Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-16-2019.pdf
PDF · 116.14 KB
Case nature
Area
Subarea
43C/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX A., zast. Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s. r. o. so sídlom Lehotského 4, 81106 Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/ XX, XXX XX E., zastúpený: Mgr. Marcelom Kandríkom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.000,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000,- € od 21.05.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré bude žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré bude žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.000,- € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca bankovým prevodom poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 2.000,- € na dobu 3 mesiace. Žalobca po uplynutí doby 3 mesiacov opakovane žiadal žalovaného o vrátenie pôžičky. Žalovaný vrátil žalobcovi do dnešného dňa peňažnú sumu 1.000,- € a to bankovým prevodom dňa 16.01.2018. 2. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 30.01.2019 s tým, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky za účelom ich preúčtovania do jeho elektronickej peňaženky, ktorú má žalobca zaregistrovanú v spoločnosti Advance Cash, kde je označený ako A.. Žalovaný požičal sumu 1.000,- € žalobcovi, ktorá mu dodnes nebola vrátená a ktorú žalobca uvádza ako splátku časti dlhu žalovaného. Na žalobcov účet bolo pripísaných dňa: 01.03.2018 suma 1.000,- $, 03.03.2018 suma 500,- $, 04.03.2018 suma 500,- $. Uvedené prevody preukazujeme aj priloženými výpismi z kartového účtu žalovaného v spoločnosti Advanced Cash, tieto prevody sú identifikované ako F. D. G. A.. 3. Žalobca sa k podaniu žalovaného vyjadril v písomnom podaní, v ktorom popiera skutočnosti uvedené žalovaným, tvrdí, že v spoločnosti Advanced Cash nemal nikdy zriadený žiadny účet, ani nikdy nepoužíval nick „A.“. Keďže takýto účet nemal zriadený, nemohol mu žalovaný naň previesť žiadne finančné prostriedky. Pri platbách sa uvádza „Depozit from user A.,“ čo znamená, že je to Vklad od užívateľa A..
4. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 43C 16/2019 – 68 zo dňa 09. marca 2020 zamietol žalobu. Žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd uznesením, 14Co 99/2020-126 rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 43C/16/2019 - 68 zo dňa 09. marca 2020 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
5. V zrušujúcom rozhodnutú odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy a najmä sa nevysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedôveryhodnosti a zaujatosti svedka H. I., pričom svoje rozhodnutie založil v podstatnej miere práve na jeho svedeckej výpovedi. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka k stranám sporu (teda je potrebné vziať do úvahy aj okolnosť existencie súdneho sporu medzi žalobcom a svedkom ako aj namietané tvrdenie žalobcu, že si svedkovia dohadujú navzájom svedecké výpovede). Súd prvej inštancie musí uviesť v rozhodnutí vo veci samej najmä, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a aj ako ich vyhodnotil. Súd prvej inštancie je povinný jasne a dostatočne vysvetliť dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel a vysvetliť primerane a zrozumiteľne závery, ktoré prijal. Tieto kritériá však vzhľadom na vyššie opísané vady odôvodnenia napadnutý rozsudok nespĺňa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné považovať za predčasné, bez náležite zisteného skutkového stavu. Doterajšie dôvody, ktoré použil súd prvej inštancie pre záver o zamietnutí žaloby žalobcu, zostávajú preto neúplnými v tom zmysle, že vo všeobecnej argumentačnej rovine, ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu, zostávajú nezodpovedané zo všetkých (potrebných) zákonných hľadísk a sú tak nepreskúmateľnými. Preto je toto rozhodnutie potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd uvádza, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie možno vytknúť, že vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, a že opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, a že v jeho hodnotení dôkazov je logický rozpor a výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového poriadku a použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Ak by mal odvolací súd za tohto stavu meritórne spor posúdiť, strany sporu by objektívne nemali žiadnu možnosť reagovať, a to či už z hľadiska potreby doplnenia skutkových tvrdení, prípadne dôkazných návrhov, alebo iných prostriedkov procesného útoku alebo obrany, a meritórne prejednanie rozhodnutia vo veci samej odvolacím súdom by v rozhodujúcej miere nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie bez toho, aby bola sporovým stranám riadne poskytnutá
