Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_20S-15-2019.pdf
PDF · 109.34 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu SANKA s.r.o., Kollárova 336, Kopčany, IČO: 447 057 27, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Vanekom, Potočná 169/85, Skalica, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, Trnava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2018/033371/Ve zo dňa 04.12.2018, za účasti ďalších účastníkov: 1/ G. Q., Z. XXX/X, XXX XX Z., 2/ W. Q., V. S. XXXX/XX, XXX XX Z., 3/ Z. Q., Z. XX, XXX XX Z., 4/ X. Q., Z. XX, XXX XX Z., 5/ Y. P., M. K. XXXX/XX, XXX XX. Z., takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2018/033371/Ve zo dňa 04.12.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
III. Ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OVBP2-2018/033371/Ve zo dňa 04.12.2018, ktorým žalovaný ako odvolací orgán čiastočne zmenil rozhodnutie stavebného úradu - Mesta Holíč č. 4596/18 zo dňa 06.08.2018, ktorým žalovanému bolo podľa § 88 ods. 1 písm. a) stavebného zákona nariadené odstránenie stavby „skladová hala“ na Hollého ul. na pozemku reg. „C“ p. č. 1984.
2.
Zmena rozhodnutia spočívala v zmene označenia aplikovaného ustanovenia zákona na § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona.
3.
Žalobca namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné a zistenie skutkového stavu veci je nedostatočné, pričom žalovaným zhromaždené dôkazy boli nesprávne vyhodnotené.
4.
Podľa jeho názoru vo veci konajúce správne orgány opierajú rozhodnutie o domnienku, že sú splnené niektoré znaky stavby podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona, pričom ostatné obligatórne zákonné predpoklady pre stavbu opomínajú a jeho argumentáciu ignorujú.
5.
Zásadnou otázkou, či konštrukcia pokrytá plachtou je stavbou v zmysle zákona, sa ako žalovaný, tak aj prvostupňový správny orgán, zaoberal iba neodborne a povrchne, pričom nesprávne interpretoval právne normy definujúce stavbu.
6.
Aby sa jednalo o stavbu v zmysle stavebného zákona, voči ktorej by mohlo byť vydané rozhodnutie nariaďujúce odstránenie stavby v zmysle ust. § 88 ods. 1 písm. b), musia byť nepochybne kumulatívne splnené zákonné podmienky, ktoré stanovujú, čo sa rozumie stavbou. Stavbou sa v zmysle zákona rozumie stavebná konštrukcia, ktorá musí byť postavená stavebnými prácami zo stavených výrobkov, zároveň musí byť pevne spojená so zemou, a to buď spojením pevným základom alebo upevnením strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu alebo ukotvením pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe alebo pripojením na siete a zariadenia technického vybavenia územia umiestnením pod zemou. Predmetná konštrukcia nepochybne nesplňuje kumulatívne zákonné podmienky, aby mohla byť označená ako „stavba“ v zmysle stavebného zákona, nesplňuje dokonca ani jednu zo zákonných podmienok.
7.
Hoci podmienkou je, aby bola stavba postavená stavebnými prácami, v danom prípade sa nejednalo o odborné činnosti, ani montážne práce, ktorými by sa trvale pevne zabudovávali stavebné výrobky. Žalovaný nezdôvodnil naplnenie ďalšej podmienky - použitie stavebných výrobkov, a hovoriť v tomto prípade vôbec nemožno o pevnom spojení so zemou nakoľko konštrukcia je postavená na premiestniteľných betónových kockách. Jej postavenie nevyžadovalo ani úpravu podkladu nakoľko betónová plocha, na ktorej je menšia časť haly, nebola vybudovaná žalobcom.
8.
Rozhodnutie považuje žalobca za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Žalovaný sa v ňom nezaoberal jeho odvolacími dôvodmi a iba štyrmi vetami bez hlbšej právnej a logickej argumentácie konštatoval, že predmetná hala je stavbou. Nevysvetlil, z akých zákonných ustanovení vychádzal a na základe čoho halu považoval za stavebnú konštrukciu, rovnako nezdôvodnil jej postavenie stavebnými prácami a na základe čoho kvalifikoval prvky, z ktorých je stavba zhotovená, ako stavebné výrobky.
9.
