Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_85P-49-2023.pdf
PDF · 93.44 KB
Case nature
Area
Subarea
85P/49/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťa rodičov: matky C. D., nar.XX.X.XXXX, bytom E. F. XXX/X, G. - H. a otca A. B., nar.XX.X.XXXX, bytom I. J. K. L. XX, XXXX J., M., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok F. C. G. N., sp. zn.: XXX/XX/XXXX - XX zo dňa 19.4.2011, v časti výroku rozsudku upravujúcej vyživovaciu povinnosť otca k maloletému A. B., nar.XX.XX.XXXX takto:
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. sumou XXX EUR mesačne, vždy do 15.dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 6.9.2023 do budúcna.
III. Dlžné výživné na maloletého A. za obdobie od 6.9.2023 do 4.9.2024 spolu v sume 2.028,76 EUR je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletého dieťaťa do 30 dní od doručenia rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého A. B., nar.XX.XX.XXXX podala na tunajšom súde dňa 6.9.2023 návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa zo strany otca, s odôvodnením, že od doby posledného určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu sa výrazne zvýšili výdaje na maloletého, v súvislosti s jeho rastom, vzdelávaním, mimoškolskými aktivitami a ďalšími odôvodnenými potrebami dieťaťa. Výživné na maloletého bolo určené v minimálnej výške. Matka navrhla zvýšiť výživné na sumu 100 EUR mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Na pojednávaní konanom dňa 4.9.2024 navrhla určiť výživné vo výške 200 EUR mesačne, od podania návrhu do budúcna, s poukazom na odôvodnené potreby maloletého A..
2. Otec maloletého A. žije dlhodobo v M., kde si aj preberá súdne písomnosti. So súdom komunikoval písomne, v emailovom podaní zo dňa 2.11.2023 doručenom súdu 3.11.2023 uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, vzhľadom na veľmi vysokú infláciu v M. a vzhľadom nato, že už dlhšiu dobu nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť zo zdravotných dôvodov. Uviedol, že poberá minimálny invalidný dôchodok vo výške 1.900 EUR. Vo vyjadrení otec vyčíslil svoje mesačné výdaje a predložil čiastočné výpisy z bankového účtu. Otec žiadal odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 25.3.2024, následne žiadal odročenie ďalšieho pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 3.6.2024. Súd pojednávanie vytýčil na deň 4.9.2024 a dňa 5.8.2024 bolo súdu doručené emailové podanie otca, v ktorom uviedol, že už nepoberá invalidný dôchodok, je evidovaný na úrade práce a poberá dávku vo výške 67,27 EUR denne. Súčasne uviedol, že dúfa, že jeho zdravotný a finančný stav mu umožnia sa na pojednávanie dostaviť. Dňa 3.9.2024 bolo súdu doručené emailové podanie otca, ktorým sa ospravedlňuje z neúčasti
na pojednávaní, kvôli nedostatku financií. Súčasne uviedol, že poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 1.700 EUR a trvá na svojom vyjadrení.
3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca a vyhovieť návrhu matky v celom rozsahu, nakoľko od doby posledného určenia vyživovacej povinnosti sa u maloletého A. podstatne zmenili pomery.
4. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti riadne a včas predvolaného otca, vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ako aj obsahom spisu F. C. G. N., sp. zn. XXX/XX/XXXX a zistil tento skutočný stav vo veci:
5. Rozsudkom F. C. G. N., sp. zn. XXX/XX/XXXX - XX zo dňa 19.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.5.2011, súd zveril maloletého A. B., nar.XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca maloletého zaviazal na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému A. vo výške 30% životného minima vždy do 15.dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám matky.
6. Matka maloletého A. žije na adrese trvalého bydliska, v jednoizbovom nájomnom mestskom byte, v spoločnej domácnosti so svojou sestrou I. D. a maloletým synom A.. Vedú spoločnú domácnosť. Matka je poberateľkou opatrovateľského príspevku na sestru I. D., aktuálne vo výške 615 EUR mesačne. Tento opatrovateľský príspevok poberá približne 2 roky. Predtým matka pracovala ako upratovačka v spoločnosti O., C.. Košice, príjem z tejto pracovnej činnosti uviedla vo výške 300 EUR mesačne. Matka poberá rodinné prídavky na maloletého A. z M., vo výške 1.400 EUR polročne, čo je približne vo výške 230 EUR mesačne. Iný príjem matka nemá. Sestra, s ktorou matka žije v spoločnej domácnosti, poberá invalidný dôchodok vo výške 390 EUR mesačne. Iné príjmy do domácnosti matka neuviedla.