možnosť tvrdiť a preukázať všetky rozhodujúce skutočnosti, no zároveň namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné, no najmä tých, ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal. Meritórne rozhodnutie v spore odvolacím súdom by tak vzhľadom na okolnosti veci viedlo k porušeniu práva strán na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne riadne prejedná, na základe vykonaných dôkazov nanovo riadne ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie a svoje závery v skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. V novom rozhodnutí vo veci samej bude z pohľadu súdu prvej inštancie potrebné dať odpoveď najmä na sporné otázky, či žalovaný zaslaním sumy 1.000,- Eur na účet žalobcu plnil žalobcovi poskytnutú pôžičku, alebo či naopak ide o ním poskytnutú pôžičku žalobcovi, následne opätovne zhodnotí zistený skutkový stav veci, dôsledne vyhodnotí jednotlivé vykonané dôkazy, vysporiada sa aj s námietkami žalobcu týkajúcimi sa dôveryhodnosti svedka H. I., ktorého výpoveď komplexne vyhodnotí, a vo veci znovu rozhodne, svoje rozhodnutie riadne a zrozumiteľne odôvodní, v odôvodnení svojho rozsudku aj riadne vysvetlí všetky dôvody svojho rozhodnutia tak, aby toto rozhodnutie bolo v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, s poukazom na ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. a tiež, aby bolo aj preskúmateľné v prípadnom odvolacom konaní, s tým, že náležite zohľadní a najmä vyhodnotí všetky prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami strán sporu, vyhodnotí stranami predložené a označené dôkazy, a v odôvodnení svojho rozsudku aj riadne a podrobne vysvetlí všetky dôvody svojho rozhodnutia.
6. Súd sa na základe vykonaného dokazovania oboznámil: výpisom z účtu J. č. J. platobný príkaz na odoslanie sumy 2.000,- € na účet J. príjemcu D. C. zo dňa 20.02.2017, výpisom z účtu J. č. J. platobný príkaz na odoslanie sumy 1.000,- € na účet J. odosielateľ D. C. zo dňa 16.01.2018 označené v referencii platby ako vrátenie dlhu, výpisom z účtu advcash C. D. wallet (peňaženka), z ktorého vyplýva odoslanie sumy 1.000,- $ dňa 01.03 pre A., s poznámkou Deposit from user A., odoslanie sumy 500,- $ dňa 03.03 pre K., s poznámkou Deposit from user A., odoslanie sumy 500,- $ dňa 04.03 pre good.invest2017, mailovej komunikácie, textovej komunikácie, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam: 5. Žalobca sa podanou žalobou domáha priznania peňažnej sumy 1.000,- Eur proti žalovanému z titulu vrátenia pôžičky, ktorú poskytol žalovanému vo výške 2.000,- Eur zaslaním peňažných prostriedkov na jeho účet (pričom prijatie sumy 2.000,- Eur od žalobcu na svoj účet žalovaný nepoprel). Na podporu tvrdenia o poskytnutí pôžičky a za účelom preukázanie jej existencie zároveň žalobca predložil súdu prvej inštancie výpis z účtu preukazujúci prijatie platby 1.000,- Eur na účet žalobcu z účtu žalovaného s poznámkou „vrátenie dlhu“, ktorá podľa žalobcu predstavuje prvú splátku poskytnutej pôžičky a zároveň je aj uznaním dlhu zo strany žalovaného. Žalovaný prijatie finančných prostriedkov vo výške 2.000,- Eur nepoprel, ale tvrdil, že titulom ich nadobudnutia nebola pôžička, ale dohoda o ďalšom prevode prijatej sumy na účet žalobcu v spoločnosti Advance Cash za účelom ich investovania cez Skylex a suma 1.000,- Eur, ktorú zaslal na účet žalobcu z poznámkou „vrátenie dlhu“ je naopak pôžičkou, ktorú on ako veriteľ poskytol žalobcovi a poznámka tam ostala omylom, keďže v minulosti vracal žalobcovi peniaze z titulu inej pôžičky, ktorú mu taktiež poskytol žalobca.
6. Z výpisu z účtu J. č. J. platobný príkaz na odoslanie sumy 2.000,- € na účet J. príjemcu D. C. zo dňa 20.02.2017 vyplýva, že žalobca žalovanému uhradil sumu 2.000,- € bez označenia platby, resp. poznámky k platbe.
7. Z výpisu z účtu J. č. J. platobný príkaz na odoslanie sumy 1.000,- € na účet J. odosielateľ D. C. zo dňa 16.01.2018 označené v referencii platby ako vrátenie dlhu, vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcovi sumu 1.000,- €.
8. Z výpisu z účtu advcash C. D. wallet (peňaženka) vyplýva odoslanie sumy 1.000,- $ dňa 01.03 pre A., s poznámkou deposit from user A..
