Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-15S/38/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: M.M.K., s. r. o., so sídlom Kríková 10, 821 07 Bratislava, IČO: 44 158 785, právne zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 50 217 020, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100422660/2023 zo dňa 26.01.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.04.2023, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu zo dňa 10.04.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 09.04.2023 (ďalej len „žaloba“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100422660/2023 zo dňa 26.01.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 101665863/2022 zo dňa 03.06.2022, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018 vo výške X.XXX,XX eur.

2. Žalobca návrhom na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 10.04.2023 (ďalej len „návrh“) požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku, a to s odkazom na v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“). Žalobca v návrhu uviedol, že je daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Potrebu priznania odkladného účinku žaloby žalobca odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody, ktoré budú pre žalobcu predstavovať vážny nenapraviteľný následok. Existenciou napadnutého rozhodnutia, ktorá je spojená s rozhodnutiami správcu dane priamym exekučným titulom na majetok žalobcu sa žalobca dostal do situácie, pri ktorej v rámci výkonu napadnutého rozhodnutia nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky v celom rozsahu, a to nielen vo vzťahu k príslušnému správcovi dane, ale najmä vo vzťahu k obchodným partnerom a zamestnancom. Žalobca sa výkonom exekučného daňového práva stane nielen platobne neschopným, ale pre svojich obchodných partnerov aj nedôveryhodným subjektom pre akúkoľvek ďalšiu spoluprácu. Žalobca uviedol, že hrozba je viac ako reálna. Vymáhanie akejkoľvek sumy v dnešnej ťažkej, finančne náročnej dobe, poznačenej rôznymi krízami, infláciou, ekonomicky katastrofálnou prognózou a v dobe hospodárskych dozvukov COVID-19 by sa závažným, ba až priam likvidačným spôsobom zasiahlo do majetkových práv žalobcu a ohrozilo výkon jeho podnikateľskej činnosti (nemožnosť vyplácania miezd, nákup tovaru, úhradu záväzkov voči obchodným partnerom).

3. K návrhu za žalovaný vyjadril podaním zo dňa 19.01.2024, v ktorom uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu skutočne hrozila závažná ujma, finančná či hospodárska škoda, prípadne iný následok, ktorý by vážne ohrozil jeho ekonomická činnosť. Žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu zamietol.

4. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn.: .

5. Podľa , v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

6. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

8. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe posúdil ako nedôvodný, pretože neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie v súlade s . Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecnými tvrdeniami o tom, že mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, avšak bez toho, aby vznik uvedených skutočností relevantne preukázal. Správny súd podčiarkuje, že žalobca je povinný preukázať vznik škody a nemôže odkazovať na hypotetické možnosti, ktoré nenastali a možno ani nenastanú. Zároveň tvrdenia žalobcu o vzniku možnej daňovej exekúcie nie sú spôsobilým predpokladom na priznanie odkladného účinku. Žalobca nepreukázal, či správca dane voči nemu začal daňovú exekúciu, či dochádza k obmedzeniu realizácie s jeho majetkom a či dochádza k nútenému vymoženiu vyrubenej dane. Žalobca tak znova prezentuje hypotetické skutočnosti, ktoré samé o sebe nepredpokladajú potrebu nariadenia odkladného účinku. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku – jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na hypotetické následky nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku žalobe.

12. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn.: zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

13. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 14. Vzhľadom na to, že žalobca neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení , preto správny súd v súlade s ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

15. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť / /.