Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoPr/7/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Základná organizácia KOVO KIA Žilina, so sídlom Dom odborov, Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 30804078 058, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Kia Motors Slovakia s.r.o., so sídlom Sv. Jána Nepomuckého 1282/1, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 35 876 832, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č.k. -53 zo dňa 30. augusta 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, žalovanému voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na príslušné zákonné ustanovenia na vec sa vzťahujúce, ako i navrhovateľom osvedčený skutkový stav a uviedol, že navrhovateľ neosvedčil základnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - naliehavosť, resp. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. To, že žalovaný vypovedal dohodu, na podklade ktorej si zástupcovia zamestnancov so svojím zamestnávateľom dohodli výhodnejšie podmienky ako ustanovuje na úhradu nákladov spojených s odborovou činnosťou, čím malo dôjsť k výpadku rozhodujúcej časti príjmu navrhovateľa a tým k zásahu do efektívneho fungovania, nezakladá opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľ totiž nepreukázal, že zaradením neaktívnych zamestnancov späť do aktívneho pracovného stavu zamestnávateľ neumožní zástupcom zamestnancov výkon odborových činností a neposkytne im pracovné voľno s náhradou mzdy v prípade, aj keď nie je dojednaná osobitná dohoda, tak ako to vyplýva z taxatívneho ustanovenia . Súd zároveň nemal za preukázané ani ohrozenie fungovania sídla navrhovateľa, keď ten nepredložil nájomnú zmluvu, ktorá by preukazovala trvanie nájmu a s tým spojené náklady a ani v návrhu netvrdil, že zamestnávateľ mu odoprel poskytnúť priestory na jeho odborovú činnosť a úhradu nákladov s tým spojených. Pripustil a nespochybnil, že vypovedaním dohody sa navrhovateľovi znížia finančné prostriedky na jeho fungovanie, avšak pre účely nariadenia neodkladného opatrenia to nepostačuje, nakoľko navrhovateľ neosvedčil, že bez týchto finančných prostriedkov nebude môcť vôbec zastupovať zamestnancov. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie , ktoré garantuje právo navrhovateľa vo vzťahu k zamestnávateľovi na bezplatné poskytnutie miestnosti a poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy pre jeho členov na jeho činnosť ( ). Naviac, navrhovateľ na podklade tvrdenej neplatnosti výpovede dohody žiadal neodkladným opatrením priznať nenávratný finančný príspevok, pričom neohraničil čas, dokedy má neodkladné opatrenie trvať, hoci doba trvania predmetnej dohody bola dojednaná do 30.11.2020. Ďalej uviedol, že v kontexte veci

je relevantná nielen finančná otázka, ale je potrebné sa zaoberať i vyriešením otázky uvoľnenia zamestnancov na činnosť navrhovateľa. Táto otázka predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebola, hoci takáto povinnosť bola dohodnutá v základných ustanoveniach predmetnej dohody. Zdôraznil, že zmluvné strany uzatvorili dohodu o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení. Poukázal i na to, že výpoveď dohody bola doručená 18.04.2019, pričom sa dožadoval od žalovaného o výklad a plnenie kolektívnej zmluvy až 03.07.2019, na čo mu žalovaný odpovedal listom zo dňa 04.07.2019 a až následne 31.07.2019 splnomocnil právneho zástupcu na vypracovanie neodkladného opatrenia, nakoľko už 01.08.2019 by mali neaktívni zamestnanci nastúpiť do práce u žalovaného. Uvedené podľa súdu samo o sebe spochybňuje naliehavosť úpravy pomerov medzi sporovými stranami, keď navrhovateľ ostal neaktívny skoro tri mesiace od znalosti o vypovedaní dohody a svoje práva začal brániť až v posledný mesiac pred uplynutím výpovednej doby. Za nie bez významu považoval, že nevyhovením návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nedôjde k neodvratnému stavu, vzhľadom na zákonom garantované práva navrhovateľa, ktorý sa môže svojich tvrdených nárokov domáhať v súdnom konaní na základe podanej žaloby vo veci samej. Ani sociálny a ekonomický dopad na uvoľnených zamestnancov po podaní výpovede dohody, nezakladá požiadavku bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko navrhovateľ uviedol, že uvoľnení zamestnanci budú opätovne zaradení na vykonávanie pracovnej činnosti u žalovaného s účinnosťou od 01.08.2019, teda nezostanú bez príjmu. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko i napriek úspechu v tomto štádiu konania mu preukázateľné výdavky spojené s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli.

2. Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie navrhovateľ. Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že Dohoda o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení uzatvorená 31.10.2017 medzi navrhovateľom a odporcom ako Dodatok č. 5 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019, je dôležitý prvok sociálneho zmieru a jej nedodržiavanie vždy spôsobuje jeho ohrozenie. V tejto súvislosti poukazoval na o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Prvostupňovým súdom prezentované subsidiárne riešenia prostredníctvom a považoval na nepoužiteľné, nakoľko právna úprava podľa sa uplatní len v prípade, ak neexistuje medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov dohoda o poskytovaní pracovného voľna členom odborového orgánu či členom zamestnaneckej rady. Ak takáto dohoda existuje, platí prioritne táto. V danom prípade z dôvodu osvedčenej existencie takejto dohody podľa , ktorá je obligatórnou súčasťou kolektívnej zmluvy, nie je možné uplatniť . Poukázal na ustanovenie a skutočnosť, že navrhovateľ osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku z kolektívnej zmluvy, a teda nie je možné od neho vyžadovať, aby sa spravoval zákonnými ustanoveniami, ktoré sa nemôžu uplatniť. Dohoda medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom o uvoľnení zamestnanca je obligatórnou súčasťou kolektívnej zmluvy a týka sa dlhodobého uvoľnenia zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne u zamestnávateľa ( ), kým poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy sa týka činnosti odborovej organizácie a člena odborovej organizácie ( ). Dohoda o uvoľnení zamestnancov sa týka uvoľnenia na výkon funkcie v odborovom orgáne, kým poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy sa týka činnosti akéhokoľvek člena odborovej organizácie v rámci činnosti odborovej organizácie. Súd nemôže od navrhovateľa vyžadovať, aby využíval zákonné inštitúty, ktoré oprávnený využívať nie je. Ustanovenia a môže využívať len v prípade, ak nemá poskytnutý vyšší štandard v kolektívnej zmluve. Ak by navrhovateľ pristúpil na takéto nezákonné použitie , dosiahol by síce minimalistické financovanie svojej činnosti prostredníctvom pracovného voľna s náhradou mzdy pre členov odborovej organizácie na jej činnosť, avšak nešlo by o príspevok na činnosť odborovej organizácie, ale o neoprávnené platby pre členov odborovej organizácie. Zaradenie uvoľnených zamestnancov do aktívnej činnosti by totiž bolo porušením neplatne vypovedanej dohody o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení. Prvostupňový súd vyvracia naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov poukazom na stav, ktorý by legalizoval neplatnú výpoveď dohody, pričom ustanovenie by bolo možné použiť iba v tom prípade, ak by táto dohoda neexistovala. Pokiaľ ide o požiadavku o ohraničení času trvania neodkladného opatrenia, poukázal na ustanovenie , podľa ktorého je vecou súdu, aby určil, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ani v dohode stanovený termín jej účinnosti do 30.11.2020 nemusí byť konečný, pretože v časti G, bod 7 je uvedené, že ak žiadna zo zmluvných strán písomne neoznámi druhej zmluvnej strane vôľu skončiť dohodu do 30. novembra 2020, platnosť tejto dohody sa automaticky predlžuje o ďalšie štyri

