Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/365/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu MINIHOTOVOST, SE, so sídlom námestie T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211, proti žalovanému JY., o zaplatenie 72 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku -28 zo 7.9.2018 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu spolu sumu 72 € s prísl. - úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100 € od 19.1.2015 do 10.2.2015, t.j. 0,3 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 72 € od 11.2.2015 do zaplatenia a zmluvnej pokuty v sume 12 €. Uplatnená pohľadávka v istine, podľa jej skutkového vymedzenia v žalobe, vznikla zo zmluvy o úvere č. 449987 zo dňa 28.6.2014, uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, a.s. ako veriteľom a žalovaným v hmotnoprávnom postavení dlžníka (ďalej tiež len „úverová zmluva“), na základe ktorej MINIHOTOVOSŤ, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky v sume 100 €, ktoré sa zaviazal vrátiť spolu s dohodnutou odplatou vo výške 28 € v lehote splatnosti najneskôr do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaný si podľa tvrdenia žalobcu svoj záväzok z úverovej zmluvy podľa dohodnutých podmienok nesplnil riadne a včas v zmysle uzatvorenej zmluvy, preto sa jeho dlh stal splatným dňa 11.1.2015. V zmysle čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) žalobca vyzýval žalovaného na úhradu záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS správ alebo e-mailov, na ktoré žalovaný nereagoval, pričom išlo o 4 upomienky, na základe čoho žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi 12 €. Ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaný uhradil žalobcovi 28 € dňa 10.2.2015. Žalobca si súčasne uplatnil voči žalovanému zákonný úrok z omeškania.

2. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia , o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, (ďalej len ), , , , , (ďalej len ), , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne posúdil záväzkový vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský a prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným poukazujúc na ust. a dospel k záveru o premlčaní uplatneného nároku. Zistil, že

právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 100 € pri dojednaných celkových nákladoch 28 €. Spolu sumu 128 € bol žalovaný povinný zaplatiť do 28 dní od poskytnutia peňažných prostriedkov. Vo svojej argumentácii, odvolávajúc sa na listinné dôkazy, súd konštatoval, že peňažné prostriedky vo výške 100 € boli žalovanému poskytnuté dňa 30.6.2014, uplynutím ktorého začala žalovanému plynúť lehota na plnenie v rozsahu 28 dní a následne uplynutím tejto lehoty sa stal splatným záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver v jeho celkovej výške. Súd neprihliadol na dátum splatnosti 11.1.2015 uvedený v žalobe s odôvodnením, že jednak žalobca v konaní skutkovo netvrdil, že by medzi zmluvnými stranami došlo k predĺženiu lehoty dojednanej splatnosti, jednak žalovaný skutkovo rozporoval zmenu dátumu splatnosti dlhu poukazujúc na to, že nemá vedomosť o žiadnom platnom úkone, ktorý by uskutočnil a ktorý by lehotu splatnosti zmenil a navyše žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že bol naplnený postup upravený podľa bodu 21. VPPÚ. Súd preto stanovil splatnosť dlhu žalovaného na dátum 29.7.2014 (t.j. po uplynutí 28 dní odo dňa nasledujúcom po dátume 30.6.2014 ako dátume poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému) a konštatoval, že žalobca si mohol uplatniť svoj nárok súdnou cestou najskôr od 30.7.2014, od tohto dátumu začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 1.8.2017. Žalobca uplatnil svoj nárok súdnou cestou až žalobou doručenou súdu 19.12.2017, teda po uplynutí premlčacej lehoty, a preto žalovaný dôvodne vzniesol voči námietku premlčania, na ktorú súd musel prihliadol a žalobu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s tak, že ich náhradu stranám sporu nepriznal, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému v konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacieho dôvodu podľa a , t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby ho odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní mal žalobca výhrady voči správnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie a namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil premlčanie jeho nároku. Poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená elektronickými prostriedkami na základe predchádzajúcej elektronickej žiadosti žalovaného, tak ako to vyplýva z listinných dôkazov priložených k žalobe. Podľa bodu 21. VPPÚ má spotrebiteľ právo požiadať o predĺženie lehoty splatnosti o dodatočnú lehotu v dĺžke 7, 14, 21 alebo 28 dní, a to odoslaním žiadosti o zmenu zmluvy v užívateľskom konte alebo e-mailom na adresu info@minipozicka.sk <mailto:info@minipozicka.sk> za podmienok uvedených na webovskej stránke, pričom prijatie žiadosti o zmenu má právne účinky zmeny zmluvy vo forme dodatku k nej. Pôvodná splatnosť úveru v prejednávanej veci bola dojednaná na deň 29.7.2014, avšak žalovaný elektronickou formou požiadal o predĺženie splatnosti poskytnutého úveru, a to celkovo 5x, pričom mu bolo zo strany žalobcu vyhovené a lehota splatnosti bola predĺžená na deň 11.1.2015. Táto skutočnosť žalobcovi vyplýva z interného informačného systému. Nárok žalobca uplatnil na súde dňa 19.12.2017, teda v rámci plynutia 3 - ročnej premlčacej lehoty.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a poukázal na rozpor s ust. , keďže žalobca v odvolaní použil prostriedky procesného útoku, ktoré mohol využiť už pri prvostupňovom konaní. Argumentoval, že žalobca neuviedol počas konania pred súdom prvej inštancie žiadne dôkazy, ktorý by potvrdzovali uzatvorenie platného právneho aktu, ktorým by sa lehota splatnosti pôžičky mala meniť, a preto podľa jeho názoru neuniesol dôkazné bremeno. K bodu 21. VPPÚ uviedol, že žalobca nedodal dôkazy, kedy boli vykonané úhrady, na základe ktorých mala byť lehota splatnosti posunutá. Okrem toho vyjadril názor, že takýto spôsob zmeny zmluvy, resp. vykonania právneho úkonu nespĺňa podmienku , pretože neumožňuje zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, o čom svedčí aj fakt, že žalobca takýto obsah ako dôkaz doposiaľ nedoložil. K ostatným skutočnostiam uvádzaným žalobcom odkázal na svoje vyjadrenia v odpore k platobnému rozkazu.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( v spojení s ust. ) oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.11.2019 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. .

7. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

8. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení a nasl. .

9. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10. Logickým predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. , podstata ktorého spočíva v nesprávnosti skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov je, aby v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec bol navrhnutý a zákonom predpokladaným spôsobom i vykonaný taký dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol v skutkových záveroch prvoinštančného súdu premietnutý. Žalobca za takýto dôkaz v odvolaní označil interný informačný systém, z ktorého mu malo byť zrejmé, že žalovaný ho elektronickou formou požiadal o predĺženie splatnosti poskytnutého úveru celkovo 5 krát. Podľa obsahu žaloby žalobca v jej prílohe súdu predložil celkovo 5 písomností

- 1/ plnomocenstvo, 2/ výpis z obchodného registra, 3/ zmluvu o spotrebiteľskom úvere, 4/ všeobecné úverové podmienky a 5/ platobný rozkaz. Všetky tieto písomnosti sú podľa zistenia odvolacieho súdu v spise riadne zažurnalizované. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný bol povinný vrátiť celkovú čiastku v sume 128 € do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Zo žaloby nebolo zrejmé, kedy žalobca poskytol úver žalovanému a k žalobe nebola priložená žiadosť žalovaného o predĺženie splatnosti úveru, pričom táto skutočnosť nevyplýva ani zo žiadnej písomnosti predloženej žalobcom. Napokon nepridáva na presvedčivosti tohto tvrdenia žalobcu ani fakt, že takúto písomnosť nepredložil ani v odvolacom konaní, hoci by na ňu so zreteľom na všetky okolnosti odvolací súd i tak nemohol prihliadať v zmysle ust. (novoty v odvolacom konaní).

11. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách ďalšieho uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust , nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o premlčaní nároku z úverovej zmluvy. So zreteľom na dôvod, na podklade ktorého prvoinštančný súd k tomuto záveru dospel, sa stala pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v intenciách odvolateľom uplatneného odvolacieho dôvodu v odvolacom konaní kľúčovou otázka splatnosti úveru.

12. Podľa právnej teórie pod premlčaním práva rozumieme oslabenie práva spočívajúce v tom, že po uplynutí premlčacej lehoty, v ktorej sa právo neuplatnilo, súd nemôže priznať veriteľovi premlčané právo, ak dlžník vznesie námietku premlčania. Pre určenie dĺžky premlčacej doby ako aj pre určenie začiatku jej plynutia je rozhodujúce zistenie, či zákon pre daný právny vzťah neupravuje premlčaciu dobu inak, t.j. či platí všeobecná premlčacia doba podľa a zistenie, či jej začiatok je daný ustanovením (kedy bolo možné právo uplatniť po prvý raz - actio nata), alebo či začiatok plynutia premlčacej doby nie je v zákone upravený odlišne. Vo všeobecnosti platí, že ak zákon neustanovuje inak, platí všeobecná právna úprava ( ). Okamih, kedy je možné právo vykonať po prvý raz, treba rozumieť ako

možnosť uplatniť právo spôsobom, ktorým právny poriadok umožňuje realizáciu práva vynútiť verejnou mocou, teda podaním žaloby na súd. Actio nata je spravidla spájaná so splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením, bez ohľadu na to, ako dlh vznikol. Pre tento okamih nie sú rozhodujúce subjektívne skutočnosti na strane oprávneného subjektu ale to, či z hľadiska objektívnych skutočností už nastal rozhodujúci okamih, kedy bolo možné právo vykonať po prvýkrát. Splatnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.

13. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vychádzal z ust. , toto ustanovenie správne vyložil a na prejednávanú vec aplikoval, správne ustálil začiatok plynutia premlčacej doby splatnosťou úveru. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný mal uhradiť celkovú čiastku úveru 128 € do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky dňa 30.6.2014, teda splatnosť úveru nastala 29.7.2014, pričom žalobca si najskôr mohol uplatniť svoj nárok súdnou cestou dňa 30.7.2014 a zároveň od tohto dátumu mu začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 30.7.2017. Žaloba bola doručená súdu dňa 19.12.2017, teda po uplynutí premlčacej doby, keďže žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal predĺženie lehoty splatnosti úveru.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v napadnutej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , , a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, neboli zistené ani žiadne vady v zmysle a , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Súd prvej inštancie jasne, dostatočne a logicky vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol a závery, ktoré prijal, primerane a zrozumiteľne vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

16. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Odvolací súd preto rozsudok ako vecne správny podľa , potvrdil.

17. V odvolacom konaní mal žalovaný plný procesný úspech, a preto by mu prislúchala náhrada trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal (, ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).