Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-110-2019.pdf
PDF · 90.89 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-10Csp/110/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom advokátskej kancelárie Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanej: O. A., D.. XX.XX.XXXX, N. N. XXX, XXX XX N., zastúpenej: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka Advokátskej kancelárie Urbánkova 1652/6, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 1.874,67 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Konanie v časti o zaplatenie 174,12 eur s prísl. z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalovanej trovy tohto konania v celom rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 1.874,67 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 3.5.2016 až do zaplatenia spolu s trovami tohto konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu ako nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 26.8.2015 zmluvu o pôžičke pod č. 6214671. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku v sume 2.000,- eur a túto sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi po dobu 60 mesiacov v mesačných splátkach po 55,83 eur + sadzba poistenia 1,62 eur, teda splátka s poistením 57,45 eur pri RPMN 25% a fixnej úrokovej sadzbe taktiež 25% ročne s tým, že celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť, činila 3.349,80 eur.
3. Žalovaná podmienky zmluvy o pôžičke nedodržala a túto riadne a včas nesplácala. Z vyššie uvedenej sumy uhradila iba čiastku 453,35 eur. Žalobca dňa 27.2.2016 predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, dňa 19.4.2016 žalobca úver zosplatnil. Ku dňu podania žaloby, t.j. k 21.2.2019 dlh činí 1.874,67 eur.
4. V predmetnej veci súd dňa 3.5.2019 vydal platobný rozkaz a voči nemu žalovaná podala odpor. V podanom odpore žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodov vznesenia námietky premlčania uplatneného žalobného nároku. Poukázala na to, že v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru začína plynúť premlčacia doba nie od omeškania celej zosplatnenej pohľadávky a teda nie od momentu účinnosti zosplatnenia, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, keďže tak je to zreteľne uvedené v zákone. Malo by ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok zásady, upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka, spočívajúcej v tom, že je relevantné posúdenie toho, kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát.
5. Zo spomínaného listu zo dňa 27.4.2014, ktorým došlo k zosplatneniu úveru, vyplýva, že žalovaná v tom čase bola v omeškaní so splátkami 161 dní, čo znamená, že neuhradila osem splátok, a to ešte prvú splátku za mesiac november 2015, pričom splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá 20. deň v mesiaci, preto trojročné obdobie treba počítať od 20.11.2015 a uplynulo dňa 20.11.2018 a keďže žaloba bola na súde uplatnená 21.2.2019, považovala nárok za premlčaný.
6. Podaním zo dňa 3.6.2019 došlo k zmene strany sporu na strane žalobcu, o ktorej rozhodol súd uznesením zo dňa 26.6.2019 tak, že pripustil zmenu žalobcu zo Všeobecnej úverovej banky, a.s. na terajšieho žalobcu spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
7. Právny zástupca žalobcu k podanému odporu a vznesenej námietke premlčania zaujal stanovisko vo svojom vyjadrení zo dňa 18.9.2019, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru nedošlo k premlčaniu uplatnenej pohľadávky a vychádza zo skutočnosti, že rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatení celej pohľadávky nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Ak svoju povinnosť nesplní, dostáva sa do omeškania a veriteľ je oprávnený vymáhať celý zostatok nesplateného dlhu žalobou. Premlčacia doba vo vzťahu k celej neuspokojenej pohľadávke tak začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok. Poukázal na to, že platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t.j. na prvú nesplatenú). Žalobca ako veriteľ tak má právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t.j. tej, ktorú si sám určí. Zároveň poukázal taktiež na ustanovenia predmetnej zmluvy o pôžičke a na skutočnosť, že na základe predžalobnej upomienky z 27.2.2016 nedošlo k náprave finančnej disciplíny u žalovanej, preto pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru dňa 19.4.2016, o čom žalovanú informoval dňa 27.4.2016. Keďže žaloba bola podaná 21.2.2019, mal za to, že bola podaná v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe.
7. Týmto podaním žalobca zároveň zobral v časti o zaplatenie 174,12 eur žalobu späť a upravil jej petit tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.755,- eur spolu s 5% úrokom z omeškania
- zo sumy 1.841,55 eur od 3.5.2016 do 21.2.2019,
- zo sumy 1.820,55 eur od 22.2.2019 do 21.3.2019,
- zo sumy 1.790,55 eur od 22.3.2019 do 25.4.2019,
- zo sumy 1.760,55 eur od 26.4.2019 do 22.5.2019,
- zo sumy 1.730,55 eur od 23.5.2019 do 27.6.2019 a
- zo sumy 1.700,55 eur od 28.6.2019 až do zaplatenia.
8. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Strany v konaní sa vytýčeného pojednávania dňa 7.11.2019 nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili, súd preto v zmysle § 180 CSP konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
9. Podľa ust. § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
10. Právny predchodca žalobcu spoločnosť VÚB, a.s. ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 26.8.2015 zmluvu o pôžičke č. 6214671. Na základe tejto pôžičky žalobca poskytol žalovanej sumu 2.000,- eur pri fixnej úrokovej sadzbe 25%, RPMN 25%, priemernej hodnote RPMN 18,01% a žalovaná sa túto pôžičku zaviazala vrátiť po dobu 60 mesiacov, počnúc dňom 20.9.2015 vždy k 20. toho - ktorého mesiaca až do augusta 2020. Výška splátky činila 55,83 eur, pričom mesačná výška poistenia činila 1,62 eur, takže splátka s poistením spolu 47,45 eur. Celkové náklady spotrebiteľa mali predstavovať sumu 1.349,80 eur a celková čiastka, ktorú žalovaná mala na úhradu pôžičky zaplatiť 3.349,80 eur.
11. Žalovaná svoju povinnosť, vyplývajúcu z tejto zmluvy o pôžičke riadne a včas neplnila a tým porušila podmienky predmetnej zmluvy. Z celkovej sumy uhradila iba sumu 453,35 eur.
12. Žalobca listom zo dňa 27.2.2016 vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok a zároveň ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého dlhu. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, dňa 19.4.2016 žalobca úver zosplatnil, o čom informoval žalovanú listom zo dňa 27.4.2016. Celkový dlh žalovanej činí 1.874,67 eur a pozostáva z istiny v sume 2.294,90 eur, nákladov na vymáhanie 33,12 eur mínus prijaté úhrady v sume 453,35. Po podaní žaloby žalovaná uhradila 141,- eur v období od 21.2.2019 do 27.6.2019 a zároveň žalobca v časti o zaplatenie 33,12 eur titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky zobral späť, teda v celkovej sume 174,12 eur.
13. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa ust. § 145 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
15. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania, súd preto v tejto časti konanie vo veci zastavil.
16. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
17. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
22. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná
premlčacia doba plynie samostatne. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh.
23. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok, ustanovených v § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom. Situácia sa tak zmení, ak veriteľ účinne uplatní zosplatnenie celej pohľadávky naraz.
24. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 Občianskeho zákonníka špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Neplatí teda odo dňa, keď sa toto právo mohlo vykonať po prvýraz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Podľa vety druhej, v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre splátky, ktoré majú byť splatné v budúcnosti, premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka); avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej sa toto právo využíva, čo je v prejednávanej veci kľúčové. Ak teda veriteľ účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu predčasnej splatnosti dlhu došlo.
25. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje § 565 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Podľa neho je strata výhody splátok podmienená splnením, že musí ísť aj o a) spotrebiteľskú zmluvu, b) strata výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva veriteľa. veriteľ môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania dlžníka so zaplatením splátky. c) veriteľ upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky.
26. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na jednorazové zaplatenie celej pohľadávky naraz. V danom prípade právny predchodca žalobcu zaslal žalovanej dňa 27.2.2016 predžalobnú upomienku. Vyzval ju na úhradu dlžných splátok a zároveň upozornil na upozornenie možnosti predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná však dlžné splátky neuhradila, preto listom zo dňa 19.4.2016 žalobca úver zosplatnil a informoval o tom žalovanú dňa 27.4.2016. Veriteľ, teda žalobca, právo okamžitej úhrady celého dlhu odvodil od splatnosti splátky za mesiac 12/2015, čo je zrejmé z predžalobnej upomienky zo dňa 27.2.2016, kde je uvedené: „Upozorňujem Vás, že ak do 5.4.2016 nedôjde k úhrade splátky, splatnej v mesiaci 12/2015, bude žalobca oprávnený úver zosplatniť.“ Táto skutočnosť znamenala, že žalobcovi začala plynúť premlčacia doba 20.12.2015, keďže zročnosť tejto pohľadávky už nastala a nezaplatenie tejto splátky spôsobila zročnosť celého dlhu najneskôr dňa 21.1.2016.
27. Žalobca uplatnil nárok na súde žalobou zo dňa 21.2.2019, teda po zákonnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia lehota tak začala plynúť od zročnosti nesplnenej splátky, teda najneskôr od 21.1.2016 a uplynula 21.1.2019 a nie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže žaloba bola na súde podaná oneskorene, súd preto prihliadol k vznesenej námietke premlčania a žalobu v celom rozsahu zamietol.
28. Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa ust § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. V danom prípade žalovaná mala v konaní plný úspech, súd preto zaviazal žalobcu aj na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.