roky. Za neozrejmenú považoval potrebu súdu zaoberať sa vyriešením otázky uvoľnenia zamestnancov na činnosť navrhovateľa, nechápal, prečo by otázka uvoľnenia zamestnancom mala byť predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a najmä ako by vôbec taký petit vyzeral. Taktiež, pokiaľ súd poukazoval na neaktívnosť navrhovateľa, uviedol, že až od 1.8.2019 vznikol nelegálny stav zo strany odporcu a podstatným je, či dôvody naliehavosti trvajú v čase vydania neodkladného opatrenia, nie to, či už trvali pred jeho vydaním. Vytýkal, že súd sa vôbec nevyjadril k otázke osvedčenia nárokov podľa dohody a bez toho, aby mal vyriešenú túto otázku, pristúpil k skúmaniu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Osvedčoval pre navrhovateľa nepoužiteľné nároky podľa ( a ), ktoré však ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nevyžadujú, pretože sú založené na opätovnom zaradení dlhodobo uvoľnených zamestnancov na vykonávanie pracovnej činnosti u odporcu. Zastal názor, že v danom prípade možno hovoriť až o odmietnutí spravodlivosti riešiť neodkladné opatrenie podľa právneho základu osvedčovaného navrhovateľom zo strany súdu, nakoľko pokiaľ sa súd nevyjadrí k podstatnej otázke konania, ktorou je predložený právny základ konania, osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému navrhovateľ žiada poskytnúť ochranu, ide o zásadnú vadu rozhodnutia zasahujúcu až do základného práva na súdne konania podľa SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. To, že uvoľnení zamestnanci nezostanú bez príjmu od 1.8.2019, pretože zamestnávateľ ich opätovne zaradí na vykonávanie pracovnej činnosti, je argument prvostupňového súdu, ktorý legalizuje nelegálne poskytovanie mzdy na základe nelegálneho nastúpenia do práce u zamestnávateľa, ktorý je dlhodobo uvoľnený podľa bez náhrady mzdy. Príjem takejto mzdy by bol bezdôvodným obohatením uvoľneného zamestnanca. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu a odporcovi uložil poskytnúť navrhovateľovi 13.656,16 € za kalendárny mesiac počnúc čiastkou za august 2019 najneskôr do 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca ako aj čiastku 1.600 € za kalendárny rok najneskôr do 10.1. príslušného kalendárneho roka.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa sa v plnom rozsahu stotožnil s výrokom uznesenia okresného súdu a žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu ako správne potvrdil. Uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení riadne zdôvodnil, prečo je návrh neopodstatnený. Navrhovateľ nepreukázal, akým spôsobom by bol bez nariadenia neodkladného opatrenia dotknutý výkon práv odborového orgánu alebo jeho sídlo. Len všeobecné tvrdenia navrhovateľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i v odvolaní o znížení štandardu, ktorý bol dlhodobo v dohode o uvoľnení garantovaný v porovnaní so zákonnou úpravou a o ohrození fungovania odborového orgánu neosvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov prostredníctvom ingerencie súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Ku konštatovaniu navrhovateľa o znížení štandardu odporca uviedol, že práve naopak, podľa má odborový orgán k dispozícii vyšší počet hodín pracovného voľna v porovnaní s dohodou o uvoľnení. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, či nemá aj iné príjmy, napríklad v podobe členských príspevkov, ktoré zabezpečujú fungovanie navrhovateľa pri výkone práv zástupcov zamestnancov. Znížený štandard sa taktiež netýka priestorov, keďže odporca na obdobie po skončení dohody o uvoľnení určil vhodnú miestnosť podľa vo svojom areáli, čo je podľa neho vyšší štandard, ako náhrada nákladov na sídlo mimo areálu odporcu. Neopodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za preukázanú aj tým, že ku dňu podania vyjadrenia uplynulo 82 dní odo dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zatiaľ nemá žiadne indície, že by fungovanie navrhovateľa bolo bez nariadenia neodkladného opatrenia ohrozené, keďže v celom rozsahu v danom období vykonával a vykonáva svoje práva. Od 1.8.2019 zástupcovia navrhovateľa vstupovali a vstupujú na pracoviská odporcu za účelom zastupovania zamestnancov pri skončeniach pracovných pomerov alebo na účely výkonu kontrolnej činnosti, pričom súd správne poukázal i na pasivitu navrhovateľa, ktorý pokiaľ považoval za tak nevyhnutné upraviť pomery, nič mu nebránilo riešiť otázku trvania dohody o uvoľnení už po podaní výpovede zo strany odporcu (apríl 2019), nakoľko právne účinky nastali doručením výpovede. Naopak, odporca bol iniciatívny a sám pripravil podklady pre ďalšie pokračovanie (po technickej aj administratívnej stránke) pôsobenia navrhovateľa vo svojich priestoroch vo vzťahu k uplatneniu a . Dňa 19.7.2019 doručil navrhovateľovi podmienky pôsobenia odborovej organizácie so zreteľom na všetky uvedené zákonné povinnosti zamestnávateľa tak, aby ani na jeden deň nezostal navrhovateľ alebo zamestnanci, ktorí vykonávajú funkciu v odborovom orgáne, nezabezpečení bez hmotného a materiálneho zabezpečenia. Základným argumentom navrhovateľa pre svoj tvrdený nárok je jeho presvedčenie o tom, že dohoda o uvoľnení naďalej trvá, hoci súčasťou dohody o uvoľnení bolo aj právo oboch strán predčasne skončiť jej trvanie doručením výpovede

bez udania dôvodu. Odporca doručil navrhovateľovi výpoveď 18.4.2019, v dôsledku čoho sa ku dňu 31.7.2019 trvanie dohody skončilo. V celom rozsahu poprel tvrdenia, ktorými navrhovateľ v odvolaní opakovane navodil dojem trvania dohody o uvoľnení, nakoľko z ničoho nie je zrejmé, z čoho by mala vyplývať tvrdená osvedčenosť existencie dohody alebo osvedčenosť neplatnosti výpovede. Mal za to, že navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné argumenty, pre ktoré by výpoveď dohody o uvoľnení mala byť neplatná a dohoda by mala naďalej trvať. Uviedol, že dohoda nebola uzatvorená ako výsledok kolektívneho vyjednávania, respektíve proces jej uzatvorenia sa neriadil pravidlami, ktoré upravuje zákon o kolektívnom vyjednávaní v platnom znení. Dohoda o uvoľnení sa jednoducho len pripojila ako príloha ku kolektívnej zmluve. Poukázal na rozporuplnosť vyjadrenia navrhovateľa k aplikácii ustanovenia . Pokiaľ i navrhovateľ vytkol súdu skúmanie opodstatnenosti nárokov z dohody o uvoľnení, podstatnou otázkou konania o nariadení neodkladného opatrenia je, či navrhovateľ osvedčil alebo neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom v tejto súvislosti sa odporca stotožnil so závermi súdu. Za neodôvodnenú považoval argumentáciu navrhovateľa uvedenú v odvolaní o tom, že zaradením uvoľnených zamestnancov do práce by sa legalizovalo nelegálne poskytovanie mzdy na základe nelegálneho nastúpenia do práce, nakoľko počas trvania konania o trvaní dohody o uvoľnení, by predsa zamestnanec vykonával prácu, prípadne by čerpal pracovné voľno na výkon činnosti odborovej organizácie, za čo by mu odporca poskytoval mzdu, respektíve náhradu mzdy. Ďalej zastal názor, že nariadením neodkladného opatrenia by bol porušený princíp proporcionality, nakoľko právne účinky neodkladného opatrenia by povinnú osobu obmedzili neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Zastal názor, že stav, ktorý sa navrhovateľ snaží dosiahnuť nariadením neodkladného opatrenia, je možné dosiahnuť aj využívaním príslušných inštitútov , ktoré sa týkajú pracovného voľna členov odborového orgánu a zabezpečenia priestorov tak, ako to zdôvodnil súd prvej inštancie. Naviac, nariadením neodkladného opatrenia by bolo ohrozené právo odporcu vymôcť od navrhovateľa bezdôvodné obohatenie, ktoré mu na základe neodkladného opatrenia vznikne, pokiaľ by v konaní o návrhu vo veci samej bol navrhovateľ neúspešný. V prílohe vyjadrenia doručil Stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 2.9.2019, Podmienky pôsobenia odborovej organizácie, ako i Oznámenie navrhovateľa o vstupe na pracoviská zo dňa 13.8.2019.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (, ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa , potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd na základe skutočností tak, ako boli navrhovateľom tvrdené a osvedčené v štádiu nariadenia neodkladného opatrenia dospel k správnemu právnemu záveru, pokiaľ jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na to, že sa navrhovateľ v konaní domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, správne prvoinštančný súd v prvom rade skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre použitie tohto procesného inštitútu a teda, či v danom prípade nenariadením neodkladného opatrenia hrozí navrhovateľovi vznik bezprostrednej ujmy alebo inej škody, resp. či je výkon jeho práv v exekúcii ohrozený a teda, či bez okamžitého zásahu súdu nastane tak nezvratný stav, že navrhovateľ už nebude môcť v budúcnosti svoje práva vo vzťahu k odporcovi nielen uplatniť, ale i vymôcť, respektíve inak uspokojiť.

