Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46C/16/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: Š. Š., V.. XX.X.XXXX, B. P. V. Y. XXXX/X, Q. V. R., štátny občan SR, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., IČO: 36 436 640, so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, proti žalovanej: F. L., I.. X., V.. X.X.XXXX, B. P. B. XXXX/X, Ž., Š. N. T., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti evidovanej V. K. Č.. XXXX L. Okresným Ú. Q. V. R., Q. N., Y. N. Q. V. R., Q. Ú. Q. V. R. D. Y. Q.-F. Č.. XXXX/X - N. Y.ôda o výmere 2.739 m2, a toto v y p o r i a d a v a tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za vyporiadanie predmetného spoluvlastníckeho podielu sumu 4.812,42 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd O. I. C. Š. C. J. F. Y. T. Ž. D. Ž. Q. V. F. V. K. Č.. XXXX L. Okresným Ú. Q. V. R., Q.K. N., Y. N. Q. V. R., Q. Ú. Q. V. R. D. Y. Q.-F. Č.. XXXX/X - N. Y. N. L.ýmere 145 m2, a toto v y p o r i a d a v a tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

IV. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za vyporiadanie predmetného spoluvlastníckeho podielu sumu 254,77 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti evidovanej na K. Č.. XXXX L. Okresným Ú. Q. V. R., Q. N., Y. N. Q. V. R., Q. Ú. Q. V. R. D. Y. Q.-F. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 47 m2, a toto v y p o r i a d a v a tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

VI. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za vyporiadanie predmetného spoluvlastníckeho podielu sumu 68,54 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalobca m á voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.5.2018 domáhal voči žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nasledujúcim nehnuteľnostiam evidovaným na: LV č. 5007, pre katastrálne územie Kysucké Nové Mesto ako parcela KNE 3874/1, orná pôda o výmere 2739 m2, a

to tak, aby uvedenú nehnuteľnosť súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť žalovanú sumou 4.812,42 Eur, ďalej na LV č. 5009, pre katastrálne územie Kysucké Nové Mesto ako parcela KNE 3874/3, orná pôda o výmere 145 m2, a to tak, aby uvedenú nehnuteľnosť súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť žalovanú sumou 254,77 Eur, k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 9742 pre katastrálne územie Kysucké Nové Mesto ako parcela KNE 3874/2, orná pôda o výmere 47 m2, a to tak, aby uvedenú nehnuteľnosť súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť žalovanú sumou 68,54 Eur. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území Kysucké Nové Mesto, a to zapísaných na LV č. 5007 ako parcela KNE 3874/1 orná pôda o výmere 2739 m2 /predmet I./, LV č. 5009 ako parcela KNE 3874/3 orná pôda o výmere 145 m2 /predmet II./, LV č. 9742 ako parcela KNE 3874/2 orná pôda o výmere 47 m2 /predmet III./ Hodnota sporných nehnuteľnosti bola určená na základe súkromného znaleckého posudku Ing. Jána Kandrika č. 19/2018 zo dňa 03. 04.2018, a to vo výške 70,00 /m2 s tým, že znalecký posudok spĺňa podmienky zmysle . K znaleckému posudku žalobca priložil zároveň príjmový doklad, nakoľko si v rámci trov konania uplatnil aj sumu 150,- Eur, ktorú uhradil za vypracovanie znaleckého posudku. Spoluvlastnícke podiely žalovanej predstavujú celkovú výmeru 73,368 m2, čo pri cene 70,- /m2 predstavuje spolu 5135,73 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že predmet žaloby nie je možné užívať v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. So žalovanou sa pokúsil kontaktovať za účelom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, avšak k mimosúdnej dohode ohľadom predmetu sporu nedošlo. Žalovaná na návrh právneho zástupcu žalobcu zo dňa 12.04.20Í8 uzavretím mimosúdnej dohody nereagovala, a to aj napriek tomu, že jej bol predložený súkromný znalecký posudok Íng. Jána Kandrika č. 19/2018 zo dňa 03.04.2018. Žalovaná si zásielku prevzala dňa 13.04.2018. Keďze v zmysle aktuálneho právneho stavu platí zásada, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, žalobca žiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zrušiť a spornú nehnuteľnosť vysporiadať tak, že ju súd prikáže do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanú. Dôvodom prikázania nehnuteľnosti do jeho vlastníctva je aj skutočnosť, že je väčšinovým spoluvlastníkom, a tak ako väčšinový spoluvlastník bude môcť účelne využiť vec. Ďalej poukázal na to, že nehnuteľnosť nie je účelné reálne deliť, navyše nehnuteľnosť je do dnešného dňa evidovaná ako orná pôda v extraviláne obce a podlieha zákazu drobenia poľnohospodárskych pozemkov ( o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom).

