Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/141/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému M. N., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 07. novembra 2019 odvolanie obžalovaného a prokurátorky Okresnej prokuratúry Partizánske v neprospech obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 23. septembra 2019, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolania obžalovaného M. N. a prokurátorky z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 23. septembra 2019, sp. zn. bol obžalovaný M. N. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe,

1/ že často pod vplyvom alkoholu vo Veľkých Uherciach v rodinnom dome č. XXX v mieste trvalého bydliska týral svoju nevlastnú dcéru N. W., s ktorou žil v spoločnej domácnosti a to od presne nezisteného obdobia roku 2009 až do februára 2019 kedy sa N. W. z domu pre zintenzívňujúce sa ataky obžalovaného odsťahovala, spôsoboval jej psychické utrpenie i za použitia násilia tým, že u nej vyvolával pocit menejcennosti, stresu spôsobeným vyvolávaním hádok, hrubým správaním, pravidelnými vulgárnymi nadávkami, ponižovaním a pohŕdavým správaním, verbálnymi atakmi voči jej osobe a to napríklad v čase, keď mala 12 až 13 rokov, po tom, ako sa vrátila z vyšetrenia, na ktorom jej diagnostikovali cystu na obličke, jej obžalovaný povedal nech zdochne, opakujúcimi sa atakmi; že to je jeho dom, jeho peniaze, jeho jedlo, napríklad vtedy, keď si šla vziať jedlo z chladničky jej povedal, že sa jej dobre žere čo nakúpil, že je bastard, pankhart, že jej hlavu rozbije o stenu, že ju krv zaleje, že ju zabije, že ju nebude živiť, že je hnilá a nič nerobí, tiež v presne nezistenom čase roku 2017 keď šla N. W. nakŕmiť ich psa jej obžalovaný povedal, že ju zničí, spraví z nej invalida, lebo pes nie je jej, ktoré konanie obvineného vyvrcholilo dňa 18.04.2019 v čase približne o 22.30 h, kedy sa počas telefonického rozhovoru vyhrážal svojej manželke V. N. zabitím a vulgárne jej nadával, následne rozhovor ukončil, po čom jej opäť zatelefonoval a povedal jej aby prišla domov, lebo naštartuje auto a príde na sídlisko Šípok, kde ju zabije aj s jej dcérou N. W., po čom V. N. išla z obavy pred obžalovaným do bytu svojej dcéry N. W., kde N. W. uvedené vyhrážky obžalovaného oznámila a ktoré u N. W. vzbudili obavu o jej život a zdravie, pričom uvedeným konaním obžalovaný u N. W. vytváral pocity menejcennosti, zásadným spôsobom jej rozbíjal pocit vlastnej hodnoty, narúšal a ubíjal ju v rámci procesu utvárania si vlastného sebavedomia a sebaprijatia, aj keď jej objektívne nespôsobil fyzické zranenia, tak ju opakovane fyzicky trestal, a to údermi do temena hlavy a do chrbta otvorenou dlaňou, predovšetkým v čase jej štúdia na základnej škole vo frekvencii približne jedenkrát za mesiac, pričom N. W. toto konanie subjektívne pociťovala ako neadekvátne a intenzívne, bolestivé, čím obžalovaný svojim správaním nepriaznivo ovplyvňoval jej každodenný život,

čo malo za následok ohrozenie jej psychického zdravia v takej intenzite, že toto opakované vystavovanie slovnému násiliu v nej vyvolalo psychické utrpenie, príkorie v zmysle syndrómu týrania,