9. Z výpisu z účtu advcash C. D. wallet (peňaženka) vyplýva odoslanie sumy 500,- $ dňa 03.03 pre K., s poznámkou Deposit from user A..
10. Z výpisu z účtu advcash C. D. wallet (peňaženka) vyplýva odoslanie sumy 500,- $ dňa 04.03 pre K., s poznámkou Deposit from user A..
11. Z mailovej komunikácie medzi stranami sporu vykonanej z mailových adries A. L., vyplýva, že dňa 14.09.2018 a 17.09.2018 strany sporu spolu komunikovali s tým, že žalobca žiadal od žalovaného vrátiť sumu 1.000,- € titulom úhrady pôžičky vo výške 1.000,- € a jej čiastočnej úhrady v sume 1.000,- €, ktorú žalovaný popiera, tvrdí, že peniaze, ktoré obdržal od žalobcu, previedol na jeho účet v spoločnosti Advcash a 1.000,- €, ktoré zaslal žalobcovi neboli splátkou pôžičky, ale práve tieto prostriedky žalovaný požičal žalobcovi a žiada ich od neho vrátiť.
12. Z textovej komunikácie medzi žalovaným a Advcash support, kde žiadal žalovaný o poskytnutie informácie o vlastníkovi účtu, kam celkovo zaslal finančné prostriedky v sume 2.000,- $. Spoločnosť advcash support žalovanému oznámila, že podrobné informácie o vlastníkovi účtu poskytne len polícii alebo súdu.
13. Z informácie J. J., L., klientského centra servis vyplýva, že ak je platba zadaná v službe K. a dá sa opakovať už zrealizovaná platba, číslo účtu sa nedá upraviť.
14. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 21.11.2019 uviedol, že so žalovaným sa pozná zhruba 3 roky, boli dobrí kamaráti až do doby, kedy od neho žalobca začal požadovať vrátenie finančných prostriedkov v sume 2.000,- €, to bolo zhruba vtedy, keď boli peniaze posielané, približne marec 2017. Nedisponoval nikdy mailovou adresou A. a mailovo so žalovaným nikdy nekomunikoval, komunikovali spolu iba telefonicky a sms, teda k mailom sa nevie vyjadriť.
15. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 21.11.2019 uviedol účet, ktorý sa končí XXXX na č.l. 12 je môj účet vedený v J., kde som obdržal 2.000,- € od žalobcu, zároveň dňa 16.01.2018 som vložil žalobcovi 1.000,- € na jeho účet, kde som napísal poznámku „vrátenie dlhu“, avšak týchto 1.000.- € nesúvisí s poskytnutými 2.000,- € zo dňa 20.02.2017. Je pravdou, že žalobca mi v minulosti požičal 1.000,- €, ktoré som mu splatil, avšak 2.000,- €, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu nie je pôžička, ale mi ich poslal s tým, aby som mu ich previedol na jeho účet vedený v AdvCash. Bolo to z toho dôvodu, že ja som mal dostatok finančných prostriedkov na mojom účte v AdvCash a tento pohyb som vykonal následne po doručení peňazí v dňoch 01.03. a 04.03., teda ihneď potom, ako mi boli doručené peniaze. Tieto peniaze potom žalobca investoval do spoločnosti, to on si riešil samostatne, k tomu som ja prístup nemal, pretože sa jednalo o jeho účet. Čo sa týka označenia „deposit from“, banka takto označuje odchádzajúce platby, ktoré som uskutočnil v prospech účtu žalobcu. Oslovil som AdvCash, aby mi preukázalo, kto je pod účtom A., avšak ich odpoveď bola, že takúto informáciu poskytnú iba súdom alebo polícii. Zároveň podotýkam na skutočnosť, že z mailu A. mi bola rovnako ako predchádzajúca komunikácia, doručená aj predžalobná výzva, ktorej súčasťou bola aj predchádzajúca komunikácia. Okrem toho predkladám súdu dôkaz, v zmysle ktorého vlastníkom účtu v AdvCash je A.. Na aký účet mám peniaze v AdvCash poslať som vedel na základe toho emailu, zadá sa tam email a na základe toho mi systém zistí číslo účtu, zadá možnosť či v USD alebo EUR, je to znázornené na printscreene zo dňa 20.11.2019. V dolároch to bolo zaslané preto, lebo spoločnosť Skylex vyžadoval platby v dolároch, preto som mu zaslal USD, za čo som hradil poplatky. Kto Vám uviedol znenie emailovej adresy žalobcu, na ktorú máte zaslať FP ? Samotný žalobca. Otázka súdu: Aký bol dôvod úhrady 1.000,- € na účet žalobcu dňa 16.01.2018 ? Bola to pôžička žalovaného žalobcovi, referencia platby „vrátenie dlhu“ tam zostala z predchádzajúcej platby, kedy som mu skutočne dlh vracal, bola to pôvodná pôžička 1.000,- €, teda žalobca dlží mne 1.000,- €, ktoré si momentálne v tomto konaní neuplatňujem. Vravíte teda, že systém J. ponecháva údaje z predchádzajúcej platby ? Áno, ak dám opakovať prevod, tak tam zostane VS a všetko čo tam zadáte predtým. Prečo ste potom predmetnú sumu vrátili v dobe, kedy ste boli vyzvaný na vrátenie sumy 2.000,- € ? Nikdy som nebol vyzvaný, bol som požiadaný o pôžičku 1.000,- € ktorú som mu týmto spôsobom poskytol.
