Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/78/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Renátou Šiškovou v spore žalobcu: DOFA, s.r.o., so sídlom Trebatice, Horná ulica č. 100/5, IČO: 31376835, zastúpeného v konaní advokátom: JUDr. Katarína Cibulková, so sídlom Piešťany, Rázusova č. 9, proti žalovanému 1/: ELEKTRA NITRA, s.r.o., so sídlom Nitra, Nábrežie mládeže č. 95, IČO: 36522562, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária VOZÁR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Trenčianska č. 56/D, IČO: 47234628, a proti žalovanému 2/: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Ľ. Y. č. XXXX/XX, , občan SR, za účasti intervenienta popri žalovanom X/: A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, občan SR, o zaplatenie XX.XXX,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ A. konanie voči žalovanému 2/ v časti o zaplatenie istiny vo výške X.XXX,- eur z a s t a v u j e.

II/ J. 2/ O. I. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške XX.XXX,-eur s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy 25.056,- eur odo dňa 01.01.2016 do 16.02.2017, zo sumy 24.056,- eur odo dňa 17.02.2017 do 05.09.2018, zo sumy 20.456,- eur odo dňa 06.09.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III/ Žalovaný 2/ a intervenient popri žalovanom 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.07.2017 na Okresnom súde Nitra domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť 24.056,- eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 1/ si u žalobcu objednal transformačnú stanicu DOFA 3.2.B, ktorú žalobca riadne dodal a odovzdal na mieste určenia v kompletnom stave bez poškodenia dňa 28.11.2011. Prevzatie trafostanice žalovaný 1/ potvrdil v Protokole o odovzdaní trafostanice zo dňa 28.11.2011. Žalobca dodanú trafostanicu vyfakturoval faktúrou č. 1020110081 zo dňa 30.11.2011, splatnou dňa 13.02.2012 spolu na sumu 42.840,- eur. V lehote splatnosti žalovaný 1/ fakturovanú sumu neuhradil. Po lehote splatnosti plnil čiastočne. Dňa 31.12.2014 uzavrel žalobca so žalovaným 2/ Dohodu o pristúpení k záväzku, na základe ktorej sa žalovaný 2/ stal dlžníkom popri žalovanom 1/, a to ohľadne zostatku fakturovanej čiastky, ktorý ku dňu 31.12.2014 bol vo výške 30.340,- eur. Žalovaný 2/ sa zaviazal tento dlh splatiť do 31.12.2015. Po uzavretí tejto Dohody došlo opäť len k čiastočnej úhrade, a to v časti 2.500,- eur dňa 16.02.2015. Zvyšnú čiastku 27.840,- eur sa žalovaný 1/ zaviazal uhradiť v mesačných splátkach vo výške 2.784,- eur počnúc dňom 31.03.2015, a to na základe Dohody o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa 09.03.2015. Touto dohodou žalovaný 1/ zároveň uznal svoj záväzok. Na základe tejto dohody mal žalovaný 1/ plniť dlh v desiatich mesačných splátkach po 2.784,- eur. Žalovaný 1/ uhradil iba jednu mesačnú splátku splatnú dňa 31.03.2015, aj to až dňa 05.10.2015. Zvyšnú časť 25.056,- eur neuhradil ani žalovaný 1/, ani žalovaný 2/.

Žalobca oboch žalovaných vyzval výzvou zo dňa 03.03.2016 na plnenie a na základe výzvy došlo dňa 17.02.2017 k úhrade čiastky 1.000,- eur. Zvyšnú časť dlhu 24.056,- eur žalobcovi do podania žaloby neuhradili. Žalobca si preto žalobou uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 24.056,- eur a tiež si uplatnil nárok na úrok z omeškania, keďže sa žalovaní dostali do omeškania. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania, a to súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2/ Okresný súd Nitra vo veci samej rozhodol platobným rozkazom č. k. - 27 zo dňa 14.09.2017. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému 1/ do vlastných rúk dňa 21.09.2017 a žalovanému 2/ do vlastných rúk dňa 25.10.2017. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ proti platobnému rozkazu podali odpor s vecným odôvodnením v zákonom stanovenej lehote pre podanie odporu, a preto bol uznesením Okresného súdu Nitra č. k. - 64 zo dňa 22.11.2017 zrušený podľa v celom rozsahu a súd nariadil pojednávanie.

3/ Žaloba bola spolu s prílohami a poučením žalovanému 1/ doručená dňa 21.09.2017 do vlastných rúk a žalovanému 2/ doručená dňa 25.10.2017 do vlastných rúk.

4/ Žalovaný 2/ v podanom odpore ( čl. 48 ) uviedol, že žalovaný mailom zo dňa 14.10.2011 a zo dňa 24.10.2011 upresnil technické údaje k predmetu objednávky č. OB-0428/2011 zo dňa 12.10.2011, nakoľko údaje, ktoré obsahovala cenová ponuka žalobcu zo dňa 07.10.2011 číslo 1100701-01 a typová projektová dokumentácia žalobcu k transformačnej stanici boli nedostatočné. Pokiaľ by transformačná stanica bola vyhotovená podľa cenovej ponuky žalobcu zo dňa 07.10.2011 číslo 1100701-01, nebolo by zo strany Východoslovenskej distribučnej spoločnosti , a. s. povolené pripojiť túto transformačnú stanicu do VN siete, čím jej vyhotovenie nemalo žiadny význam. Na základe týchto zmenených technických parametrov, ktoré žalovaný žalobcovi zaslal, malo zároveň dôjsť k úprave cenovej ponuky zo dňa 07.10.2011 číslo 1100701-01, nakoľko niektoré parametre transformačnej stanice sa zásadným spôsobom zmenili, viď vyjadrenie prevádzkovateľa distribučnej sústavy VSD, a. s. k žiadosti o pripojenie do distribučnej sústavy (Napäťová úroveň VN a VVN), číslo 8669/2011/5100938357 zo dňa 19.10.2011

- ďalej iba vyjadrenie VSD. Žalovaný predpokladal, že technickým prispôsobením transformačnej stanice dôjde k zníženiu ceny transformačnej stanice, nakoľko vyhotovením transformačnej stanice v rozsahu vyjadrenia VSD, sa prevedenie transformačnej stanice zjednodušilo a jednoznačne malo mať za následok zníženie jej ceny. Z toho dôvodu žalovaný žiadal znížiť cenu diela vo výške 2.000,- eur, ktorú však žalobca odmietol premietnuť do konečnej ceny diela, a to napriek tomu, že jeho dodávka sa nezhoduje so špecifikáciou uvedenou v cenovej ponuke žalobcu zo dňa 07.10.2011 číslo 1100701-01. Z tohto dôvodu žalovaný považuje cenu uvedenú vo faktúre žalobcu číslo 1020110081 zo dňa 30.11.2011 za neprimeranú. Žalovaný mailom zo dňa 15.12.2011 zaslal žalobcovi reklamáciu, nakoľko dňa 14.12.2011 bola pracovníkmi VSD Košice vykonaná tzv. technická kolaudácia, pričom boli zistené závažné nedostatky, a to: pred napäťovými meracími transformátormi vo VN rozvádzači nie sú inštalované VN poistky, čo je v rozpore s podmienkami merania elektriny ( PME ), prevádzkovým poriadkom VSE a transformačná stanica nemá osadenú krabičku pre umiestnenie kľúča od transformačnej stanice, čo je v rozpore s prevádzkovým poriadkom VSE. Žalobca predmetné nedostatky neodstránil v stanovenej lehote. Vzhľadom k reálnemu veľkému riziku, že z dôvodu neodstránenia závad v stanovenej lehote nebude transformačná stanica pripojená k pevnej siete VN, odstránil závady zistené pracovníkmi VSD Košice samotný žalovaný na vlastné náklady. Žalovaný mailom zo dňa 20.12.2011 zaslal žalobcovi ďalšie závady na transformačnej stanici, ktoré boli tentokrát zistené počas úradnej skúšky transformačnej stanice. Žalobca ani tieto reklamované závady neodstránil. Žalobca predložil v rámci svojho návrhu na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 26.530,72 eur doklad „Protokol o odovzdaní trafostanice“ zo dňa 28.11.2011. Predmetný protokol však nie je podpísaný žiadnou oprávnenou osobou , ktorá by bola oprávnená zastupovať našu spoločnosť, podpis na predmetnom protokole je pre nás neznámy. Predmet odovzdania - transformačná stanica DOFA 3.2. v.č. 150/2011 nebola našej spoločnosti nikdy riadnym spôsobom, bez vád a nedorobkov odovzdaná. Dňa 09.03.2015 došlo k podpísaniu dohody o zaplatení dlhu v splátkach , nie však ku kvalifikovaniu uznania záväzku zo strany žalovaného. K podpisu tejto dohody došlo za prítomnosti svedkov, za prítomnosti ktorých žalobca vyhlásil, že do termínu prvej splátky, t. j. do 31.03.2015 odstráni žalobca všetky reklamované závady na transformačnej stanici. Vzhľadom k tomu, že k odstráneniu týchto vád nedošlo, žalovaný zastavil splácanie dlhu dohodnutého v dohode o zaplatení dlhu v splátkach. Z dôvodu neodovzdania príslušných dokladov a neodstránenia reklamovaných vád a nedorobkov, ktoré sa k dielu vzťahujú, nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie celej ceny diela, keďže si sám nesplnil povinnosť

dodať dielo s dokladmi, bez vád a nedorobkov. Na základe vyššie uvedeného považuje žalovaný predmetný nárok žalobcu uplatnený v prebiehajúcom súdnom konaní za neoprávnený a navrhuje, aby súd po prejednaní veci zamietol návrh žalobcu a zaviazať ho k náhrade trov súdneho konania v prospech žalovaného.

