Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-72-2022.pdf
PDF · 120.4 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/72/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobkýň: 1/ W. F., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: XXX XX Č. XX, a 2/ Z. X., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: Z. XXX, XXX XX O. Ž., proti žalovanej: R. U., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: XXX XX X. P. XXX, zast. Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., IČO: 47 551 372, sídlo: Hlavná 979/23 924 01 Galanta, o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že žalobkyne sú povinné nahradiť žalovanej trovy konania spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02. 11. 2022 domáhali, aby súd vyslovil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou a poručiteľkou Z.É. U., nar.: XX. XX. XXXX, zomr.: XX. XX. XXXX, predmetom ktorej je prevod nehnuteľností v katastrálnom území U. G., vedených Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, ako CKN parcela č. XXX/ X, záhrada o výmere XXX m2, CKN parcela č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a dom súpisné č. XXX postavený na parc. č. XXX/X, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4, je neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že na dedičskom konaní po poručiteľke žalobkyne zistili, že spoluvlastnícky podiel poručiteľky na predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti 3/4 nebude predmetom dedičského konania po poručiteľke. Poručiteľka nadobudla v dedičskom konaní po otcovi žalobkýň, ktorý zomrel XX. XX. XXXX, aj spoluvlastnícke podiely žalobkýň na predmetných nehnuteľnostiach, keďže ako dedičia uzavreli dohodu. Tak sa stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností s podielom 3/4. Na dedičskom konaní po poručiteľke sa žalobkyne dozvedeli, že poručiteľka kúpnou zmluvou z roku 2020 predala celý svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach žalovanej, pričom vklad do katastra bol povolený 12. 11. 2020, č.z. 274/20. Kúpnou zmluvou žalobkyne nedisponujú, keďže neboli jej účastníkmi a nepodarilo sa im zabezpečiť ani jej kópiu z katastra. Žalobkyne majú za to, že poručiteľka v čase uzavretia zmluvy bola osobou, ktorá konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Poručiteľka v máji XXXX, keď mala XX rokov, utrpela mozgový infarkt. Pre pretrvávajúce poruchy správania sa, reči a dezorientáciu bola prijatá v NsP v Dunajskej Strede, kde jej vyšetreniami bol zistený nasledujúci zdravotný stav: bola dezorientovanou osobou miestom, časom, priestorom a boli zistené nasledovné diagnózy: XXX.X U. C., zapríčinený bližšie neurčeným uzáverom alebo zúžením mozgových tepien, recidivujúci O. F., U. X-X, XXX.X U. R., XXX.X Následky mozgového infarktu - reziduálna ľavostranná hemiparéza, XXX.XX P. R. B., V. O., bez hypertenznej krízy, T. N. B. a B., I..X K. M. R. F. X. Y.. Zdravotný stav poručiteľky sa zhoršoval, postupne sa stala ležiacou pacientkou, odkázanou na pomoc inej osoby (kŕmenie, hygiena, prebaľovanie). Prestala komunikovať a žalobkyne nespoznávala. Bolo nevyhnutné, aby každý deň jedna zo žalobkýň sa o poručiteľku postarala (nákupy, varenie, upratovanie, hygiena),
hoci žila v jednej domácnosti s bratom žalobkýň, ktorý bol alkoholik. Žalobkyne sprevádzali poručiteľku aj k lekárovi a neskôr, keď už osobne tieto návštevy nebola poručiteľka schopná absolvovať, zabezpečovali jej lieky a hygienické pomôcky. V tomto čase poručiteľku často navštevovali aj deti žalobkýň. Začiatkom roka 2020 žalobkyniam ich brat zakázal prístup do domu s tým, že on sa o poručiteľku postará. Žalobkyne nesmeli poručiteľku navštevovať ani sporadicky. V návštevách však pokračovala dcéra žalobkyne v 1. rade, R. M.. O zdravotnom stave boli žalobkyne informované prostredníctvom ich bratranca T. K. a jeho manželky T., ktorí boli priamymi susedmi poručiteľky a boli to práve oni, ktorí neraz k poručiteľke zavolali sanitku, keď sa jej zdravotný stav zhoršil. Žalobkyne sa dovolávajú absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, keďže poručiteľka v čase jej uzavretia konala v duševnej poruche, ktorá ju na tento právny úkon robila neschopnou. Na vyslovení neplatnosti zmluvy majú žalobkyne naliehavý právny záujem, keďže v tejto veci je potrebné dosiahnuť zmenu zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobkyne k žalobe pripojili nasledovné listinné dôkazy: výpis z online LV č. XXX (č.l. 6 - 8), Uznesenie sp. zn. 10D 39/2022-25 (č.l. 9 - 10), Uznesenie sp. zn. D 2551/93 (č.l. 11), lekárska správa DsP v DS zo 14. 05. 2018 (č.l. 12 - 15), Dekurz z 22. 06. 2022 (č.l. 16), výpis z lekárskych záznamov vedených MUDr. Vajda Emöke za obdobie jún 2018 - október 2021 (č.l. 17). Ďalej žalobkyne navrhli, aby súd zabezpečil kópiu kúpnej zmluvy z katastra nehnuteľností, a aby ako svedkov súd vypočul R. M., T. K. a T. K..
