Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-129-2019.pdf
PDF · 87.27 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/129/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudcov Mgr. Marcely Kosovej a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci odsúdeného W. Ž.S., v konaní o žiadosti o povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.04.2019 sp. zn. 7Nt/15/2018, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 06. novembra 2019 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného W. Ž., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.04.2019, sp. zn. 7Nt/15/2018, bolo podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku, z dôvodov § 31 ods. 1 Trestného poriadku rozhodnuté, že predseda senátu Q.. T. A. nie je vylúčený z konania o obnove konania, podanej odsúdeným W. Ž..
Prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený W. Ž., ktorý si podal žiadosť o povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/2/2015, na verejnom zasadnutí vzniesol voči osobe predsedu senátu Q.. T. A. námietku zaujatosti argumentujúc tým, že v predmetnej veci mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 rokov aj za trestný čin krivého obvinenia voči prokurátorke Q.. S. M., ktorá ako intervenujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava V bola prítomná pri výsluchu súdu o žiadosti vtedy ešte obvineného W.. Ž.É. o prepustenie z väzby na slobodu, o ktorej rozhodoval vtedy sudca pre prípravné konanie Q.. T. A.. Predseda senátu Q.. T. A. v napadnutom uznesení argumentuje, že s trestným činom krivého obvinenia Q.. S.. M. nemal nič spoločné, nebol ani v tej trestnej veci ako svedok vypočutý a teda vo veci obnovy konania nemá žiaden zákonný dôvod byť zaujatý, pričom W.. Ž. videl v živote dvakrát a to keď ako sudca pre prípravné konania rozhodoval o jeho žiadostiach o prepustenie na slobodu, na ktorom základe preto senát rozhodol napadnutým uznesením tak, že podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku Q.. T. A. nie je vylúčený z konania o obnove konania.
Proti uvedenému uzneseniu podal v lehote ustanovenej v § 187 ods. 1 Trestného poriadku odsúdený sťažnosť ihneď po vyhlásení uznesenia s tým, že sťažnosť bližšie odôvodnil sám, ako i prostredníctvom obhajcu.
Odsúdený vo svojej sťažnosti len skonštatoval, že v prítomnosti sudcu pre prípravné konanie Q.. A. (ktorý rozhodoval o žiadostiach o prepustenie z väzby) krivo obvinil dvoch prokurátorov z drogovej trestnej činnosti a keďže ide o kolegov menovaného sudcu, tento by mohol byť voči osobe odsúdeného zaujatý. Obhajca v písomných dôvodoch konštatuje, že odsúdený považuje výrok napadnutého uznesenia za nesprávny, a to z toho dôvodu, že návrhom na obnovu konania sa odsúdený domáha zrušenia časti výroku o vine a s poukazom na § 400 ods. 1 Trestného poriadku je nutné zrušiť celý výrok o treste. Obnova konania sa týka konania pôvodne ukončeného odsudzujúcim rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V pod sp. zn. 5T/2/2015 zo dňa 20.12.2016, pričom v bode 2 bol odsúdený W. Ž.J. odsúdený za zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, a to tak, že dňa 12.06.2014 asi o 10.30 h v Bratislave, na Okresnom súde Bratislava V, na Prokofievovej ul. č. 6 - 12 v konaní pod sp. zn. 0Tp/315/2014 pri jeho výsluchu v rámci rozhodovania o jeho prepustení z väzby za prítomnosti sudcu pre prípravné konanie Q.. T. A. a ďalších osôb, napriek poučeniu krivo obvinil prokurátorov Okresnej prokuratúry Bratislava M. Q.. V. K. P. V.. S. M.. Z uvedeného vyplýva, že predseda senátu Q.. A. bol osobne svedkom spáchania zločinu krivého obvinenia, čo zakladá jeho pomer k prejednávanej veci a z týchto dôvodov by bol Q.. T. A. vylúčený aj z prejednávania samotného zločinu krivého obvinenia, ktorý sa pred ním ako svedkom stal a z rovnakého dôvodu je vylúčený aj z prejednávania návrhu na povolenie obnovy tohto konania. Hoci sa nové dôkazy, pre ktoré odsúdený žiada povoliť obnovu konania, týkajú iného trestného činu, na základe návrhu na obnovu konania má dôjsť k zrušeniu celého výroku o treste, t. j. aj o úhrnnom treste uloženom za zločin krivého obvinenia, ktorý sa predsedu senátu Q.. A. týka. Osobné presvedčenie predsedu senátu o tom, že nepociťuje zaujatosť v zmysle platnej právnej úpravy nie je rozhodujúce a na vylúčenie sudcu postačuje, ak o jeho nezaujatosti možno mať objektívnu pochybnosť, pretože tu existuje o. i. pomer k veci. Na uvedenom základe preto obhajoba žiada, aby nadriadený súd v senáte rozhodol tak, že v súlade s § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku zruší napadnuté uznesenie a vo veci sám rozhodol, tak že vylúči predsedu senátu Q.. T. A. z prejednávania návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci, pôvodne vedenej Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 5T/2/2015.