5/ Žalobca sa k podanému odporu vyjadril dňa 18.12.2017 ( čl. 66 ) a uviedol, že žalovaný na základe parametrov diela predpokladal zníženie ceny diela a následne uvádza, že žiadal znížiť cenu diela. V predložených dokladoch k podanému odporu však žiadnu žiadosť o zníženie ceny diela adresovanú žalobcovi nedoložil. Zmeny dohodnuté v priebehu realizácie diela nie vždy vedú k automatickej korekcii ceny diela. Ak mal žalovaný 1/ dôvod žiadať o zníženie ceny diela, mal tak urobiť v dobe realizácie diela, resp. bezprostredne po nej a nie takmer po šiestich rokoch od realizácie diela a jeho fakturácii. Faktúru č. 1020110081 zo dňa 30.11.2011 na sumu 42.840,- eur žalovaný nenamietal, nevrátil ju žalobcovi o opravu, resp. prepracovanie, fakturovanú sumu čiastočne uhradil a túto sám uznal podľa , dokonca žalovaný 1/ navrhol uzavretie dohody o zaplatení dlhu v splátkach. Ani v dohode o splátkach nebola zmienka o tom, že by žalovaný namieta fakturovanú sumu, rovnako nebola ani zmienka o vadách, či nedorobkoch. K dohode o pristúpení k záväzku žalovaným 2/, žalobca uviedol, že žalovaný 2/ sa stal dlžníkom popri žalovanom 1/, a to ohľadne neuhradeného zostatku fakturovanej čiastky, ktorý bol ku dňu 31.12.2014 vo výške 30.340,- eur. K uvedenému dňu pristúpil žalovaný 2/ k dlhu žalovaného 1/ a zaviazal sa predmetný dlh splatiť najneskôr do 31.12.2015.Žalovaný 2/ pri uzavretí dohody vedel, že sa jedná o obchodnoprávny záväzok zo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/. Žalovaný 2/ v dohode uznal dlh v súlade s . Po uzavretí dohody bola realizovaná jedna splátka, pričom s ohľadom na túto úhradu žalobca poukazuje na ustanovenie . Žalovaný 2/ sa zaviazal v dohode dlh uhradiť najneskôr do 31.12.2015, avšak ani on dlh neuhradil. Na základe predžalobnej výzvy obom žalovaným, došlo ešte aj dňa 17.02.2017 k čiastočnej úhrade, pričom žalovaní nič nespochybňovali. V podaných odporoch podľa žalobcu uvádzajú nepravdivé a účelové tvrdenia s cieľom čo najdlhšie sa vyhýbať plateniu dlžnej sumy žalobcovi. Na základe uvedených skutočností žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

6/ Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 08.10.2018 ( čl. 158 ) súd o. i. povolil reštrukturalizáciu dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o.. Následne Okresný súd Nitra uznesením č. k. - 508 zo dňa 18.02.2019 ( čl. 183 ) rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o., začal konkurzné konanie na dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o., vyhlásil konkurz na majetok dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o., uznal konkurz za hlavné insolvenčné konanie, ustanovil správcu, vyzval všetkých veriteľov dlžníka na prihlásenie pohľadávok, uložil správcovi povinnosť individuálne informovať známych zahraničných veriteľov a poučil účastníkov o práve uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2019. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je konanie voči žalovanému 1/ ELEKTRA NITRA, s.r.o. zo zákona prerušené. Správca dlžníka ( žalovaného 1/ ) nepodal návrh na pokračovanie v konaní ( čl. 197 ).

7/ Podaním zo dňa 01.03.2018, doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 01.03.2018 ( čl. 93 ), oznámila Silvia Haneschová vstup do konania ako intervenient popri žalovanom 2/. Z obsahu jej podania je zrejmé, že listom zo dňa 28.02.2018 sa dovolala neplatnosti úkonu, ktorým je Dohoda o pristúpení k záväzku uzatvorená medzi jej manželom ( žalovaným 2/ ) a žalobcom. Na dohode je podľa intervenientky nesprávne uvedený dátum 31.12.2014, v skutočnosti však bola uzatvorená dňa 17.03.2015, dôjdením podpísanej dohody žalovanému 2/. Touto dohodou žalovaný 2/ ako manžel intervenientky pristúpil k záväzku spoločnosti ELEKTRA NITRA, s.r.o. z neuhradenej faktúry č. 1020110081, splatnej dňa 13.02.2011, voči spoločnosti DOFA, s.r.o., na sumu 42.840,- eur, kde neuhradený zostatok v čase pristúpenia predstavoval 30.340,- eur. Na pristúpenie k záväzku vo výške 30.340,- eur intervenientka nedala manželovi ( žalovanému 2/ ) súhlas, pričom ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo zrušené ani zúžené. Prevziať záväzok vo výške 30.340,- eur nie je bežnou vecou, ktorú by žalovaný 2/ mohol vybavovať a touto samostatne zaťažovať ich spoločný majetok. Podľa intervenientky bol na tento úkon potrebný súhlas oboch manželov. Nakoľko takýto súhlas intervenientky ako manželky nebol udelený, dokonca žalovaný 2/ konal bez vedomia intervenientky, dovolala sa neplatnosti tohto právneho úkonu, a to v celom jej rozsahu. Dovolanie neplatnosti právneho úkonu prevzal žalovaný 2/ dňa 01.03.2018 a žalobcovi bolo doručené dňa 28.02.2018 poštou a dňa 01.03.2018 elektronicky. Intervenientka má za to, že dovolaním sa neplatnosti je právny úkon neplatný od počiatku a nie je možné žalovaného 2/ zaviazať na plnenie vyplývajúce z Dohody o pristúpení k záväzku. Právo

intervenientky dovolať sa neplatnosti nie je podľa nej premlčané, keďže dátum na dohode je nesprávne uvedený. Neplatnosť právneho úkonu nespôsobila intervenientka, je ním však dotknutá na svojich právach a oprávnených záujmoch, pretože pohľadávka spoločnosti DOFA, s.r.o. bude môcť byť pri výkone rozhodnutia uspokojená z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Silvia Haneschová má právny záujem na výsledku súdneho konania voči žalovanému 2/, a preto podala podnet na vstup jej osoby do konania popri žalovanom 2/ v súlade s .

8/ Žalobca sa dňa 21.03.2018 písomne vyjadril k oznámeniu A. čl. 107 ) a uviedol, že k dovolaniu sa neplatnosti právneho úkony intervenientom došlo mimo súdneho konania prejavom vôle adresovaným účastníkom napadnutého právneho úkonu. Súd tak platnosť právneho úkonu posúdi ako prejudiciálnu otázku. Menovaná podľa žalobcu mala vedomosť o existencii pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, keď je spoločníčkou a konateľkou žalovaného 1/. Ako konateľka a spoločníčka bola povinná zabezpečiť, aby si žalovaný 1/ riadne a včas splnil svoje záväzky. K samotnému dovolaniu sa neplatnosti právneho úkonu - Dohody o pristúpení k záväzku, žalobca uviedol, že je vyvráten é zaužívanou praxou a judikatúrou, podľa ktorej na pristúpenie k záväzku manžela sa nevyžaduje súhlas druhého manžela. Pristúpením nevznikol spoločný záväzok manželov, pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí a z tohto dôvodu nebol potrebný súhlas manželky k takémuto právnemu úkonu. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať také, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo k výkonu jeho správy. Keďže zmluvy o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí. Okrem toho menovaná preukázateľne mala vedomosť o všetkých listinách a je potrebné zohľadniť individuálne okolnosti, keď Silvia Haneschová je konateľkou a spoločníčkou žalovaného 1/.

9/ Žalovaný 1/ sa dňa 30.04.2018 písomne vyjadril k oznámeniu Silvie Haneschovej ( čl. 123 ) a uviedol, že na neplatnosť Dohody o pristúpení k záväzku by mal súd prihliadnuť a žalobu voči žalovanému 2/ zamietnuť. Žalovaný 1/ má za to, že menovaná sa neplatnosti právneho úkonu dovolala včas, o záväzku žalovaného 1/ nemala vedomosť a žalovaný 2/ ju o tomto úkone neinformoval a nikdy k tomuto úkonu nedala súhlas. Menovaná má splatený vklad v spoločnosti v celosti, teda za záväzky spoločnosti nezodpovedá svojim osobným majetkom ani majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Právny úkon jedného z manželov sa týka spoločných vecí aj vtedy, ak druhý z manželov v dôsledku jeho účinkov môže byť v rámci exekúcie pozbavený spoluvlastníctva svojho majetku, pričom postačí, ak ide o sekundárny vzťah. Úkon so sekundárnym dopadom na majetok v BSM nie je bežným úkonom. Iný výklad by bol extrémne nespravodlivý. Na svojich vyjadreniach žalovaný 1/ zotrval aj v písomnom podaní zo dňa 27.08.2018 ( čl. 156 ).

