Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/152/2018

Potvrdené rozhodnutím 8CoCsp/9/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej, v právnej veci žalobcu: Obec Skalka nad Váhom, so sídlom Skala 103, Skalka nad Váhom, IČO: 00 311 961, právne zastúpeného: JUDr. Martin Bartko, advokát so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, IČO: 42 021 626 a JUDr. Silvia Bartková, advokátka so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, IČO: 42 284 643 proti žalovaným: 1/ F.. K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom N. J. I. XXX, N. J. I., 2/ K.. D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom N. J. I. XXX, N. J. I., obaja právne zastúpení: JUDr. Andrej Opet, advokát, so sídlom Hroznová 2318, Trenčín, IČO: 42 143 454, v spore o zaplatenie 1.525,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 15Csp/152/2018-156 zo dňa 7. novembra 2019, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobcu: Obec Skalka nad Váhom, so sídlom Skala 103, Skalka nad Váhom, IČO: 00 311 961, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silivia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, proti žalovaným: 1/ F.. K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom N. J. I., N. J. I. XXX, 2/ K.. D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom N. J. I., N. J. I. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Andrej Opet, advokát, so sídlom v Trenčíne, ul. Hroznová 2318, o zaplatenie 1.525,52 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Dňa 23.10.2018 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 1.525,52 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.525,52 eur od 16.10.2018 do zaplatenia. 2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je právnickou osobou podľa zákona č. XXX/XXXX Zb. o obecnom zriadení ako samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Žalovaní sú vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/XX a zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. N. J. I., Q. N. nad I.. Žalobca vykonal v období rokov 2014 - 2017 vývoz splaškových vôd z kanalizácie Prúdy. Náklady na vývoz splaškovej kanalizácie boli vyúčtované vlastníkom dotknutých nehnuteľností postupom podľa počtu osôb trvalo prihlásených k pobytu v týchto nehnuteľnostiach. Zároveň žalobca zaslal žalovaným vyúčtovanie nákladov na vývoz kanalizácie, a to listom obce zo dňa 20.03.2018. V predmetnom liste žalobca rozpísal a vysvetlil z akých údajov vychádzal pri výpočte nákladov a akým spôsobom dospel k výslednej sume 1.525,52 eur. Vyúčtovanie si žalovaní prevzali dňa 11.04.2018. Napriek tejto skutočnosti, žalovaní neuhradili vyúčtované náklady za vývoz kanalizácie, hoci žalobca tieto náklady reálne zaplatil. Je teda nesporné, že žalobca vyviezol za žalovaných splaškovú kanalizáciu, a preto je potrebné takto vzniknuté náklady žalobcovi nahradiť. Z dôvodu vzniknutého dlhu a vyhnutiu sa súdnemu sporu, bola zo strany žalobcu doručená žalovaným predžalobná výzva, a to listom zo dňa 27.09.2018, v ktorej žalobca vyzval žalovaných naposledy na úhradu vzniknutých nákladov. Napriek zaslanej predžalobnej výzve žalobcu, ktorú si žalovaní preukázateľne prevzali dňa 08.10.2018, žalovaní doposiaľ žalobcovi tento svoj dlh neuhradili. Žalovaní na výzvu žalobcu reagovali svojim listom zo dňa 09.10.2018, v ktorom uviedli, že majú záujem riešiť vzniknutú situáciu, namietali spôsob stanovenia výšky nákladov pripadajúcich na ich osoby. Vzhľadom na to, že žalovaní neuviedli akým konkrétnym spôsobom mienia uhradiť žalobcovi reálne vzniknuté náklady na vývoz splaškovej kanalizácie, má žalobca za to, že žalovaní nemajú záujem vzniknutú situáciu skutočne riešiť. Žalobca náklady na vývoz kanalizácie reálne vynaložil. Tieto náklady rozpočítal podľa počtu osôb prihlásených

k trvalému pobytu v danom období, a keďže žalovaní neuhradili žiadnu časť týchto nákladov, žalobcovi teda nezostáva iná možnosť ako uplatniť nárok na náhradu nákladov voči žalovaným touto žalobou.

3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Uvádzali, že z kolaudačného rozhodnutia z roku 2006 vyplýva, že ich rodinný dom je napojený na verejný vodovod a kanalizáciu a vzniesli námietku premlčania voči nárokom starším ako dva roky pred podaním žaloby na súd, keďže je nárok uplatnený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšku považovali žalobu za nedôvodnú z toho dôvodu, že rodinný dom bol a je napojený na kanalizáciu, a preto nie je dôvod platiť za vývoz splaškových vôd z tejto „kanalizácie“. O konaní starostu týkajúceho sa tvrdeného vývozu splaškových vôd z kanalizácie nevedeli, toto konanie nikdy neodsúhlasili a z ich pozemku žalobca ani žiadne splaškové vody neodváža. Porušovanie povinností pri správe obecného majetku zo strany starostu, nemôže byť prenášané na žalovaných.

4. Na vyjadrenie žalovaných k žalobe reagoval žalobca replikou, v ktorej uviedol najmä to, že skutočnosť, že stavba žalovaných je skolaudovaná alebo skutočnosť, že sa v kolaudačnom rozhodnutí uvádza, že táto stavba je napojená na inžinierske siete, neznamená, že žalovaní nie sú povinní hradiť náklady na likvidáciu ich splaškov. Podľa o vodách (vodný zákon) v spojení so o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách platí, že za splaškovú vodu a jej likvidáciu zodpovedá jej producent. Tento je zároveň povinný uzatvoriť zmluvu o pripojení sa na verejnú kanalizáciu alebo je povinný predložiť povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami (viď napr. od. 2 a ). V opačnom prípade sa dopúšťa neoprávneného vypúšťania odpadových vôd. V danom prípade je rozhodné najmä to, že splašková odpadová voda žalovaných skončila v kanalizácii žalobcu a žalobca musel túto splaškovú vodu z kanalizácie vyviesť, s čím mu vznikli náklady. Skutočnosť, že splašková voda z rodinného domu žalovaných skončila v kanalizácii žalobcu bola potvrdená aj na miestnom šetrení realizovanom Okresným úradom Trenčín dňa 08.07.2014. Okrem toho žalovaní doposiaľ ani nepredložili, že by v rozhodnom období mali uzatvorenú zmluvu o pripojení sa na verejnú kanalizáciu alebo že by mali povolenie na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami a takýto doklad nedoložili ani k svojmu vyjadreniu k žalobe. Tiež nedoložili doklad o tom, že by za vypúšťanie splaškov do kanalizácie platili. Na základe rozhodnutia Okresného úradu Trenčín zo dňa 09.04.2015 musel žalobca zabezpečiť, aby sa splaškové odpadové vody z jeho kanalizácie likvidovali určeným spôsobom, čo pre žalobcu v danom prípade znamenalo zabezpečiť vývoz týchto splaškových odpadových vôd. Žalobca tento vývoz v zmysle uložených opatrení Okresným úradom Trenčín skutočne zabezpečil a náklady s tým vzniknuté rozúčtoval medzi producentov týchto splaškových odpadových vôd. Je tak nepochybné, že žalovaní v rozhodnom období produkovali splaškové odpadové vody a je nepochybné, že tieto odpadové vody odvádzali do splaškovej kanalizácie žalobcu. Rovnako je nepochybné, že túto kanalizáciu vyviezol žalobca a že vznikli z tohto vývozu náklady, ktoré žalobca musel uhradiť. Žalobcu prekvapuje stanovisko žalovaných, ktorí napriek tomu, že majú vedomosť o tom, že ich splaškové odpadové vody aj podľa Okresného úradu Trenčíne skončili v kanalizácii žalobcu, nie sú ochotní uhradiť ani primerané náklady na likvidáciu splaškových vôd. Námietku premlčania žalobca považoval za nedôvodnú a túto neuznával bez bližšieho vysvetlenia. Časť vlastníkov domov z rozhodného územia uznala, že je nesporné, že v danom období produkovali odpad do splaškovej kanalizácie a že je nesporné, že žalobca obsah tejto kanalizácie vyvážal a uhradil náklady na tento vývoz z prostriedkov obecného rozpočtu. Žalobca uvádza, že doposiaľ traja vlastníci domov preukázali svojím zodpovedným postojom k veci, že im záleží na vyriešení celej situácie a že sú si vedomí svojej povinnosti uhradiť za likvidáciu produkovaného odpadu vzniknuté náklady, a teda dobrovoľne uhradili na nich pripadajúce náklady vynaložené žalobcom alebo sa dohodli mimosúdne na úhrade týchto nákladov. Títo vlastníci teda pochopili tú skutočnosť, že sú tu reálne náklady vynaložené na vývoz ich odpadu a že nie je možné, aby neplatili za vývoz splaškovej kanalizácie žiadne "poplatky".

5. V ďalšom konaní žalovaní uvádzali, že to, že žalobca musel vykonať vývoz splaškovej vody z neskolaudovanej stavby - kanalizácie je zapríčinená tým, že žalobca ako stavebník tejto neskolaudovanej stavby umožnil ostatným obyvateľom obce napojiť sa na túto nedokončenú stavbu. Dôsledkom toho nezodpovedaného a nezákonného postupu žalobcu je tá skutočnosť, že niektorí obyvatelia vypúšťajú splaškovú vodu do tejto nedokončenej stavby, ktorá však nemá kam odtekať, resp. nie je ďalej spracúvaná napr. v čističke odpadových vôd. Za toto konanie žalobca bol aj sankcionovaný. Žalobca dlhý čas prevádzkuje stavbu, ktorá nie je skolaudovaná a teda sústavne a úmyselne porušuje predpisy. Žalobca súčasne ani nie je oprávneným subjektom na prevádzku verejnej kanalizácie v zmysle

právnych predpisov. Uvádzali, že žalobca nepreukázal, či má právo od nich požadovať akúkoľvek sumu, či mal žalobca náklady s vývozom splaškových vôd vydokladované účtovnými dokladmi, ako prišiel na to, koľko splaškových vôd žalovaní odviedli do neskolaudovanej kanalizácie, koľko subjektov je na túto neskolaudovanú kanalizáciu napojených. Tiež uviedli, že do územia neskolaudovanej kanalizácie nepatrí len pár domov, ktoré si žalobca vybral, ale omnoho väčšie územie, a preto im nie je zrejmé, prečo žalobca nerozpočítal vývoz kanalizácie za ostatné tieto subjekty napojené na túto neskolaudovanú kanalizáciu. Ďalej namietali, že by splaškové vody do času riadneho skolaudovania povolenej kanalizácie (jún 2019) odvádzali do verejnej kanalizácie tak, ako ju definuje , keďže táto nemala absolútne charakter verejnej kanalizácie. Stavba kanalizácie bola nepovolená, neskolaudovaná, nedokončená stavba, ktorá vôbec neplnila účel, ktorý zákon predpokladá, a síce odvádzanie odpadových vôd a ich prípadné čistenie tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu životného prostredia. Preto nemožno uvažovať o verejnej kanalizácii, nemožno na daný stav aplikovať , na ktorý odkazuje žalobca a teda ani nebola daná povinnosť žalovaných uzatvoriť zmluvu o pripojení na verejnú kanalizáciu, predmetom ktorej by bolo odvážanie splaškových vôd. Žalovaní po tom, čo bola kanalizácia skolaudovaná, uzatvorili túto zmluvu. Namietali, že žalovaná výška nákladov vôbec nie je preukázaná, jej výšku žalovaný namietali, keďže žalobca vôbec nepreukázal ani len to, že náklady voči žalovaným uplatnené, aj skutočne zaplatil. Ďalej dôvodili aj tým, že ak aj žalobca mal povinnosť zabezpečiť vývoz splaškových vôd v zmysle rozhodnutí správnych orgánov, potom nemohlo dôjsť na strane žalovaných k bezdôvodnému obohateniu a ani im nie je zrejmé, na základe akej konkrétnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia si žalobca nárok uplatňuje. Rovnako namietali spôsob rozúčtovania nákladov, kedy tieto mali byť rozúčtované medzi 10 domov, keď na kanalizáciu v rozhodnom čase bolo napojených podstatne viac rodinných domov, keď už aj len na rozhodnutí o povolení stavby kanalizácie je uvedených 69 ľudí. Odôvodňovali ďalej vznesenú námietku premlčania a uvádzali, že hoci nie je preukázané, kedy údajné náklady žalobca uhradil, premlčacia doba však začala plynúť deň po zaplatení uvedenej sumy žalobcom, pretože už v tento moment vedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a tiež už vtedy vedel, že žalovaní sa bezdôvodne obohatili, keďže mal vedomosť, že na stavbu kanalizácie je napojený aj ich dom. Teda tá časť nároku žalobcu, ktorá bola uplatnená po uplynutí premlčacej doby 2 rokov, je premlčaná. Nárok tiež považovali za rozporný s dobrými mravmi, nakoľko žalobca zavinil stav, kedy existovalo stavebné teleso, ktoré vôbec neplnilo účel verejnej kanalizácie, nebolo zaústené a znečisťovalo životné prostredie v okolí žalovaných až do času, kým žalobcovi nebola rozhodnutím uložená povinnosť zabezpečiť likvidáciu splaškových vôd.

