Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-201-2022.pdf
PDF · 99.1 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/201/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou PhD. v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. Š., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C. XX, J., zastúpený v konaní Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: C. G. Š., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C. XX, J. a otca: W. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C. XXX, C. D. I.Á., P..Č.. A.. X.C. XX, C. o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca W. C., L.. XX.XX.XXXX k maloletému T. Š., L.. XX.XX.XXXX zo sumy 50,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne, počnúc od 07.12.2022, ktorú je povinný uhrádzať vždy k 15.temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Zročné výživné za obdobie od 07.12.2022 do 29.02.2024 v sume 1.327,- € je otec povinný uhradiť v dvoch splátkach tak, že prvú splátku vo výške 663,50 € uhradí do 15.04.2024 a druhú splátku vo výške 663,50 € uhradí ku dňu 15.07.2024 k rukám matky, v prípade neuhradenia splátky alebo jej časti sa stáva splatným celý dlh na zročnom výživnom.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.
IV. Týmto sa mení rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava II, č. k. 28P/199/2009-29- zo dňa 29.10.2009 v časti o výške výživného.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.12.2022 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému T. zo sumy 50 € mesačne na sumu 250 € mesačne. V návrhu matka uviedla, že naposledy rozhodoval o výživnom na maloletého Okresný súd Bratislava II, ktorý rozsudkom č. k. 28P/199/2009-29 zo dňa 29.10.2009 rozhodol tak, že otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého T. sumou 50 € mesačne, počnúc od 01.01.2009. Matka poukázala na to, že náklady na starostlivosť o maloletého T. sa zvýšili a suma 50 € je v súčasnosti nepostačujúca.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom rodného listu dieťaťa, spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/199/2009, sp. zn. 49P/127/2012, sp.zn. 27P/192/2016, potvrdením o príjme rodičov, prehľadom výdavkov na maloleté dieťa, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné:
3. Maloletý T. Š. D. L. K. XX.XX.XXXX. Matkou dieťaťa je C. Š., L.. XX.XX.XXXX a otcom W. C., L.. XX.XX.XXXX.
4. Dieťa sa narodilo z nemanželského vzťahu svojich rodičov.
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/199/2009-29 zo dňa 29.10.2009 bol maloletý T. zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 50 € mesačne od 01.01.2009, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.01.2009 do 31.10.2009 vo výške 490 € súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným.
6. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 08.06.2012 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletého T. zo sumy 50 € na sumu 150 € mesačne. Matka vzala návrh späť, pretože otec bol v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Uznesením č.k. 49P/127/2012-31 zo dňa 06.09.2012 súd konanie podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
7. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 28.10.2016 sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na svojho syna T. zo sumy 50 € mesačne na sumu 30 € mesačne. Návrh otec odôvodnil tým, že dňa 18.09.2016 bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonával od 25.01.2011, momentálne je evidovaný na úrade práce nepoberá žiadne príspevky, sociálne dávky ani iné finančné plnenia. Rozsudkom č.k. 27P/192/2016-46 zo dňa 28.02.2017 návrh otca na zníženie výživného zamietol.
8. Na pojednávaní súdu, konanom dňa 06.11.2023 matka predniesla svoj návrh zhodne s písomným, doplnila že okrem T. iné deti nemá, dňa 08.08.2018 uzavrela manželstvo s C. G., L.. XX.XX.XXXX. S manželom a synom bývajú v spoločnej domácnosti v byte, ktorý zakúpili pred uzavretím manželstva, ktorého sú manželia spoluvlastníkmi každý v 1. Matka je okrem toho výlučnou vlastníčkou bytu na C. A. E. J., ktorý na ňu prepísali rodičia, ktorí však naďalej v byte bývajú, k bytu majú zriadené právo doživotného užívania. T. je deviatak na Základnej škole, na J. A. E. J., chodí na futbal od svojich šiestich rokov - hrá za FC Dúbravka, s čím sú spojené zvýšené výdaje na kúpu výstroja a poplatky. Mesačný poplatok za futbal predstavuje 45 €. Syn chodí na zápasy a sústredenia. Trojdňové sústredenie stojí matku 150 €. T. vo voľnom hrá rád na PC, má mobilný telefón. T. je vysoký 176 cm preto mu oblečenie musí matka kupovať v pánskom oddelení.