XX/ J. sa dňa XX.XX.XXXX písomne vyjadril k podaniu žalovaného 1/ ( čl. 133 ) a vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k dovolaniu sa neplatnosti právneho úkonu - Dohody o pristúpení k záväzku A. I.. Žalobca ďalej uviedol, že A. I. je v diametrálne odlišnom postavení ako boli dotknuté manželky v rozhodnutiach, na ktoré poukazuje vo svojom vyjadrení žalovaný 1/. Menovaná je konateľkou a spoločníčkou žalovaného 1/, obchodnej spoločnosti ELEKTRA NITRA, s.r.o., teda v jej prípade nie je možné hovoriť o tom, že by jeden z manželov konal bez spolupráce s druhým manželom. Nie je na mieste, aby sa zbavovala zodpovednosti poukazom na skutočnosť, že ju manžel neinformoval, keďže k informáciám ohľadne záväzku mala zabezpečený prístup.

XX/ Intervenientka popri žalovanom 2/ A. I. sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadrila dňa 18.09.2018 ( čl. 157 ) a uviedla, že neplatnosti Dohody o pristúpení k záväzku sa dovolala v trojročnej premlčacej lehote zákonom dovoleným spôsobom. Oznámením zo dňa 01.03.2018 vstúpila do konania a namietala, že súd nemôže zaviazať žalovaného 2/ na plnenie vyplývajúce z tejto dohody z dôvodu jej neplatnosti. Žalovaný 2/ menovanú neinformoval o pristúpení k záväzku, o tomto menovaná nevedela a nedala k tomuto úkonu súhlas. Žalovaný 2/ nemá majetok, z ktorého by mohol uspokojiť žalobcu, postihnutý by tak mohol byť majetok patriaci do BSM, a to v rozsahu 30.340,- eur, ktoré nespadá do kategórie bežné veci. Takéto uspokojenie môže spôsobiť úbytok majetku inetrvenientky. Menovaná preto navrhla, aby súd žalobu voči žalovanému 2/ zamietol.

12/ Žalobca sa dňa 21.11.2018 písomne vyjadril k otázke prerušenia konania s ohľadom na povolenie reštrukturalizácie na dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o. ( čl. 164 ). Z dôvodu, že neskôr došlo k zastaveniu reštrukturalizačného konania a začatiu konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka

ELEKTRA NITRA, s.r.o., sa žalobca vyjadril aj k tomuto stavu ( čl. 192 ) a požiadal súd o pokračovanie v konaní so žalovaným 2/, keď mal za to, že sa nejedná v danom prípade o stav, kedy je konanie v dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného 1/ prerušené voči obom žalovaným.

13/ Písomným podaním zo dňa 23.11.2018 ( čl. 172 ) žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.600,- eur, a to z dôvodu, že dňa 06.09.2018 došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného 1/. Žalobca k čiastočného späťvzatiu pripojil aj Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 06.09.2018.

14/ Súd v danom prípade nariadil pojednávanie na deň 09.01.2019, na ktorom bola prednesená žaloba a vyjadril sa žalovaný 2/. Na pojednávanie súd nepredvolal žalovaného 1/, nakoľko voči tejto strane sporu bolo už v danom čase konanie prerušené. Intervenientka popri žalovanom 2/ sa na pojednávanie nedostavila, z účasti sa neospravedlnila, a to ani dodatočne, pričom predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené dňa 02.01.2019 ( doručenka pripojená k čl. 176 ). Súd opakovane posúdil dopad prerušenia konania voči žalovanému 1/ na žalovaného 2/, pričom dospel k záveru, že konanie vo vzťahu k žalovanému 2/ prerušené nie je a nariadil ďalší termín pojednávania na deň 06.11.2019, na ktoré predvolal žalobcu, žalovaného 2/ a intervenienta popri žalovanom 2/. Žalovaného 1/ súd nepredvolával, nakoľko voči tejto strane sporu je konanie naďalej prerušené. Na pojednávanie dňa 06.11.2019 sa nedostavil žalovaný 2/, ktorý mal predvolanie doručené dňa 04.10.2019, pričom žalovaný 2/ sa vopred ospravedlnil s ohľadom na jeho práceneschopnosť ( čl. 199-200 ). Žalovaný 2/ však nežiadal odročiť pojednávanie, ani neoznámil, že by s konaním v jeho neprítomnosti nesúhlasil. Žalobca mal predvolanie doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 08.10.2019 a pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu ( doručenka pripojená k čl. 198 ). Intervenientka popri žalovanom 2/ mala predvolanie na pojednávanie doručené dňa 19.10.2019 ( doručenka pripojená k čl. 198 ), pojednávania sa nezúčastnila a svoju neprítomnosť neospravedlnila, a to ani dodatočne. Nakoľko sa na pojednávanie dňa 06.11.2019 nedostavil žalovaný 2/ a intervenientka popri žalovanom 2/, pričom žalovaný 2/ sa písomne ospravedlnil, avšak nežiadal o odročenie pojednávania a súdu nebolo doručené žiadne ospravedlnenie intervenientky popri žalovanom 2/, súd pojednával v neprítomnosti žalovaného 2/ a intervenientky popri žalovanom 2/ podľa , keď neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania. Na pojednávaní bola prítomná právna zástupkyňa žalobcu.

15/ Na pojednávaní sa vyjadrili právny zástupca žalobcu a žalovaný 2/ ( dňa 09.01.2019 - čl. 179 ) a súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby s jej prílohami a ďalších listinných dôkazov ich prečítaním: Žaloba čl. 1 - 4, Plná moc čl. 6, Výpisy z OR SR čl. 7, čl. 9, Osvedčovacia doložka čl. 11, objednávka čl. 12, protokol o odovzdaní trafostanice čl. 13, faktúra čl. 14, Dohoda o pristúpení záväzku čl. 15, odsúhlasenie pohľadávok čl. 16, čl. 20, Dohoda o zaplatení dlhu v splátkach čl. 17, predžalobná výzva čl. 18, kópie doručeniek čl. 19, výpis z účtu čl. 21, kniha pohľadávok čl. 22, platobný rozkaz čl. 27, odpor žalovaného 1/ s prílohami čl. 28 - 44, lustrácia čl. 46, odpor žalovaného 2/ s prílohami čl. 48 - 63, uznesenie o zrušení platobného rozkazu čl. 64, vyjadrenie žalobcu s prílohami čl. 66

- 83, podnet intervenienta s prílohami čl. 93 - 99, splnomocnenie čl. 100, vyjadrenie žalobcu s prílohami čl. 107 - 114, vyjadrenie žalovaného 1/ s prílohami čl. 123 - 131, vyjadrenie žalobcu s prílohami čl. 133

- 154, vyjadrenie žalovaného 1/ čl. 156, vyjadrenie intervenienta s prílohami čl. 157 - 159, vyjadrenie žalovaného 1/ čl. 161, vyjadrenie žalobcu čl. 164 - 170, čiastočné späťvzatie žaloby čl. 172 - 173, uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. - 508 s vyznačenou právoplatnosťou čl. 183 - 186, oznámenie žalovaného 2/ čl. 187 - 188, Vyjadrenie žalobcu a výzva na pokračovanie v konaní čl. 192 - 194, oznámenie SKP úpadcu - žalovaného 1/ čl. 197, Oznámenie žalovaného 2/ čl. 199 - 200.

16/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní ( čl. 177 a čl. 203 ) uviedol: Plne sa pridržiavam písomne podanej žaloby zo dňa 24.07.2017 v znení jej čiastočného späťvzatia zo dňa 23.11.2018. Taktiež sa plne pridržiavam všetkých vyjadrení, tak písomných, ako aj ústnych, ktoré boli zo strany žalobcu súdu predložené. Všetky tieto písomnosti boli doručené tak žalovaným, ako aj intervenientovi popri žalovanom v rade 2. Takže sú s nimi oboznámení. Bližšie sa vyjadrím v prípade námietok prednesených žalovaným v rade 2 na pojednávaní. Všetky námietky uvedené v odpore sa týkali otázok na žalovaného v rade 1. Žalovaný v rade 2 sa mal skôr vyjadrovať k otázke dohody o pristúpení k záväzku, ktorá sa ho priamo týkala, a ku ktorej sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Len zopakoval argumenty uvedené v odpore žalovaného v rade 1. a ešte aj svoj vlastný odpor ako fyzická osoba podal na hlavičkovom

papieri spoločnosti žalovaného v rade 1. Na všetky tieto argumenty, ktoré boli uvádzané v odporoch, žalobca reagoval a zodpovedal ich v písomne podanom vyjadrení a tieto svoje tvrdenia preukázal aj priloženými listinnými dokladmi. K tomuto vyjadreniu sa zatiaľ žalovaný v rade 1 ani žalovaný v rade 2 nejakým spôsobom nevyjadrili. Žalovaný v 1. rade sa podľa vyjadrenia žalovaného 2/ dostal do finančnej núdze v posledných dvoch rokoch, keď záväzok bol splatný 13.02.2012. K dohode o pristúpení záväzku došlo dňa 31.12.2014, dohoda o zaplatení dlhu v splátkach je zo dňa 09.03.2015, a teda ani v jednom prípade nemožno povedať, že to bolo v rozpätí 2. rokov. Žalobca sa plne pridržiava podanej žaloby v znení jej čiastočného späťvzatia. Taktiež sa plne pridržiava všetkých vyjadrení písomných aj ústnych, ktoré podal v tomto konaní žalobca a poukázala by som tiež na skutočnosť, že žalovaný 2/ sa síce pridržiava podaného odporu, ale na druhej strane na pojednávaní dňa 09.01.2019 sám uviedol, že k dohode o pristúpení k záväzku došlo a z jeho strany bol eminentný záujem, aby pohľadávka žalobcu bola uspokojená. Teda na pojednávaní už tvrdenia žalobcu nerozporoval. Žalovaný 2/ bol súdom vyzvaný, aby v lehote 10 dní označil všetky dôkazy, no doteraz z jeho strany neboli predložené žiadne návrhy. Žalobca má za to, že návrh žalobcu uplatnený v žalobe v spojení s čiastočným späťvzatím žaloby je daný a navrhujeme vydať čiastočný rozsudok a keďže ide o konečné rozhodnutie, žiadame tiež priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