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 27.6.2018 (č.l. 44). Vo vyjadrení uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a dňa 25.4.2018 odpovedala na výzvu právneho zástupcu žalobcu, že má záujem o odpredaj svojho podielu, no nesúhlasí s cenou 70,- Eur za 1 m2. Podľa jej názoru má hodnota jej spoluvlastníckeho podielu vyššiu hodnotu ako navrhuje žalobca. K uvedenému poznamenala, že si dá vypracovať znalecký posudok, ktorý súdu predloží. Okrem toho žalovaná uviedla, že podala návrh na dodatočné dedičské konanie na Okresný súd Čadca, sp.zn. , kde sú predmetom prejednávaného dedičstva aj nehnuteľnosti na LV č. 5007 a 5009, čo považuje za dôvod na prerušenie konania.

4. Dňa 13.7.2018 doručil žalobca vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej (č.l. 65), v ktorom nesúhlasil s vyjadrením žalovanej, nakoľko tá na jednej strane tvrdí, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, ale nesúhlasí s cenou a na druhej strane spája otázku riešenia predmetu sporu s jej dedičským konaním , ktoré však s predmetom konania nesúvisí. Nie je možné prerušiť toto konanie z dôvodu toho, že žalovaná má nevyriešené spory so svojimi príbuznými. Žalobca nie je ani príbuzným žalovanej a ani nie je v žiadnych iných záležitostiach žalovanej a jej príbuzenstva zainteresovaný. Nesporné vo veci je, že sa so žalovanou pokúšal kontaktovať za účelom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, avšak k mimosúdnej dohode ohľadom predmetu sporu nedošlo. Žalovaná na návrh zo dňa 12.04.2018 uzavretím mimosúdnej dohody nereagovala, a to aj napriek tomu, že jej bol predložený súkromný znalecký posudok Ing. Jána Kandrika č. 19/2018 zo dňa 03.04.2018.

5. Dňa 2.8.2018 doručila žalovaná súdu vyjadrenie (č.l. 83) k vyjadreniu žalobcu spolu s jeho opravou zo dňa 3.8.2018 (č.l. 86), v ktorom opätovne poukázala na to, že na Okresnom súde Čadca podala návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po nebohej Eve Hrivíkovej, pričom žiadala predediť nehnuteľnosti na LV č. 7596, kde je aj parcela č. 3874/2 o výmere 47 m2, ktoré získal žalobca vydržaním. K mimosúdnym

rokovaniam žalovaná uviedla, že dňa 24.4.2018 sa uskutočnilo stretnutie žalobcu a žalovanej za účasti pani Starinskej a pani Remišovej, kde žalobcovi žalovaná vysvetlila okolnosti a vzťah k parcele č. 3874/2. Následne sa stretnutie účastníkov nezrealizovalo. Vo vyjadrení tiež poukázala na to, že parcela č. 3874 bola celá vrátená, neuviedla však komu, pričom svoje tvrdenia ani neoprela o žiadne navrhované dôkazy.

6. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 8.4.2019. Dňa 26.3.2019 doručila žalovaná súdu vyjadrenie (č.l. 115), v ktorom opätovne poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Čadca vo veci dodatočného prejednania dedičstva. Zároveň zdôraznila, že ide o celú parcelu č. 3874, ktorú žiada prejednať. V uvedenej veci podala odvolanie, ktoré k vyjadreniu doložila.

7. Na pojednávaní dňa 8.4.2019 súd vec prejednal za prítomnosti strán právneho zástupcu žalobcu a žalovanej. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konštatoval, že žalobca trvá na podanej žalobe a návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za sumu 70,- Eur za m2 považuje za korektný. Poukázal na tom, že žalovaná opakovane poukazuje na spory so svojimi spoludedičmi, čo sa netýka predmetu sporu. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že podala návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, v ktorom spochybňuje prejednanie celej parcely č. 3874 a tvrdila, že jej podiel na uvedených listoch vlastníctva je vyšší, ako vyplýva zo zápisov z katastra nehnuteľností. Zo žalovanou predložených listín vyplýva, že konanie o návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva vedené na Okresnom súde Čadca nie je právoplatne skončené. Súd preto z dôvodu posúdenia týchto procesných otázok pojednávanie odročil na 15.5.2019.

8. Súd následne šetril u súdnej komisárky ako aj u Okresného súdu Čadca, či je konanie sp.zn. právoplatne skončené. Z oznámenia súdnej komisárky vyplýva, že vec postúpila Okresnému súdu Čadca na úkony spojené s odvolaním. Z odpovede Okresného súdu Čadca vyplynulo, že vo veci sa vykonávajú úkony spojené s odvolaním a následne bude spis predložený Krajskému súdu v Žiline. Na základe uvedeného súd uznesením zo dňa 14.5.2019 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Čadca pod sp.zn. .

9. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Žiline na základe odvolania žalobcu uznesením sp.zn. zo dňa 31.7.2019 (č.l. 222) uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, že zo zápisu vlastníckeho práva na LV č. 5007, LV č. 9742 a LV č. 5009 v k.ú. Kysucké Nové Mesto je možné vyvodiť, že za súčasného stavu zápisu vlastníckeho práva nie je evidované vlastníctvo k žalovaným parcelám (vo vzťahu k ktorým sa vedie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) na poručiteľku Evu Hrivíkovú, rod. Urbanovú, nar. 23.12.1887, naposledy bytom Kysucké Nové Mesto, ktorá zomrela 5.3.1961. Znamená to, že vzhľadom na aktuálnosť zápisu vlastníckeho práva na predmetných listoch vlastníctva, žalované parcele, vo vzťahu ktorým sa žalobca domáha zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nemôžu byť predmetom novoobjaveného majetku poručiteľky, aj keby ho navrhovatelia (dedičia) v návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva takto vymedzili. Na základe uvedeného tak odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom dedičskom konaní sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať výzvam pre konanie o žalobe vo veci . 10. Súd následne vo veci nariadil termín pojednávania na 6.11.2019, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe ako aj svojej argumentácii v ústnych a písomných vyjadreniach a žiadal žalobe vyhovieť. Žalovaná opakovane poukazovala na vzťahy v širšej rodine, dedenie nehnuteľností a následné prevody, ktorými chcela preukázať, že by jej mal patriť väčší spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach ako vyplýva z údajov v katastri nehnuteľnosti. Na otázku súdu, aby sa zrozumiteľne vyjadrila k predmetu sporu uviedla, že aj súhlasí so žalobou, ale že bude nútená podať inú žalobu vo vzťahu k tretím osobám. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

11. Podľa a vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

12. Podľa spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

13. Podľa ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 14. Podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 15. Podľa pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

16. Z vykonaného dokazovania výpismi z listov vlastníctva ku dňu rozhodovania súdu, mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území Kysucké Nové Mesto, a to evidovaných na LV č. 5007, kde podiel žalovanej predstavuje 1004/40000- in a podiel žalobcu 9749/10000-in. Na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. 5009, kde podiel žalovanej predstavuje 1004/40000-in a podiel žalobcu 9749/10000-in. Na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. 9742, kde podiel žalovanej predstavuje 1/48-in a podiel žalobcu 47/48-in.

17. Zo žalobcom predloženého súkromného znaleckého posudku č. 19/2018 vypracovaného Ing. Jánom Kandrikom (č.l. 10) vyplýva, že hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu predstavuje sumu 70,- Eur za 1 m2.

18. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu, no namietala výšku primeranej náhrady a cenu hodnoty nehnuteľnosti tvrdenú a preukázanú žalobcom. V ďalšom konaní však namietala samotný základ sporu, a to výšku jej spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam, pričom tvrdila, že jej spoluvlastnícky podiel má byť vyšší ako je evidované v katastri nehnuteľnosti. Uvedené odôvodnila tým, že v dedičskom konaní po jej nebohom otcovom a jeho bratovi boli nesprávne prejednané nehnuteľnosti, pričom jej bratranec Miroslav Hrivík nadobudol viac ako mal a tie následne prevádzal darovacími zmluvami na iné osoby. O prevodoch sa dozvedela z katastrálneho portálu. Svoj nárok odôvodňovala tým, že ho uplatnila v návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva vedenom na Okresnom súde Čadca.

19. Nakoľko súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného v uvedenej dedičskej veci a odvolací súdu toto uznesenie zrušil z dôvodu, že nie je daný dôvod na prerušenie konania, súd vec opätovne prejednal. V ďalšom konaní sa preto súd zaoberal ako prejudiciálnou otázkou spochybnením rozsahu vlastníckeho práva žalovanej, resp. jej tvrdením, že jej spoluvlastnícky podiel má byť vyšší ako vyplýva z evidenčných údajov v katastri nehnuteľnosti a až následne sa zaoberal samotným predmetom sporu.

20. Vo vzťahu k opakovaným tvrdeniam žalovanej o tom, že jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom sporu, má byť väčší ako je reálne evidovaný v katastri nehnuteľnosti súd vypočul žalovanú. Žalovaná tvrdila, že svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla titulom dedenia po svojom otcovi, ktorý zomrel rovnako ako jej strýko, otec jej bratranca Miroslava Hrivíka. Bratranec však v rámci dedičského konania po svojom otcovi získal všetky nehnuteľnosti, pričom žalovaná tvrdila, že časť z nich mala získať aj ona a aj jej matka. Tieto tvrdenia v konaní nijako nepreukázala, iba opakovane tvrdila, že mala nadobudnúť viac ako reálne vlastní, pričom nekonkretizovala, z akého právneho titulu mala nadobudnúť väčší spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Okrem toho z jej tvrdení nie je zrejmé, z akého dôvodu by mala nadobudnúť väčší podiel na nehnuteľnostiach práve titulom dedenia po strýkovi, otcovi Miroslava Hrivíka, nakoľko nepreukázala, že by mala byť jeho zákonnou či závetnou dedičkou. Odvolávala sa na dodatočné dedičské konanie vedené na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. , ktorého predmetom malo byť prejednanie opomenutého spoluvlastníckeho podielu. Skutočnosťou však je, že samotná žalovaná zobrala návrh na dodatočné prejednanie dedičstva späť a po zastavení konania podala odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania. Súd po preštudovaní listín predložených

žalovanou mal za to, že žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o nesprávnom, resp. menšom spoluvlastníckom podiely na nehnuteľnostiach. Okrem toho je nesporné, že dedičské konanie nie je spôsobom, ktorým by sa zvrátil evidenčný stav v katastri nehnuteľnosti, nakoľko v žalovanou uvedenom dodatočnom dedičskom konaní po Eve Hrivíkovej, rod. Urbanovej nemožno dodatočne prejednať spoluvlastnícky podiel poručiteľky, nakoľko jej nesvedčí zápis vlastníckeho práva v aktuálnych listoch vlastníctva. Tvrdenia žalovanej o väčšom spoluvlastníckom podiely na predmetných nehnuteľnostiach tak zostali iba v rovine nepreukázaných tvrdení. Navyše, na otázku súdu žalovaná uviedla, že s návrhom na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva na jednej strane súhlasí, no podá (bližšie nešpecifikovanú) žalobu na Miroslava Hrivíka a Sandríkovú.

21. Na základe uvedeného súd v konaní nemal za preukázané dôvodné pochybnosti o existencii väčšieho nároku žalovanej ako vyplýva z údajov v katastri nehnuteľností, a tak mal súd dospel k záveru, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností tak, ako to vyplýva z výpisov z listov vlastníctva a špecifikácie uvedenej v odseku č. 16 odôvodnenia tohto rozsudku.

22. Následne sa súd zaoberal samotným predmetom sporu, ktorým je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.

23. V prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná. Uvedené je zrejmé z toho, že žalobca vyzval žalovanú za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva listom zo dňa 12.4.2018 (č.l. 21), doručeným 13.4.2018 (informácia o doručení zásielky č.l. 21 rub listu), pričom žalovaná s návrhom nesúhlasila, čo potvrdila v rámci svojho prednesu na pojednávaní dňa 6.11.2019 a aj vo vyjadrení k žalobe. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

24. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

25. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

26. V danom prípade reálna deľba nehnuteľnosti nie je možná, a to predovšetkým preto, že nehnuteľnosť je evidovaná ako orná pôda v extraviláne obce a podlieha zákazu drobenia poľnohospodárskych

pozemkov ( o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom). Okrem toho súd poznamenáva, že zohľadnil aj účelnosť využitia nehnuteľnosti ako aj skutočnosť, že žalobca je majoritným spoluvlastníkom nehnuteľnosti.

27. Druhou zákonnou možnosťou je prikázanie veci jednému spoluvlastníkovi s povinnosťou vyplatiť primeranú náhradu ostatným, resp. druhému spoluvlastníkovi, t.j. tak, ako je to v prejednávanej veci, kedy žalobca navrhol prikázanie nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalovanej vyplatí primeranú náhradu vo výške určenej znaleckým posudkom. Žalovaná okrem vyššie uvedenej argumentácie v prvotnom vyjadrení k žalobe namietala výšku navrhovanej primeranej náhrady a tvrdila, že súdu predloží znalecký posudok na ocenenie predmetných nehnuteľností, pričom v priebehu sporu tak neučinila a ani nenavrhla vykonať žiaden dôkaz za účelom preukázania ceny nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu.

28. Podielové spoluvlastníctvo vychádza zo zásady, že nikoho z podielových spoluvlastníkov nemožno nútiť, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval. Súd mal tak za preukázaný nárok žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v celom rozsahu. V posudzovanom prípade súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca je majoritným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v extraviláne obce a nie je možné ich reálne deliť. Nakoľko žalobca ako väčšinový spoluvlastník žiadal prikázanie do svojho výlučného vlastníctva, je uvedený spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dôvodný aj s ohľadom na účelnosť využitia nehnuteľností, a tak súd rozhodol o ich prikázaní do výlučného vlastníctva žalobcu. Vo vzťahu k primeranej náhrade za nadobudnutý spoluvlastnícky podiel súd vychádzal zo skutočností, že žalobca preukázal znaleckým posudkom reálne ocenenie nehnuteľnosti vo výške 70,- Eur za 1 m2, pričom žalovaná účinne nepoprela žalobcom navrhovanú výšku primeranej náhrady, nakoľko sama neprodukovala ani nenavrhla vykonať žiaden dôkaz o inej, prípadne ňou tvrdenej hodnote nehnuteľnosti. Súd mal preto za preukázanú hodnotu nehnuteľností v sume 70,- Eur za 1 m2 a z nej vychádzal pri rozhodovaní o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za vyporiadanie predmetného spoluvlastníckeho podielu. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. 5007 súd žalobcu zaviazal na zaplatenie sumy 4.812,42 Eur. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. 5009 súd žalobcu zaviazal na zaplatenie sumy 254,77 Eur a pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. 9742 súd žalobcu zaviazal na zaplatenie sumy 68,54 Eur žalovanej.

29. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe zásady úspechu strán v spore v zmysle . V tomto smere súd poukazuje aj na nespornú skutočnosť, že žalobca vynaložil snahu dospieť k vyporiadaniu nehnuteľnosti mimosúdnou cestou, na čo vyzval žalovanú. Z vyjadrenia žalovanej na pojednávaní ako aj z vyjadrenia doručeného súdu dňa 2.8.2018 vyplýva, že medzi stranami sporu prebehli 23.4.2018 mimosúdne rokovania, avšak bezúspešne. Až následne sa žalobca domáhal žalobou doručenou súdu dňa 4.5.2018 svojho nároku v konaní pred súdom. V zmysle konštantnej judikatúry tak žalobcovi ako úspešnej strane sporu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej ako neúspešnej strane sporu v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).