3. Žalovaná na žalobu reagovala vyjadrením z 20. 03. 2023. Žalobu považovala za nedôvodnú a navrhla ju v celom rozsahu zamietnuť. Poručiteľka v máji 2018 cestou do obchodu spadla z bicykla, pretože jej prišlo nevoľno. Po vyšetreniach bolo zistené, že poručiteľka dostala mozgový infarkt a musela zostať v nemocnici od 14. 05. 2018 do 23. 05. 2018. Žalovaná poručiteľku každý deň navštevovala v nemocnici a po prepustení jej zabezpečila okamžitú liečebnú rehabilitáciu v zariadení v G., kde poručiteľka bola na rehabilitácii do 16. 06. 2018. Nakoľko sestra žalovanej, žalobkyňa v 1.rade, bola dlhodobo evidovaná ako nezamestnaná a mala dostatok času, na rozdiel od žalovanej, ktorá mala každodenné pracovné povinnosti, žalovaná jej navrhla, aby zabezpečila opatrovanie poručiteľky v jej réžii. Za týmto účelom si tiež žalobkyňa v 1. rade vybavila peňažný príspevok na opatrovanie poručiteľky, avšak napriek tomu, že tento aj poberala, o poručiteľku sa nestarala, chodila za ňou maximálne dvakrát do týždňa, na 10-15 minút. Niekedy išla do obchodu nakúpiť potraviny. To však nepokrývalo každodenné potreby poručiteľky. Všetky opatrovateľské povinnosti, najmä nákup liekov, zabezpečovanie stravy, upratovanie a pranie preto zabezpečovala žalovaná. Zdravotný stav poručiteľky sa časom zlepšil natoľko, že po návšteve neurológa v Š. mohla poručiteľka vynechať dlhodobo užívané lieky na vysoký tlak a cholesterol. Nie je vôbec pravdou, že by poručiteľka bola ležiacou pacientkou. Dokázala si ísť sama von pre obed, dokázala sa samostatne najesť, sama si menila v prípade potreby plienky a sama chodila tiež na záchod, dokonca chodila sama na návštevu k susedom a do záhrady. Dôkazom toho je tiež skutočnosť, že dňa XX. XX. XXXX poručiteľka oslavovala svoje narodeniny v kruhu rodiny v mestskej reštaurácii. Spolu so sesternicou sa starali o záhradu, kde sadili, okopávali, zberali úrodu. Poručiteľka chovala sliepky a kačice a o všetko sa vedela postarať sama. V nedeľu chodievala do kostola. Veľa času trávila so sesternicou, tiež dôchodkyňou, s ktorou sa navštevovali. Žalovaná si s poručiteľkou každý deň volali, pričom cez víkendy poručiteľka prespávala u žalovanej. Dňa 24. 12. 2019 bola poručiteľka prítomná na krstinách pravnučky. Teda nie je pravdou, že poručiteľka mala v čase podpisu spornej zmluvy duševnú poruchu, ktorá ju mala robiť na uvedený právny úkon neschopnou. Žalobkyne od 07. 01. 2019 poručiteľku nenavštevovali, a preto nemohli reálne poznať jej zdravotný stav. Poručiteľku trápil nezáujem žalobkýň o ňu, ako aj skutočnosť, že jej jediný syn G. ostane po jej smrti sám. Preto sama navrhla, že so žalovanou uzavrú predmetnú kúpnu zmluvu, s tým, že po jej smrti sa bude žalovaná naďalej s bratom navštevovať a v prípade potreby sa žalovaná o brata postará. Dňa 08. 10. 2020 preto poručiteľka podpísala kúpnu zmluvu na prevod spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach na Obecnom úrade vo Veľkej Pake, kde bol jej podpis úradne osvedčený, ku ktorej bol neskôr dňa 10. 11. 2020 podpísaný dodatok. Matrikárka sa poručiteľky pred podpisom pýtala, či si je vedomá následkov úkonu, ktorý ide podpísať, čo poručiteľka potvrdila. Nie je teda za žiadnych okolností možné usudzovať, že poručiteľka konala pri podpise zmluvy v akejkoľvek duševnej poruche. Túto skutočnosť žalobkyne v konaní dosiaľ ani nijako nepreukázali, keďže predložili iba lekársku správu o tom, že mala poručiteľka mozgovú príhodu, čo nikto nepopiera, avšak zdravotný stav poručiteľky sa v krátkom čase natoľko zlepšil, že až do svojej smrti bola poručiteľka schopná chápať následky svojho konania a v rámci možností sa o seba postarať.