17/ Žalovaný 2/ na pojednávaní ( čl. 177 ) uviedol: Trvám v celom rozsahu na podanom odpore. K dohode o pristúpení záväzku došlo. Chcel som p. Moravčíkovi prezentovať, že je eminentný záujem, aby pohľadávka spoločnosti DOFA bola uspokojená. Bolo to moje slobodné rozhodnutie, p. Moravčík ma do toho netlačil. Je pravdou, že som dohodu podpísal bez súhlasu manželky. To, že sme neplnili záväzok vyplývajúci zo samotnej dodávky nie je tak, že bol úmysel podviesť p. Moravčíka. Žiaľ finančná situácia spoločnosti bola taká, že sa dostala do stavu, že sme o krytie museli požiadať súd, keď aj naši odberatelia za obdobie posledných 2. rokov nás pripravili asi o 180.000,- eur a šli niektorí do konkurzu a niektorí do reštrukturalizácie za starých podmienok, keď v rámci reštrukturalizácie bolo možné dostať aj 10%, čo mnohí využili.

18/ Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Žalobca pre žalovaného 1/ dodal objednanú trafostanicu, ktorej prevzatie žalovaný 1/ potvrdil v Protokole o odovzdaní trafostanice zo dňa 28.11.2011. Za dodanú trafostanicu si žalobca fakturoval čiastku 42.840,- eur, z ktorej žalovaný 1/ uhradil len časť. Neuhradenú časť sa žalovaný 1/ zaviazal uhradiť v splátkach do 31.12.2015. Žalovaný 2/ uzavrel so žalobcom Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 31.12.2014, na základe ktorej sa žalovaný 2/ stal dlžníkom popri žalovanom 1/ ohľadne neuhradenej časti dlhu ( 30.340,- eur ). Na základe tejto dohody sa žalovaný 2/ zaviazal uhradiť dlh do 31.12.2015. Po uzavretí dohody žalovaní 1/ a 2/ opätovne nesplnili celý dlh, ale plnili čiastočne ( sumu 2.500,- eur dňa 16.02.2015, sumu 2.784,- eur dňa 05.10.2015 a sumu 1.000,- eur dňa 17.02.2017 ). Zostatok dlhu tak predstavuje sumu 24.056,- eur, ktorú si žalobca uplatnil v tomto spore, a to žalobou voči obom žalovaným 1/ a 2/. Voči žalovanému 1/ na základe Dohody o zaplatení dlhu v splátkach, súčasťou ktorej bolo aj uznanie záväzku a voči žalovanému 2/ na základe Dohody o pristúpení k záväzku. Súd vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k žalovanému 2/ a vo vzťahu k intervenientovi popri žalovanom 2/, nakoľko konanie je voči žalovanému 1/ zo zákona prerušené ( vyhlásený konkurz na majetok žalovaného 1/ ). Súd sa preto pri dokazovaní nezaoberal námietkami žalovaného 1/ vznesenými v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Žalovaný 2/ sa v konaní bránil podaním odporu proti platobnému rozkazu a tým, že zo strany žalovaného došlo k upresneniu technických údajov k predmetu objednávky oproti cenovej ponuke žalobcu, ďalej tým, že typová a projektová dokumentácia žalobcu k transformačnej stanici boli nedostatočné a pokiaľ by transformačná stanica bola vyhotovená podľa cenovej ponuky žalobcu zo dňa 07.10.2011 číslo 1100701-01, nebolo by zo strany Východoslovenskej distribučnej spoločnosti , a. s. povolené pripojiť túto transformačnú stanicu do VN siete, čím jej vyhotovenie nemalo žiadny význam. Na základe týchto zmenených technických parametrov, ktoré žalovaný žalobcovi zaslal, malo podľa žalovaného 2/ zároveň dôjsť k úprave cenovej ponuky zo dňa 07.10.2011 číslo 1100701-01, nakoľko niektoré parametre transformačnej stanice sa zásadným spôsobom zmenili. Žalovaný predpokladal, že technickým prispôsobením transformačnej stanice dôjde k zníženiu ceny transformačnej stanice, nakoľko vyhotovením transformačnej stanice v rozsahu vyjadrenia VSD, sa prevedenie transformačnej stanice zjednodušilo a jednoznačne malo mať za následok zníženie jej ceny. Z toho dôvodu žalovaný žiadal znížiť cenu diela vo výške 2.000,- eur, ktorú však žalobca odmietol premietnuť do konečnej ceny diela, a to napriek tomu, že jeho dodávka sa nezhoduje so špecifikáciou uvedenou v cenovej ponuke žalobcu zo dňa 07.10.2011 číslo 1100701-01. Z tohto dôvodu žalovaný považuje cenu uvedenú

vo faktúre žalobcu číslo 1020110081 zo dňa 30.11.2011 za neprimeranú. Žalovaný 2/ sa ďalej bránil tým, že mailom zaslal žalobcovi reklamáciu, nakoľko dňa 14.12.2011 bola pracovníkmi VSD Košice vykonaná tzv. technická kolaudácia, pričom boli zistené závažné nedostatky ( konkrétne sú tieto nedostatky uvedené v odpore žalovaného 2/, resp. v odseku 4/ odôvodnenia tohto rozsudku ). Žalobca predmetné nedostatky neodstránil v stanovenej lehote, z dôvodov uvedených v podanom odpore, preto odstránil závady zistené pracovníkmi VSD Košice samotný žalovaný na vlastné náklady. Žalovaný mailom zo dňa 20.12.2011 zaslal žalobcovi ďalšie závady na transformačnej stanici, ktoré boli tentokrát zistené počas úradnej skúšky transformačnej stanice. Žalobca ani tieto reklamované závady neodstránil. Žalobca predložil v rámci svojho návrhu na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 26.530,72 eur doklad „Protokol o odovzdaní trafostanice“ zo dňa 28.11.2011. Predmetný protokol však nie je podpísaný žiadnou oprávnenou osobou , ktorá by bola oprávnená zastupovať žalovaného 1/, podpis na predmetnom protokole je pre žalovaného neznámy. Predmet odovzdania - transformačná stanica DOFA 3.2. v.č. 150/2011, nebola podľa žalovaného nikdy riadnym spôsobom, bez vád a nedorobkov odovzdaná. Dňa 09.03.2015 došlo k podpísaniu dohody o zaplatení dlhu v splátkach, nie však ku kvalifikovaniu uznania záväzku zo strany žalovaného. K podpisu tejto dohody došlo za prítomnosti svedkov, za prítomnosti ktorých žalobca vyhlásil, že do termínu prvej splátky, t. j. do 31.03.2015 odstráni žalobca všetky reklamované závady na transformačnej stanici. Vzhľadom k tomu, že k odstráneniu týchto vád nedošlo, žalovaný zastavil splácanie dlhu dohodnutého v dohode o zaplatení dlhu v splátkach. Z dôvodu neodovzdania príslušných dokladov a neodstránenia reklamovaných vád a nedorobkov, ktoré sa k dielu vzťahujú, nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie celej ceny diela, keďže si sám nesplnil povinnosť dodať dielo s dokladmi, bez vád a nedorobkov. Na pojednávaní sa žalovaný 2/ už bránil tým, že trvá v celom rozsahu na podanom odpore. K dohode o pristúpení záväzku podľa žalovaného 2/ došlo. Chcel p. Moravčíkovi prezentovať, že je eminentný záujem, aby pohľadávka spoločnosti DOFA bola uspokojená. Bolo to slobodné rozhodnutie žalovaného 2/, p. Moravčík ho do toho netlačil. Je pravdou, že dohodu podpísal bez súhlasu manželky. Finančná situácia spoločnosti ( žalovaného 1/ ) bola podľa žalovaného 2/ taká, že sa dostala do stavu, že o krytie museli požiadať súd ( reštrukturalizačné konanie, resp. konkurzné konanie a vyhlásený konkurz na majetok žalovaného 1/ ). Žalovaný 2/ k podanému odporu pripojil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( čl. 50 - 63 ). Intervenient popri žalovanom 2/ oznámil svoj vstup do konania písomným podaním doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 01.03.2018 ( čl. 93 ) a bránil sa tým, že listom zo dňa 28.02.2018 sa dovolala neplatnosti úkonu, ktorým je Dohoda o pristúpení k záväzku uzatvorená medzi jej manželom ( žalovaným 2/ ) a žalobcom. Na dohode je podľa intervenientky nesprávne uvedený dátum 31.12.2014, v skutočnosti však bola uzatvorená dňa 17.03.2015, dôjdením podpísanej dohody žalovanému 2/. Touto dohodou žalovaný 2/ ako manžel intervenientky pristúpil k záväzku spoločnosti ELEKTRA NITRA, s. r. o. voči spoločnosti DOFA, s. r. o., na sumu 42.840,- eur, kde neuhradený zostatok v čase pristúpenia predstavoval 30.340,- eur. Na pristúpenie k záväzku vo výške 30.340,- eur intervenientka nedala manželovi ( žalovanému 2/ ) súhlas, pričom ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo zrušené ani zúžené. Prevziať záväzok vo výške 30.340,- eur nie je podľa intervenienta bežnou vecou, ktorú by žalovaný 2/ mohol vybavovať a touto samostatne zaťažovať ich spoločný majetok. Podľa intervenienta bol na tento úkon potrebný súhlas oboch manželov. Nakoľko takýto súhlas intervenienta ako manželky nebol udelený, dokonca žalovaný 2/ konal bez vedomia intervenienta, dovolala sa neplatnosti tohto právneho úkonu, a to v celom jej rozsahu. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu prevzal žalovaný 2/ dňa 01.03.2018 a žalobcovi bolo doručené dňa 28.02.2018 poštou a dňa 01.03.2018 elektronicky. Intervenient má za to, že dovolaním sa neplatnosti je právny úkon neplatný od počiatku a nie je možné žalovaného 2/ zaviazať na plnenie vyplývajúce z Dohody o pristúpení k záväzku. Právo intervenienta dovolať sa neplatnosti nie je podľa nej premlčané, keďže dátum na dohode je nesprávne uvedený. Neplatnosť právneho úkonu nespôsobila intervenientka, je ním však dotknutá na svojich právach a oprávnených záujmoch, pretože pohľadávka spoločnosti DOFA, s.r.o. bude môcť byť pri výkone rozhodnutia uspokojená z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Silvia Haneschová má právny záujem na výsledku súdneho konania voči žalovanému 2/, a preto podala podnet na vstup jej osoby do konania popri žalovanom 2/ v súlade s .