6. Súd vytýčil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili strany aj ich právni zástupcovia. Právny zástupca žalobcu uviedol, že je absolútne nesporné, že žalovaní odvádzali v rozhodnom období do kanalizácie žalobcu splašky, že neplatili za odvoz žiadne platby a z tohto dôvodu žalobca rozúčtoval uvedené platby a uplatnil si ich žalobou a to v sume zodpovedajúcej nákladom za vývoz splaškovej vody. Je pritom povinnosťou žalovaných zaplatiť za likvidáciu odvádzaných splaškov. V rozhodnutiach okresného úradu, ale ani v žiadnom právnom predpise sa neuvádza, že žalobca je povinný likvidovať splašky žalovaných na vlastné náklady. V rozhodnutí správneho orgánu sa uvádza, že v stavbe kanalizácie sú obsiahnuté splaškové vody, že tieto je potrebné zákonom predpísaným spôsobom zlikvidovať, no nevyplýva z neho žiadne oprávnenie na strane žalovaných vypúšťať svoje splašky do predmetnej kanalizácie zadarmo. Z rozhodnutia nevyplýva, žeby žalobca bol povinný uhrádzať za žalovaných náklady za vývoz týchto splaškov. Producent splaškových vôd je zodpovedný za ich odvoz a riadnu likvidáciu, producentmi boli žalovaní. Preto ak žalovaní bez dohody so žalobcom odvádzali do jeho stavby splaškové vody, sú povinní niesť náklady na odvoz a likvidáciu splaškov na nich pripadajúce. Rozhodnutie správneho orgánu preto nehovorí o tom, že by bol žalobca povinný likvidovať splašky na vlastné náklady. Neobstojí ani námietka žalovaných, že v rozhodnom čase bolo na kanalizáciu napojených oveľa viac domov, keďže v poslednej zápisnici zo šetrenia, ktorú predložili žalovaní, sú uvedené konkrétne domy, z ktorých splašková voda bola odvádzaná do kanalizácie, týchto je deväť a medzi nimi aj dom žalovaných č. XXX. Žalovaní odvádzali splašky do kanalizácie bez oprávnenia, žalobca likvidoval tieto splašky, plnil povinnosť za nich, keďže žalovaní tak robili bez oprávnenia, pričom je bezpredmetné či kanalizácia bola legálna alebo nie. Celý tento problém nastal tak, že na základe oznámenia pána Z. bola uložená obci povinnosť zablendovať stavbu, aby mohla slúžiť ako žumpa a zabezpečiť ju tak, aby neprichádzalo k priesakom, tieto opatrenia následne žalobca vykonal. Čo sa týka rozsahu splaškov, aj zo zmluvy, ktorú žalovaní predložili, uzavretej s regionálnou vodárenskou spoločnosťou vyplýva, že si dohodli paušálne množstvo odpadových vôd 134m3 ročne za 4 osoby, v porovnaní s tým sa preto rozúčtovanie žalobcu v rozsahu 36m3 ročne na jednu osobu javí ako primerané a úplne porovnateľné s tým, aký rozsah bol dojednaný následnou zmluvou s odvádzateľom splaškových vôd. K vznesenej námietke premlčania

uviedol, že žalovaní už v roku 2014 nepochybne vedeli, že do kanalizácie nemôžu odvádzať splašky, ak tak činili, robili tak úmyselne, a preto námietka premlčania dôvodná byť nemôže. Súčasne predložil na pojednávaní faktúry, ktoré boli vystavené a uhradené v rozhodnom období za vývoz splaškovej vody, potvrdenie o tom, že v rokoch 2014-2017 boli zaúčtované v účtovníctve žalobcu a prehľad došlých faktúr za roky 2014-2017. Podotkol tiež, že existencia kanalizačnej prípojky na pozemku ešte neznamená, že žalovaní majú právo na bezplatné odvádzanie splaškových vôd. Kolaudačné rozhodnutie hovorí len o tom, že dom sa kolauduje s prípojkou a nie s kanalizáciou ako takou a že je k domu pripojená prípojka či už plynu, vody, elektriky alebo kanalizácie neznamená, že má vlastník nehnuteľnosti právo bezplatne odoberať energie a bezplatne odvádzať splašky do kanalizácie. Rozpor s dobrými mravmi v tomto žalobca nevidel, vnímal to totiž presne naopak tak, že reálne je to žalobca, ktorý túto činnosť vykonával za žalovaných a ostatných obyvateľov obce, a preto uplatňovanie si nákladov ako nemorálne podľa žalobcu nemožno konštatovať. Čo sa týka právneho posúdenia, najbližšie je podľa žalobcu posúdenie podľa , prípadne je podľa neho otvorená aj otázka náhrady škody, kedy žalovaní porušili svoju povinnosť, vypúšťali odpadové vody na stavbu žalobcu, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda vo výške nákladov spojených s vývozom splaškov.

7. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že v rozhodnom období rokov 2014-2017 neexistovala v obci žiadna verejná kanalizácia a tá, ktorá bola vybudovaná, neplnila účel a bola čiernou stavbou. Žalobca ďalej nepreukázal existenciu bezdôvodného obohatenia, namietal, že až na pojednávaní boli predložené faktúry, s ktorými sa žalovaní nemajú možnosť oboznámiť a poukázal na koncentráciu konania. Poukázal i na to, žalovaní kupovali pozemok od obce v roku 2003 za účelom stavby rodinného domu a predávajúcim bolo deklarované pri kúpe, že k pozemku sú zavedené funkčné inžinierske siete a to plyn, voda a kanalizácia a tomuto aj zodpovedala cena za pozemok. Skutočnosť, že inžinierske siete boli funkčné, bola potvrdená aj v kolaudačnom rozhodnutí, kde sa uvádza, že dom je napojený na siete, čo utvrdilo žalovaných len v tom, že kanalizácia je funkčná. Toto je podstatné pri posúdení otázky vedomosti alebo nevedomosti žalovaných o funkčnosti kanalizácie. Ohľadom počtu domov napojených na kanalizáciu, v správe o šetrení, na ktorú poukazuje žalobca, sa počet domov 9 konštatuje len ako tvrdenie starostu žalobcu, nie však ako skutočnosť, ktorá by bola objektívne zistená. Z rozhodnutí okresného úradu podľa žalovaných jednoznačne vyplýva, že povinnosť zabezpečiť likvidáciu splaškov z tejto čiernej stavby je povinnosťou žalobcu, a preto jeho interpretácia je účelová. Vychádzajúc z definície kanalizačnej prípojky, ktorá je chápaná ako úsek potrubia z pozemku vyúsťujúci do kanalizácie, nepovažoval tvrdenia žalobcu a jeho chápanie kanalizačnej prípojky za správne. Dal do pozornosti, že ak by pán Z. nepodal podnet, do dnešného dňa by žalobca s najväčšou pravdepodobnosťou nakladal so splaškami tak, ako dovtedy a naďalej by ohrozoval životné prostredie.

8. Súd ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní boli napojení na neskolaudovanú „kanalizáciu“ žalobcu, že splašky do nej vypúšťali a že za to nič neplatili. Takisto je nesporné to, že obec splašky vyviezla až po rozhodnutí Okresného úradu Trenčín.

9. Súd vykonal dokazovanie tiež oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalovaní sú obyvatelia žalobcu. Zároveň sú vlastníkmi rodinného domu so súp.č. XXX v katastrálnom území N. J. I.. Ide o ulicu, na ktorej sa nachádza spolu 10 rodinných domov. Rodinný dom žalovaných bol postavený žalovanými a žalobca vydal na stavbu domu stavebné povolenie a následne aj kolaudačné rozhodnutie dňa 08.12.2016. Podľa kolaudačného rozhodnutia žalobcu stavba obsahuje aj prípojku kanalizácie. V konaní tiež nebolo sporné, že pozemok, na ktorom žalovaní postavili svoj dom, bol kúpený od žalobcu a rovnako tak žalobca nerozporoval tvrdenie žalovaných, že predmetom kúpy bol pozemok aj s deklarovnou prípojkou kanalizácie.

11.Od februára 2014 do decembra 2017 žalobca vyvážal splaškovú vodu z kanalizácie (žumpy) v časti Prúdy, do ktorej boli napojený aj žalovaní, pričom celkovo za tieto vývozy zaplatil žalobca sumu 12.444,08 eur, čo vyplýva z prehľadu nákladov na vývoz odpadovej vody na č.l. 7 spisu.

12. Okresný úrad Trenčín vydal dňa 09.04.2015 Rozhodnutie Č: OU-TN-OSZP3-2015/007837-005 TPJ, ktorým uložil žalobcovi ako stavebníkovi stavby "Kanalizácia na pozemku a pozemku p. č. XXX, XXX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X v k.ú. N. J. I.": zabezpečiť likvidáciu splaškových odpadových vôd z tejto kanalizácie vhodným spôsobom a predložiť návrh konkrétneho riešenia likvidácie odpadových