Žalovaný na základe nesprávnych výkladových postupov a neodôvodnených záverov prijíma záver, že predmetná hala je stavbou, na základe toho, že „Oceľová konštrukcia predmetnej haly je stavebnou konštrukciou, zhotovenou montážnou technológiou, pevne spojená so zemou strojnými súčiastkami v zmysle ust. § 43 písm. b) stavebného zákona, a na jej realizáciu je potrebné stavebné povolenie.“ Z napadnutého rozhodnutia nie je absolútne zrejmé, na základe akých logických postupov a akých zákonných noriem žalovaný daný právny a skutkový záver prijal.
10.
Žalovaný nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav, keď v rozhodnutí uvádza, že hala je ukotvená do betónových kociek a v niektorých prípadoch priamo do betónu, čo nie je pravdivé, nakoľko betónové kocky sú len voľne položené na hlinený podklad a z časti na vybetónovanú časť dvora, ktorá nebola vytvorená pre umiestnenie konštrukcie, ale bola žalobcom nadobudnutá pri zakúpení nehnuteľnosti.
11.
Predmetná hala netieni žiadnemu susednému pozemku, nebráni riadnemu užívaniu susedných pozemkov, naopak, efektívne zabraňuje rozptylu prachu a iných častíc z uskladneného stavebného materiálu na okolité pozemky. Umiestnením uvedenej haly nemožno hovoriť o zmene účelu užívania pozemku, nakoľko nebol zmenený podklad (hlina), teda nebol zmenený ani druh pozemku - záhrada, len tam žalobca nepestuje zeleninu a pod., do čoho napokon nemôže byť ani nútený. Žalobca len vykonáva svoje nezcudziteľné vlastnícke právo zakotvené v Ústave a preukázateľne výkonom svojho vlastníckeho práva neobmedzuje vlastnícke práva vlastníkov susedných pozemkov.
12.
Podľa žalobcu by pri aplikácii ustanovenia § 43 ods. 1 stavebného zákona žalovaným bolo potrebné považovať za stavbu aj stan ukotvený železnými skobami do tehly položenej na zemi.
13.
Za dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalobca považuje aj jeho nedoručenie priamo účastníkovi, ktorého rozhodnutie zaväzuje konkrétnou povinnosťou, ale doručenie iba prostredníctvom právneho zástupcu.
14.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu zamietnuť.
15.
Uvádzal, že rozhodnutím zo dňa 04.12.2017 (správne 2018) pozmenil rozhodnutie mesta Holíč č. 4596/18 zo dňa 06. 08.2018. ktorým stavebný úrad podľa ust. § 88 ods. 1 stavebného zákona, nariadil odstránenie stavby: „Skladová halat na Hollého ulici v Holíči, na pozemku par. č. 1984 v kat. ú. Z., vlastníkovi stavby spoločnosti SANKA, s. r. o., so sídlom Kollárova 336. Kopčany. Zmena predmetného rozhodnutia spočíva v zmene ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a) stavebného zákona. podľa ktorého stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie závadnej stavby, ohrozujúcej život a zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť na ust. § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad nariadi odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia, odstránenie sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Predmetná stavba skladovej haly neohrozovala zdravie a život osôb, preto mal stavebný úrad vo výroku rozhodnutia použiť ust. § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, nakoľko je stavba v rozpore s verejným záujmom, t. j. územným plánom mesta Holíč, tak ako toto ustanovenie správne použil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
16.
Z dôvodu zistenia skutočného stavu veci, uskutočnil OU Trnava OVBP dňa 12. 11. 2018 štátny stavebný dohľad (ŠSD) na predmetnej stavbe, ktorý preukázal, že na pozemku par. č. 1984 v kat. ú. Z., na Hollého ulici v Holíči, je umiestnená skladová hala, od spoločnosti MONCOM, s. r. o., s rozmermi 12 x 9.15 x 4,5 m (montovaná plachtová hala). Skladová hala je z časti umiestnená na existujúcej betónovej ploche a z časti na betónových kockách na rastlom teréne. Skladová hala je vyrobená z oceľovej konštrukcie, zastrešenej PVC technickou fóliou. Každý oblúk oceľovej konštrukcie je zakončený svojou oceľovou pätkou, cez ktorú je oceľová konštrukcia ukotvená závitovou tyčou (4 ks) cez betónovú kocku do existujúceho, vybetónovaného podkladu. Mimo betónovej plochy je predmetná hala ukotvená závitovou tyčou do betónovej kocky. Fotografické zdokumentovanie je súčasťou spisového materiálu. OÚ Trnava - OVPB sa danou vecou zaoberal odborne a dostatočne a trvá na tom, že sú splnené všetky znaky ust. § 43 stavebného zákona.