19/ Podľa , ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.

20/ Ak je žalobou uplatnených viacero procesných nárokov, alebo jeden procesný nárok, predmetom ktorého je deliteľné plnenie, umožňuje zákon rozhodnúť o časti prejednávanej veci čiastočným rozsudkom. Kritériom možnosti pre súd rozhodnúť takouto formou rozhodnutia bude účelnosť. Podmienky účelnosti čiastočného rozsudku budú splnené spravidla vtedy, ak to bude v súlade s princípom procesnej ekonómie, čo bude záležať na voľnej úvahe súdu. Treba brať zreteľ na okolnosti konkrétnej prejednávanej veci. Táto možnosť bude spravidla daná v prípadoch, keď o určitej časti uplatneného nároku bude nepochybné, ako má súd rozhodnúť. Pri čiastočnom rozsudku je kľúčovým pojmom „časť uplatneného nároku“. Časť uplatneného nároku môžeme chápať buď po stránke objektívnej (predmetovej - t. j. podľa predmetu konania), alebo po stránke subjektívnej, teda podľa subjektov konania. Po objektívnej stránke časť prejednávanej veci predstavujú jednotlivé, spravidla žalobou uplatnené nároky, či už so samostatným skutkovým základom, alebo bez neho. Po stránke subjektívnej pod časťou uplatneného nároku rozumieme rozhodnutie len voči určitým subjektom konania (na jednej zo sporových strán). Z povahy veci prichádza čiastočný rozsudok po subjektívnej stránke do úvahy len pri spoločenstve samostatnom, je vylúčené v prípadoch nerozlučného spoločenstva. Z povahy veci bude vydanie čiastočného rozsudku vylúčené najmä v prípadoch vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov či v prípadoch tzv. kompenzačnej námietky podľa § 147 ods. 2. V ostatných prípadoch je vydanie čiastočného rozsudku viazané jedine na kritérium účelnosti. To znamená, že sporové strany nemusia vydanie čiastočného rozsudku navrhnúť, ak to však urobia, súd o takomto návrhu nerozhoduje, ale vyrovná sa s touto otázkou v odôvodnení rozhodnutia. Ak však súd čiastočný rozsudok vydá, takýto rozsudok je vo všetkých ostatných otázkach okrem otázky skončenia celého konania postavený na roveň konečnému rozhodnutiu vo veci samej. Je proti nemu prípustné odvolanie, je spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a tým sa stať i exekučným titulom. Čiastočným rozsudkom je možné rozhodnúť aj na odvolacom súde (§ 371 ods.1). O trovách konania sa v čiastočnom rozsudku rozhoduje iba v prípadoch, ak tento čiastočný rozsudok predstavuje pre niektorý subjekt konania aj rozsudok konečný. V ostatných prípadoch sa o trovách konania rozhodne až v konečnom rozhodnutí. Túto skutočnosť je súd povinný uviesť vo výrokovej časti čiastočného rozsudku.

21/ Podľa , kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie tu platí obdobne.

22/ Podľa námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

23/ Pristúpenie k záväzku podľa tohto ustanovenia má ten význam, že ak sa niekto písomnou dohodu s veriteľom zaviazal, že mu za dlžníka zaplatí peňažný dlh, stáva sa jeho dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú voči nemu zaviazaní solidárne. Preto veriteľ môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak záväzok splní jeden z nich, zanikne záväzok aj toho druhého. Pristúpiť k záväzku inak než písomnou dohodou nie je možné. Ide o podmienku ustanovenú v zákone. Súhlas pôvodného dlžníka sa nevyžaduje, keďže obsah jeho záväzku sa tým nemení. Pristúpenie k záväzku nemá na existenciu zabezpečovacích prostriedkov pohľadávky žiadny vplyv, pretože sa ním nemení právny vzťah medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. Ak pristupujúci dlžník splnil dlh za pôvodného dlžníka, so zánikom hlavného záväzku zanikne aj jeho zabezpečenie.

24/ Podľa na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

25/ Podľa samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

26/ Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ZoKR - v znení účinnom v čase vyhlásenie rozsudku ), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

27/ Podľa § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom v čase vyhlásenia rozsudku v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.

28/ Hmotnoprávne účinky vyhlásenia konkurzu zasahujú do práv a povinností úpadcu a tretích osôb a spôsobujú zmenu či zánik práv, ktoré im vyplývajú zo zmlúv alebo z príslušných právnych predpisov, alebo vyvolajú vznik nových práv a povinností. Procesnoprávne účinky zasahujú do procesných práv úpadcu a ďalších účastníkov konania, ale aj do oprávnenia príslušného štátneho orgánu pokračovať v konaní. Ďalšie právne dôsledky môžu vyplývať z procesného predpisu, ktorý upravuje príslušné konanie. Vyhlásenie konkurzu spôsobuje prerušenie súdnych a iných konaní za predpokladu, že sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, ktorý patrí úpadcovi, s výnimkou konaní, ktoré sú taxatívne vymenované. Konania sa prerušujú ex lege, a preto nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Zákon rieši aj dôsledky prerušenia konania na procesné postavenie ostatných účastníkov konania, ktorí sú na strane úpadcu. Konanie sa prerušuje aj vo vzťahu k ostatným účastníkom len vtedy, ak tvoria s úpadcom nerozlučné spoločenstvo alebo vedľajšie účastníctvo. Procesné spoločenstvo vyplýva z hmotného práva, prípadne aj z procesného práva. Procesným spoločenstvom rozumieme taký stav účastníkov konania, keď na ktorejkoľvek sporovej strane sú aspoň dvaja účastníci konania. Podľa toho, na ktorej strane konania je viac účastníkov konania, ide o aktívne procesné spoločenstvo alebo pasívne procesné spoločenstvo. O nerozlučné spoločenstvo ide vtedy, keď sa rozhodnutie súdu alebo iného oprávneného orgánu vzťahuje na všetkých účastníkov konania, ktorí sú na jednej strane sporu. Pri nerozlučnom spoločenstve úkony jedného z účastníkov konania platia aj pre ostatných účastníkov na tej istej strane sporu. Na zmenu návrhu, na späťvzatie návrhu a na uzavretie zmieru sa vyžaduje súhlas všetkých účastníkov konania, ktorí vystupujú na tej istej strane sporu. Ak o takýto právny vzťah medzi úpadcom a ostatnými účastníkmi, ktorí vystupujú na jeho strane, nejde, konanie sa voči ostatným účastníkom neprerušuje. Napríklad v súdnom konaní žaluje žalobca úpadcu a ďalších žalovaných. Ak medzi úpadcom a ostatnými žalovanými nejde o nerozlučné spoločenstvo, konanie sa prerušuje len vo vzťahu k úpadcovi a nie vo vzťahu k ostatným žalovaným. V prerušených konaniach je možné pokračovať len na návrh správcu bez ohľadu na to, či úpadca je v sporovom konaní na strane navrhovateľa, alebo odporcu. Správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva ex lege účastníkom konania, a preto príslušný orgán nevydáva o tom rozhodnutie. Ak správca nepodá návrh na pokračovanie v konaní, úpadca ostáva účastníkom konania v prerušenom konaní.

29/ Podľa intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.

30/ Podľa intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa písomným podaním.

31/ Podľa vstup intervenienta je prípustný počas celého konania.

32/ Podľa v podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania.

33/ Podľa vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.

