovoľne nezúčastnil, sám sa tak pripravil o možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, poprípade navrhnúť ďalšie dôkazy. Žalobcovi teda nebolo upreté právo na spravodlivý proces postupom okresného súdu a žalobca si sám zavinil, že nemal možnosť výkonu svojich procesných práv, keď sa nemienil zúčastniť uvedeného pojednávania a svoju neúčasť ospravedlnil.

10. Druhá rovina odvolania žalobcu sa týka vykonania dôkazov, na základe ktorých súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca a žalobkyňa uzavreli nájomnú zmluvu dňa 01.09.2010. Správne však okresný súd vyhodnotil uvedenú nájomnú zmluvu, ako simulovaný právny úkon s cieľom získať finančnú výhodu

- príspevok na bývanie. Uvedený právny úkon nebol tak zo strany žalobcu ako aj žalovanej urobený vážne, a preto takýto právny úkon je absolútne neplatný ( ). S uvedeným úsudkom okresného súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. V konaní bolo jednoznačne preukázané zo strany žalovanej, že medzi žalobcom a žalovanou existoval vzťah ako druh a družka. Od 01.07.2004 žili v spoločnej domácnosti a spoločne hospodárili. Žalobca v konaní ničím nedoložil a nepreukázal, že by tomu tak nebolo. Naviac aj zo samotnej výpovede žalobcu pred dožiadaným súdom dňa 08.01.2018 vyplynulo, že žalobca so žalovanou žili v partnerskom zväzku - ako druh a družka, a spoločne hospodárili. Žalovaná dobrovoľne posielala na účet žalobcu finančné prostriedky, ktoré mala zo svojej zárobkovej činnosti. Žalovaný v konaní len poprel tvrdenia žalobkyne a žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť ním uplatnených nárokov, či už z titulu dlžného nájomného ako aj z titulu bezdôvodného obohatenia, a preto okresný súd správne žalobu v plnom rozsahu zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. , a , keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

12. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).