Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-365-2018.pdf
PDF · 98.65 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/365/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu MINIHOTOVOST, SE, so sídlom námestie T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211, proti žalovanému JY., o zaplatenie 72 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 19Csp/302/2017-28 zo 7.9.2018 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu spolu sumu 72 € s prísl. - úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100 € od 19.1.2015 do 10.2.2015, t.j. 0,3 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 72 € od 11.2.2015 do zaplatenia a zmluvnej pokuty v sume 12 €. Uplatnená pohľadávka v istine, podľa jej skutkového vymedzenia v žalobe, vznikla zo zmluvy o úvere č. 449987 zo dňa 28.6.2014, uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, a.s. ako veriteľom a žalovaným v hmotnoprávnom postavení dlžníka (ďalej tiež len „úverová zmluva“), na základe ktorej MINIHOTOVOSŤ, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky v sume 100 €, ktoré sa zaviazal vrátiť spolu s dohodnutou odplatou vo výške 28 € v lehote splatnosti najneskôr do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaný si podľa tvrdenia žalobcu svoj záväzok z úverovej zmluvy podľa dohodnutých podmienok nesplnil riadne a včas v zmysle uzatvorenej zmluvy, preto sa jeho dlh stal splatným dňa 11.1.2015. V zmysle čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) žalobca vyzýval žalovaného na úhradu záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS správ alebo e-mailov, na ktoré žalovaný nereagoval, pričom išlo o 4 upomienky, na základe čoho žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi 12 €. Ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaný uhradil žalobcovi 28 € dňa 10.2.2015. Žalobca si súčasne uplatnil voči žalovanému zákonný úrok z omeškania.
2. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 1, § 12 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), § 40 ods. 4, § 52 ods. 1, § 563, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 1 ods. 3 písm. l/, § 24, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne posúdil záväzkový vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský a prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným poukazujúc na ust. § 101 OZ a dospel k záveru o premlčaní uplatneného nároku. Zistil, že
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 100 € pri dojednaných celkových nákladoch 28 €. Spolu sumu 128 € bol žalovaný povinný zaplatiť do 28 dní od poskytnutia peňažných prostriedkov. Vo svojej argumentácii, odvolávajúc sa na listinné dôkazy, súd konštatoval, že peňažné prostriedky vo výške 100 € boli žalovanému poskytnuté dňa 30.6.2014, uplynutím ktorého začala žalovanému plynúť lehota na plnenie v rozsahu 28 dní a následne uplynutím tejto lehoty sa stal splatným záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver v jeho celkovej výške. Súd neprihliadol na dátum splatnosti 11.1.2015 uvedený v žalobe s odôvodnením, že jednak žalobca v konaní skutkovo netvrdil, že by medzi zmluvnými stranami došlo k predĺženiu lehoty dojednanej splatnosti, jednak žalovaný skutkovo rozporoval zmenu dátumu splatnosti dlhu poukazujúc na to, že nemá vedomosť o žiadnom platnom úkone, ktorý by uskutočnil a ktorý by lehotu splatnosti zmenil a navyše žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že bol naplnený postup upravený podľa bodu 21. VPPÚ. Súd preto stanovil splatnosť dlhu žalovaného na dátum 29.7.2014 (t.j. po uplynutí 28 dní odo dňa nasledujúcom po dátume 30.6.2014 ako dátume poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému) a konštatoval, že žalobca si mohol uplatniť svoj nárok súdnou cestou najskôr od 30.7.2014, od tohto dátumu začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 1.8.2017. Žalobca uplatnil svoj nárok súdnou cestou až žalobou doručenou súdu 19.12.2017, teda po uplynutí premlčacej lehoty, a preto žalovaný dôvodne vzniesol voči námietku premlčania, na ktorú súd musel prihliadol a žalobu zamietol.
3. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu stranám sporu nepriznal, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému v konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby ho odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní mal žalobca výhrady voči správnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie a namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil premlčanie jeho nároku. Poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená elektronickými prostriedkami na základe predchádzajúcej elektronickej žiadosti žalovaného, tak ako to vyplýva z listinných dôkazov priložených k žalobe. Podľa bodu 21. VPPÚ má spotrebiteľ právo požiadať o predĺženie lehoty splatnosti o dodatočnú lehotu v dĺžke 7, 14, 21 alebo 28 dní, a to odoslaním žiadosti o zmenu zmluvy v užívateľskom konte alebo e-mailom na adresu info@minipozicka.sk <mailto:info@minipozicka.sk> za podmienok uvedených na webovskej stránke, pričom prijatie žiadosti o zmenu má právne účinky zmeny zmluvy vo forme dodatku k nej. Pôvodná splatnosť úveru v prejednávanej veci bola dojednaná na deň 29.7.2014, avšak žalovaný elektronickou formou požiadal o predĺženie splatnosti poskytnutého úveru, a to celkovo 5x, pričom mu bolo zo strany žalobcu vyhovené a lehota splatnosti bola predĺžená na deň 11.1.2015. Táto skutočnosť žalobcovi vyplýva z interného informačného systému. Nárok žalobca uplatnil na súde dňa 19.12.2017, teda v rámci plynutia 3 - ročnej premlčacej lehoty.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a poukázal na rozpor s ust. § 366 CSP, keďže žalobca v odvolaní použil prostriedky procesného útoku, ktoré mohol využiť už pri prvostupňovom konaní. Argumentoval, že žalobca neuviedol počas konania pred súdom prvej inštancie žiadne dôkazy, ktorý by potvrdzovali uzatvorenie platného právneho aktu, ktorým by sa lehota splatnosti pôžičky mala meniť, a preto podľa jeho názoru neuniesol dôkazné bremeno. K bodu 21. VPPÚ uviedol, že žalobca nedodal dôkazy, kedy boli vykonané úhrady, na základe ktorých mala byť lehota splatnosti posunutá. Okrem toho vyjadril názor, že takýto spôsob zmeny zmluvy, resp. vykonania právneho úkonu nespĺňa podmienku § 40 ods. 4 OZ, pretože neumožňuje zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, o čom svedčí aj fakt, že žalobca takýto obsah ako dôkaz doposiaľ nedoložil. K ostatným skutočnostiam uvádzaným žalobcom odkázal na svoje vyjadrenia v odpore k platobnému rozkazu.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 v spojení s ust. § 367 ods. 2 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.11.2019 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
8. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 a nasl. CSP.
9. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
10. Logickým predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, podstata ktorého spočíva v nesprávnosti skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov je, aby v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec bol navrhnutý a zákonom predpokladaným spôsobom i vykonaný taký dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol v skutkových záveroch prvoinštančného súdu premietnutý. Žalobca za takýto dôkaz v odvolaní označil interný informačný systém, z ktorého mu malo byť zrejmé, že žalovaný ho elektronickou formou požiadal o predĺženie splatnosti poskytnutého úveru celkovo 5 krát. Podľa obsahu žaloby žalobca v jej prílohe súdu predložil celkovo 5 písomností
- 1/ plnomocenstvo, 2/ výpis z obchodného registra, 3/ zmluvu o spotrebiteľskom úvere, 4/ všeobecné úverové podmienky a 5/ platobný rozkaz. Všetky tieto písomnosti sú podľa zistenia odvolacieho súdu v spise riadne zažurnalizované. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný bol povinný vrátiť celkovú čiastku v sume 128 € do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Zo žaloby nebolo zrejmé, kedy žalobca poskytol úver žalovanému a k žalobe nebola priložená žiadosť žalovaného o predĺženie splatnosti úveru, pričom táto skutočnosť nevyplýva ani zo žiadnej písomnosti predloženej žalobcom. Napokon nepridáva na presvedčivosti tohto tvrdenia žalobcu ani fakt, že takúto písomnosť nepredložil ani v odvolacom konaní, hoci by na ňu so zreteľom na všetky okolnosti odvolací súd i tak nemohol prihliadať v zmysle ust. § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní).
11. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách ďalšieho uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o premlčaní nároku z úverovej zmluvy. So zreteľom na dôvod, na podklade ktorého prvoinštančný súd k tomuto záveru dospel, sa stala pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v intenciách odvolateľom uplatneného odvolacieho dôvodu v odvolacom konaní kľúčovou otázka splatnosti úveru.
12. Podľa právnej teórie pod premlčaním práva rozumieme oslabenie práva spočívajúce v tom, že po uplynutí premlčacej lehoty, v ktorej sa právo neuplatnilo, súd nemôže priznať veriteľovi premlčané právo, ak dlžník vznesie námietku premlčania. Pre určenie dĺžky premlčacej doby ako aj pre určenie začiatku jej plynutia je rozhodujúce zistenie, či zákon pre daný právny vzťah neupravuje premlčaciu dobu inak, t.j. či platí všeobecná premlčacia doba podľa § 101 OZ a zistenie, či jej začiatok je daný ustanovením § 101 OZ (kedy bolo možné právo uplatniť po prvý raz - actio nata), alebo či začiatok plynutia premlčacej doby nie je v zákone upravený odlišne. Vo všeobecnosti platí, že ak zákon neustanovuje inak, platí všeobecná právna úprava (§ 101 OZ). Okamih, kedy je možné právo vykonať po prvý raz, treba rozumieť ako
možnosť uplatniť právo spôsobom, ktorým právny poriadok umožňuje realizáciu práva vynútiť verejnou mocou, teda podaním žaloby na súd. Actio nata je spravidla spájaná so splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením, bez ohľadu na to, ako dlh vznikol. Pre tento okamih nie sú rozhodujúce subjektívne skutočnosti na strane oprávneného subjektu ale to, či z hľadiska objektívnych skutočností už nastal rozhodujúci okamih, kedy bolo možné právo vykonať po prvýkrát. Splatnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.
13. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vychádzal z ust. § 101 OZ, toto ustanovenie správne vyložil a na prejednávanú vec aplikoval, správne ustálil začiatok plynutia premlčacej doby splatnosťou úveru. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný mal uhradiť celkovú čiastku úveru 128 € do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky dňa 30.6.2014, teda splatnosť úveru nastala 29.7.2014, pričom žalobca si najskôr mohol uplatniť svoj nárok súdnou cestou dňa 30.7.2014 a zároveň od tohto dátumu mu začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 30.7.2017. Žaloba bola doručená súdu dňa 19.12.2017, teda po uplynutí premlčacej doby, keďže žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal predĺženie lehoty splatnosti úveru.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v napadnutej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, neboli zistené ani žiadne vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
15. Súd prvej inštancie jasne, dostatočne a logicky vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol a závery, ktoré prijal, primerane a zrozumiteľne vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
16. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Odvolací súd preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
17. V odvolacom konaní mal žalovaný plný procesný úspech, a preto by mu prislúchala náhrada trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).