vôd z dlhodobého hľadiska (napr. vybudovaním čistiarne odpadových vôd, akumuláciou v kapacitne postačujúcej žumpe, likvidáciou odpadových vôd individuálne, v žumpách pri jednotlivých rodinných domoch ...), nakoľko odkladom výkonu rozhodnutia by mohlo dôjsť k znečisteniu, alebo ohrozeniu podzemných vôd. V tomto rozhodnutí sa v jeho odôvodnení konštatuje okrem iného aj to, že Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie vykonal dňa 05.12.2014 štátny vodoochranný dozor u stavebníka, ktorým je obec Skalka nad Váhom, v súlade s § 66 vodného zákona a zákonom o kontrole v štátnej správe, na stavbe kanalizácie. Vykonanie štátneho vodoochranného dozoru vyplynulo zo šetrenia podnetu F.. I. Z., N. J. I. XXX zo dňa 18.06.2014, ktorý upozornil Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie na vypúšťanie odpadových vôd z 9 rodinných domov na ulici" Nová v N. J. I. do nedokončenej kanalizácie. Vykonaným dozorom boli zistené nedostatky, preto okresný úrad zahájil dňa 25.02.2015 konanie vo veci uloženia nápravných opatrení podľa § 66 ods. 5 vodného zákona stavebníkovi, obci Skalka nad Váhom. Konanie sa uskutočnilo dňa 18.03.2015. Vykonaným štátnym vodoochranným dohľadom sa zistilo, že obec Skalka nad I. užíva stavbu kanalizácie bez stavebného a kolaudačného povolenia. V obci nie je vybudovaná čistiareň odpadových vôd, a teda ani nie je možné kanalizáciu dodatočne povoliť a užívať. Na kanalizáciu je napojených minimálne 9 rodinných domov nového stavebného obvodu k. ú. N. J. I., ktoré boli napájané postupne v rokoch 2003-2009. Do 14.02.2014 neboli splaškové odpadové vody z kanalizácie vyvážané. Kanalizácia, nie je zabezpečená proti úniku odpadových vôd, nie je vodotesne ukončená, ani nie je zaústená do čistiarne odpadových vôd s primeraným čistením, resp. vodotesnou žumpou, teda dochádza k ohrozeniu akosti podzemných vôd.

13. Predložená tiež bola správa Okresného úradu Trenčín, odboru starostlivosti o životné prostredie z 29.07.2014, kde sa tiež uvádza, že stavba kanalizácie je užívaná bez povolenia, nemá zabezpečenú likvidáciu vôd primeraným spôsobom, odpadové vody sa vypúšťajú do vsaku bez predchádzajúceho prečistenia, čo je v rozpore so zákonom. Podľa stanoviska starostu žalobcu zachyteného v správe je na kanalizáciu napojených 9 rodinných domov.

14.Okresný úrad Trenčín vydal dňa 09.11.2015 Rozhodnutie Č: OU-TN-OSZP3-2015/012756-012 TPJ, ktorým uložil žalobcovi pokutu 8.000 eur za spáchaný správny delikt - užívanie časti stavby verejnej kanalizácie, od roku 2006 po súčasnosť bez kolaudačného povolenia. V tomto rozhodnutí sa v jeho odôvodnení konštatuje okrem iného aj to, že dôkazom toho, že obec je vlastníkom stavby, je prehlásenie starostu obce vyplývajúce z predchádzajúcich šetrení a zápisníc z týchto šetrení, predložený zápis o odovzdaní a prevzatí časti stavby zo dňa 30.09.2003 i záznamy zo stavebného denníka. Celková dĺžka kanalizácie zistená odborným odhadom počas obhliadky je 450 m. Starosta obce, p. M. E. potvrdil, že na kanalizáciu je napojených 9 rodinných domov nového stavebného obvodu k. ú. Skalská J. I.. Na kanalizáciu boli domy napájané podľa vyjadrenia starostu obce postupne od roku 2003 až 2009. Kanalizácia nie je ukončená čistiarňou odpadových vôd, žumpou ani vodotesne zabezpečená. Protokol zo štátneho vodoochranného dozoru bol odsúhlasený a podpísaný starostom obce dňa 17.12.2014, zároveň boli uložené vedúcemu kontrolovaného subjektu tam uvedené opatrenia. Opatrenia týkajúce sa zabezpečenia likvidácie splaškových odpadových vôd vhodným spôsobom, ktorým sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany vôd ako pri odvádzaní týchto vôd verejnou kanalizáciou neboli Obcou Skalka nad I. prijaté. Ďalej sa v rozhodnutí konštatuje, že Obec Skalka nad Váhom užíva kanalizáciu od roku 2006 bez kolaudačného povolenia, bez zabezpečenia primeraného čistenia odpadových vôd, alebo zabezpečenia jej vodotesnosti, čo bolo správnym orgánom jednoznačne zistené počas šetrenia podnetu dňa 08.07.2014 a pri štátnom vodoochrannom dohľade 05.12.2014 preukázané. Stavba bola zrealizovaná bez stavebného povolenia. Starosta obce sa k užívaniu kanalizácie na konaní priznal, rodinný dom Ing. Z. bol na kanalizáciu napojený s jeho súhlasom. Dôkazom tohto, že stavba je užívaná sú okrem iného predložené doklady o vývoze odpadových vôd z kanalizácie zo dňa 14.2.2014, 7.4.2014, 8.5.2014, 30.5.2014. Na ústnom pojednávaní dňa 08.07.2014 starosta obce uviedol, že do termínu 11.07.2014 zabezpečí kanalizáciu tak, aby bola vodotesná, zazátkuje a odpadové vody akumulované v kanalizácii bude pravidelne vyvážať. Ku dňu prerokovania správneho deliktu 5.11.2015 doklad o vodotesnosti kanalizácie nepredložil, toto opatrenie nesplnil. Bolo konštatované, že bol ohrozený verejný záujem z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia osôb. Tento stav pretrváva. Pri ukladaní sankčného postihu orgán štátnej vodnej správy prihliadal na skutočnosti za akých bol správny delikt spáchaný. Správny orgán vzal do úvahy, že rodinné domy boli napájané na kanalizáciu s vedomím i súhlasom starostu obce, ktorý zároveň zastupoval i stavebný úrad. Toto konanie bolo účelové a neuvážené. Kanalizácia účelovo odvádza len odpadové vody z nového stavebného obvodu i napriek skutočnosti, že je vedená husto osídleným, zastavaným územím obce. Tento stav pretrváva od roku 2006, rodinné domy nového stavebného obvodu boli postupne na kanalizáciu napájané,

kolaudované do roku 2009. Stavebník o tejto skutočnosti vedel, neprijal potrebné opatrenia. Vedel, že kanalizácia nie je skolaudovaná, odpadové vody odvádzané kanalizáciou nemajú zabezpečené primerané čistenie. Konanie stavebníka a zároveň stavebného úradu bolo nelogické a bez opory v zákone. Týmto neuváženým konaním boli ohrození obyvatelia ostatnej časti obce. Obec Skalka nad Váhom svojim prístupom k riešeniu danej situácie a odstráneniu zistených nedostatkov nebola orgánu štátnej vodnej správy nápomocná, nereagovala na výzvu vykonať štátny stavebný dohľad na stavbách jednotlivých rodinných domov. Doklady potrebné k posúdeniu riešenej veci požadované orgánom štátnej vodnej správy predkladala na opakované výzvy, čím sťažovala priebeh jednotlivých konaní, a tým sa predlžovalo riešenie problému.