16. Z výpovede svedka H. I., na pojednávaní konanom dňa 09.03.2020, vyplýva. Obe strany sporu sú mu osobne známe, pozná tak žalobcu ako aj žalovaného niekoľko rokov. Bol som oboznámený aj s predmetom tohto sporu, má sa jednať o peniaze, ktoré boli vložené do systému Advance Cash (AC). Čo sa týka vloženia peňazí do aplikácie AC, ja som sa zúčastňoval na tomto konaní. Spoločne so stranami sporu sme sa stretli v Cubicone v Bratislave, kde sme hovorili o možnostiach investovania Skylex, pre ktoré je potrebné, aby bolo možné do Skylexu peniaze vložiť, mať otvorený účet v AC. Prečo žalobca
posielal žalovanému sumu 2.000,- €, bolo to z toho dôvodu, že žalovaný už mal otvorený účet, mal tam aj peniaze, ten kto má už účet zriadený, môže otvoriť účet ďalšiemu užívateľovi, zároveň za otvorenie ďalšieho účtu je odmenený. Toto bol dôvod, prečo žalobca požiadal nás o otvorenie účtu. Žalobca poslal žalovanému peniaze z tohto dôvodu, aby sa ušetril čas pri transfere peňazí zo slovenského účtu na AC. Žalovaný zaslal peniaze na účet žalobcu, ktorý medzičasom vytvorili v spoločnosti v AC. Tieto informácie mám z toho dôvodu, že sme vzájomne spolupracovali pri zakladaní účtov a investovaní. Peniaze z účtu AC žalobcu, ten mal previesť na účet Skylex, kde ich investoval, avšak Skylex padol, peniaze nebolo možné získať späť a v tomto období žalobca vyžadoval od žalovaného úhradu sumy 2.000,- €. Ja som taktiež zo svojho účtu v AC previedol sumu 50,- € na účet Skylex, ktorý padol a moje peniaze zmizli. Žalovaný taktiež investoval peniaze do Skylex, avšak skôr ako ja a žalobca, takže on vytiahol zisk už predtým. Na základe tejto skúsenosti sme videli, že systém funguje, čo nás motivovalo k investovaniu peňazí. Na záver chcem ešte dodať, že žalobca pýtal peniaze späť, rovnako aj odo mňa, robil na mňa nátlaky aby som mu investované peniaze vrátil, tak isto ich žiadal od žalovaného. Čo sa týka vzťahu voči mne, momentálne prebieha medzi nami konanie o sumu 11.800,- €, kde ja vystupujem ako žalovaný, žalobca podal na mňa trestné oznámenie, v ktorom však polícia ďalej nekonala. Spor je niekde v Bratislave, tuším predtým to bolo v Banskej Bystrici. Dlžili ste od roku 2017 viacerým fyzickým osobám peniaze ? Nie. Vyhrážal sa Vám niekto od roku 2017 s tým, že mu dlžíte peniaze ? Áno. Kto napríklad ? Napríklad žalobca. Aké náležitosti boli vyžadované od žalobcu pri tom, ako si otváral údajne účet v AC ? Bolo potrebné pri zadávaní účtu aj emailové konto ? V prípade, ak máte takú vedomosť o žalobcovi, viete aké emailové adresy používal v rámci platformy Skylex AC a v prípade, že áno, uveďte o aké emailové adresy ide. Áno, bolo potrebné emailové konto, používal username A., emailová adresa sa dá kedykoľvek zmeniť, pokiaľ ja viem, používal adresu A., L. Boli ste prítomný pri tom, ako žalobca previedol na žalovaného sumu 2.000,- € v súvislosti s otvorením účtu na AC ? Bol som pri tom, ako sme založili účty, žalobca ihneď previedol sumu 2.000,- €. Previedol žalovaný túto sumu 2.000,- € na bankový účet v AC žalovaného a ak áno, odkiaľ toto viete ? Áno, ale bolo to v čiastkach, ak sa nemýlim, tak to bolo v troch čiastkach, žalobca o túto informáciu ma priamo kontaktoval, ako to prebieha. Ja som tieto informácie mal od žalovaného. V akom období Vás žalobca kontaktoval v súvislosti s transfermi ? Bolo to týždeň až dva odvtedy ako sme sa stretli v Cubicone. Žalobca mi potvrdil, že má založený účet a že mu to začalo fungovať aj že má peniaze na účte. Ako a kde sa prevádzali peniaze ? Bolo to priamo v Cubicone cez internetbanking, ktoré slovenské banky to boli, to si nepamätám.