2/ často pod vplyvom alkoholu vo Veľkých Uherciach v rodinnom dome č. XXX v mieste trvalého bydliska týral svoju manželku V. N., s ktorou žil v spoločnej domácnosti a to od presne nezisteného obdobia roku 2017 až do 18.04.2019 kedy sa jej v čase približne o 22.30 h počas telefonického rozhovoru vyhrážal zabitím, pričom jej aj vulgárne nadával, a po tom, čo rozhovor ukončil, jej opätovne zatelefonoval a povedal jej aby prišla domov, lebo naštartuje auto a príde na sídlisko Šípok kde ju zabije aj s jej dcérou N. W., následne sa jej opäť vyhrážal formou SMS správy, ktoré konanie u V. N. vzbudilo obavu o jej život a zdravie, pričom obžalovaný v uvedenom období spôsoboval poškodenej psychické utrpenie tým, že ju stresoval vyvolávaním neustálych pravidelných konfliktov a intenzívnych hádok a provokácií, trvajúcich i niekoľko hodín, niekedy vo frekvencii aj trikrát za týždeň, ďalej hrubým správaním, pravidelnými vulgárnymi nadávkami, ponižovaním, pohŕdavým správaním a dávaním najavo, že nenávidí svoju nevlastnú dcéru N. W., čo sa od roku 2017 stupňovalo, pričom v alkoholovej ebriete obžalovaný uvádzal, aby si V. N. "vzala toho podjebka a odišla sním z domu", tiež v roku 2017 počas štúdia N. W. na vysokej škole, keď prišla domov, obžalovaný pravidelne vravel poškodenej "načo ju balí nech tam zdochne, či jej bude dávať furt peniaze" a pravidelnými, viackrát za mesiac sa opakujúcimi verbálnymi atakmi obžalovaného na adresu poškodenej ako napríklad: "prostitútka, chodíš súložiť s majiteľom, celým Tescom, len sa priživujete, máš pankharta a podobne ", v nezistenom čase v roku 2017 sa obžalovaný pri konflikte vyhrážal poškodenej, že ak ho udá polícii zabije ju a potom si to odsedí, taktiež pravidelným vyhrážaním sa smrťou, v dôsledku čoho sa poškodená od roku 2017 cca raz za dva mesiace, niekedy aj dvakrát za mesiac, zamykala na noc zo strachu pred obžalovaným v detskej izbe spolu s dcérami, pričom obžalovaný i v nočných hodinách búchal na dvere detskej izby a vyhrážal sa im zabitím, čím svojim správaním poškodenej V. N. nepriaznivo ovplyvňoval jej každodenný život, vyvolával obavy a strach o jej zdravie ako i o zdravie jej dcér, dehonestoval a degradoval jej osobu, zhoršoval jej kvalitu života, čo malo za následok ohrozenie jej psychického zdravia v takej intenzite, že ak by v budúcnosti nedošlo ku korekcii jeho chovania, nedá sa vylúčiť, že sa u poškodenej rozvinie jej psychické utrpenie.

Za tento trestný čin bol obžalovaný M. N. odsúdený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť len vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení v zákonnej 15-dňovej lehote aj podaným odvolaním napadol obžalovaný M. N., a tiež prokurátorka okresnej prokuratúry v neprospech obžalovaného, obaja len pre nesprávnosť výrokov o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že návrh obhajoby prezentovaný v záverečnej reči pred prvostupňovým súdom spočívajúci v uložení trestu odňatia slobody, ktorý by bol podmienečne odložený, je v súlade s ochrannou funkciou, ktorú má trest plniť, samozrejme za predpokladu, že takto navrhnutý výchovný trest bude počas skúšobnej doby kombinovaný s probačnými povinnosťami, ktoré navrhol. Je dôvodné predpokladať, že k splneniu probačných povinností (zákaz priblíženia k poškodeným, povinnosť podrobiť sa protialkoholickému liečeniu) zo strany obžalovaného dôjde, o to viac, že sa na ich plnení bude svojou ingerenciou podieľať probačný úradník ako aj pracovný kolektív, ktorý ponúkol za obžalovaného záruku. Pri sadzbe trestu odňatia slobody, ktorý je možný podmienečne odložiť, je primárnou povinnosťou súdu skúmať, či uloženie podmienečného trestu odňatia slobody bude v súlade so zásadami ukladania trestu podľa § 34 Tr. zák. a to predovšetkým z pohľadu účelu trestu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný je bezúhonnou osobou a pred súdom sa za trestný čin zodpovedá prvýkrát, je uloženie výchovného trestu účelné a dôvodné práve pre takéto prípady, keď ešte súd nemá poznatky o tom, že je potrebné na obžalovaného pôsobiť represívnym trestom. V prospech obžalovaného svedčia aj skutočnosti uvedené v spoločenskej záruke pracovného kolektívu, a to bez ohľadu na to, či súd príjme záruku pracovného kolektívu alebo bude túto záruku považovať ako listinný dôkaz, keďže je z nej možné vyčítať, že počas spáchania trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu, bol zodpovedným pracovníkom. Ďalej navrhol vyhodnotiť dôkaz, ktorý vykonal prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, kde bola vypočutá poškodená V. N. - jeho manželka, ktorá racionálne, bez akýchkoľvek submisívnych prejavov sebavedomo prehlásila, že ak mu