4. Dôkazy k svojmu vyjadreniu žalovaná nepripojila, ani nenavrhla vykonať.
5. Žalobkyne reagovali replikou z 19. 04. 2023. Uviedli, že poručiteľka v čase uzavretia predmetnej zmluvy bola dezorientovanou osobou, miestom, časom a priestorom. Po prepustení poručiteľky z nemocnice po mozgovom infarkte sa o ňu starali žalobkyne, hoci nepopierajú, že ju navštevovala aj žalovaná. Je pravdou, že v septembri 2018 poručiteľke zorganizovali v miestnej reštaurácii obed z príležitosti jej osemdesiatin, avšak žalovaná už neuviedla, že na tomto obede poručiteľke prišlo tak nevoľno, že jej museli zavolať RZP, ktorá ju odviezla do nemocnice, kde bola hospitalizovaná cca mesiac a následne bola umiestnená v zariadení v Lehniciach. Žalobkyne popreli, že by žalobkyňa v 1. rade poberala príspevok za opatrovanie poručiteľky. Žalobkyne sa u poručiteľky striedali a túto navštevovali aj ich deti, R. M., M. F., U. F., Z. X. a Z. C.. Nie je pravdou, že by sa u poručiteľky zdržiavali 10 - 15 minút. Obedy nosili uvarené z domu, bielizeň odnášali vyprať domov a nákupy realizovali pravidelne, podľa potrieb. V tomto čase zabezpečovali i lieky pre poručiteľku. Recepty boli v listinnej podobe, preto osobne navštevovali napr. ambulanciu neurológa v Šamoríne. Po hospitalizácii sa matka nevedela postarať ani o seba a už vôbec nie o kačice, sliepky a záhradu. Ak aj spočiatku posedávala na dvore, bola dezorientovaná a nikoho nespoznávala. Už vôbec nebolo reálne, aby s niekým viedla dlhé konverzácie. Poručiteľku prestali žalobkyne navštevovať preto, že ich z domu vykázal brat G.. Tento zákaz žalobkyne rešpektovali, keďže oni nemali na dome spoluvlastnícky podiel. Keby poručiteľka v tom čase bola schopná vnímať dianie okolo seba, nikdy by s takým zákazom nesúhlasila. Ich deti a vnučky však poručiteľku navštevovali i naďalej. Niekedy sa podarilo s poručiteľkou stretnúť aj žalobkyniam, avšak poručiteľka ich nespoznávala. Tvrdenie žalovanej, že k uzavretiu zmluvy došlo z podnetu poručiteľky, žalobkyne považovali za účelové. Zdravotný stav poručiteľky sa s pribúdajúcimi rokmi zhoršoval. V osemdesiatke mala niekoľko mozgových infarktov (máj, september 2018) a je nepravdepodobné, aby sa jej zdravotný stav vekom tak zlepšoval, aby bola schopná chápať následky svojho konania. Podľa žalobkýň im bolo zakázané vstupovať do domu preto, aby nevideli rapídne sa zhoršujúci zdravotný stav poručiteľky.
