Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-103-2019.pdf
PDF · 87.7 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/103/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
G. S., nar. XX. 6. XXXX,
bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matky: B. S., rod. V., nar. XX. 3. XXXX, trvale bytom M. XX, E. H. Z. a otec: Z. S., nar. 4. 4. XXXX, trvale bytom M. XX, E. H. Z., o úpravu styku s mal. dieťaťom, takto
rozhodol:
Návrh otca na úpravu styku s mal. G. z a m i e t a .
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu dňa 28. 5. 2019 sa otec domáhal úpravy styku s mal. dieťaťom s odôvodnením, že po odsťahovaní jeho bývalej manželky spolu s maloletou G. mu matka odmieta umožniť stretávanie s dcérou. Navrhol upraviť mu styk v párnom týždni od piatka od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s miestom preberania v mieste jeho bydliska. Prázdniny navrhol ponechať na dohodu rodičov.
2) Otec pred kolíznym opatrovníkom pri šetrení pomerov uviedol, že matka s maloletou odišli z domácnosti v apríli 2019, otec sa snažil matku kontaktovať telefonicky, táto mu však neodpovedala; v telefonickom kontakte je s maloletou G., avšak len vtedy, ak nie je v blízkosti matka, ktorá vraj dcére nedovoľuje hovoriť s ním. Otec sa s dcérou kontaktuje trikrát v týždni. V lete bol upovedomený o tom, že je matka s maloletou na dovolenke v Grécku; o tomto mu správu napísala matka. Otec uviedol, že má dcéru rád, myslí si, že dcéra G. má k nemu vytvorený dobrý vzťah a preto by sa s ňou chcel pravidelne stretávať, pričom vyživovaciu povinnosť si plní riadne.
3) Matka sa k návrhu na úpravu styku vyjadrila tak, že zo spoločnej domácnosti sa s dcérou odsťahovala na základe neprimeraného správania otca, v ktorého záujme bolo po rozvode manželstva, aby opustila spoločný dom, pričom otec si neuvedomil, že tým pádom odíde aj maloletá dcéra. Matka žiadala otca, aby bral ohľad na dieťaťa a toto mohlo ukončiť školský rok v škole, ktorú navštevovala od prvého ročníka, avšak tak sa nestalo a otec ani po ich odchode nebol ochotný podať im pomocnú ruku a umožniť dcére prespať v dome, kde vyrastala. Preto za obdobie od 24. 4. 2019 do 30. 6. 2019 maloletá sa musela prepravovať do školy a zo školy tromi autobusmi. Otec matku nekontaktoval ani raz za účelom stretnutia s maloletou dcérou, iba jej sporadicky zavolal. Maloletá videla otca mesiac po tom, ako sa odsťahovali a už vtedy im bránil vojsť do domu, kde ostalo veľa vecí hlavne z dcérinho detstva. Tieto boli neskôr vyhodené v šope a zámky na ešte nevysporiadanej nehnuteľnosti boli vymenené. Matka maloletej stretávanie s otcom nezakazuje, ale G. je citlivé dieťa v počiatkoch pubertálneho obdobia a otca sa bojí na základe
jeho skutkov, ktoré boli riešené aj na polícii. Už pri telefonátoch s ním sa jej zmocní obava a strach. Otec maloletú zanedbával počas posledných rokoch spoločnej domácnosti, nezaujímal sa o jej potreby a záujmy; medzi dcérou a otcom nie je vytvorený žiaden citový vzťah. Stretávanie otca s maloletou žiadala ponechať na rozhodnutí dcéry. Podľa názoru matky je úmyslom otca spôsobovať im neustálu traumu a používať aj dieťa ako zbraň proti nej.
4) Kolízny opatrovník primeraným spôsobom vypočul maloletú G. a táto k veci uviedla, že od apríla 2019 sa s otcom nestretáva, nechodí za ním a ani tam chodiť nechce. Nechce sa totiž s otcom stretávať s mieste ich spoločného bydliska v jeho dome, nakoľko nemá na toto obdobie dobré spomienky. Otec bol zlý na matku a jej sa vôbec nevenoval, nikdy ju neobjal. Nemá záujem sa stretávať ani s babkou v Kysuckom Novom Meste. V prípade nutnosti pripustila stretnutie s otcom v Žiline, v meste. Počas pohovoru maloletá plakala, bola rozrušená, trvala však na svojom vyjadrení.
5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:
6) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
7) Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
8) Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 9P/205/2018-67 zo dňa 16. 1. 2019 súd manželstvo rodičov rozviedol a schválil rodičovskú dohodu v rámci ktorej sa rodičia dohodli, že nepožiadajú súd o úpravu styku otca s mal. dieťaťom. Už v rámci tohto konania matka na pojednávaní uvádzala, že otec s dcérou nemá dobrý vzťah, dcéra nie je na neho citovo naviazaná, pričom sa ho bojí, nakoľko dochádzalo k slovným útokom zo strany otca na matku, a to aj v prítomnosti dieťaťa. Slovné hádky pred dcérou potvrdil aj otec.