9. Otec pred súdom uviedol, že okrem T. iné deti nemá, manželstvo neuzavrel. Na syna platí mesačne výživné 50 €, žiadne platby navyše nerealizuje. Pri príležitosti sviatkov a narodením synovi neposiela darčeky ani peniaze. So synom nie je v kontakte, nevidel ho od jeho 4 mesiacov, keď bol uznať otcovstvo na matrike. S matkou si niekedy napíšu ale s T.L. nie. Otec ho sleduje na sociálnych sieťach, takže nejaký prehľad o ňom má. Otec uviedol, že podniká na základe živosti - kosí trávniky, pripravuje billboardy, pomáha pri výrobe kvasenej kapusty v Stupave. Mesačný príjem otec deklaroval vo výške 900 - 1000 € netto. Býva v C. v prenajatom byte sám, nájomné platí vo výške 400 € mesačne. V C. D. I., kde má hlásený trvalý pobyt je rodinný dom, v ktorom býva jeho otec s priateľkou, on sám v dome nebýva už vyše 20 rokov. Z C. cestuje do D. MHD, pričom jedna cesta ho stojí 2,50 €, ďalšie mesačné výdaje otec vyčíslil nasledovne: zdravotné poistenie - 87 €, telefón a internet - 30 €, nájom - 400 €. Prácu vykonáva bez písomnej zmluvy, ide v podstate o brigádu. Živnosť má evidovanú v Senici. Má ukončené stredoškolské vzdelanie, odbor strojný zámočník, v tejto oblasti pracoval 5 - 6 rokov, mal uzavretú písomnú u pracovnú zmluvu.
10. Listom doručeným súdu dňa 01.02.2024 otec oznámil, že sa s matkou maloletého T. dohli, že bude prispievať na výživu syna sumou 150 € mesačne.
11. Na pojednávanie súdu, konanom dňa 05.02.2024 sa otec nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o jeho odročenie. Podľa § 180 CSP, súd preto vec prejedal v jeho neprítomnosti. Matka pred súdom potvrdila, že sa skutočne s otcom dohodli na výživnom vo výške 150 € mesačne, ktorou sumou otec už v januári 2024 na výživu svojho syna aj prispel, v decembri 2022 zaplatil výživné vo výške 100 €. Keďže návrh na zvýšenie výživného podala matka na súd dňa 07.12.2022 žiadala výživné priznať od tohto dátumu. Súhlasila s tým, aby otec zročné výživné uhradil v dvoch splátkach, prvú splátku dňa 15.04.2024 a druhú splátku dňa 15.07.2024.
12. Z obsahu listinných dokladov založených matkou súd zistil nasledovné:
- matka bola zamestnaná u zamestnávateľa - A. - X. slovenská B. S. D., kde dosahovala v období 6/2022 až 12/2022 priemerný mesačný príjem vo výške 804,77 € a v období od 1/2023 do 3/2023 v priemernej výške 875,54 €
- od 3/2023 je matka zamestnaná u zamestnávateľa P. O. R. D..O..M.., kde za obdobie od 3/2023 do 9/2023 mala netto mesačný príjem 1 282 €.
- matka okrem bežných mesačných výdajov na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby, školské potreby, bývanie platí Kristiánovi mesačný poplatok za futbal - 45 €, životné poistenie - 20 €.
- Z obsahu Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru na bývanie zo dňa 22.05.2020 súd zistil, táto bola uzavretá medzi matkou a jej manželom C. G.Á., L.. XX.XX.XXXX ako dlžníkmi a VUB bankou a s. ako veriteľom. Predmetom zmluvy bol úver vo výške XXX XXX €, pričom dňa 01.06.2022 bola medzi tými istými zmluvnými stranami uzavretá zmluva o poskytnutí úveru na sumu XX XXX €., ktorý mal byť použitý na rekonštrukciu bytu.