7. Matka platí náklady na bývanie -SIPO 232 EUR mesačne, mobil 47 EUR mesačne, internet 30 EUR mesačne, Magio TV 21 EUR mesačne. Spotrebné úvery, ktoré matka uviedla vo svojom písomnom vyjadrení dňa 7.11.2023, už zaplatila. Na stravu do domácnosti uviedla matka výdaje vo výške 350 EUR mesačne, na stravovanie syna 100 EUR mesačne. 8. Maloletý A. je žiakom 2.ročníka denného štúdia na Strednej odbornej škole priemyselných technológií v Košiciach - Šaci, pričom sa jedná o štvorročné štúdium, ktoré bude ukončené maturitou. Študuje odbor programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení. V škole sa mu darí, je tam spokojný. Matka má zvýšené výdaje na začiatku školského roka, na zabezpečenie školských pomôcok a potrieb pre maloletého, na zaplatenie poplatkov, a to až do 80 EUR. Na oblečenie na maloletého uviedla matka výdaje približne 100 EUR mesačne. Podľa vyjadrenia matky je maloletý A. zdravý.
9. Matka uviedla, že otec maloletého A. na dieťa prispieva sumou 30 EUR mesačne. Iným spôsobom sa na jeho výžive nepodieľa. Matke ani maloletému iné financie neposkytuje, neposiela ani peniaze, ani dieťaťu nezabezpečuje žiadne vecné plnenia. Maloletému nekupuje ani príležitostné darčeky, na narodeniny, meniny či P.. S maloletým A. nie je otec v kontakte dlhodobo, a to aj napriek tomu, že maloletý A. bol v M. navštíviť svoju starú matku zo strany otca, s otcom sa však nestretol.
10. Podľa vyjadrenia matky otec maloletého A. žije v M. dlhodobo, približne 20 rokov, podľa vedomostí matky je rozvedený, ale žije so ženou, s ktorou má tri maloleté deti, najstaršie vo veku asi 11 rokov. Bližšie informácie o otcovi maloletého matka uviesť nevedela.
11. Kolízny opatrovník s otcom maloletého dieťaťa komunikoval iba telefonicky, vo svojom vyjadrení poukázal na rodinné prídavky, ktoré matka na maloletého poberá z M. a ktoré sú podstatne vyššie, ako na C..
12. V emailovom podaní otec maloletého uviedol tieto svoje výdaje: podnájom a energie 450 EUR mesačne, pôžička 130 EUR mesačne, leasing 445 EUR mesačne, paušál 60 EUR mesačne, pohonné hmoty 250 EUR mesačne, drogéria 100 EUR mesačne, poistka 130 EUR mesačne, alimenty určené belgickým súdom 300 EUR mesačne, spolu 1.865 EUR mesačne, plus 30 EUR výživné matke maloletého A.. Niektoré svoje výdaje otec maloletého zdokladoval výpismi z bankového účtu. Zdokladoval aj výšku dôchodku, ktorú mu vypláca zdravotná poisťovňa v Belgicku (č.l.82 spisu), vo výške 1.947,92 EUR. V podaní zo dňa 3.9.2024 uviedol, že je evidovaný na úrade práce a poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 1.700 EUR mesačne. Svoje tvrdenie otec ničím nepreukázal, ani
súdu neuviedol skutočnosti, prečo už nepoberá invalidný dôchodok a prečo nie je zamestnaný. Okrem výpisov z účtu, ktoré mali deklarovať výdaje otca, otec maloletého dieťaťa svoje majetkové a príjmové pomery nezdokladoval.
13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd zistil, že od poslednej súdnej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. B. v roku 2011 došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletého A.. V čase posledného súdneho rozhodnutia maloletý A. bol v celodennej starostlivosti matky, toho času je žiakom strednej školy. Z toho vyplýva, že maloletému A. vyšším vekom a stupňom vzdelania sa aj podstatne zvýšili náklady vynakladané na jeho výživu - stravovanie, ošatenie, uspokojovanie ďalších nevyhnutných osobných, školských a záujmových potrieb, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať obaja rodičia. Zvýšenie životných nákladov na výchovu a výživu maloletého nezaopatreného dieťaťa je objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe odôvodňuje zmenu výšky výživného.
16. U matky sa pomery od poslednej úpravy v tom, že v čase poslednej súdnej úpravy poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 240 EUR mesačne a mala ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére A. D., nar.X.X.XXXX, ktorá je už toho času plnoletá, samostatná. Otec sa súdneho pojednávania v konaní v roku 2011 nezúčastnil, podľa vyjadrenia matky už v tom čase bol v Belgicku, jeho vtedajšie bydlisko súd nezistil, nezistil ani jeho príjmové a majetkové pomery v tomto období.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
23. Pri určení zvýšeného výživného zo strany otca, ako povinného rodiča vychádzal v danom prípade súd z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov i odôvodnených potrieb nezaopatreného dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie) aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t.j. sú to všetky nevyhnutné potreby, ktoré v súčasnosti vyžaduje život kultúrneho človeka. Ak to životná úroveň povinného rodiča dovoľuje, treba do výšky výživného zohľadniť aj výdaje dieťaťa na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, kurzy a podobne.
