Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Er-740-2014.pdf
PDF · 90.31 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/740/2014
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: X. Z., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. X. N. XXXX/XX, XXX XX G. Š., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod značkou EX 41792/14, o vymoženie 1.431,97 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
III. Oprávnený je povinný nahradiť povinnej trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.02.2015 poveril súd súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie proti povinnej vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 1.431,97 € spolu s príslušenstvom a trovami predchádzajúceho konania vo výške 370,98 €, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., v Bratislave, č. k. SR 08278/13 zo dňa 11.02.2014 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
2. Dňa 08.04.2016 oprávnený doručil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom oprávnený uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnej, ktorá je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinná pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupovala ako podnikateľ. Predmetná skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi známa ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Oprávnený je toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi.
3. Právny zástupca povinnej podal dňa 09.03.2017 návrh na odklad exekúcie, vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie. Uviedol, že konajúci súd pri vydávaní predmetného exekučného titulu pochybil, keď exekučný titul vydal v absolútnom rozpore so zákonom, ktorý bol daný tým, že súd nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o úvere. To, že súd priznal oprávnenému plnenie, na ktoré tento nemal nárok, navyše v prípade, kedy bol odporcom neinformovaný spotrebiteľ, je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, so zákonom a v neposlednom rade i v rozpore s verejným záujmov. Povinná poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd pri vydávaní
rozsudku nesprávne posúdil charakter predmetnej úverovej zmluvy, a tým došlo k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa u povinnej. Je toho názoru, že právny vzťah vyplývajúci z úverovej zmluvy je vzťahom spotrebiteľským a teda pri rozhodovaní o nároku oprávneného mal rozhodcovský súd aplikovať ustanovenie zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Mal za to, že postup a rozhodnutie rozhodcovského súdu je absolútne nesprávne, a to z toho dôvodu, že už zo samotnej podstaty spotrebiteľského práva vyplýva, že právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi veriteľom - dodávateľom a spotrebiteľom, ak to samotný predpis nevylučuje. Z argumentácie rozhodcovského súdu v odôvodnení vôbec nie je jasné, že povinná nie je spotrebiteľom a odkazovať na IČO povinnej nie je dôkaz, ktorý by znamenal, že povinná nemôže byť spotrebiteľom. Poukázal na to, že rozhodcovský súd len na základe toho, že povinná je označená v zmluve údajmi - rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, IČO-m, si vyvodil záver o tom, že finančné prostriedky z úverovej zmluvy boli použité na účely podnikania. Povinná je však v zmluve primárne označovaná rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a trvalým bydliskom z čoho je možne vyvodiť, že ako aj zámerom oprávneného, tak aj zámerom povinnej bolo uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V prípade pochybnosti mal rozhodcovský súd skutočne preukázať nespotrebiteľský charakter zmluvy s tým, aby odôvodnenie predmetného rozhodnutia nevzbudzovalo znaky arbitrárneho rozhodnutia, a tým nespôsobilosť byť exekučným titulom. V opačnom prípade je potrebné uplatniť § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dňa 20.03.2017 doručil právny zástupca povinnej čestné vyhlásenie, v ktorom je uvedené, že povinná nikdy nepoužila ani nemienila použiť finančné prostriedky na podnikanie, ale iba na osobnú potrebu. Zmluvu o úvere podpísala na údaje o podnikaní len preto, lebo to žiadala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá jej tento zmluvný formulár predložila po tom, ako zistila, že má živnostenské oprávnenie. Poukázala na to, že suma ani tento úver v jej účtovníctve nefiguruje.
4. Dňa 23.12.2015 nadobudla účinnosť novela zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá zaviedla do Exekučného poriadku nasledovné ustanovenia: Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
6. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
8. Z predloženého rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou - blankozmenkou vystavenou dňa 09.11.2012, kde povinná vystupovala ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinná svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 11.08.2013. Oprávnený vyplnil dňa 20.09.2013 zmenku povinnej v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.431,97 € s dátumom začiatku úročenia dňa 11.08.2013 a táto bola povinnej
predložená na zaplatenie dňa 25.09.2013. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent (veriteľ) najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky.
9. Zo zmluvy o úvere zo dňa 09.11.2012 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou (ďalej len „zmluva o úvere“) vyplýva, že oprávnený poskytol povinnej ako dlžníkovi sumu 800,- €, pričom povinná sa zaviazala vrátiť úver navýšený o poplatok v sume 772,- € v 12 mesačných splátkach po 131,- € počnúc dňom 17.12.2012. V zmluve je označená povinná svojim menom, priezviskom, rodným číslom, IČO-m a ďalšími údajmi. Vzhľadom na označenie dlžníka (povinnej) v predmetnej úverovej zmluve nie je z jej obsahu možné ustáliť, či povinná túto zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne ustáliť s poukazom na „dvojaké“ označenie povinnej v tejto zmluve tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko), ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania). Z uvedených údajov dokonca možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinná uvedenú zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinnú ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo tiež z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak údaje charakterizujúce povinnú ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinnou, napríklad z občianskeho preukazu. Zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. Preto sa dá predpokladať, že dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť a nie je všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, prípadne uvedenie identifikačného čísla osoby a ani údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Takéto údaje neposkytujú odpoveď na otázku, v akom odbore podnikania povinná vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou vôbec uzatvorenie zmluvy o úvere má. Iné dôkazy okrem predmetnej zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávnený nepredložil. Oprávnenému sa nepodarilo preukázať, že povinná pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal exekučný súd preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
10. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (t.j. v čase uzatvorenia zmluvy (09.11.2012) ako aj v čase vystavenia zmenky (09.11.2012), v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
14. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 09.11.2012 súd zistil, že oprávnený poskytol úver povinnej vo výške 800,-€, z priloženej kópie zmenky je zrejmé, že odporca vystavil dňa 09.11.2012 zmenku na sumu vo výške 1.431,97 €, ktorá bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý vo vzťahu k zmenke nazývame vzťahom kauzálnym.
15. Na základe vyššie uvedených skutočností s ohľadom citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky. Z tohto dôvodu súd exekúciu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
16. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
17. Súd súčasne povolil odklad exekúcie s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.
18. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
19. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o trovách konania súd skúmal otázku zavinenia a hodnotil ju podľa procesného výsledku. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku toho, že podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky.
22. Vzhľadom k tomu, že oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, vznikol povinnej podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o výške trov povinnej v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
23. O trovách súdneho exekútora rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku a § 357 písm. m) C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.