6. Pokiaľ i navrhovateľ v podanom odvolaní poukazoval na to, že súd bol povinný v prvom rade skúmať osvedčenie danosti nároku navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že túto podmienku nariadenia neodkladného opatrenia súd skúma až po tom, ako ustáli, že je, existuje bezprostredne hroziaca ujma a teda zásah súdu do právnych pomerov účastníkov je nevyhnutný. Uvedené navrhovateľ nielen v konaní pred prvoinštančným súdom, ale ani odvolaciemu súdu na podklade podaného odvolania neosvedčil, nakoľko práva navrhovateľa i bez nariadenia neodkladného opatrenia sú garantované zákonom ako na to podrobne poukázal prvoinštančný súd.

7. Je potrebné zdôrazniť, že v štádiu nariadenia neodkladného opatrenia súd neskúma ani nemôže ustáliť danosť a existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Skúma iba to, či takýto nárok je s najvyššou mierou pravdepodobnosti osvedčený. Správne preto ani v predmetnej veci prvoinštančný súd na podklade tvrdení navrhovateľa neskúmal a nezaoberal sa existenciou a danosťou nároku tvrdeného navrhovateľom, nakoľko by prekročil svoje oprávnenia a namiesto osvedčenia pravdepodobnosti nároku

by riešil bez vykonania dokazovania otázku, ktorou sa môže súd zaoberať iba a až v konaní o veci samej na podklade riadne vykonaného dokazovania.

8. Za nie bez významu odvolací súd k petitu navrhovaného neodkladného opatrenia považoval za potrebné uviesť, že navrhovateľ sa svojich práv domáha do budúcna, a to i napriek tomu, že súd môže priznať iba neuspokojené nároky, ktoré sú dané a ktorých splatnosť už v minulosti nastala. Do budúcna môže súd priznať iba také dávky, ktoré ako budúce umožňuje priznať zákon (napríklad výživné) a u ktorých povinnosť plniť nie je závislá na existencii skutočností, ktoré sú predpokladom vzniku priznávaného nároku (napríklad trvanie dohody o uvoľnení), ( ). Pokiaľ navrhovateľ nielenže nepreukázal, že splatnosť ním v neodkladnom opatrení uplatnených nárokov nastala a napriek tomu mu ich odporca neuspokojil, ale ani to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia budúci výkon prípadného pozitívneho rozhodnutia súdu bude v exekúcii ohrozený, nemohol súd odporcovi navrhovateľom požadovanú povinnosť uložiť.

9. I z týchto dôvodov potom odvolací súd inak sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne podľa , potvrdil.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )