Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoP-40-2019.pdf
PDF · 83.03 KB
Case nature
Subarea
11CoP/40/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletú Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X/A, XXX XX A., dieťa matky Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X/A, XXXXX A. a otca V.. R. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., toho času bytom V. X/A, XXX XX A., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 1P/49/2019-27 zo dňa 29. júla 2019 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 29. júla 2019 odmietol podanie otca maloletej doručené okresnému súdu dňa 13. 06. 2019 vedené pod sp. zn. 1P/49/2019 (I. výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
1.1 Z dôvodov uznesenia vyplýva, že dňa 13. 06. 2019 bolo okresnému súdu doručené podanie otca neobsahujúce náležitosti riadneho návrhu na začatie konania. Okresný súd preto uznesením č. k. 1P/49/2019-15 zo dňa 26. 06. 2019 vyzval otca na odstránenie vád podania v lehote 10 dní od doručenia uznesenia, pod sankciou odmietnutia podania. Uznesenie bolo otcovi maloletej doručené do vlastných rúk dňa 01. 07. 2019. 1.2 Súd prvej inštancie rozhodujúc podľa § 129 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „C.s.p.“) konštatoval, že otec maloletej v stanovenej lehote na výzvu súdu reagoval len čiastočne, avšak svoje podanie neopravil ani nedoplnil. Konkrétne riadne neoznačil účastníkov konania, presne nevymedzil petit, t.j. čoho sa domáha, najmä neuviedol na akú sumu požaduje znížiť výživné a od kedy, a nedoplnil dôkazy, ktorých predloženie okresný súd požadoval (špecifikácia mesačných príjmov a výdavkov). Súd prvej inštancie konštatoval, že otec bol poučený o tom, na koho sa môže obrátiť so žiadosťou o spísanie riadneho návrhu aj o tom, že ak v stanovenej lehote podanie nedoplní v súlade s predmetným uznesením, súd jeho návrh odmietne. Keďže podanie má vady, kvôli ktorým okresný súd nemôže vo veci ďalej konať, podanie otca maloletej odmietol.
1.3 Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil citáciou §-u 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len „C.m.p.“).
2. Dňa 05. 08. 2019 (v zákonnej lehote na podanie odvolania) bolo okresnému súdu doručené podanie otca maloletej označené ako návrh na zníženie výživného na maloleté dieťa a dňa 26. 08. 2019 podanie, ktoré otec maloletej označil ako odpoveď na výzvu súdu. Okresný súd tieto podania podľa ich obsahu posúdil ako odvolanie a uznesením č. k. 1P/49/2019-40 zo dňa 2. septembra 2019 vyzval otca maloletej (ďalej v texte aj „odvolateľ“) na jeho opravu a doplnenie.
3. Otec maloletej reagoval na uznesenie okresného súdu č. k. 1P/49/2019-40 zo dňa 2. septembra 2019 podaním doručeným dňa 09. 09. 2019, v ktorom uviedol, že odvolanie sa týka výživného pre jeho maloletú dcéru Z. W.. Poukázal na to, že navrhol zníženie výživného na maloletú na 30,- eur mesačne.
4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 C.s.p., z dôvodov uvedených v odvolaní a v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. zrušil a vec vrátil podľa § 391 ods. 1 C.s.p. súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 23 ods. 1, 2 C.m.p. konanie sa začína na návrh. Ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
7. Podľa § 25 C.m.p. v návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 26 ods. 1, 2 C.m.p. navrhovateľ je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Ak je splnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 spojené s nepomernými ťažkosťami, postačí, ak účastník označí v návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
10. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
11. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
12. Podľa § 129 ods. 4 C.s.p. ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
14. Preskúmaním podania otca maloletej, doručeného okresnému súdu dňa 13. 06. 2019, a najmä jeho doplnkov doručených okresnému súdu dňa 05. 08. 2019, 26. 08. 2019 a 09. 09. 2019 odvolací súd dospel k záveru, že otec maloletej po tom, ako okresný súd jeho podanie uznesením č. k. 1P/49/2019-27 zo dňa 29. júla 2019 odmietol, odstránil vady návrhu na začatie konania tak, že obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 127 ods. 1 C.s.p. (označenie okresného súdu, ktorému je určené, označenie navrhovateľa aj právnej veci, ktorej sa týka, je z neho zrejmé, čo sa ním sleduje - zníženie výšky vyživovacej povinnosti na 30,- eur mesačne, neabsentuje ani podpis navrhovateľa, okresnému súdu boli známi aj ďalší účastníci konania, ktorých uviedol v záhlaví odvolaním napadnutého uznesenia). Podanie otca maloletej síce neobsahuje všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle § 25 C.m.p., avšak nedoplnenie dňa, od ktorého otec navrhuje zníženie výživného, nepriloženie všetkých dokladov preukazujúcich jeho mesačný príjem za posledných 12 mesiacov a dokladov preukazujúcich jeho výdavky nie sú nedostatkami, pre ktoré súd prvej inštancie nemôže v konaní pokračovať a rozhodnúť. Netreba totiž prehliadať, že ide o nesporové konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré je možné na základe podnetu začať aj bez návrhu. Ak otec maloletej neuviedol iný deň, od ktorého
žiada zníženie výšky výživného, potom treba vychádzať z toho, že sa domáha zníženia výživného odo dňa začatia súdneho konania. Listinné dôkazy preukazujúce výšku starobného dôchodku otca maloletej (ktorý predložil oznámenie o preddavkovej výplate starobného dôchodku z 25. 06. 2019 - č. l. 26 súdneho spisu) si súd prvej inštancie môže zabezpečiť sám tak, ako si môže lustráciou v príslušných registroch zistiť, či boli otec aj matka maloletej v okresným súdom požadovaných predošlých 12 kalendárnych mesiacoch pracovne činní, u ktorého zamestnávateľa, či poberali niektorý druh sociálnej dávky alebo dôchodku a vyžiadať si potvrdenie o ich výške od ich platiteľa. Podrobnejšie osobné, majetkové a zárobkové pomery maloletej a jej rodičov súd prvej inštancie zistí ich výsluchom na pojednávaní. Neodstránenie týchto konkrétnych nedostatkov nebráni súdu prvej inštancie riadne pokračovať v konaní a meritórne rozhodnúť. Pokračovanie v konaní je potrebné chápať ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok. Odvolací súd dospel k záveru, že otec maloletej nedostatky svojho návrhu na začatie konania najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania opravil a doplnil údaje umožňujúce prejednanie jeho návrhu. Okresný súd o odvolaní otca proti uzneseniu o odmietnutí jeho podania ako súd, ktorý toto rozhodnutie vydal, nerozhodol (§ 129 ods. 4 C.s.p.). Odvolací súd preto o odvolaní otca maloletej rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. a § 391 ods. 1 C.s.p.). Súd prvej inštancie bude v konaní pokračovať a vo veci rozhodne, a to aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
15. Odvolací súd okrajom dodáva, že v uznesení okresného súdu č. k. 1P/49/2019-40 zo dňa 02. 09. 2019 absentuje poučenie odvolateľa o následkoch neodstránenia vád odvolania v zmysle § 373 ods. 1 C.s.p..
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá C.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).