6. Nové dôkazy žalobkyne k replike nepriložili. Zopakovali návrh na vypočutie svedkov uvedených v žalobe.
7. Žalovaná reagovala duplikou z 11. 05. 2023. Poukázala na to, že žalobkyne nepreukázali, že by poručiteľka bola dezorientovanou osobou. Ak by poručiteľka skutočne mala trpieť diagnózami, ktoré by mohli spôsobiť jej obmedzenie na vykonanie jednotlivých právnych úkonov, žalobkyne ako blízke osoby sa mohli obrátiť na súd s návrhom na obmedzenie spôsobilosti poručiteľky, kde by súd v zmysle § 244 CMP v konaní ustanovil a vyslúchol znalca. Žalovaná poprela, že by poručiteľka nebola schopná rozpoznať následky svojho konania. Je pravdou, že na oslave dňa XX. XX. XXXX poručiteľke prišlo nevoľno a sanitka ju odviezla do nemocnice. Žalovaná však poprela, že by tam poručiteľka ostala hospitalizovaná cca mesiac. Ešte v ten večer bola poručiteľka z nemocnice prepustená, k čomu by nedošlo, ak by skutočne mala mozgové krvácanie, ako to uviedli žalobkyne. V prepúšťacej správe z 09. 09. 2018 sa uvádza, že pacientka bola pri vedomí, reč mala artikulovanú. V správe sa neuvádza, že by poručiteľka mala mať mozgové krvácanie. To svedčí o neznalosti zdravotného stavu poručiteľky zo strany žalobkýň, ktoré sa o ňu nezaujímali. V lekárskej správe sa tiež neuvádza, že by poručiteľka mala trpieť diagnózou, ktorá by mala vplyv na jej rozpoznávacie a vôľové schopnosti. Uvedená diagnóza mozgová ateroskleróza súvisí s cievnym ochorením, avšak nie je diagnózou spôsobujúcou psychické problémy, či diagnózou spôsobilou primárne negatívne pôsobiť na rozpoznávacie a vôľové schopnosti poručiteľky. Nepravdivé je tiež tvrdenie, že poručiteľka mala byť matka po jej oslave umiestnená v liečebnom zariadení v Lehniciach, kde bola táto hospitalizovaná po mozgovej príhode. Tiež nie je pravdou tvrdenie, že žalobkyňa v 1. rade nepoberala opatrovateľský príspevok; žalovaná v 1. rade jej pomáhala s jeho vybavovaním, a teda má vedomosť o tom, že jej bol priznaný. Poručiteľka nebola ležiacou pacientkou, ale sa starala o domáce zvieratá, ako to preukazujú predložené fotografie. Dňa XX.XX.XXXX sa narodila pravnučka poručiteľky, pričom poručiteľka bola aj prítomná na krstinách a z priložených fotografií je zrejmé, že nielenže bola na krstinách prítomná, ale bola v tom čase i mobilnou a aktívnou. Žalovanou tvrdené skutočnosti možno preukázať aj výpoveďou X. L., ktorá niekoľkokrát za deň navštevovala poručiteľku a dlho sa spolu rozprávali, sprevádzala ju aj na časté návštevy cintorína. Ak by žalobkyne poručiteľku navštevovali, alebo by ju nenavštevovali ich deti, vedeli by, že poručiteľka celé dni netrávila sama, ale ju navštevovala jednak žalovaná, ako aj jej manžel, sesternica, a iní. Keby sa skutočne žalobkyne chceli stretávať s poručiteľkou ako tvrdia, mali predsa možnosť jej zavolať, dohodnúť sa s ňou, vziať si ju na víkendy. S bratom G. mali žalobkyne drobné konflikty, avšak tento sa im nevyhrážal. Vadilo mu, že žalobkyňa v 1. rade poberala opatrovateľský príspevok na poručiteľku, avšak sa o ňu nestarala.
8. Na podporu svojich tvrdení žalovaná k duplike priložila nasledovné dôkazy: Prepúšťacia správa z 09. 09. 2018 (č.l. 62, čitateľnejšia kópia na č.l. 87), 7x fotografia (č.l. 63 - 69). Ďalej navrhla, aby súd vyžiadal z ÚPSVaR DS Potvrdenie o poberaní opatrovateľského príspevku žalobkyňou v l. rade, a aby ako svedkov vypočul X. L., Z. M. a U.E. Z..
9. V reakcii na uznesenie, ktorým súd na pojednávaní dňa 22. 09. 2023 skoncentroval konanie a určil lehotu 30 dní na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a na predloženie, resp. navrhnutie, všetkých dôkazov, žalovaná podaním z 05. 10. 2023 predložila výpis zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky vyhotovený na žiadosť žalovanej - dekurz z 25. 09. 2023 (č.l. 93). Žalobkyne v stanovenej lehote nové dôkazy nepredložili, ani nenavrhli vykonať. Reagovali až po uplynutí stanovenej lehoty, a to podaním z 30. 01. 2024, s ktorým predložili Záznam o ošetrení pacienta (nečitateľný), dekurz (nečitateľný), Prepúšťaciu správu zo zariadenia VITALITA, n.o. Lehnice z 15. 06. 2018, lekársku správu z mája 2018 a ďalšie dve nečitateľné listiny (k tomu viď. odsek 21 tohto rozsudku).
