Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5To-32-2019.pdf
PDF · 86.81 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.11.2019 v Prešove takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného I. Z. z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/30/2019 zo dňa 28.05.2019 výrok o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovanému I. Z., rodený T. - nar. XX.XX.XXXX v L., bytom Z. XX, prechodne bez prihlásenia G.,
u k l a d á
Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Tr. zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre účely výkonu trestu odňatia slobody ho z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 4 (štyroch) rokov.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/30/2019 zo dňa 28.05.2019 bol obžalovaný I. Z. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 03.11.2018 v čase približne o 19:25 hod. na úseku cesty 11/546 medzi mestom Prešov a obcou Bzenov (km 6,51), ako vodič motorového vozidla porušil ustanovenia § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke"), kde počas toho ako viedol motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, ev. č. L. XXX H., v smere jazdy Prešov - Bzenov, uvedené vozidlo viedol v čase zrážky minimálne rýchlosťou 115 km/hod., čo predstavuje vyššiu ako povolenú 90 km/hod. rýchlosť a počas prejazdu pravotočivej zákruty, rýchlosť jazdy neprispôsobil svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, ani stavu a povahe vozovky (najmä tým skutočnostiam, že bola tma, vozovka bola mokrá, pršalo, jednalo
sa o zákrutu a technický stav vozidla, najmä pneumatík nespĺňal zákonné normy), následkom čoho došlo k uvedeniu predmetného vozidla do šmyku a prejazdu do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k zrážke s protiidúcim motorovým vozidlom zn. Renault Megane Scenic, ev. č. L. XXX R., ktoré vtom čase viedol N. Y., pričom následkom zrážky týchto motorových vozidiel utrpel L. W., nar. XX.XX.XXXX - spolujazdec v motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, ev. č. L. XXX H., pomliaždenie mozgového kmeňa pri roztrhnutí väzivového spojenia medzi spodinou lebky a krčnou chrbticou pri polytraume, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol, T. T., nar. XX.XX.XXXX - spolujazdec v motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, ev. č. L. XXX H., utrpel pomliaždenie a rozdrvenie mozgu pri polytraume, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol a pri dopravnej nehode súčasne došlo k zraneniu spolujazdca v motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, ev. č. L. XXX H., T. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý utrpel pomliaždenie brušnej steny s viac násobným roztrhnutím tenkého čreva, trieštivú zlomeninu lopaty ľavej bedrovej kosti, pomliaždenie hrudníka a pomliaždenie a odreninu pravej strany krku, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a ktoré si vyžiadali liečenie spojené s dočasnou práceneschopnosťou v trvaní od 4 do 8 týždňov a súčasne došlo k zraneniu vodiča motorového vozidla zn. Renault Megane Scenic, ev. č. L. XXX R., N. Y., ktorý utrpel pomliaždenie hrudnej steny vpravo, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a ktoré si vyžiadalo liečenie do 7 dní,
za čo mu bol podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súčasne mu bol podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. priadku obžalovaný bol zaviazaný k náhrade škody poškodeným VšZP, a. s., Bratislava, vo výške 638,25 eur, Sociálnej poisťovni, Bratislava, vo výške 1.366,70 eur a UNION, zdravotná poisťovňa, a. s., Bratislava, vo výške 5.245,51 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení proti všetkým jeho výrokom, pričom dôvody odvolania ním predložené neboli.
Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie obžalovaného je iba čiastočne dôvodné.
V rámci prieskumného konania odvolací súd v prvom rade posudzoval procesný postup konajúceho súdu, ktorý umožnil obžalovanému, aby sa vyjadril ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu, umožnil mu vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, pričom obžalovaný mal možnosť navrhovať vykonať ďalšie dôkazy a tiež mal možnosť predložiť svoju argumentáciu o svojej nevine, resp. k zmierneniu viny a k trestu. Tieto zistenia viedli odvolací súd ku konštatovaniu, že právo na obhajobu obžalovaného bolo dodržané.
Následne odvolací súd preskúmaval výrok o vine, ktorý pozostáva zo skutkovej vety a jej právneho posúdenia.
Konajúci súd skutkové zistenia ustálil na základe vykonaného dokazovania podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Výrok o vine je odôvodnený v napadnutom rozsudku v dostatočnom rozsahu, s ktorými dôvodmi sa stotožnil aj odvolací súd, preto na ne v celom rozsahu aj odkazuje. Obžalovaný v rámci odvolacieho konania nenamietal skutkové závery konajúceho súdu a ani ich právne posúdenie, preto odvolací súd k nim len v stručnosti uvádza, že jazda obžalovaného minimálnou rýchlosťou 115 km/hod. počas prejazdu pravotočivou zákrutou a neprispôsobenie jazdy vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a ani stavu a povahe vozovky a technickému stavu vozidla, predovšetkým opotrebovaniu pneumatík, boli preukázané nielen znaleckým dokazovaním, ale aj obhliadkou motorového vozidla použitého na jazdu obžalovaným a tiež výpoveďou obžalovaného, ako aj výpoveďami svedkov N. Y., či O. W.. Uvedeným
konaním obžalovaný porušil ustanovenia § 16 ods. 1, 2 zák. č. 8/2009 Z. z., ktoré sú v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, a ktoré boli príčinou dopravnej nehody. V rámci nej bol spôsobený nenapraviteľný následok, keď došlo k usmrteniu dvoch osôb, a k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví ďalšej osobe. Príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom je daná.
Právne posúdenie skutku ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) a prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona v ich kvalifikovaných skutkových podstatách z dôvodu, že bol naplnený aj kvalifikačný moment uvedený v § 138 písm. h) Tr. zákona, pretože sa konania dopustil porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, zodpovedá zákonu.
Pri preskúmavaní výroku o treste, ktorý bol obžalovanému uložený, odvolací súd vychádzal zo zákonných ustanovení § 34, § 38 a § 41 Tr. zákona. Konajúci súd priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a jednu priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona. Došlo tak k rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona a preto sa trest ukladal v základnej trestnej sadzbe podľa prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, ktorý je trestne prísnejším ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona. Za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. a) Trestný zákon umožňuje uložiť sankciu odňatia slobody na dva roky až päť rokov, za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 písm. a) Tr. zákona je možné uložiť sankciu odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný jedným konaním naplnil znaky dvoch prečinov, správne postupoval konajúci súd, ak mu uložil úhrnný trest podľa pravidla stanoveného v § 41 ods. 1 Tr. zákona.
Obžalovanému I. Z. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, t. j. v hornej polovici trestnej sadzby s obmedzením jeho osobnej slobody s odôvodnením, že absentovala u obžalovaného úprimná ľútosť a úprimné prevzatie zodpovednosti za následok, ktorý spôsobil.
S takto uloženým trestom odňatia slobody sa odvolací súd nestotožnil. Druh trestu odňatia slobody považuje odvolací súd za správne určený, pretože následky, ktoré obžalovaný I. Z. spôsobil svojím konaním sú v dvoch prípadoch nenapraviteľné, keďže došlo k usmrteniu dvoch osôb L. W. a T. T., nar. XXXX, a v jednom prípade išlo o ťažší následok so zreteľom na spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví spolujazdcovi T. T., nar. XXXX. Výmeru trestu odňatia slobody vyhodnotil odvolací súd ako neprimerane prísnu, keďže u obžalovaného I. Z. ide o osobu, ktorá sa prvýkrát zodpovedá pred súdom za protiprávne konanie spáchané z nedbanlivosti. Posudzované prečiny nie sú úmyselnými trestnými činmi, a preto odvolací súd vychádzal z premisy, že obžalovaný nechcel spôsobiť smrť iným osobám a ani ťažkú ujmu na zdraví.
Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona vymedzuje účel trestu a ním je ochrana spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pre zabezpečenie účelu trestu u obžalovaného podľa názoru odvolacieho súdu postačuje aj uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a to vo výmere 3 rokov, ktorý trest zohľadňuje nielen následok, ale aj okolnosti, za akých boli prečiny spáchané, a tiež hodnotenie osoby obžalovaného, u ktorého je vysoký predpoklad jeho nápravy. U obžalovaného nejde o narušeného páchateľa, ktorý si vyžaduje pre nápravu uloženie dlhšie trvajúceho trestu, aby sa požadovaný účel o náprave dosiahol.
Ak konajúci súd vyhodnotil prístup obžalovaného k spáchaným trestným činom bez úprimnej ľútosti, s týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil. Obžalovaný totiž prejavil svoju ľútosť nad tým, čo spôsobil, a to nielen v záverečnej reči, ale aj počas svojho výsluchu v prípravnom konaní, kedy si priznal svoju chybu, že pri dopravnej nehode, ktorú zavinil, zomreli deti jeho sesterníc. V odvolacom konaní obžalovaný opätovne vyslovil ľútosť nad svojím konaním, čomu zodpovedal aj jeho verbálny prejav, pričom prehlásil, že si chce odpykať trest za svoje konanie, avšak v nižšej výmere so zreteľom na to, že majú s manželkou dve malé deti a čakajú tretie. Skutočnosť, že obžalovaný nevypovedal na hlavnom pojednávaní nemôže byť na ťarchu obžalovaného, pretože pri svojom výsluchu pred súdom iba využil svoje zákonné právo a pokiaľ ide o prehlásenie obžalovaného o jeho nevine pred konajúcim súdom, toto je v rozpore s
vyslovenou úprimnou ľútosťou jeho konania a zrejme k tomu došlo pod vplyvom verejného prerokovania veci, pretože usmrtenými poškodenými boli rodinní príbuzní.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd posúdil uložený trest ako neprimeraný, na základe odvolania obžalovaného z dôvodu uvedeného v § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a keďže mal dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie, vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanému podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h) a § 41 ods. 1 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Pri rozhodovaní o výkone trestu odňatia slobody bol určujúci spôsobený následok. Aj podľa názoru odvolacieho súdu smrť dvoch osôb neumožňoval výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložiť, a je presvedčený, že práve okolnosti prípadu sú tými, pre ktoré výkon trestu odňatia slobody obmedzením osobnej slobody je nevyhnutný. V tomto smere sa stotožnil s rozhodnutím konajúceho súdu. Keďže obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol a teda nemohol byť ani vo výkone trestu odňatia slobody, boli splnené podmienky na jeho zaradenie podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do najmiernejšej diferenciačnej skupiny a to do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súčasne odvolací súd uložil obžalovanému i trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 4 rokov. Trestná činnosť bola obžalovaným spáchaná v súvislosti s vedením motorového vozidla, pričom spôsobený následok odôvodňoval prísnejšiu výmeru tohto trestu, ktorý obžalovanému zabráni, aby mohol páchať ďalšiu trestnú činnosť na úseku cestnej premávky a súčasne bude prostriedkom na jeho nápravu, aby v budúcnosti dodržiaval predpisy v cestnej premávke.
Tieto uvedené zistenia a prezentované právne úvahy viedli odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné a na jeho podklade mu zmiernil trest.
V závere ešte odvolací súd dodáva, že odvolanie bolo podané iba v prospech obžalovaného, preto v zmysle zásady ustanovenej v § 322 ods. 3 Tr. poriadku nemohol zhoršiť jeho postavenie a vyhovieť návrhu poškodených prezentovanému ich splnomocnencom na verejnom zasadnutí, aby uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným T. T., A. T. a X. W.kodu spôsobenú na zdraví, resp. usmrtením blízkych osôb. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.