Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-403-2009.pdf
PDF · 80.62 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/403/2009
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 proti povinnému: S. Č., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom: S. Č. - T.-S., s miestom podnikania: V. P.Z. XXXX/XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 606,15 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Evou Uháľovou, so sídlom Exekútorského úradu: Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 255/09, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 54,43 Eur do 3 dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.05.2009, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15.05.2009, domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 606,15 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Lučenec, č. 700-2210678108-GC04/08 zo dňa 12.11.2008, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 19.12.2008.
2. Poverením č. 5606 058823 zo dňa 21.05.2009 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Evu Uháľovú, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 255/09.
3. Dňa 31.10.2019 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko zo strany oprávneného mu bolo doručené podanie, ktorým oznámil že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie nie je možné z dôvodu plynutia času v zmysle § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vykonať.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňa 15.05.2009, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie postupoval podľa § 243b ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v zmysle ktorého exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
7. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, účinného v čase vydania exekučného titulu, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
8. Pohľadávka oprávneného priznaná vyššie uvedeným rozhodnutím v zmysle §-u 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zanikla ex lege, pretože uplynula desaťročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie.
9. Inštitút preklúzie je osobitným inštitútom občianskeho práva, ktorý má za následok zánik práva. Uplynutie prekluzívnej doby má bezprostredný vplyv na samotnú existenciu subjektívneho práva. Ak sa právo neuplatní v stanovenej dobe zaniká a nezostáva ani v podobe naturálnej obligácie, to znamená, že dlžník nemôže po uplynutí prekluzívnej doby dlh už dobrovoľne plniť, nakoľko by išlo o plnenie už neexistujúceho dlhu, ktoré plnenie by malo za následok vznik povinnosti u veriteľa vrátiť takto prijaté plnenie ako bezdôvodné obohatenie.
10. V predmetnej exekúcii došlo po začatí exekučného konania k zániku práva priznaného exekučným titulom, a to uplynutím prekluzívnej lehoty. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka priznaná exekučným titulom - rozhodnutím Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Lučenec, č. 700-2210678108- GC04/08 zo dňa 12.11.2008, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 19.12.2008, nebola núteným výkonom rozhodnutia uspokojená a dňom 19.12.2018 došlo k zániku exekučným titulom priznaného práva, nemožno v exekúcii pokračovať, a preto súd podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 exekúciu zastavil.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
14. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
16. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávanie exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
18. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. októbra 2013) aj o trovách exekúcie. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, zánik práva priznaného exekučným titulom, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, návrh na súdny výkon rozhodnutia bol podaný dôvodne, trovy exekúcie súdneho exekútora by mal uhrádzať povinný.
20. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekučného konania v celkovej sume 63,11 Eur, spočívajúce v odmene súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 Eur a v náhrade hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky vo výške 19,40 Eur, z toho poštovné vo výške 18,47 Eur pozostávajúce z poštovného, ktoré vzniklo súdnemu exekútorovi do zastavenia exekúcie vo výške 12,17 a poštovného, ktorá vznikne v budúcnosti, t.j. po zastavení exekúcie, vo výške 6,30 Eur, kancelárske potreby - spisový obal vo výške 0,45 Eur, poštové obálky - 12 ks vo výške 0,48 Eur + 20 % DPH vo výške 10,52 Eur.
21. Vzhľadom na účelnosť vynaložených výdavkov v spojitosti s ich preukázaním v exekučnom spise súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 6,30 Eur, ktoré súdnemu exekútorovi v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie ešte nevznikli, resp. nejde o úkony súdneho exekútora účelne vynaložené na exekúciu a smerujúce k vymoženiu plnenia Súd uvádza, že všetky položky totiž musia byť hodnoverným dokladom obsiahnutým v spise preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekúcie a boli reálne preukázané. Súd navyše v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 196 patrí náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti, má nárok na hotové výdavky len v súvislosti s exekučnou činnosťou vykonanou počas exekúcie ako núteného výkonu rozhodnutia, t.j. do jej zastavenia. Vyššie uvedené hotové výdavky za poštovné totiž nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a boli reálne preukázané.
22. Čo sa týka náhrady výdavkov za kancelárske potreby ako spisový obal, poštové obálky a pod. spolu vo výške 0,93 Eur, ktoré súdny exekútor špecifikoval ako paušálne výdavky, tie súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora ako náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Bežný kancelársky materiál nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Takýto výklad ustanovení vyhlášky Ústavný súd Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. 04. 2008) považoval za súladný s Ústavou Slovenskej republiky.
23. Po preskúmaní exekučného spisu EX 255/09, uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie, súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a Vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 54,43 Eur, z toho odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 Eur a náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov za poštovné v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky vo výške 12,17 Eur. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj uplatnenú 20 % DPH vo výške 9,07 Eur.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. apríla 2017.