10. Hoci podľa doslovného znenia petitu žalobkyne žiadali, aby súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy (čo s poukazom na § 137 písm. d) CSP v zásade nie je prípustné), z obsahu žaloby je zrejmé, že sa domáhali určenia, že z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 38 ods. 2 OZ žalovaná nie je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti 3/4, ale tento patrí do dedičstva po poručiteľke a má byť predmetom dedičského konania po poručiteľke, ktorého žalobkyne boli účastníčky. Keďže rozhodnutie o takej žalobe má podstatný a bezprostredný vplyv na právnu sféru strán, je daný tiež naliehavý právny záujem žalobkýň na požadovanom určení. Ide preto o žalobu prípustnú v zmysle § 137 písm. c) CSP a bolo potrebné ju riadne prejednať. Pokiaľ ide o správnu formuláciu petitu, toto už v konaní nebolo potrebné riešiť s ohľadom na jednoznačný záver súdu o nevyhnutnosti zamietnutia žaloby.
11. Súd vec prejednal tak, ako je uvedené v zápisniciach o pojednávaniach, vykonal dokazovanie zo všetkých listinných dôkazov založených v spise a dospel k ďalej uvedeným skutkovým a právnym záverom.
12. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka („OZ“) neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
13. Podľa § 38 ods. 2 OZ takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
14. Medzi stranami nebolo sporné, že poručiteľka uzavrela so žalovanou v roku 2020 kúpnu zmluvu, na základe ktorej na žalovanú previedla svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/4 na nehnuteľnostiach v kat. úz. U. G., a ktorá bola do katastra nehnuteľností zapísaná v konaní č. V-7767/2020 vkladom dňa 12. 11. 2020, č.z. 274/20. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že poručiteľka nebola súdnym rozhodnutím obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Nesporné bolo tiež to, že v máji 2018 poručiteľka prekonala mozgový infarkt, a že musela ísť do nemocnice tiež v septembri 2018, keď jej prišlo nevoľno na oslave jej osemdesiatych narodenín. Sporným medzi stranami bolo to, či v čase uzavretia kúpnej zmluvy poručiteľka mala také rozpoznávacie a vôľové schopnosti, aby bola schopná posúdiť následky svojho konania v podobe podpisu predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobkyne tvrdili, že po prekonaní mozgového infarktu v máji 2018 sa zdravotný stav poručiteľky zhoršoval, postupne sa stala ležiacou pacientkou, bola osobou dezorientovanou miestom, časom a priestorom a v čase uzavretia kúpnej zmluvy konala v duševnej poruche, ktorá ju na uzavretie kúpnej zmluvy robila nespôsobilou. Žalovaná naopak tvrdila, že po prekonaní mozgového infarktu sa stav poručiteľky zlepšil, bola mobilná, dokázala sa o seba postarať, bola orientovaná, s okolím komunikovala. Zmluvu podpísala na matrike obce Veľká Paka a jej podpis bol overený po tom, ako poručiteľa na otázku matrikárky potvrdila, že si je vedomá, čo podpisuje.
15. Občiansky zákonník pozná takzvané dočasné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (§ 38 ods. 2 OZ). Právne úkony môžu byť neplatné z dôvodu, že boli urobené v duševnej poruche, a to aj bez toho, aby bolo treba, aby táto osoba bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. V tomto prípade ide o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré trvá po obmedzený čas v prípade, ak osoba vykoná úkon v stave, kedy nie je schopná posúdiť následky svojho konania alebo ovládať svoje konanie. Skutočnosť, či osoba konala v stave duševnej poruchy, sa skúma vždy pri každom posudzovanom úkone
(alebo navzájom súvisiacich súboroch úkonov). Čas preskúmania duševnej poruchy sa musí viazať na čas vykonania právneho úkonu. Rovnako je potrebné aj skúmanie, či osoba náhodou nekonala v tzv. jasnom okamihu (lucida intervalla) (In. Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 273).