má poskytnúť šancu, tak sa najprv musí presvedčiť, či je schopný zmeniť sa predovšetkým ohľadne užívania alkoholu. Záverom odvolania poukázal na vykonané dôkazy, ktoré poukazujú tak na okolnosti prípadu ako aj na jeho osobu, na základe ktorých možno dospieť k záveru, že mu je možné uložiť výchovný podmienečný trest odňatia slobody a v tejto súvislosti preto navrhol odvolaciemu súdu aby podľa napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste zrušil a sám podľa sám vo veci rozhodol tak, že podľa Tr. zák. s použitím , Tr. zák., a a Tr. zák. mu uloží trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý mu bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu a uloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej V. N. a N. W. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti ich obydlia.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Partizánske v písomnom odôvodnení odvolania uviedla, že výrok o treste napadnutého rozsudku považuje za nesprávny a uložený trest za neprimeraný, nakoľko má za to, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu a určovaní jeho výmery v predmetnej veci dostatočne nezohľadnil konkrétne okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zákona. Podľa prokurátorky prvostupňový súd pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na spôsob spáchania predmetného trestného činu, jeho následok a zavinenie obžalovaného, keď nezohľadnil, že obžalovaný svojím hrubým a bezcitným správaním spôsoboval maloletej nevlastnej dcére N. W. psychické utrpenie počas obdobia takmer 10-tich rokov, a tiež ju fyzicky napádal bitím a psychické utrpenie spôsoboval i svojej manželke V. N., pričom takto konal väčšinou pod vplyvom alkoholu. Prvostupňový súd pritom sám skonštatoval, že obe poškodené boli zraniteľné a mali sťažené možnosti brániť sa voči obžalovanému, dostatočne tak neprihliadol na následky útokov obžalovaného voči poškodeným. Prokurátorka sa nestotožňuje s postupom súdu podľa , Tr. zákona s odôvodnením, že obžalovaný svojím vyhlásením podľa napomáhal objasneniu trestnej činnosti a túto trestnú činnosť nepopieral ani v prípravnom konaní. S týmito závermi súdu prvého stupňa podľa prokurátorky sa nemožno stotožniť, pretože obžalovaný v prípravnom konaní účelovo, aby dosiahol nižší trest, nepoprel spáchanie trestnej činnosti, nie však v celom rozsahu, tak ako to vyplýva z vykonaných dôkazov, ale len počas krátkej doby, hoci skutok voči nevlastnej dcére N. W. páchal takmer 10 rokov. Na rozdiel od prvostupňového súdu sa prokurátorka domnieva, že i bez uvedeného vyhlásenia obžalovaného bola dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní vina obžalovaného M. N. zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe dostatočne preukázaná a vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný, považuje za účelové v snahe dosiahnuť miernejší trest. Z hľadiska naplnenia prvku individuálnej prevencie nesúhlasí prokurátorka tiež s konštatovaním súdu prvého stupňa, že uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov je primerané a nie je potrebné pre naplnenie účelu trestu po zohľadnení okolností svedčiacich v prospech obžalovaného ukladať trest čo i len na dolnej hranici trestnej sadzby. Nie je pritom zrejmé, ktoré okolnosti majú podľa názoru prvostupňového súdu svedčiť v prospech obžalovaného, či tým myslí pozitívne správy zo zamestnania obžalovaného, ktoré sú vzhľadom na skrytý charakter predmetnej trestnej činnosti irelevantné alebo tú skutočnosť, že manželka obžalovaného - poškodená by mu dala druhú šancu, musel by však prestať s alkoholom, ale nechce aby sa jej deti s obžalovaným stretávali. Pritom z výpovede poškodenej je zrejmé, že u nej pretrvávajú pochybnosti ohľadne ďalšieho správania obžalovaného voči nej a deťom, preto má prokurátorka za to, že na dosiahnutie účelu trestu nie je uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby dostatočné. Z uvedených dôvodov preto navrhla odvolaciemu súdu aby podľa napadnutý výrok rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 23.09.2019, sp. zn. zrušil a aby podľa sám vo veci rozhodol tak, že uloží obžalovanému trest odňatia slobody podľa Tr. zák. s použitím Tr. zák., , Tr. zák. v prvej polovici upravenej trestnej sadzby nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu s poukazom na písomné dôvody odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry navrhla, aby krajský súd rozhodol spôsobom navrhnutým v závere písomne odôvodneného odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry a pokiaľ čo sa týka odvolania obžalovaného, toto navrhla zamietnuť ako nedôvodné podľa

