Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-51-2019.pdf
PDF · 81.35 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/51/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnej: I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., o vymoženie 101,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Er/257/2013-18 zo dňa 01. marca 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Odvolací súd povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie exekúciu zastavil, oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 60,23 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h), ods. 2, § 58 ods. 1, § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) a uviedol, že poverením číslo 5406*047100 zo dňa 18. 06. 2013 poveril súdneho exekútora na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - Výkazu nedoplatkov Union zdravotnej poisťovne, a. s., Bratislava, číslo 1200518229 zo dňa 24. 09. 2012. Dňa 23. 11. 2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinnej. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 60,32 eura. Uviedol, že pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinnej ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Z predloženého šetrenia súdneho exekútora mal preukázanú nemajetnosť povinnej: povinná nie je poberateľom žiadnej sociálnej dávky, v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok povinnej, povinná nie je vlastníkom osobného motorového vozidla, má vedené účty v banke (mBank S.A., lustrácia zo dňa 11. 02. 2019): 3 účty s mínusovým zostatkom po 115,52 eura a 2 účty s nulovým disponibilným zostatkom. Od 06. 06. 2016 bola povinná zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti, pričom za 09/2016 jej hrubá mzda bola 34,92 eura, 10/2016 v sume 23,28 eura, 11/2016 v sume 27,94 eura, za 12/2016 v sume 18,63 eura,
úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov povinnej za rok 2016 podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch FO zo závislej činnosti zo dňa 03. 04. 2017 bol v sume 151,33 eura. V predmetnom exekučnom konaní tak neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinnej predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a súdnym exekútorom nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinnej podľa súdnym exekútorom predložených výsledkov šetrenia, súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinnej. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v celkovej výške 60,23 eura (minimálna odmena 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov - poštovného 17 eur, 20 % DPH), ktorá je v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
2. Proti výroku o zastavení exekúcie vyššie citovaného uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený je toho názoru, že v predmetnej veci je potrebné nemajetnosť posudzovať ako stav prechodný a preto zastavenie exekúcie z tohto dôvodu považuje za predčasné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016 a dospel k záveru, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcie hospodárne, prislúcha oprávnenému. Poukázal na judikatúru, ktorá ustálila, že na preukázanie nemajetnosti je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Uviedol, že povinná je fyzická osoba v produktívnom veku (57 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že v povinná v budúcnosti nadobudne majetok. Oprávnený je toho názoru, že predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych rozhodnutí. Podľa jeho názoru súdny exekútor ani súd prvej inštancie nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne, pretože povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nemožno zistiť z lustrácií. Taktiež nebolo zisťované, či povinná nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práva na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinnou). Podotkol, že ak by predmetná exekúcia bola zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky bude premlčané. Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne a zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým stavom (§ 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
5. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 20. 03. 2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním zo dňa 22. 03. 2013, doručeným súdu prvej inštancie dňa 26. 03. 2013, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 18. 06. 2013 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - výkaz nedoplatkov č. 1200518229 zo dňa 24. 09. 2012. Písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 23. 11. 2017, súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok, pričom si zároveň uplatnil aj náhradu trov exekúcie vo výške 60,32 eura. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 19. 02. 2019 vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu a následne súd prvej inštancie po preskúmaní exekučného spisu vydal napadnuté uznesenie.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
12. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. Marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
14. V predmetnej veci má odvolací súd za to, že súdny exekútor preukázal nemajetnosť povinnej, pretože nebol zistený žiaden majetok povinnej, z ktorého by bolo možné predmetnú exekúciu ukončiť vymožením. Súd prvej inštancie mal z obsahu exekučného spisu preukázané, že lustráciou majetkovým pomerov povinnej bolo zistené, povinná nie je poberateľom žiadnej sociálnej dávky, v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok povinnej, povinná nie je vlastníkom osobného motorového vozidla, má vedené účty v banke (mBank S.A., lustrácia zo dňa 11. 02. 2019): 3 účty s mínusovým zostatkom po 115,52 eura a 2 účty s nulovým disponibilným zostatkom. Od 06. 06. 2016 bola povinná zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti, pričom za 09/2016 jej hrubá mzda bola 34,92 eura, 10/2016 v sume 23,28 eura, 11/2016 v sume 27,94 eura, za 12/2016 v sume 18,63 eura, úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov povinnej za rok 2016 podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch FO zo závislej činnosti zo dňa 03. 04. 2017 bol v sume 151,33 eura. Odvolací súd zdôrazňuje, že exekúcia prebieha od roku 2013, pričom súdny exekútor pravidelným lustráciami majetku povinnej, žiaden majetok nezistil. Ďalším pokračovaním exekúcie by však dochádzalo len k ďalšiemu navyšovaniu trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený.
15. Odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený vo svojom odvolaní namietal nesprávne zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
16. Odvolací súd je toho názoru, že je vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinnej, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej. Konštatovanie nemajetnosti povinnej v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch. V takomto prípade do úvahy prichádza zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
17. Argumenty oprávneného, že existuje predpoklad budúcej zmeny majetkových pomerov povinnej, čím by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie sú špekulatívne, nakoľko v zmysle § 217 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd musí vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie z domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec nemuseli nastať.
18. Súd prvej inštancie rozhodol správne a exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko dôvodom na zastavenie exekúcie bola nemajetnosť povinnej.
19. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnej povinnej nepriznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).