16. Slovenská republika je právnym štátom v materiálnom slova zmysle, ktorý charakterizuje okrem iného princíp právnej istoty. Nemožno v súdnom konaní úspešne spochybniť platnosť právneho úkonu osoby, ktorá už zomrela a v konaní sa už nemôže vyjadriť a ktorá zároveň nebola súdnym rozhodnutím obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, len na základe domnienok, predpokladov a špekulácií. V konaní musí byť preukázané, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote poručiteľka v čase uzavretia predmetnej zmluvy nemala rozpoznávacie a vôľové schopnosti, ktoré by jej umožňovali posúdiť následky svojho konania (v danom prípade, že predmetnou zmluvou prevádzala svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na žalovanú) alebo svoje konanie ovládnuť (por. R 4/71, obdobne NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 3614/2009). Pohnútky, ktoré poručiteľku viedli k uzavretiu kúpnej zmluvy, sú v tomto kontexte bez právneho významu. Dôkazné bremeno v tejto otázke zaťažovalo primárne žalobkyne.
17. Žalobkyne svoju argumentáciu v podstate založili na tom, že v máji 2018 mala poručiteľka mozgový infarkt, pričom lekári v tomto čase konštatovali dezorientovanosť poručiteľky. Toto žalobkyne doplnili tvrdením, že jej stav sa odvtedy zhoršoval a bola ležiacou pacientkou, nespoznávala osoby okolo seba. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi však vyplynulo, že toto tvrdenie žalobkýň nie je pravdivé. V lekárskej správe zo 14. 05. 2018 (č.l. 12) je uvedené, že poručiteľka bola v tom čase dezorientovaná, odpovede mala občas neadekvátne, a že vyšetrené kognitívne funkcie poukazujú na demenciu. V tejto lekárskej správe však nie je demencia uvedená ako diagnóza (č.l. 14), pričom táto lekárska správa bola vypracovaná v súvislosti s hospitalizáciou poručiteľky v dôsledku mozgového infarktu, kde je samozrejmé oslabenie kognitívnych funkcií v tom danom čase. Žalobkyne neurobili žiadne substancované tvrdenia vo vzťahu k ostatným diagnózam uvedeným v tejto lekárskej správe, neposkytli súdu výklad a vysvetlenie diagnóz a na otázku súdu na pojednávaní odpovedali, že ani nezisťovali, čo jednotlivé diagnózy znamenajú. Mohli súdu predložiť napríklad znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie, avšak tak neurobili. Súd napriek tomu - v snahe dôkladne posúdiť predložené dôkazy a rozhodnúť spravodlivo - vyhľadal informácie o diagnózach z verejne dostupných zdrojov (internet). Z diagnóz uvedených v správe (č.l. 14) by v kontexte žaloby mohla mať určitú relevanciu vaskulárna demencia (pozn. diagnostikovaná mozgová ateroskleróza je postihnutie krčných ciev, ktoré môže spôsobovať poruchy zásobenia mozgu kyslíkom, ktoré sa prejavujú závratmi alebo stratou vedomia (t.j. tu nie je vplyv na spôsobilosť poručiteľky vykonať právny úkon, ale iba riziko, že poručiteľka „odpadne“); ostatné diagnózy sa vzťahujú k obmedzeniu pohybového aparátu poručiteľky). Vaskulárna demencia je síce diagnózou, s ktorou sa podľa verejne dostupných informácií môžu spájať zmätenosť, problémy s pozornosťou a so sústredením, so zníženou schopnosťou organizácie myšlienok a pracovných aktivít, poklesom schopnosti analyzovať situácie, rozvíjať efektívne riešenia, problémy s komunikáciou, avšak nemožno opomenúť fakt, že táto diagnóza bola urobená v priamej väzbe na mozgový infarkt poručiteľky. Rovnako ako iné ochorenia, aj vaskulárna demencia môže mať u rôznych pacientov rôzne prejavy a závažnosť, pričom bez ďalších preukázaných substancovaných tvrdení nemožno prijať záver, že len preto, že v máji 2018 bola poručiteľke v priamej väzbe na mozgový infarkt diagnostikovaná vaskulárna demencia, poručiteľka nebola v roku 2020 spôsobilá rozpoznať, že zmluvou prevádza nehnuteľnosti, resp. že nemohla ovládať svoje konanie.