17.
Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky takéto ukotvenie považuje za pevné spojenie v zmysle ust. § 43 písm. b) stavebného zákona, a to strojnou súčiastkou (závitová tyč a matica) o pevný podklad - inú stavbu, existujúcu vybetónovanú plochu. Táto vybetónovaná plocha o výmere 60m2 bola dodatočne povolená rozhodnutím mesta Holíč č. Sp.zn.: 8343/16 zo dňa 07.03.2017 pre stavebníka ( žalobcu ) SANKA s. r. o.. Oceľová konštrukcia haly je síce postavená na premiestniteľných betónových kockách, ale tieto betónové kocky nie sú voľne položené na zemi, ako to tvrdí žalobca, ale sú pevne spojené s ďalšou stavbou a tou je už uvedená betónová plocha. Za stavbu sa považuje stavebná konštrukcia zhotovená prostredníctvom stavebných prác, pri ktorých sa používali stavebné výrobky či materiály. Stavbou sa rozumejú všetky stavebné diela, ktoré vznikli stavebnou alebo montážnou technológiou. Oceľová konštrukcia predmetnej haly je stavebnou konštrukciou, zhotovenou montážnou technológiou, pevne spojená so zemou strojnými súčiastkami v zmysle ust. § 43 písm. b) stavebného zákona, a na jej realizáciu je potrebné povolenie stavebného úradu.
18.
Podľa grafickej časti „Územného plánu mesta Holíč" (schválenej uznesením č. 44/2004, zo dňa 09.06.2004 v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu mesta) sa predmetná stavba nachádza v mestskej štvrti „Majírky", v urbanistickom bloku „21", Funkčné využitie bloku je individuálna bytová výstavba s občianskou vybavenosťou a podnikateľskými aktivitami.
Priestorová regulácia je zadefinovaná nasledovne:
- percento zastavanosti max. 25%,
- percento zelene min. 60%,
- podlažnosť 2 NP.
19.
Predmetná stavba montovanej plachtovej haly nespĺňa max. zastavanosť ani min. percento zelene. Už v súčasnosti existujúca zástavba na pozemkoch par. č. 1984 a 1983 prevyšuje stanovené regulatívy, t. j. je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Holíč. Týmto bol preukázaný rozpor predmetnej skladovej haly s verejnými záujmami, t.j. nemožno ju povoliť v konaní o dodatočnom povolení stavby. Žalobca si uvedomuje tento rozpor s územným plánom a následne rozpor s verejným záujmom, teda je evidentné, že predmetnú stavbu by nebolo možné dodatočne povoliť, preto je jeho snahou kvalifikovať montovanú halu mimo charakteristiky ust. § 43 stavebného zákona. Predmetná hala je typickým príkladom stavby v zmysle uvedeného ustanovenia - je upevnená strojnými súčiastkami o pevný základ ( betónové kocky o pevný betónový základ).
20.
Je zarážajúce, že aj napriek tomu, že právnemu zástupcovi stavebníka je zrejmé, že ide o stavbu v zmysle stavebného zákona v žalobe popiera ust. § 43 stavebného zákona. Súčasne ale je zrejmé, že stavba haly je v rozpore s platným územným plánom mesta Holíč a preto je nepochybná snaha stavebníka a jeho právneho zástupcu spochybňovať dodržanie ust. § 43 stavebného zákona zo strany stavebných úradov. Stavebné úrady oboch stupňov majú za preukázane (fotodokumentácia), že predmetná stavba haly je ukotvená do pevného základu, teda do inej stavby - betónovej plochy. V prípade, že tomu tak nie je, stavebník ohrozuje stavbou aj okolie.
21.
Ďalší účastníci konania sa k veci nevyjadrili.
22.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisu, oboznámil sa s obsahom spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
23.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.
Podľa § 43f stavebného zákona Na uskutočnenie stavby možno navrhnúť a použiť iba stavebný výrobok, ktorý je podľa osobitných predpisov 1k) vhodný na použitie v stavbe na zamýšľaný účel (ďalej len "vhodný stavebný výrobok").
Podľa § 43g ods. 1 stavebného zákona Stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi a) trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby, b) stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia.
Podľa § 88 ods. 1 stavebného zákona Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť,
b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie ( § 102 ods. 3), d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.