34/ Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

35/ Podľa bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

36/ Podľa z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

37/ formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci. Bezpodielovosť účasti na výkone spoluvlastníckych práv a povinností je preto jedným z pojmových znakov tohto spoluvlastníctva medzi manželmi. Ďalším je zásada rovnoprávnosti manželov a zásada spoločnej a rovnakej účasti na výkone práv. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom (kúpnou zmluvou, spracovaním, vydržaním a pod.) za trvania manželstva, s výnimkou a) vecí získaných dedičstvom, b) vecí získaných darovaním, c) vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a d) vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Z toho vyplýva, že z bezpodielového spoluvlastníctva zákon vyníma veci, v prípade ktorých je namieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo účel, tvorili oddelený (samostatný) majetok manželov. Pojem "bežné veci" nie je v definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie od pojmu "ostatné veci". Preto pri ich posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži, na zamýšľanú dispozíciu ňou a pod. Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí, na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú obaja manželia ako jeho účastníci alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva ako zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Tento súhlas možno dať v akejkoľvek forme. To znamená, že ho možno dať nielen ústne alebo písomne, ale aj mlčky - konkludentne (per facta concludentia), ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená (). Súhlas možno dať nielen vopred, ale aj dodatočne. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (). Právo uplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel, ktorého súhlas bol opomenutý, a ďalej adresát právneho úkonu. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil (). Toto právo je majetkovým právom, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia doba (), a formou dovolania sa alebo uplatnenia nároku zabraňujúceho premlčaniu je aj súdna žaloba. Ak bol úkon, na základe ktorého sa disponuje vecou (napr. jej predaj, darovanie a pod.), vyhlásený za neplatný, prichádza do úvahy vindikačný nárok (), ktorý sa spravuje ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení ( a nasl.). Pod pojmom "právny úkon týkajúci sa spoločných vecí" treba rozumieť každý úkon, ktorý sa týka obsahu vlastníckeho práva ku konkrétnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Len z takéhoto úkonu sú obaja manželia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Solidarita manželov vyplývajúca v týchto prípadoch z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci je založená právnym predpisom.

38/ Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

39/ Podľa pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

40/ Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

41/ V tomto ustanovení sú taxatívne vypočítané prípady, v ktorých je právny úkon relatívne neplatný. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Jeho definitívna platnosť nastáva (ak niet iných dôvodov neplatnosti):

- po uplynutí troch rokov odo dňa urobenia právneho úkonu, počas ktorých sa žiadna oprávnená osoba nedovolá relatívnej neplatnosti,

- dodatočným schválením relatívne neplatného právneho úkonu (ratihabícia),

- dodatočným odpadnutím dôvodu relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Právnym úkonom uvedeným v § 40a je dotknutý nielen účastník neplatného právneho úkonu, ale aj iná osoba, ktorej právny úkon zasiahol do hmotnoprávneho postavenia (napr. podielový spoluvlastník, ktorý má predkupné právo na podiel iného spoluvlastníka, manžel, ktorý nedal súhlas na predaj auta patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a pod.). Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade, keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Písomná forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je síce predpísaná, to znamená, že relatívnej neplatnosti sa možno dovolávať aj ústne, z hľadiska právnej istoty však možno odporúčať, aby sa tento jednostranný právny úkon urobil písomne. V písomnej forme ho však treba urobiť vždy, ak je zákonom ustanovená alebo dohodou účastníkov dojednaná písomná forma právneho úkonu. Z osôb dotknutých relatívne neplatným právnym úkonom je z práva dovolať sa neplatnosti vylúčený ten, kto ju sám spôsobil. Spravidla pôjde napríklad o podielového spoluvlastníka, ktorý predal svoj podiel bez toho, aby umožnil ostatným spoluvlastníkom výkon predkupného práva, o manžela, ktorý konal bez súhlasu druhého manžela v nie bežných veciach, o spoločného nájomcu bytu, ktorý v takých istých veciach nežiadal súhlas od ostatných spoločných nájomcov, a pod. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Ak však v priebehu tejto premlčacej doby dôjde k dovolaniu sa neplatnosti, právny úkon sa stáva neplatným od začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť možno uplatniť v súdnom alebo v inom právnom konaní bez ohľadu na plynutie času. V tom spočíva jej podobnosť s absolútnou neplatnosťou.

42/ Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

43/ Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom nie je dovolený. Nedovolenosť je teda daná, ak a) obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu, b) obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, c) sa právny úkon prieči dobrým mravom. Ad a): Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v § 39 vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktorá je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. Zákonom je každá právna norma, ktorá v zmysle o Zbierke zákonov Slovenskej republiky bola vyhlásená ako zákon.

44/ Podľa záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

45/ Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

46/ Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

47/ Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

48/ Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike ( <http:// www.nbs.sk/_img/Documents/ZAKLNBS/LEGISLAT/Z6592007.PDF> a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR).

49/ K prvému dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby 0,05%, teda úrok z omeškania mohol byť najviac 9,05%.

50/ Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

51/ Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

52/ Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

53/ Písomným podaním zo dňa 23.11.2018 ( čl. 172 ) žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.600,- eur, a to z dôvodu, že dňa 06.09.2018 došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného 1/. Žalobca k čiastočného späťvzatiu pripojil aj Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 06.09.2018. Keďže žalobca vzal žalobu v časti späť pred začatím predbežného prejednania sporu, ako aj pred začatím pojednávania, nebol potrebný k tomuto úkonu súhlas žalovaného 2/. Preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení konanie voči žalovanému 2/ v časti o zaplatenie sumy 3.600,- eur zastavil ( výrok I/ rozsudku ). Súd rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 3.600,- eur voči žalovanému 2/, nakoľko vo vzťahu k žalovanému 2/ ide o rozhodnutie vo veci samej.

54/ Podaním zo dňa 01.03.2018 ( doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.03.2018 ) oznámila Silvia Haneschová svoj vstup, ako intervenient, do konania na strane žalovaného 2/, pričom právny záujem na výsledku súdneho konania má byť daný skutočnosťou, že intervenient ako manžel žalovaného 2/, môže byť priamo dotknutý na svojich majetkových právach (BSM). Okresný súd Nitra následne postupom v zmysle oznámil stranám sporu (04.04.2018 - čl. 115), že došlo k vstupu intervenienta do konania na strane žalovaného 2/ a vyzval strany, aby sa k oznámeniu intervenienta vyjadrili. Návrhy na rozhodnutie o neprípustnosti vstupu intervenienta do konania podľa neboli Okresnému súdu Nitra doručené, t. j. žiadna zo strán sporu vstup intervenienta do konania nenamietla.

55/ S ohľadom na vykonané dokazovanie, najmä predložené listinné dôkazy a vyjadrenia strán, dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu vo vzťahu k žalovanému 2/ je dôvodná v celom rozsahu, preto jej vyhovel ( s výnimkou späťvzatej časti istiny, o ktorej rozhodol súd vo výroku I/ rozsudku zastavením ). Súd však týmto rozsudkom rozhodol len o nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému 2/ a vo vzťahu k intervenientovi popri žalovanom 2/, nakoľko konanie voči žalovanému 1/ je zo zákona prerušené. Týmto spôsobom mohol súd rozhodnúť s ohľadom na skutočnosť, že umožňuje rozhodnúť čiastočným rozsudkom len voči niektorej zo strán sporu, pričom podmienkou je, že sa

nejedná o nerozlučné spoločenstvo, t. j. čiastočným rozsudkom len voči niektorej strane sporu je možné rozhodnúť v prípade samostatného spoločenstva. Otázku, či sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo, súd riešil aj vo vzťahu k posúdeniu dôsledkov prerušenia konania, keď konanie voči žalovanému 1/ je prerušené zo zákona z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného 1/ ( konkurz bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra č. k. - 508 zo dňa 18.02.2019 - čl. 183 ). Žalovaný 2/ je žalovaný na základe Dohody o pristúpení k záväzku a žalovaný 1/ na základe Dohody o zaplatení dlhu v splátkach. V tomto spore tak ide o toľko právnych pomerov, koľko je strán sporu na strane žalovaných. Zároveň s prihliadnutím na skutočnosť, že uzavretím Dohody o pristúpení k záväzku sa žalovaný 2/ stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, t. j. popri žalovanom 1/, žalobca sa ako veriteľ môže domáhať splnenia dlhu od ktoréhokoľvek z nich. Je tak zrejmé, že sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo, pre ktoré je charakteristické, že v konaní ide len o jeden právny pomer. V danom prípade každý z dlžníkov ( žalovaných ) mohol byť žalovaný samostatne, príp. žalobca mohol žalovať len jedného z nich. Charakteristickým znakom samostatného spoločenstva je, že je založené iba na procesnom základe a každý jeho člen vystupuje samostatne. To znamená, že akýkoľvek procesný úkon realizovaný členom takéhoto spoločenstva má účinky vzťahujúce sa iba k tomuto členovi. V danom prípade sa nejedná o nedielny záväzok nerozlučných spoločníkov, keď žalobca sa mohol domáhať splnenia dlhu od každého zo žalovaných samostatne, resp. si mohol nárok uplatniť iba od niektorého z nich. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je tak nepochybné, že sa v tomto spore jedná o samostatné spoločenstvo žalovaných. Keďže sa jedná o samostatné spoločenstvo, prerušenie konania voči žalovanému 1/ nespôsobuje prerušenie konania voči žalovanému 2/. K prerušeniu konania voči žalovanému 2/ by mohlo dôjsť iba v prípade, ak by sa jednalo o nerozlučné spoločenstvo, čo nie je tento prípad. Ak medzi úpadcom a ostatnými žalovanými nejde o nerozlučné spoločenstvo, konanie sa prerušuje len vo vzťahu k úpadcovi a nie vo vzťahu k ostatným žalovaným. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že konanie voči žalovanému 2/ nie je prerušené a v tomto je možné pokračovať, pričom rozhodnúť vo veci samej je možné čiastočným rozsudkom vo vzťahu k žalovanému 2/. Na rozhodnutie čiastočným rozsudkom sa nevyžaduje návrh žalobcu. Právny zástupca žalobcu takýto návrh síce predniesol na pojednávaní dňa 06.11.2019, avšak o takomto návrhu súd nerozhoduje samostatným rozhodnutím, ale vyrovná sa s touto otázkou v odôvodnení rozhodnutia. Konanie voči žalovanému 1/ je aj naďalej prerušené. Pokračovať v konaní bolo možné aj s intervenientom, nakoľko sa jedná o intervenienta popri žalovanom 2/, keď Silvia Haneschová ako intervenient má právny záujem na výsledku konania voči žalovanému 2/.