18. Súd uvedenú lekársku správu posúdil v spojitosti so všetkými ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré boli v konaní predložené včas, v rámci lehoty, v ktorej súd konanie skoncentroval (viď. uznesenie na pojednávaní z 22. 09. 2023, č.l. 89). Z lekárskych záznamov neurologičky MUDr. Vajda (č.l. 17) vyplýva, že dňa 19. 09. 2018 (t.j. 4 mesiace po prekonaní mozgového infarktu) bola poručiteľka orientovaná a lucídna, čo znamená, že mala jasné vedomie. Ani záznamy neurologičky z rokov 2020 a 2021 (tiež č.l. 17) neobsahujú akúkoľvek novú diagnózu, ani nekonštatujú dezorientovanosť poručiteľky. Rovnako v správe neurológa MUDr. Vermesa z 09. 09. 2018 (č.l. 87) je uvedené, že poručiteľka bola pri vedomí, orientovaná, reč mala artikulovanú. Odhliadnuc od toho, že žalobkyne neurobili žiadne substancované tvrdenia vo vzťahu k predloženému výpisu zo zdravotnej dokumentácie vedenej všeobecnou lekárkou pre dospelých MUDr. Modravou (č.l. 16 resp. 93), súd sa s týmto dôkazom oboznámil a stotožnil sa s tvrdením žalovanej, že ani z tohto výpisu nevyplýva, že by poručiteľka mala v rozhodnom čase trpieť ochorením majúcim za následok to, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy nebola schopná posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať.
19. Súd preto uzavrel, že ak aj lekárska správa z mája 2018 uvádza dezorientovanosť poručiteľky, či poukazuje na jej možnú demenciu, ide o správu z vyšetrení vykonaných v priamej väzbe na prekonanie mozgového infarktu poručiteľkou. Naopak, správy dvoch neurológov zo septembra 2018 už uvádzajú, že poručiteľka bola orientovaná, lucídna, reč mala artikulovanú. Ani chronologicky neskoršie zdravotné záznamy nepreukazujú (a ani len nenaznačujú) zhoršenie stavu poručiteľky. Žalobkyne tiež tvrdili, že sa poručiteľka stala ležiacou pacientkou a nespoznávala osoby okolo seba. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že i toto tvrdenie žalobkýň bolo nepravdivé. Žalovaná predložila niekoľko fotografií (č.l. 63 - 69) zachytávajúcich poručiteľku, ako sedí na terase domu, pri čistení hydiny, ako sama drží v rukách pravnučku, alebo vedľa nej stojí. Medzi stranami nebolo sporné, že krstiny pravnučky sa konali XX. XX. XXXX. Žalobkyne sa k fotografiám nijako relevantne nevyjadrili. Podľa názoru súdu z fotografií nemožno ustáliť, že by poručiteľka bola dezorientovaná, či nespoznávala osoby okolo nej, a už vôbec nie, že by bola ležiacou pacientkou. Naopak, na fotografiách poručiteľka pôsobí prirodzene a na viacerých fotografiách stojí, opierajúc sa o jednu barlu. Na jednej fotografii dokonca v stoji čistila hydinu, bez opierania sa o barlu. Z uvedeného mal teda súd za nepochybné, že poručiteľka nebola ležiacou pacientkou a nebola osobou trvale dezorientovanou tak, ako ju popisovali žalobkyne.
20. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že predmetná kúpna zmluva je neplatná podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ju poručiteľka podpísala v duševnej poruche, ktorá ju robila nespôsobilou posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať, v konaní zaťažovalo žalobkyne. Žalobkyne založili svoju argumentáciu a dôkaznú pozíciu na lekárskej správe z mája 2018, v ktorej sa poukazovalo na dezorientovanosť poručiteľky a možnú demenciu. V konaní však bolo preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že zdravotný stav poručiteľky sa nezhoršoval, ako to nepravdivo tvrdili žalobkyne, ale sa naopak zlepšil a už v septembri 2018 bola dvoma neurológmi posúdená ako orientovaná, lucídna, s rečou artikulovanou, pričom zhoršenie stavu nenaznačovali ani lekárske záznamy neurologičky z rokov 2020 - 2021, ani lekárske záznamy všeobecnej lekárky poručiteľky. Ešte v decembri 2019 bola poručiteľka mobilná a aktívna aj v rámci rodinných udalostí (krst pravnučky). Žalobkyne teda neuniesli dôkazné bremeno a ich podstatné tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé. Preto súd nemohol o žalobe rozhodnúť inak, len ju zamietnuť, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