17. Podľa § 51 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
18. Podľa § 657 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
19. Pre právne vzťahy vyplývajúce z tzv. inominátnych zmlúv je rozhodujúci obsah zmluvy (vlastného zmluvného dojednania), teda to, ako sú definované vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Takto stanovené povinnosti sú potom pre ne záväzné.
20. Pri zmluve o pôžičke pretrváva jej neformálnosť a závisí od vôle strán, či si zvolia písomnú formu, prípadne či spíšu len dôkaz o jej existencii – dlžný úpis. Pre vznik zmluvy nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo k dohode zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu vecí. Ak napríklad k odovzdaniu objektu zmluvy dôjde až po podpise zmluvy, zmluva je perfektná až v okamihu odovzdania. Opačnú situáciu, pri ktorej dôjde najskôr k odovzdaniu predmetu pôžičky a k spísaniu písomnej zmluvy až neskôr, je potrebné hodnotiť s prihliadnutím na skutočnú vôľu strán. Ak bolo úmyslom strán uzavrieť zmluvu o pôžičke už pri odovzdaní predmetu pôžičky, zmluva vznikla už odovzdaním. Ak však k odovzdaniu došlo z iného dôvodu ako poskytnutie pôžičky, zmluva o pôžičke vznikne až jej podpisom. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam pre prax aj v nachádzacom súdnom konaní, kde sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 472/2007 v spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, zaťažuje dlžníka.
21. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom, je pre vyhovenie žalobe okrem iného nevyhnutné práve zistenie, že došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňažnej čiastky). Je nesporné, že v danom prípade došlo zo strany žalobcu k zaslaniu sumy 2.000,- Eur na účet žalovaného, pričom takýto spôsob poskytnutia pôžičky – zaslanie peňažných prostriedkov na účet dlžníka, je prípustný a pripísaním týchto peňažných prostriedkov dochádza k odovzdaniu predmetu pôžičky. Žalobca ako veriteľ zároveň uviedol, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá na tri mesiace. Táto skutočnosť síce v konaní nebola preukázaná, avšak aj v prípade, ak by si strany nedohodli dobu plnenia záväzku, v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka platí, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Veriteľ, ktorý sa súdnou cestou domáha od dlžníka vrátenia pôžičky, musí v intenciách ust. § 657 Občianskeho zákonníka splniť dôkaznú povinnosť (uniesť dôkazné bremeno) nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase uzavrel zmluvu o pôžičke a že peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené, ale najmä o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal/prenechal (porov. Jehlička, O., Švestka, J., Škárová, M. a kol. Občanský zákoník. Komentář. 8. vydání. Praha: C. H. Beck, 2003, str. 872, aj napr. rozsudok NS SR z 30.06.2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2217/2003, sp. zn. 21 Cdo 4520/2007, a sp. zn. 33 Cdo 4312/2008). Keďže v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné a žalobca preukázal, že žalovanému prenechal sumu 2.000,- Eur, nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, navyše za stavu, keď zo žalobcom predloženého listinného dôkazu - výpisu z účtu – je nesporné aj prijatie sumy 1.000,- Eur s referenciou „vrátenie dlhu“ (podľa žalobcu má ísť o splátku pôžičky).
22. Žalovaný zaslal žalobcovi na jeho účet sumu 1000,- € s poznámkou „vrátenie dlhu“, avšak žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mal v minulosti so žalovaným nejakú dohodu alebo zmluvu o pôžičke, či už ústnu alebo písomnú, okrem už spomínanej a uzatvorenej zmluvy o pôžičke, ktorá je predmetom sporu a na základe ktorej žalobca poskytol bezhotovostným prevodom žalovanému pôžičku vo výške 2.000,- Eur.