15. Súd mal preukázané, že až rozhodnutím Okresného úradu Trenčín zo dňa 05.06.2019 bola dodatočne povolená líniová vodná stavba - N. nad I. - splašková kanalizácia a bolo povolené užívanie tejto stavby, kde ako stavebník vystupuje žalobca. B. konania bolo celkom 69 subjektov. Medzi žalovanými ako producentmi a Regionálnou vodárenskou spoločnosťou Vlára - Váh, s.r.o. ako dodávateľom, bola s účinnosťou od 02.09.2019 uzatvorená zmluva o odvádzaní odpadových vôd na odbernom mieste Skalka nad I. č. XXX.

16. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu nákladov za vývoz splaškových vôd listom zo dňa 20.03.2018, kde tieto náklady vyčíslil na sumu 1.525,52 eur za roky 2014-2017. Následne ich vyzval aj opakovane listom zo dňa 27.09.2018. Z predsúdnej komunikácie žalobcu a žalovaných ( listy žalovaných z 08.10.2018 a 09.10.2018) vyplýva, že žalovaní nárok neuznávali a okrem toho poukazovali aj na zmätočnosť, keď vo výzvach žalobcu sa uvádza ako suma k zaplateniu 1.525,52 eur a tiež suma 1.363,44 eur.

17. Zákonné ustanovenia:

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

18. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť tým, že žalobca za žalovaných uhradil náklady tretej osobe za vývoz odpadových vôd zo stavebného telesa - čiernej stavby v jeho vlastníctve, ktorej bol stavebníkom žalobca. Výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré pripadá na žalovaných, určil podľa počtu osôb trvalo prihlásených k pobytu v týchto nehnuteľnostiach (uvádzal, že celkovo v 10 domoch). Žalobca dôvodil tým, že vyviezol za žalovaných splaškovú kanalizáciu, a preto je potrebné takto reálne vzniknuté náklady žalobcovi nahradiť. Súd však žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú v celom rozsahu, a to z nasledujúcich dôvodov:

19. Súd sa stotožnil s obranou žalovaných, že v správnom konaní bola žalobcovi uložená povinnosť zlikvidovať a odviesť splašky z kanalizácie v jeho vlastníctve, preto sa nemôže jednať o plnenie za žalovaných. Ak teda túto povinnosť mal žalobca a splnenie tejto povinnosti bola mu uložená rozhodnutím, nie je zrejmé, na základe akej konkrétnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia sa mali žalovaní bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. V tomto ohľade podľa názoru súdu neobstojí ani argumentácia žalobcu prezentovaná na pojednávaní, že pre tento účel treba rozlišovať obdobie do roku 2014 a žalované obdobie rokov 2014 - 2017, kedy už bola stavba kanalizácie v poriadku. Súd

konštatuje, že predmetné stavebné teleso nebolo ani v rokoch 2014 - 2017 verejnou kanalizáciou, ale v praktickej rovine bola žumpou, ktorá patrí žalobcovi a on zodpovedal za jej stav a vyprázdňovanie. Teda ak ju žalobca i v týchto rokoch vyprázdňoval, a to aj bez ohľadu na správnym orgánom uloženú povinnosť, vyprázdňoval vlastnú žumpu a nie žumpu žalovaných. Ak od žalovaných nepožadoval žiadne plnenie za odvádzanie ich splaškov, je to jeho slobodné rozhodnutie, resp. to nasvedčuje pravdivosti tvrdenia žalovaných, že so žalobcom boli takto od počiatku dohodnutí. Nemôže tak byť naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia plnenia za žalovaných. Uvedenému záveru o tom, že žalobca za žalovaných neuhrádzal žiadne výdavky, ktoré by mali znášať žalovaní, keď od nich dlhodobo nepožadoval za odvádzanie odpadových vôd žiadne plnenia, svedčí aj tá skutočnosť, že až do problému so splaškami (teda do februára 2014) žalovaní za odvádzanie splaškov zo svojej domácnosti žalobcovi nič neplatili.

20. Pokiaľ žalobca na pojednávaní prezentoval ako alternatívny titul (zrejme pri neúspechu nároku titulom bezdôvodného obohatenia) uplatnenie si nároku náhradu škody pre porušenie povinností žalovaných, ktorí vypúšťali splašky do stavby žalobcu, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda, podľa názoru súdu nie sú splnené predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Súd však konštatuje, že ak za porušenie povinnosti, ktorou mala byť spôsobená žalobcovi škoda, žalobca považuje opakovane ním v konaní deklarované porušenie povinnosti žalovaných ako producentov likvidovať splaškové vody určeným spôsobom a porušenie povinnosti uzavrieť zmluvu o pripojení sa na verejnú kanalizáciu, táto argumentácia neobstojí. Predmetná stavba, dá sa povedať len kvázi kanalizácia, totiž nebola riadnou verejnou kanalizáciou v zmysle o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Jednalo sa o „čiernu stavbu". Porušenie uvedenej povinnosti zakotvenej v , preto podľa názoru súdu nemožno konštatovať, pretože na takúto „kvázi kanalizáciu“ uvedený zákon nedolieha.

21. Súd ako ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby uvádza aj to, že uplatnené právo žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou, že z protiprávneho konania nevzniká právo („Ius ex iniuria non orfitur" ), ktorej podstatou je fakt, že na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva. Rozpor s dobrými mravmi vidí súd v tom, že žalobca vytvoril vlastným konaním protiprávny stav, ktorého výsledkom bolo znečistenie a ohrozenie podzemných vôd. Toto konanie žalobcu bolo nepochybne vedomé, navyše dlhodobé, na riešenie ktorého žalobca pristúpil až po tom, čo na protiprávne konanie upozornil príslušné správne orgány jeden z obyvateľov obce svojím podnetom. V rozhodnutí správneho orgánu zo dňa 09.11.2015 sa tiež uvádza nedostatok súčinnosti žalobcu pri riešení problému, sťažovanie postupu v konaní zo strany žalobcu, čím sa riešenie problémov z dôvodov na strane žalobcu predlžovalo. Takisto žalobcovi v správnom konaní v odôvodnení svojho rozhodnutia vytkol, že opatrenia týkajúce sa zabezpečenia likvidácie splaškových odpadových vôd vhodným spôsobom, ktorým sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany vôd ako pri odvádzaní týchto vôd verejnou kanalizáciou, neboli prijaté. Žalobca vybudoval a užíval stavbu tejto kvázi kanalizácie bez stavebného a kolaudačného povolenia. Vediac, aký je reálny stav žalobca ako stavebný orgán skolaudoval minimálne 9 rodinných domov, ktoré odvádzali odpadové vody do takto vybudovanej čiernej stavby - kvázi kanalizácie. Až do februára 2014, kedy problém „prepukol“, neboli splaškové odpadové vody z tohto telesa vyvážané, pričom táto kanalizácia, nebola zabezpečená proti úniku odpadových vôd, nebola vodotesne ukončená, ani zaústená do čistiarne odpadových vôd s primeraným čistením, resp. vodotesnou žumpou. Bol ohrozený verejný záujem z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia osôb, čo konštatoval správny orgán. Správny orgán vyhodnotil konanie starostu žalobcu, keď boli domy napájané na kanalizáciu s jeho vedomím, ako účelové a neuvážené. Vedel, že kanalizácia nie je skolaudovaná, odpadové vody odvádzané kanalizáciou nemajú zabezpečené primerané čistenie. Konanie stavebníka a zároveň stavebného úradu bolo nelogické a bez opory v zákone.

22. Žalobca za takéhoto stavu, ktorý sám zapríčinil, žiada od žalovaných (ale aj iných obyvateľov obce, nakoľko súdu sú známe viaceré skutkovo prakticky totožné konania vedené na tunajšom súde) úhradu nákladov, ktoré mu vznikli. Súd konštatuje, že žalobca touto žalobou sanuje následok svojho vlastného protiprávneho konania tak, že sa snaží ťarchu nákladov vynaložených v súvislosti s vlastným porušovaním zákona, preniesť na obyvateľov obce, čo podľa názoru súdu je nutné v kontexte vyššie opísaného reálneho stavu hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, nepožívajúce právnu ochranu, ako aj konanie v rozpore so zásadou, že z protiprávneho konania (bezprávia) nevzniká právo (nárok, ktorý by bolo možné hodnotiť ako zákonný nárok, nárok po práve).

23. Aj samotná výška žalovanej sumy je pochybná, a to nielen preto, že sami žalovaní poukazovali na to, že aj pred podaním žaloby boli vyzývaní za totožné obdobie raz na úhradu sumy 1.525,52 eur a raz na zaplatenie sumy 1.363,44 eur. Súd je toho názoru, že nemožno stotožňovať plnenie žalobcu inej osobe, s výškou bezdôvodného obohatenia žalovaných. Pri takejto logike by akékoľvek plnenie, ktoré by žalobca poskytol tretej osobe (nech by sa jednalo o akúkoľvek sumu) zodpovedalo výške bezdôvodného obohatenia žalovaných za vývoz ich splaškov. Čo je záver zjavne nesprávny. Nehovoriac už o tom, že bolo sporné aj to, koľko domácností v skutočnosti bolo do kvázi kanalizácie pripojených a koľkí do nej aj reálne odvádzali svoje splašky, keď sám žalobca v konaní najskôr poukazoval na to, že sa rozpočítavali náklady medzi 10 domov (z toho 3 zelené a 7 oranžových vyznačených na mapke z č.l. 80), súčasne tiež poukazoval na to, že v zmysle správy z prešetrenia podnetu z 29.07.2014 bolo pripojených 9 domov, pričom v rozhodnutí zo dňa 09.04.2015 sa uvádza, že domov malo byť minimálne 9 (teda nekonštatovalo sa s istotou 9 domov ako konečný počet), sám starosta v záverečnej reči uvádzal, že prípojok na túto kvázi kanalizáciu bolo celkovo vlastne 11. Teda žalobca hodnoverne nekvantifikoval množstvo splaškov, ktoré odviedli do jeho žumpy práve žalovaní a aké náklady na odvoz práve nimi vyprodukovaných splaškov boli aj uhradené. Ak žalobca sám vytvoril stav, že nie je merateľné množstvo vypúšťaných splaškov jednotlivými domácnosťami do jeho žumpy (žalobca ako stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie k postaveným nehnuteľnostiam a ako predávajúci pozemkov pod domami vytvoril kanalizačnú prípojku na prevádzanom pozemku žalovaných), táto okolnosť musí ísť na jeho vrub. Z obsahu rozhodnutia o uložení sankcie z 09.11.2015 vyplýva, že celková dĺžka kanalizácie zistená odborným odhadom počas obhliadky orgánom štátnej ochrany vôd je 450 m, aj z predloženej mapky na č.l. 61 vyplýva, že ulica, na ktorej bývajú žalovaní, tvorí len menšiu časť z celkovej dĺžky tejto kanalizácie, keď jej dlhšia časť vedie cez iné husto zastavané územie, čo sa tiež uvádza aj v rozhodnutí o uložení sankcie zo dňa 09.11.2015, a teda aj takáto skutočnosť podľa názoru súdu spochybňuje rozsah domácností pripojených na predmetnú stavbu vypúšťajúcich svoje splašky do nej, čo v konečnom dôsledku má vplyv na ustálenie množstva splaškov produkovaných žalovanými, od množstva ktorých (ale to len ak by súd uznal základ nároku za dôvodný) by sa odvíjala výška sumy, ktorí by boli povinní žalobcovi plniť.

24. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku súd ešte už na rámec uvedeného konštatuje, že žalovaní od počiatku konania spochybňovali nielen samotný základ nároku, ale aj jeho výšku a to, že nebolo nijako preukázané, aké sumy žalobca za účelom vývozu splaškových vôd a kedy zaplatil a či ich aj skutočne vynaložil. Za účelom preukázania výšky nároku žalobca k žalobe (a prakticky až do konania pojednávania) nepredložil nič iné, ako len vytvorenú tabuľku s rozpisom faktúr, ktorú žalovaní spochybňovali a výzvy na úhradu adresované žalovaným pred podaním žaloby. Až v rámci prednesu na pojednávaní žalobca predložil súbor listín (žurnalizované na č.l. 81 až 150) - faktúry a zoznam došlých faktúr, ktoré majú preukazovať výšku uplatneného nároku, urobil tak teda prvýkrát až na pojednávaní. Bol pritom poučený vo výzve na č.l. 44 zo dňa 04.02.2019, že strany sú povinné uplatniť v konaní včas prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a na tie, ktoré nebudú uplatnené včas, súd nemusí prihliadnuť a tiež bol poučený o tom čo znamená, že prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas. Žalobca teda bol poučený o zásade sudcovskej koncentrácie konania.

25. Podľa , (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3)Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

26. Napriek vyššie uvedenému poučeniu, žalobca predložil dôkazy, ktorými by preukazoval výšku tvrdeného bezdôvodného obohatenia, až na pojednávaní. Nejednalo sa pritom len o jednu listinu, ale o 70 strán listín, vo vzťahu ku ktorým súd uvádza, že žalobcovi nič v tomto konaní nebránilo, aby tieto dôkazné prostriedky predložil či už spolu so žalobou, alebo vrámci svojich písomných vyjadrení adresovaných súdu pred pojednávaním tak, aby súd i protistrana boli s týmito listinami už na pojednávaní oboznámení vrámci prípravy naň, najmä pokiaľ to, že žalobcovia spochybňujú výšku nároku bolo žalobcovi od počiatku známe a nešlo o takú skutočnosť, ktorá by prvýkrát odznela až na pojednávaní a na ktorú by nemohol skôr reagovať. Súd vo vzťahu k takto žalobcom produkovaným dôkazov konštatuje, že

uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, keď na tieto dodatočne prvýkrát až na pojednávaní predložené listiny neprihliadol, nakoľko, by si to vyžadovalo odročenie pojednávania za tým účelom, aby tieto listiny boli doručené protistrane na oboznámenie či prípadné vyjadrenie sa k nim (žalobca ich na pojednávaní predložil navyše len v jednom vyhotovení do spisu) a aby aj súd sa s týmito listinami a ich relevanciou pre ďalší postup v konaní, mohol oboznámiť. Súd tak nevykonal uplatňujúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania, dôkaz týmito listinami, ale treba dodať, že vzhľadom na skutočnosť, že nie je daný ani len základ nároku z dôvodov opísaných v predošlých odsekoch, i neuplatniac túto zásadu, by bolo úplne nadbytočné tieto listiny preukazujúce len výšku nároku, oboznamovať a i tak by ich súd s prihliadnutím na hospodárnosť konania neoboznamoval.

27. Súd z dôvodov vyššie uvedených žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd sa už podrobnejšie pre nadbytočnosť nezaoberal vznesenou námietkou premlčania uplatneného práva (pretože toto čo do základu neexistuje), avšak stručne uvádza, že vzhľadom na dátum podania žaloby, a to dňa 23.10.2018, dátum vykonania platieb za vývozy odpadových vôd (ktoré sa uskutočnili podľa tabuľky - prehľadu faktúr pripojeného k žaloby od februára 2014 až do decembra 2017) a dĺžky premlčacej doby (subjektívnej v trvaní dvoch rokov), by bola časť uplatnenej žalovanej sumy celkom zjavne premlčaná. Na presné ustálenie jej počiatku by však bolo nutné poznať presné dátumy vynaloženia nákladov za jednotlivé vývozy, ktoré dátumy však súd vzhľadom na neexistenciu základu nároku nadbytočne už nezisťoval. 28. Súd nevykonal ani ďalšie navrhované dôkazy, a síce žalobcom navrhovaný výsluch starostu žalobcu (ktorý sa na pojednávaní vrámci svojho prednesu síce vyjadril, ale jeho podrobný výsluch realizovaný nebol), nakoľko tento sa mal v zmysle návrhu na vykonanie dôkazu vyjadriť k spôsobu stanovenia nákladov a ich rozúčtovania. Tento dôkaz sa tak dotýkal len zdôvodnenia výšky nákladov, čo pre neexistenciu základu, nebolo nutné zisťovať. Rovnako tak nadbytočné bolo vypočutie bližšie neidentifikovaného svedka - osoby zabezpečujúcej vývoz splaškov, ktorá sa mala vyjadriť k frekvencii vývozu splaškov, keďže jeho výpoveď k tejto skutočnosti by vzhľadom na absenciu základu nároku bola nadbytočná, nehospodárna a iný výsledok v spore by i tak nepriniesla.

29. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Nakoľko žalovaní boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, tým, že žaloba bola zamietnutá, majú voči plne neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, a preto im súd aj priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.