21. Ak súd v rozsudku neuviedol niektoré tvrdenia účastníkov alebo sa tvrdeniami účastníkov v rozsudku výslovne nezaoberal, potom je to z dôvodu, že tieto tvrdenia nepovažoval za podstatné z hľadiska rozhodnutia v prejednávanej veci (napr. v akom rozsahu sa žalobkyne starali o poručiteľku, z akého dôvodu nechodili do nehnuteľnosti, ako aj to, či žalobkyňa v 1. rade poberala alebo nepoberala opatrovateľský príspevok). Ak sa súd v tomto rozsudku osobitne nevysporiadal s niektorým z dôkazov, potom ho súd nevykonal, pretože ho nepovažoval za potrebné vykonať, a to z dôvodu, že vykonanie takého dôkazu by neviedlo k odlišnému rozhodnutiu vo veci a jeho vykonanie súd vyhodnotil ako rozporné so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania. Súd nezabezpečoval z katastra nehnuteľností kúpnu zmluvu, keďže v konaní nebol podstatný obsah kúpnej zmluvy a medzi stranami nebolo sporné, že kúpnu zmluvu poručiteľka so žalovanou uzavrela, pričom jej vklad bol povolený dňa 12. 11. 2020. Predmetom konania bolo v podstate posúdenie vývoja zdravotného stavu poručiteľky po prekonaní mozgového infarktu, v kontexte substancovaných tvrdení strán. Rovnako tak súd nezabezpečoval potvrdenie z ÚPSVaR o poberaní opatrovateľského príspevku, keďže táto skutočnosť bola pre toto konanie celkom bez významu. Súd nevypočul navrhovaných svedkov (susedov a kamarátku poručiteľky a príbuzných strán), keďže - ako súd zistil z vyjadrení strán na pojednávaní
- žiaden zo svedkov nie je lekár, a teda ich výpoveď, nech by bola akákoľvek, nemohla spochybniť jednoznačné závery vyplývajúce z predložených lekárskych správ. Právny úkon poručiteľa, ktorý nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, podľa názoru tunajšieho súdu zásadne nemožno spochybniť na základe pocitov laických návštevníkov poručiteľky o tom, či bola alebo nebola orientovaná, a to zvlášť ak ide o svedkov s rodinnou či inou blízkou väzbou k stranám. Bez spojenia s lekárskymi či inými odbornými vyjadreniami tak výpoveď laických svedkov nemohla mať pre rozhodnutie súdu význam a samotná ich výpoveď, nech by bola akákoľvek, nemohla viesť k pozitívnemu rozhodnutiu o žalobe. Preto súd tieto výsluchy vyhodnotil ako nadbytočné a rozporné so zásadou hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania. Pokiaľ ide o dôkazy predložené žalobkyňami s podaním z 30. 01. 2024, na tieto súd neprihliadol s poukazom na § 153 CSP z dôvodu, že tieto boli bez vysvetlenia predložené niekoľko mesiacov po uplynutí lehoty, v ktorej súd skoncentroval konanie (uznesenie z pojednávania z 22. 09. 2023, č.l. 89), a teda neboli predložené včas. Pre úplnosť však súd uvádza, že ak by aj na tieto dôkazy
prihliadol, nezmenilo by to vyššie uvedené závery súdu. Väčšina z predložených listín bola nečitateľná. Z čitateľných listín bolo možné posúdiť správu zariadenia VITALITA n.o. v Lehniciach, kde bola poručiteľka hospitalizovaná po mozgovom infarkte po prepustení z nemocnice, s dátumom prijatia 25. 05. 2018 a dátumom prepustenia 15. 06. 2018 (teda opäť v priamej väzbe na prekonanie mozgového infarktu). V tejto správe sa konštatuje, že poručiteľka bola orientovaná a pri vedomí, so sťaženým kontaktom (nespomína si na mená). Teda už v tomto čase bolo konštatované určité zlepšenie zdravotného stavu poručiteľky (orientovaná). Druhou čitateľnou listinou bola nedatovaná správa NsP DS, ktorá v anamnéze kopíruje lekársku správu zo 14. 05. 2018 (č.l. 14, viď. časť Priebeh), a teda je zrejmé, že i táto správa priamo nadväzuje na mozgový infarkt poručiteľky. Preto ani konštatovanie dezorientovanosti poručiteľky v tejto správe nemohlo ovplyvniť závery súdu vo svetle všetkých ostatných dôkazov (a tiež aj s ohľadom na správu zariadenia VITALITA, kde sa konštatuje, že poručiteľka bola orientovaná).
22. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná, a teda jej patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorý jej súd priznal vo výroku II. tohto rozhodnutia, pričom zároveň pre vylúčenie pochybností uviedol, že žalobkyne sú povinné nahradiť žalovanej trovy konania spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku (§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa druhá strana domáhať jej splnenia v exekúcii.