56/ Súd mal v konaní preukázané, že medzi stranami ( žalobcom a žalovaným 2/ ) došlo k uzatvoreniu Dohody o pristúpení k záväzku podľa ( čl. 15 ), na základe ktorej žalovaný 2/ pristúpil k záväzku, ktorý mal žalovaný 1/ voči žalobcovi ( v čase uzavretia dohody sa jednalo o dlh vo výške 30.340,- eur ). Žalovaný 2/ potvrdil na pojednávaní ( čl. 180 ), že k uzavretiu tejto dohody došlo, pričom p. Moravčík ( štatutár žalobcu ) na žalovaného 2/ netlačil, jednalo sa o slobodné rozhodnutie žalovaného 2/. Žalovaný 2/ sa ďalej vyjadril, že týmto chcel prezentovať eminentný záujem, aby bola pohľadávka spoločnosti DOFA ( žalobcu ) uhradená. Dohoda o pristúpení k záväzku bola uzatvorená písomne a jej uzavretím sa žalovaný 2/ stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi ( popri žalovanom 1/ ) a obaja sú zo zákona zaviazaní spoločne a nerozdielne. Veriteľ ( žalobca ) tak mohol požadovať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek z dlžníkov. Splnením záväzku jedným zo žalovaných, zanikne záväzok druhého z nich. Súhlas pôvodného dlžníka ( žalovaného 1/ ) sa nevyžadoval. Obe zmluvné strany potvrdili platnosť tejto Dohody, pričom súd nemal dôvod zmluvným stranám neveriť. Platnosť Dohody o pristúpení k záväzku napadla manželka žalovaného 2/, Silvia Haneschová, ktorá do konania pristúpila ako intervenient. Na pristúpenie do konania v postavení intervenienta boli splnené podmienky a Okresný súd Nitra postupom v zmysle oznámil stranám sporu (04.04.2018

- čl. 115), že došlo k vstupu intervenienta do konania na strane žalovaného 2/ a vyzval strany, aby sa k oznámeniu intervenienta vyjadrili. Návrhy na rozhodnutie o neprípustnosti vstupu intervenienta do konania podľa neboli Okresnému súdu Nitra doručené, t. j. žiadna zo strán sporu vstup intervenienta do konania nenamietla. Intervenient popri žalovanom 2/ ( ďalej aj len intervenient ), napadol platnosť Dohody o pristúpení k záväzku, ktorú uzatvorili žalobca a žalovaný 2/, a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaný 2/ Peter Hanesch je manželom intervenienta, Silvie Haneschovej. Intervenient má za to, že predmetná dohoda je neplatná, keďže Silvia Haneschová ako manželka nedala súhlas na uzavretie tejto dohody. Skutočnosť že súhlas manželky nemal, potvrdil vo vyjadrení na pojednávaní aj samotný Peter Hanesch ( žalovaný 2/ ). Podľa intervenienta bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo zrušené ani zúžené. Podľa intervenienta prevzatie záväzku vo výške 30.340,- eur nie je bežnou vecou, ktorú by žalovaný 2/ mohol

vybavovať a touto samostatne zaťažovať ich spoločný majetok a keďže žalovaný 2/ nemal súhlas intervenienta ako manželky, dovolala sa manželka neplatnosti tohto právneho úkonu u oboch strán Dohody o pristúpení k záväzku a túto skutočnosť oznámila súdu podaním doručeným dňa 01.03.2018. Súd námietku platnosti Dohody o pristúpení k záväzku podanú intervenientom popri žalovanom 2/ posúdil ako predbežnú otázku a túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keď podľa súdu Dohoda o pristúpení k záväzku sa nedotýka bezprostredne bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí. Platne uzatvoriť Dohodu o pristúpení k záväzku mohol žalovaný 2/ Peter Hanesch bez súhlasu Silvie Haneschovej. Právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí treba rozumieť taký právny úkon, ktorý sa dotýka obsahu vlastníckeho práva ku konkrétnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda sa jedná o také právne úkony, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle ( ovládateľné hmotné predmety, ovládateľné prírodné sily slúžiace potrebám ľudí ). Za predmet vlastníctva, a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia právnym režimom záväzkových vzťahov. Pristúpením žalovaného 2/ k záväzku, ktorý mal žalovaný 1/ voči žalobcovi, nevznikol spoločný záväzok manželov ( žalovaného 2/ a intervenienta ), nakoľko nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol potrebný súhlas intervenienta, keďže ustanovenia chránia manžela iba pred dôsledkami dispozície druhého manžela s vecou ( s vecami ) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V prípade výkonu rozhodnutia nie je manžel, ktorý nedal súhlas na takýto úkon, chránený pred veriteľom a musí strpieť výkon rozhodnutia hoci aj uspokojením z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve, avšak pred nepriaznivými následkami splnenia takého dlhu je chránený prostredníctvom ustanovenia . Základnou podmienkou aplikácie je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť, a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa súdu Dohoda o pristúpení k záväzku uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 2/ platná, keď sa nedotýka bezprostredne predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí a nárok z tejto dohody je podľa súdu daný.

57/ Súd sa ďalej zaoberal námietkami žalovaného 2/ vznesenými v podanom odpore ohľadne nároku na zníženie ceny, resp. ohľadne nedostatkov trafostanice, keď podľa námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala. Žalovaný 2/ nepreukázal splnenie podmienok pre zníženie ceny za trafostanicu, ktorú zhotovil a dodal žalobca pre žalovaného 1/. Podľa vyjadrenia žalovaného 2/ v odpore malo dôjsť k úprave cenovej ponuky zo dňa 07.10.2011 z dôvodu, že došlo k upresneniu technických údajov predmetu objednávky a žalovaný predpokladal, že sa prevedenie transformačnej stanice zjednodušilo, čo jednoznačne malo mať za následok zníženie jej ceny. Žalovaný 2/ v odpore tiež uviedol, že žiadal o zníženie ceny o sumu 2.000,- eur, o čom nepredložil žiaden dôkaz a žiadny ani neoznačil. Žalovaný 2/ na preukázanie svojich tvrdení ohľadne dôvodov pre zníženie ceny pripojil k odporu mailovú komunikáciu medzi žalovaným 1/ a Ing. Boreckým z Project Engineer ( čl. 50 ), ktorou boli oznámené technické údaje k trafostanici spolu s výkresmi ( čl. 51 - 52 ). Rovnako pripojil mailovú komunikáciu medzi žalovaným 1/ a žalobcom ( čl. 53 ), v ktorej bolo zaslané vyjadrenie Východoslovenskej distribučnej, a. s. ( čl. 54 - 55 ) a Žiadosť o vyjadrenie k upravenej PD - pre SK - McDonald´s Košice, Nad Jazerom ( čl. 56 - 59 ). Vo vyjadrení z čl. 54 - 55 VDS, a. s. oznamuje spoločnosti SUS INVESTMENT, s. r. o. súhlas s pripojením nového odberného miesta po splnení podmienok uvedených vo vyjadrení. Žiadosť z čl. 56 - 59 adresuje VDS, a. s. Združeniu CERVING a ide o informáciu pre stavebné konanie, pričom súčasťou je o. i. vyjadrenie sa k projektu trafostanice, ku ktorému nemá VDS výhrady za splnenia tam uvedených podmienok. Uvedené listinné dôkazy v žiadnom smere nepreukazujú splnenie podmienok pre zníženie ceny pre žalovaného 1/, nie je zrejmé, či skutočne došlo k takej zmene technických údajov, ktorá podľa žalovaného 2/ mala mať za následok zníženie ceny. Rovnako nevyplýva z predložených listín tvrdenie žalovaného 2/, že žalovaný 1/ žiadal o zníženie ceny. Existenciu takejto žiadosti zároveň poprel žalobca. Súd sa stotožnil s vyjadrením žalobcu, že zmeny dohodnuté v priebehu realizácie diela nie vždy vedú k automatickej korekcii ceny diela. Je potrebné tiež uviesť, že od realizácie trafostanice až do podania odporu uplynulo šesť rokov, pričom zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by žalovaný 2/ počas týchto rokov namietal nesprávnosť fakturovanej ceny za trafostanicu.