Podľa § 2 zák. č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch (1) Stavebným výrobkom je každý výrobok vyrobený na účel trvalého a pevného zabudovania do stavby vrátane a) stavebných látok, dielcov a zariadení, b) stavebných montovaných celkov zhotovených výrobcom zo stavebných látok, dielcov a zariadení, ktoré sa uvádzajú na trh a zabudovávajú do stavby ako ucelené časti stavieb, c) súborov stavebných látok a dielcov uvádzaných na trh ako ucelené systémy, z ktorých sa zhotovuje stavba alebo jej časť.
(2) Trvalým a pevným zabudovaním do stavby sa rozumie použitie, vstavanie, vmontovanie alebo inštalovanie stavebného výrobku do konštrukcie stavby, ak a) jeho prípadné vyňatie zo stavby je nemožné alebo je možné iba so znížením úžitkových vlastností stavby, alebo b) činnosti, ktorými sa do stavby stavebný výrobok zabuduje alebo zo stavby vyberie, sú stavebnými prácami.
24.
V zmysle vyššie uvádzaného ustanovenia § 43 stavebného zákona je stavba definovaná tým, že je: (1) postavená stavebnými prácami (2) postavená zo stavebných výrobkov (3) pevne spojená so zemou alebo jej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.
25.
Žalobca v konaní pred správnymi orgánmi primárne namietal, že oceľová konštrukcia pokrytá plachtou (opláštená impregrovanou textíliou), ktorej odstránenie ako stavby „Skladová hala“ mu bolo nariadené, zákonné znaky stavby nenapĺňa nakoľko konštrukcia nebola postavená stavebnými prácami, na jej postavenie neboli použité stavebné výrobky a nie je pevne spojená so zemou, ale postavená na premiestniteľných betónových kockách voľne položených na zemi, pričom jej postavenie nevyžadovalo úpravu podkladu a takáto úprava podkladu žalobcom ani nebola vykonaná.
26.
Podľa zistenia súdu správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 06.08.2018, ktorým odstránenie stavby nariadil, zaujal stanovisko k námietke žalobcu týkajúcej sa upevnenia konštrukcie do podkladu, v súvislosti s čím konštatoval, že orgán štátneho stavebného dohľadu bol na mieste stavby za účelom spoľahlivého zistenia stavu veci a nepochybne konštatoval, že oceľová konštrukcia haly je uchytená oceľovými šrúbmi (závitová oceľová tyč) do podkladu, ktorý v časti tvorí betónová plochy (spevnená betónová plochy na p. č. XXXX o výmere 60,0 m2 bola povolená dodatočným stavebným povolením dňa 07.03.2017 sp. zn. 8343/16) a v časti do betónových kociek. Stavebný úrad má za to, že spôsob, akým je stavba uchytená do podkladu nie je v súlade s doporučeným montážnym návodom (viď. videonávod dodávateľskej spoločnosti umiestnený na webovej stránke). To, že oceľové tyče nie sú pevne ukotvené do podkladu, ale sa dajú voľne vytiahnuť (tak, ako to demonštroval vlastník spoločnosti pri výkone ŠSD) nezabezpečuje dostatočnú stabilitu stavby a vzhľadom na rozmery oceľovej konštrukcie, môže byť takéto nedostatočné ukotvenie stavby ohrozením pre okolie stavby.
27.
K námietke žalobcu týkajúcej sa osadenia stavby na upravenom podklade uviedol, že podľa stavebného zákona je spevnená betónová plochy stavba vybudovaná zo stavebných výrobkov stavebnými prácami. Betónové kocky sú stavebné výrobky a na ich osadenie je potrebná úprava terénu. Osadenie oceľovej montovanej konštrukcie do takto upraveného podkladu bolo zistené v rámci výkonu ŠSD. Tak ako je vyššie uvedené, vybudovanie spevnej betónovej plochy bolo povolené pre SANKA s. r. o. a dané do užívania dodatočným stavebným povolením sp. zn. : 8343/16 zo dňa 07.03.2017.
28.
V súvislosti s námietkou týkajúcou sa naplnenia ďalších zákonných znakov stavby stavebný úrad (na str. 5 svojho rozhodnutia) konštatoval, že hala je osadená na upravenom podklade, ktorý tvorí spevnená betónová plochy a betónové kocky, nosná montovaná oceľová konštrukcia haly je uchytená železnými tyčami do upraveného podkladu, uviedol rozdiel medzi nehnuteľnosťou a hnuteľnosťou podľa Občianskeho zákonníka, a dôvody nariadenia odstránenia stavby podľa §§ 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona (postavenie stavby bez staveného povolenia, dôvody nemožnosti jej dodatočného povolenia).
29.
V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 04.12.2018 uviedol, že žalovaný dňa 12.11.2018 uskutočnil štátny stavebný dohľad na stavbe, ktorý preukázal umiestnenie skladovej haly z časti na existujúcej betónovej ploche a z časti na betónových kockách na rastlom teréne, s tým, že vyrobená je z oceľovej konštrukcie zastrešenej PVC technickou fóliou, pričom každý oblúk konštrukcie je zakončený oceľovou pätkou, cez ktorú je konštrukcia ukotvená závitovou tyčou (4 ks) cez betónovú kocku do vybetónovaného podkladu a mimo betónovej plochy závitovou tyčou do betónovej kocky. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že „takéto ukotvenie považuje za pevné spojenie v zmysle ust. § 43 písm. b) stavebného zákona, a to strojnou súčiastkou (závitová tyč a matica) o pevný podklad existujúcu vybetónovanú plochu. Za stavbu sa považuje stavebná konštrukcia zhotovená prostredníctvom stavebných prác, pri ktorých sa používali stavebné výrobky, či materiály. Stavbou sa rozumejú všetky stavebné diela, ktoré vznikli stavebnou, alebo montážnou technológiou. Oceľová konštrukcia predmetnej haly je stavebnou konštrukciou, zhotovenou montážnou technológiou, pevne spojená so zemou strojnými súčiastkami v zmysle ust. § 43 písm. b) stavebného zákona, a na jej realizáciou je potrebné povolenie stavebného úradu.“
30.
Z odôvodnení rozhodnutí oboch vo veci konajúcich správnych orgánov je bez pochybností zrejmé, že sa s výnimkou ukotvenia konštrukcie žalobcu (aj v súvislosti s ním je potrebné konštatovať, že z obsahu spisového materiálu ukotvenie časti konštrukcie cez betónové kocky do betónového podkladu jednoznačne nevyplýva - žalobcom bolo spochybnené, nie je zjavné z fotodokumentácie ani zo záznamov z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 09.05. a 12.11.2018, z ktorých spôsobov tohto zistenia nevyplýva - vizuálny ?, naviac keď žalovaný vo svojom vyjadrení k veci pripustil, že tomu tak nemusí byť: „V prípade, že tomu tak nie je, stavebník ohrozuje stavbou aj okolie“) a naplnenia podmienky potreby úpravy podkladu (v súvislosti s ňou, v rozpore s právnym názorom žalobcu, nie je relevantným, či podklad sám upravil alebo využil podklad už upravený) zrozumiteľne nevysporiadali s časťou námietok žalobcu a prakticky ani nezaoberali naplnením ďalších znakov stavby, ktorými je použitie stavebných prác definovaných v ustanovení § 43g stavebného zákona a použitie stavebných výrobkov definovaných v § 43t stavebného zákona a § 2 zákona č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch.
31.
Odôvodnenie správnych orgánov veci tak nespĺňajú požiadavky kladené na ne ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
32.
Námietky vznesené v konaní správnych orgánov podaniami žalobcu (vrátane odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu) nie sú nerelevantnými z hľadiska predmetu konania, pričom právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, t.j., aby sa správny orgán zrozumiteľne a logicky vysporiadal s argumentáciou účastníka konania, aby vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, aký skutkový stav na ich základe zistil a ako ho posúdil podľa príslušných právnych predpisov, je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé (nielen súdne) konanie v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
33.
Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktorý ako odvolací orgán nevyužil možnosť nápravy nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu, spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorý procesný predpis zaraďuje medzi dôvody nezákonnosti s následkom zrušenia rozhodnutia.
34.
Súd preto žalobou napadnuté a primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie vo vyššie naznačenom smere, výsledkom ktorého musí byť rozhodnutie zodpovedajúce po všetkých stránkach požiadavkám všeobecného procesného predpisu - ustanoveniu § 47 zák. č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok).
35.
Vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave nedostatkov rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nepovažoval súd z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania za potrebné navrhované zrušenie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 06.08.2018.
36.
O práve v konaní úspešného žalobcu na náhradu trov rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 2 SSP, s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
37.
O náhrade trov konania ďalších účastníkov rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
38.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.