Vec bola predložená prvostupňovým súdom na rozhodnutie sťažnostnému súdu dňa 05.11.2019.
Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Podľa § 31 ods. 2 Trestného poriadku sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.
Podľa § 31 ods. 3 Trestného poriadku dôvodom vylúčenia sudcu alebo senátu nie je skoršie rozhodnutie sudcu alebo senátu o obvinenom, spoluobvinenom alebo o iných obvinených, ktorých trestné činy spolu súvisia. Podľa § 31 ods. 4 Trestného poriadku z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.
Podľa § 31 ods. 5 Trestného poriadku námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.
Podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'> oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu, o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne predseda senátu nadriadeného súdu. Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'> alebo <aspi:// module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, nahradí ho iný sudca
určený na zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho nahradí iný prísediaci podľa pokynu predsedu senátu. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'> oznámi svoju zaujatosť probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora alebo ak je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'> alebo <aspi:// module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, alebo ak z dôvodov uvedených v § 31 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vznesie námietku zaujatosti takej osoby strana, o vylúčení rozhodne predseda senátu alebo v prípravnom konaní prokurátor, v ktorého veci je taká osoba činná. Ak z dôvodov uvedených § 31 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'> oznámi svoju zaujatosť prokurátor, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252331'&ucin-k- dni='30.12.9999'> oznámi svoju zaujatosť policajt, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený tohto policajta; proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Podľa § 32 ods. 2 Trestného poriadku ak z dôvodov uvedených v § 31 <aspi:// module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'> oznámi svoju zaujatosť zapisovateľ alebo vznesie námietku jeho zaujatosti strana, o vylúčení rozhodne orgán, ktorý ho na spísanie zápisnice o úkone pribral, v konaní pred súdom predseda senátu.
Podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'> na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 <aspi:// module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252332'&ucin-k-dni='30.12.9999'> rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.
Podľa § 32 ods. 4 Trestného poriadku proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252332'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252332'&ucin-k-dni='30.12.9999'> je prípustná sťažnosť, po jej podaní sa vykoná len nariadený úkon trestného konania s výnimkou rozhodovania vo veci samej a úkon, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania. Ak je výsledkom tohto úkonu uznesenie a proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, má sa za to, že strana podala sťažnosť popri sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252332'&ucin-k-dni='30.12.9999'> alebo <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252332'&ucin-k-dni='30.12.9999'>; vziať späť možno len obe sťažnosti spoločne. O sťažnosti proti uzneseniu, ktoré je výsledkom úkonu, sa rozhodne až po rozhodnutí o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252332'&ucin-k-dni='30.12.9999'> alebo <aspi:// module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252332'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.
Podľa § 32 ods. 5 Trestného poriadku o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252332'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252332'&ucin-k-dni='30.12.9999'> rozhoduje a) bezprostredne nadriadený policajta, ak ide o rozhodnutie policajta, b) bezprostredne nadriadený prokurátor, ak ide o rozhodnutie prokurátora, c) nadriadený súd v senáte, ak ide o rozhodnutie samosudcu, predsedu senátu, senátu súdu prvého stupňa alebo sudcu pre prípravné konanie, alebo d) iný senát odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo nadriadeného súdu konajúceho o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, ak ide o rozhodnutie senátu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu, alebo senátu nadriadeného súdu.
Podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'> 31 ods. 5 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo
súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.
Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd - sťažnostný súd na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku jednak správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná sťažnosť a jednak konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Sťažnostný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že na Okresnom súde Bratislava V bol na deň 15.04.2019 určený termín verejného zasadnutia, predmetom ktorého malo byť rozhodovanie o návrhu odsúdeného Patrika Žikavského na povolenie obnovy konania, pričom odsúdený vzniesol námietku zaujatosti predsedu senátu JUDr. T. Benedikoviča z vyššie uvedených dôvodov, na ktorom základe bolo vyhlíásené napadnuté uznesenie a verejné zasadnutie bolo odročené na neurčito.
Ústava SR v čl. 48 ods. 1 ustanovuje zásadu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi resp. senátu. Z nej potom vyplýva, že výnimočnosť prípadného iného postupu je viazaná na zákonom presne ustanovené prísne pravidlá a ide o výnimku z tejto ústavnej zásady. Pre rozhodnutie, ktorým sa konkrétna už pridelená vec konajúcemu sudcovi (senátu) odníma musia byť splnené tak závažné dôležité dôvody, ktoré sú porovnateľné s významom uvedenej ústavnej zásady.
Vylúčiť sudcu, resp. senát z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci je možné len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi resp. senátu zjavne bránia rozhodnúť nestranne a nezaujato. Teda vylúčenie sudcu alebo senátu môže nastať iba za predpokladu, že je bezpochyby zistené, že ich nezaujatý vzťah k veci alebo k dotknutým osobám dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodnúť vo veci.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pomerom k prejednávanej veci sa rozumie najmä to, že dotknutá úradná osoba alebo jej blízka osoba bola poškodená v prejednávanej veci, resp. iná obdobná zistená skutočnosť rovnakého charakteru a závažnosti. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, resp. k ďalším osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Trestného poriadku, sa rozumie, že úradná osoba je k uvedeným osobám blízkou osobou alebo v blízkom priateľskom alebo nepriateľskom vzťahu. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú predovšetkým subjekty trestného konania, resp. strany trestného konania.
Sťažnostný súd zo spisového materiálu nezistil také skutočnosti, z ktorých by bolo možné urobiť záver, že by mal dotknutý predseda senátu taký pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa vec týka, ktorý by zakladal pochybnosť o jeho nezaujatosti. Rovnako nebolo sťažnostným súdom zistené, že by tento bol činný v prejednávanej veci ako niektorá z osôb uvedených v § 31 ods. 2 a 4 Trestného poriadku. Napokon, aj zo samotného vyjadrenia predsedu senátu vyplýva, že sa necíti byť akýmkoľvek spôsobom zaujatý v predmetnej trestnej veci.
S poukazom na uvedené možno vyvodiť záver, že v posudzovanom prípade existuje dostatočná formálna nestrannosť zákonného senátu prvostupňového súdu, pretože neboli doposiaľ preukázané žiadne skutočnosti tvoriace objektívny základ pre vznik pochybností o nedostatku jeho nezávislosti a skutočné riziko nespravodlivosti. Formálny postup pri posudzovaní skúmania otázky o vylúčení sudcu z vykonávania úkonov posudzovaného trestného konania, či odňatia a prikázania veci inému než miestne príslušnému súdu, bez preukázania ďalších skutočností, by mal za následok neodôvodnené vylučovanie sudcov z vykonávania úkonov trestného konania a prideľovania vecí na ich prejednanie a rozhodnutie
iným sudcom, či dokonca súdom. Preto je potrebné zamedziť, aby tento inštitút účelovo využívali (resp. zneužívali) osoby, ktoré majú postavenie obžalovaného alebo odsúdeného a nachádzajú sa vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody - ide totiž zjavne o tzv. šikanózny výkon práva.
Na základe uvedených skutočností sťažnostný senát konštatuje, že nezistil žiadne také relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o zaujatosti dotknutého predsedu senátu prvostupňového súdu a preto sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.