24. Odôvodnené potreby dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa v určitom veku a stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, ak netvoria špecifiká napríklad v prípade zhoršeného zdravotného stavu, alebo zvýšených výdajov napríklad na nadštandardné vzdelávanie, či vrcholový šport, sú to všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Spravidla je potrebné dokazovať výdaje, ktoré rámec bežných potrieb vybočujú.
25. Výživné pre maloletého A. súd určil vo výške 200 EUR mesačne, a to od podania návrhu matky, do budúcna, nakoľko túto sumu považuje súd za primeranú možnostiam a schopnostiam otca, ako povinného rodiča, ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Otec má celkom 4 vyživovacie povinnosti (tri maloleté deti pochádzajúce z manželstva otca, ich rodné listy síce otec nepredložil, avšak túto skutočnosť potvrdila aj matka maloletého A.). Podľa aktuálnej metodiky určenej na výpočet výživného je odporúčaná výška výživného pri štyroch vyživovaných deťoch a podľa veku a stupňa vzdelania u maloletého A. (vek 17 rokov, stredná škola ) vo výške 13% netto príjmu povinného rodiča, čo u otca zo sumy 1.700 EUR netto príjmu je to suma až 221 EUR mesačne. Súd určil výživné pod túto hranicu, s poukazom na to, že matka navrhla výživné v sume 200 EUR mesačne. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd poukazuje na výdaje otca, ktoré súdu uviedol, ako výdaje na mobilný telefón, leasingové splátky, či pôžička a to až vo výške 635 EUR mesačne, to sú výdaje otca, ktoré nevyhnutné nie sú a ktoré nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou otca. Tie výdaje iba deklarujú životnú úroveň otca. Na životnej úrovni otca sa má podieľať aj jeho nezaopatrené dieťa, pričom otec maloletého deklaruje svoju aktuálnu životnú úroveň vo výške 67 EUR denne a na výživu maloletého A. posiela 30 EUR mesačne, čo nie je v súčasnej dobe ani vo výške minimálneho výživného určeného zákonom. Ďalej súd poukazuje na to, že každý povinný rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu, je povinný si usporiadať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby nebola ohrozená vyživovacia povinnosť maloletého dieťaťa. Otec súdu neuviedol, z akých dôvodov už nie je poberateľom invalidného dôchodku, ani nedeklaroval žiadne svoje prípadné zdravotné obmedzenia, ktoré by mu mali brániť nájsť si zamestnanie, primerané jeho možnostiam a schopnostiam a adekvátne podľa trhu práce v prostredí, kde býva. Preto je súd názoru, že výživné vo výške 200 EUR mesačne na maloletého A., zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, podľa jeho veku na hranici dospelosti a stupňu jeho vzdelania, ako aj príjmovým možnostiam a schopnostiam otca ako povinného rodiča.
26. Súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca ako povinného rodiča počnúc dňom podania návrhu matky, t.j. od 6.9.2023, vo výške dlžného mesačného výživného 170 EUR mesačne, keďže otec platil výživné vo výške 30 EUR mesačne. Za obdobie od 6.9.2023 do vyhlásenia rozsudku do 4.9.2024, t.j. za 11 mesiacov a 28 dní je to suma dlžného výživného vo výške 2.028,76 EUR. Súd otca zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 30 dní od doručenia rozsudku, t.j. v dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehote a to s poukazom na to, že otec deklaroval svoj aktuálny mesačný príjem, ktorý je nižší, ako dlžné výživné, aby mal otec čas zabezpečiť si finančné prostriedky na úhradu dlhu matke. Súd poukazuje na ust. § 44 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súdu rozsudky o výživnom vykonateľné doručením.
27. Zároveň súd poukazuje na to, že vyplácané rodinné prídavky matke na maloleté dieťa sú štátnymi sociálnymi dávkami, ktoré čiastočne matke pokrývajú výdaje na maloleté dieťa, avšak ich vyplácanie nenahrádza plnenie vyživovacej povinnosti otca. Otec maloletého dieťaťa by si mal uvedomiť, že suma, ktorou doposiaľ na výživu maloletého A. prispieval (30 EUR mesačne), nepokrýva ani len nevyhnutné potreby dieťaťa a nie je ani len minimálnym mesačným výživným určeným podľa platného zákona. Nebolo preukázané, že by sa otec nejako ináč podieľal na výžive dieťaťa, dieťaťu otec nič iné neplatí, nekupuje mu, nestará sa o neho, ba o dieťa neprejavuje žiadny kvalifikovaný záujem. Preto vyjadrenie otca, že matke majú postačiť na výživu maloletého A. rodinné prídavky, ktoré matka poberá, je v tomto
prípade nezodpovedným postojom otca. Otec sa s matkou ani nepokúsil dohodnúť na zvýšenom výživnom na maloletého v primeranej sume.
28. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutočný stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
29. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.