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na konečný návrh obhajcu uvedený v písomnom odôvodnení podaného odvolania, pričom súčasne sa ešte raz ospravedlnil prítomným poškodeným, a poukázal na to, že sám sa podrobí protialkoholickej liečbe, chce nastúpiť do práce a finančne zabezpečovať chod svojej rodiny s tým, že by spočiatku býval u svojej matky a vzhľadom aj k týmto dôvodom žiada odvolací súd o zmiernenie trestu.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného a prokurátorky podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na verejnom zasadnutí dňa 07. novembra 2019 na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 17. októbra 2019, preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným a prokurátorkou napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaného a prokurátorky nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli napadnuté odvolaním a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému M. N., pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom.

Trest odňatia slobody uložený obžalovanému M. N. podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) a l) Tr. zák., § 38 ods. 3 a § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Tr. zák. per analogiam vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne na výkon ktorého bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je zároveň dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou obžalovaného ako aj prokurátorky uvádzanou v odvolaní vo vzťahu k výmere nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženom obžalovanému M. N. považuje za potrebné uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj záujem na ochrane rodiny, ochrane blízkych osôb najmä pred domácim násilím a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení , Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Trest má pritom postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V posudzovanej veci sa okresný súd dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie obžalovaného M. N., vzal pri tom do úvahy najmä to, že obžalovaný sa priznal k protiprávnej činnosti v celom rozsahu a napomáhal tak orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie potvrdil vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. Navyše obžalovaný nebol nikdy v minulosti súdne trestaný ani priestupkovo postihnutý, a poškodenej V. N. - svojej manželke ako aj poškodenej nevlastnej dcére N. W. sa osobne ospravedlnil za svoje protiprávne konanie, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na jej páchaní malo výrazný podiel nadmerné požívanie alkoholu v inkriminovanej dobe obžalovaným, ktorý v súčasnosti vyjadruje odhodlanie liečiť sa zo svojej závislosti a úplne skoncovať s pitím alkoholu. V danom prípade prvostupňový súd tiež správne prihliadol aj na záruky zamestnávateľa či spolupracovníkov. U obžalovaného boli preto správne zistené dve poľahčujúce okolnosti v zmysle ust. § 36 písm. j) a písm. l) Tr. zák. (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom)

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa Tr. zák. spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom činným v trestnom konaní ( ) a súdu ( ), pričom aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zák., t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, možno priznať aj v

prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny ( ). Najmä od 1. januára 2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne normy, došlo aj k zmene v posudzovaní obsahu jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za situácie, kedy došlo k významnému posilneniu kontradiktórnosti konania pred súdom, keď prakticky ťažisko dokazovania prešlo na konanie pred súdom, má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam. Podľa , ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom umožní "prevziať" výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný M. N. tým, že pred súdom urobil vyhlásenie o vine, podstatne teda uľahčil súdu dokazovanie jeho trestnej činnosti, preto takýto postoj obžalovaného bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť práve pri aplikácii ustanovenia a Tr. zák. per analogiam, o mimoriadnom znížení trestu.

Vzhľadom na povahu i závažnosť spáchaného trestného zločinu týrania blízkej a zverenej osoby ako aj s prihliadnutím na uvedené poľahčujúce okolnosti i ďalšie okolnosti prípadu, na ktoré vecne správne poukázal v napadnutom rozsudku prvostupňový súd, má totiž aj odvolací súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. by bolo pre obžalovaného M. N. ako páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, pretože takto určený trest je trestom zákonným a primeraným. Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanému okresným súdom zodpovedá totiž zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odradzuje ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej miere plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.

Vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného M. N. na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech a ani v neprospech obžalovaného M. N. vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného ani prokurátorky nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolania obžalovaného M. N., ako aj prokurátorky v jeho neprospech ako nedôvodné podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.