13. Z listinných dokladov vzťahujúcich na osobu otca súd zistil nasledovné:
- Daňový úrad Trnava listom zo dňa 06.12.2023 na dopyt súdu oznámil, že otec nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2022,
- Okresný úrad Senica, odbor živnostenského podnikania súdu oznámil, že otcovi bolo vystavené živnostenské oprávnenie dňa 01.02.2021, pridelené IČO: XX XXX XXX, s predmetom podnikania: poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá, výroba jednoduchých výrobkov z dreva, korku, slamy, prútia, upratovacie služby a iné.,
- 365 bank a.s. na dopyt súdu oznámila, že otec mal v ich banke zriadených päť účtov, ich zostatky sú nulové, na účtoch neboli od 01.11.2022 realizované žiadne obraty,
- V Tatra banka a s., otec účet zriadený nemal.
14. Súd vec posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa prvej vety § 36 ods. 1 cit. zákona rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
15. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Na strane rodičov, ako osôb povinných platiť výživné , súd nezohľadňuje tie výdaje, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pretože prvoradá je vždy vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť, pred výdajmi na telefóny, internet, televíziu, úvery a iné.
16. Súd v prejednávanej veci porovnal osobné a majetkové pomery oboch rodičov ako aj výdaje na maloleté dieťa v tom čase a zistil, že výživné bolo naposledy určované v roku 2009, keď bol T. vo veku 9 mesiacov. Od poslednej úpravy výživného ubehlo 15 rokov, je preto viac než isté, že na jeho strane došlo k zmene pomerov z dôvodu vyššieho veku dieťaťa, jeho finančne nákladnejších koníčkov a záujmov ako aj z dôvodu nárastu cien všeobecne. T. je žiakom druhého ročníka základnej školy, intenzívne sa
venuje futbalu, má diametrálne odlišné potreby ako 9 mesačné batoľa. Miera starostlivosti otca o svojho syna, na ktorú je súd povinný rovnako prihliadať, je v danom prípade nulová, keď otec svojho syna videl naposledy, keď mal štyri mesiace. Otec okrem výživného 50 € doposiaľ synovi neposiela žiadne vecné ani finančné dary pri príležitosti jeho sviatkov alebo na Vianoce. Celá osobná a finančná starostlivosť o dieťa je na matke.
17. Vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre zvýšenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca z pôvodne stanovenej výšky 50 euro na sumu 150 € mesačne. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje aj tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby obligatórne v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj vývoj životných nákladov.
18. Otec v podaní doručenom súdu dňa 01.02.2024 uviedol, že s matkou dieťaťa sa tejto výške výživného dohodli a matka ním navrhovanú sumu akceptovala. Bežné výživné je otec povinný platiť k rukám matky t.j. na jej účet, poštovou poukážkou, na jej meno alebo v hotovosti k jej rukám, podľa dohody.
19. Kolízny opatrovník navrhoval, aby súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého T. výživné vo výške 150 € v zmysle dohody rodičov.
20. Zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na bežnom výživnom na maloletého T. za obdobie od 07.12.2022 do 29.02.2024 t.j. za 13 mesiacov a 24 dní (v mesiaci december 2022), 100 € x 13 + alikvotná časť 77 € za mesiac 12/2022 vo výške 1 477 €, od ktorej sumy súd odpočítal platby realizované otcom v mesiaci december 2022 - 50 € a január 2024 - 100 € a t.j., suma zročného výživného potom predstavuje 1 327 €, ktorú súd povolil otcovi splatiť v dvoch splátka k 15.04.2024 a k 15.07.2024.
21. V zmysle ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/199/2009-29 zo dňa 29.10.2009 v časti o výške výživného.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§376 CMP).