Žalovaný 2/ ďalej k podanému odporu pripojil listinu ( čl. 60 - 61 ) od žalovaného 1/ pre žalobcu

- reklamáciu a mailovú správu zo dňa 20.12.2011 ( čl. 62 ), ktorou žiadal žalovaný 1/ od žalobcu odstránenie zistených vád. V podanom odpore žalovaný 2/ však ďalej uvádza, že z dôvodu rizika, že ak nebudú v stanovenej lehote odstránené vady, nebude trafostanica pripojená k sieti, odstránil vady samotný žalovaný ( žalovaný 1/ ). Žalovaný 2/ poprel prevzatie diela žalovaným 1/, keď podľa žalovaného 2/ nikdy neboli odovzdané príslušné doklady a neboli odstránené reklamované vady a nedorobky. Tvrdenie žalovaného 2/, že vady odstránil sám žalovaný 1/ nebolo v konaní preukázané, žalovaný 2/ nepredložil dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdenia a rovnako v konaní nebolo preukázané, že podmienkou odovzdania trafostanice bolo jej protokolárne prevzatie. Žalobca a žalovaný 1/, ako aj žalovaný 2/ ( ktorý je konateľom žalovaného 1/ ), od realizácie diela až po súdne konanie spolu opakovane komunikovali, pričom zo žiadnej listiny nevyplýva, že by dodaná trafostanica mala vady a žeby podmienkou zaplatenia zvyšnej časti ceny bolo dodanie dokumentácie a odstránenie vád a nedorobkov. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil aj tieto námietky žalovaného 2/ ako nedôvodné, nepreukázané a nespôsobujúce zánik nároku žalobcu voči žalovanému 2/. Žalovaný 2/ tak podľa súdu v podanom odpore neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by súd dospel k záveru, že by boli splnené podmienky pre zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalovanému 2/, nepredložil v konaní také dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žiadne také dôkazy ani neoznačil a nežiadal súd o ich zabezpečenie do konania. Tvrdenia, ktoré v konaní ( v podanom odpore ) prezentoval žalovaný 2/, bol povinný preukázať a dokázať žalovaný 2/, ktorý tak podľa súdu neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že žalobca mal znížiť cenu za trafostanicu a nepreukázal ani tvrdenia o tom, že trafostanica nebola doposiaľ odovzdaná bez nedorobkov a vád a že nebola odovzdaná dokumentácia k predmetnej trafostanici. Žalovaným 2/ uvádzané skutočnosti v podanom odpore proti platobnému rozkazu neboli v konaní preukázané.

58/ K námietke žalobcu ohľadne premlčania práva intervenienta domáhať sa neplatnosti právneho úkonu - Dohody o pristúpení k záväzku súd uvádza, že intervenient predložil doklady preukazujúce, že rokovania o Dohode o pristúpení k záväzku prebiehali dňa 09.03.2015, na základe čoho Peter Hanesch dňa 10.03.2015 žalobcovi zaslal na podpis o. i. Dohodu o pristúpení k záväzku a túto žalobca podpísanú dňa 16.03.2015 zaslal žalovanému 1/. Intervenient popri žalovanom 2/ sa domáhal neplatnosti právneho úkonu podľa , avšak ako už bolo uvedené, základnou podmienkou aplikácie je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť, a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. S poukazom na uvedené skutočnosti, keď súd dospel k záveru, že Dohoda o pristúpení k záväzku nie je právnym úkonom, ktorý sa týka spoločných vecí, bolo bezpredmetné zaoberať sa námietkou premlčania vznesenou žalobcom vo vzťahu k právu manželky žalovaného 2/ domáhať sa neplatnosti právneho úkonu podľa s poukazom na .

59/ Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keď súd konštatoval platnosť Dohody o pristúpení k záväzku, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 2/, pričom námietky žalovaného 2/ vznesené v podanom odpore vyhodnotil súd ako nedôvodné a ničím nepreukázané, rozhodol súd tak, že žalovaného 2/ zaviazal na zaplatenie zostatku ceny za dodanú trafostanicu vo výške 20.456,- eur ( po zohľadnení čiastočného späťvzatia istiny 3.600,- eur ). V čase uzavretia Dohody o pristúpení k záväzku bol konštatovaný zostatok dlhu 30.340,- eur a následne boli vykonané čiastočné platby - suma 2.500,- eur dňa 16.02.2015, suma 2.784,- eur dňa 05.10.2015 a suma 1.000,- eur dňa 17.02.2017. Zostatok dlhu tak predstavoval sumu 24.056,- eur, ktorú si žalobca uplatnil v tomto spore, a to žalobou voči obom žalovaným 1/ a 2/. Žaloba žalobcu voči žalovanému 2/ bola podľa súdu podaná dôvodne v celom uplatnenom rozsahu a súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny 20.456,- eur zohľadňujúc čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 3.600,- eur ( výrok II/ rozsudku ). Keďže sa žalovaný 2/ dostal s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, a to v ním uplatnenej výške 8,75% ročne, keďže medzi stranami nebola výška úroku z omeškania dohodnutá a žalobca tak mal nárok na jeho priznanie v zákonom stanovenej výške, ktorá bola v čase omeškania žalovaného 9,05%. Žalobca si však uplatnil nárok na úrok z omeškania v nižšej výške ako je maximálna zákonná výška, preto ho súd priznal v žalobcom uplatnenej výške. Nárok na úrok z omeškania súd žalobcovi priznal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu určenej v Dohode o pristúpení k záväzku, kde si strany dohodli splatnosť dlhu do 31.12.2015, t. j. nárok na úrok z omeškania bol priznaný odo dňa 01.01.2016, a to až do zaplatenia dlhu - istiny ( vo výroku je zároveň vyjadrené

plynutie úroku z omeškania s ohľadom na čiastočnú úhradu dlhu dňa 16.02.2017, resp. započítanie časti dlhu dňa 06.09.2018 ).

60/ Záverom súd uvádza, že vo výroku rozsudku ( výrok II/ ), ktorým súd zaviazal žalovaného 2/ na plnenie žalobcovi, nevyjadroval solidárnosť záväzku vo vzťahu k žalovanému 1/, nakoľko táto vyplýva z hmotnoprávneho predpisu, z ustanovenia , na základe ktorého platí, že pôvodný dlžník a pristúpený dlžník sú zaviazaní spoločne a nerozdielne a že ak záväzok splní jeden z nich, zanikne záväzok aj toho druhého. Vzhľadom k tejto skutočnosti bolo možné rozhodnúť o nároku vo vzťahu k žalovanému 2/ samostatne bez potreby vyjadrovania solidárnosti. Zaviazaním iba žalovaného 2/ na uhradenie pohľadávky žalobcu formou čiastočného rozsudku a príp. následným zaviazaním žalovaného 1/ na plnenie ďalším rozhodnutím, teda ak by nastala situácia, že by žalobca mal k dispozícii dva exekučné tituly, v ktorých nebude vyjadrená prepojenosť medzi žalovanými 1/ a 2/, nenastane situácia, ktorá by nezodpovedala hmotnému právu. V konaní bolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému 2/, ako aj procesnoprávnych podmienok pre rozhodnutie čiastočným rozsudkom. Výrok rozsudku má vychádzať z hmotného práva, v dôsledku čoho nie je potrebné vo výroku vyjadrovať skutočnosti a vzťahy, ktoré sú upravené hmotným právom. V prípade vydania dvoch exekučných titulov to bude rovnako hmotné právo, ktoré bude chrániť jedného z dlžníkov a zabráni duplicitnému plneniu, ale tiež procesné právo ( Exekučný poriadok ). Teda bez ohľadu na formuláciu výroku exekučného titulu, sa bude môcť dlžník ( ak druhý dlžník už plnil ) vždy ubrániť námietkou, že vymáhaný nárok alebo priznané právo zanikli tým, že boli splnené, a to aj v prípade vypustenia vyjadrenia solidárnosti vo výroku exekučného titulu. Vypustením vyjadrenia solidárnosti vo výroku zároveň nedošlo k zmene žaloby, o ktorej by bolo potrebné rozhodnúť.

61/ Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62/ Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63/ Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64/ Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65/ Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

66/ O nároku na náhradu trov konania súd vo vzťahu k žalobe voči žalovanému 2/ a intervenientovi popri žalovanom 2/ rozhodol v zmysle s prihliadnutím na , keď určil, že žalobca bol v danom prípade úspešný v rozsahu 100%. Žaloba žalobcu bola podaná proti žalovanému 2/ dôvodne v celom rozsahu ( priznaná časť nároku + zastavenie nezavinené žalobcom po dôvodne podanej žalobe ). Úspech žalobcu s prihliadnutím na čiastočné zastavenie nezavinené žalobcom, predstavuje spolu čistý úspech žalobcu v rozsahu 100%. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Povinnosť na plnenie trov konania uložil súd žalovanému 2/ a tiež intervenientovi popri žalovanom 2/, keďže nezaviazanie intervenienta v prípade neúspechu podporovanej strany sporu, t. j. na strane ktorej intervenient vystupuje, na náhradu účelne vynaložených trov konania úspešnej protistrane, by tak viedlo k obchádzaniu zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov v sporovom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby v prípade úspechu podporovanej strany sporu bola intervenientovi priznaná náhrada trov konania ako samostatnému subjektu civilného procesu, musí zároveň platiť, že tento intervenient môže byť spolu s podporovanou stranou sporou zaviazaný na náhradu trov konania, v ktorom podporovaná strana sporu nedosiahla procesný úspech, ak tu nie sú iné okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v preskúmavanej veci súdom zistené neboli. Žalovaný 2/ bol v konaní neúspešný, preto je povinný spolu s intervenientom, ktorý vystupoval popri žalovanom 2/, nahradiť trovy konania žalobcovi.

Súd napriek tomu, že rozhodol formou čiastočného rozsudku, rozhodol aj o trovách konania, keďže vo vzťahu k žalovanému 2/ a tiež vo vzťahu k intervenientovi popri žalovanom 2/ ide o konečné rozhodnutie.

67/ Po právoplatnosti konečného rozhodnutia bude vec predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydá osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania, pričom ohľadom nároku bude vychádzať z právoplatného rozhodnutia sudcu.

68/ Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

69/ Lehotu na splnenie povinnosti - 3 dni od právoplatnosti rozsudku - tak určil súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa a , podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak si povinní nesplnia povinnosť uloženú im týmto rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.