23. Žalovaný v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie hodnoverne nepreukázal, že by strany sporu mali v minulosti akýkoľvek iný záväzkový vzťah.
24. Žalovaný svoje tvrdenie o existencii predchádzajúcej platby založil len na všeobecnom vyjadrení klientskeho centra Slovenskej sporiteľne a. s. (dôkaz predložený žalobcom), že ak je platba zadaná v službe George a dá sa opakovať už zrealizovaná platba, číslo účtu sa nedá opraviť, teda pôvodne zadané referencie platby ostávajú aj pri novej opakovanej platbe. Uvedené potvrdenie je však len všeobecným popisom spôsobu zadávania opakovaných platieb v systéme J., L., ktoré žiadnym spôsobom nepreukazuje skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že touto platbou poskytol pôžičku žalobcovi a nepreukazuje ani to, že v minulosti vracal žalobcovi sumu 1.000,- Eur z titulu skôr poskytnutej pôžičky (v dôsledku čoho údajne omylom zostala nakopírovaná referencia platby).
25. Žalovaný ďalej v konaní tvrdenie žalobcu, že uvedená platba 1.000,- Eur predstavuje splátku ním poskytnutej pôžičky v výške 2.000,- Eur, a teda preukazuje aj jej poskytnutie a je uznaním dlhu zo strany žalovaného, ako aj vzhľadom na uvádzanú procesnú obranu žalovaného týkajúcu sa spornej platby 1.000,- Eur, nijakým spôsobom nespochybnil a vzhľadom na jeho nečinnosť v konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu, súd nemohol túto spornú skutočnosť žiadnym spôsobom preskúmať a následne vyhodnotiť.
26. Súd sa taktiež vzhľadom na pasivitu žalovaného v ďalšom konaní stotožnil s tvrdením žalobcu, že nemá a ani nemal zriadený žiadny účet v spoločnosti alebo inej inštitúcii s názvom „Advanced Cash“ alebo „Skylex“ a ďalej neskúmal, či také inštitúcie vôbec existujú, či v nich mal žalobca alebo žalovaný niekedy „účet“ alebo „peňaženku“. Z listinných dôkazov predložených žalovaným v konaní (ktoré sú
len tlačenými listinami bez akejkoľvek autorizácie alebo potvrdenia ich pravosti zo strany uvádzaných spoločností), ako na to poukázal aj žalobca, pritom nie je možné zistiť dokonca ani to, v ktorom roku žalovaným tvrdené transakcie prebehli, či aj skutočne reálne prebehli, kto bol skutočným prijímateľom týchto platieb a kto je vlastníkom tam uvedených emailových účtov, nakoľko z predloženého listinného dôkazu vyplýva, že išlo o tri rôzne účty a to: K., A. a A., pričom ani pri jednom z účtov nebol bez akýchkoľvek pochybností zistený ich majiteľ.
27. V danom prípade žalobca, ktorý bol po rozhodnutí odvolacieho súdu ďalej riadne súčinný a zúčastňoval sa pojednávaní, nemôže preukazovať neexistenciu účtu/účtov v spol. AdvCash a jeho „neinvestovanie“ cez Skylex, a rovnako nie je jeho povinnosťou preukazovať „neexistenciu“ týchto spoločností. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Tento záver možno vyvodiť aj uplatnením tzv. negatívnej dôkaznej teórie na danú situáciu.
28. Rovnako sa súd v tejto súvislosti, vzhľadom na pasivitu žalovaného. nemohol vysporiadať ani s tým, že išlo o transakcie v rôznych menách, keď žalobca zaslal žalovanému na účet sumu 2.000,- Eur, avšak podľa vyjadrenia žalovaného mal tento za neho investovať sumu 2.000,- USD. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že mal s transakciami náklady, nakoľko musel zaplatiť poplatky, túto skutočnosť v konaní nepreukázal, nakoľko z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by tieto transakcie boli spoplatnené.
29. Vzhľadom na pasivitu žalovaného v ďalšom konaní a skutočnosť, že žalobca aktívne uplatnil také prostriedky procesného útoku, ktoré dostatočne preukázali ním tvrdený skutkový stav. súd nepovažoval za potrebné sa ďalej zaoberať výpoveďou svedka H. I. a mal za to, že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s cit zák. ustanovením súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.