9) Na pojednávaní v tejto veci otec vylúčil možnosť, aby sa dcérou stretával na neutrálnom mieste. Trval na to, že sa musí rešpektovať jeho stanovisko. Pokiaľ sa dcéra s ním nechce stretávať, nechce sa stretávať ani s ňou komunikovať ani on. Považoval za smutné, ak svoju dcéru stretne v meste, táto k nemu nepodíde, pretože musí mať povolenie od matky. Pripustil, že možno v dospelosti sa situácie zmení, najmä ak bude matka „zatvorená niekde v zariadení“.
10) Kolízna opatrovníčka uviedla, že nie je dôvod matku zatvárať do zariadenia, pretože jej ťažké ochorenie - skleróza multiplex nie je psychiatrickou diagnózou. Poukázala na to, že už pred rozvodom sa maloletá vyjadrila, že s otcom v prípade, ak sa má vôbec stretávať, chce sa s ním stretávať len na krátko. Maloletá si pamätala hádky medzi rodičmi s tým, že mala za to, že otec je ten, ktorý vždy hádku vyprovokoval.
11) Matka výsluchom na pojednávaní doplnila, že dcéra znášala spolu s ňou všetky príkoria v domácnosti s otcom, podľa jej vyjadrenia v spoločnej domácnosti „zažila len peklo“, a preto tam nechce chodiť. Otec už predtým odmietal s ňou komunikovať, chodiť na krúžky, dcérine záujmy ho zaťažovali. Želal si ich odchod zo spoločnej domácnosti. Osobitne sa maloletej dotklo, keď jej osobné veci a hračky vysťahoval z detskej izby a dal ich do špinavej šopy.
12) Súd tiež poukazuje na zápisnicu zo zisťovania názoru maloletého dieťaťa zo dňa 22. 10. 2018 (v konaní o rozvod manželstva), počas ktorého maloletá uviedla, že ešte kým žili s otcom v spoločnej domácnosti sa prevažne o ňu starala matka, s ňou chodila na výlety, na dovolenky; predtým než boli rodičia pohádaní, chodievali všetci spolu, potom ju už otec nevolal nikam. Matku považovala za starostlivú, ktorá jej pomáha s úlohami, hrá sa s ňou a nemala také vlastnosti, ktoré by sa jej nepáčili. Na otcovi sa jej páčilo, že jej dovolí ísť k zajačikom, ktoré chová, a nepáčilo sa jej, že nejaví o ňu taký záujem
ako matka. Väčšinou hádku doma vyprovokoval otec, hoci sa s mamou bežne v tom čase nerozprávali. Jednoznačne chcela bývať s matkou a možno, tak niekedy tak raz za týždeň počas víkendu by išla k otcovi s prespaním maximálne na jednu noc, pretože by to bolo pre ňu náročné.
13) Výchova dieťaťa musí smerovať k všestrannému rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho nadania a jeho duševných schopností v čo najväčšom rozsahu. Výchova musí pripraviť dieťa na aktívny život v dospelosti v slobodnej spoločnosti a zdôrazňovať rešpekt k rodičom dieťaťa, jeho vlastnú kultúrnu identitu, jazyk a hodnoty a kultúrny pôvod (článok 29 Dohovoru o právach dieťaťa). Vo všeobecnosti súd zdieľa názor, že pre zdravý psychický aj fyzický vývoj maloletého dieťaťa je vhodné až nevyhnutné, aby nadobúdal emočné putá k obom rodičom, resp. i blízkym príbuzným (napr. k starým rodičom), poznal ich názory a životné skúsenosti a chápal tak dôležitosť rodiny ako základného prvku spoločnosti. Zotrvanie v starostlivosti oboch rodičov vo všeobecnosti napomáha rozvoju jeho osobnosti, rovnako utuženie citových väzieb môže napomôcť jeho emočnému rozvoju.
14) Súd konštatuje, že základným právom dieťaťa je žiť v bezpečnom a harmonickom prostredí a byť v starostlivosti svojich rodičov, ktorých zodpovednosť, práva a povinnosti je súd povinný rešpektovať. Maloleté dieťa má právo na zachovanie rodinných zväzkov a nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, do života svojej rodiny, či domova. Rodičia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa; rodičia majú právo usmerňovať dieťa pri výchove a súd je povinný toto ich právo (a zároveň povinnosť) uznávať a rešpektovať (z Dohovoru o právach dieťaťa: článok 3, 5, 8, 14, 16, 18 a 29). Rodičia sú teda oprávnení, ale zároveň aj povinní vytvárať dieťaťu zdravé výchovné prostredie, sami zodpovedajú za vhodnosť použitia výchovných metód ako aj to, s kým dieťa prichádza do styku a kto ho ovplyvňuje. Ochranou dieťaťa je nutné v takomto prípade rozumieť aj ochranu harmonického prostredie, v ktorom vyrastá.
15) V danej veci mal súd preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú veľmi zlé, rodičia spolu vôbec nekomunikujú, pripadne ich komunikácia sa vyznačovala hádkami, pričom sa tak dialo aj pred maloletou. Takáto komunikácia sa maloletej celkom zjavne dotýkala, vyvolávala v nej nepríjemné pocity (smútok, strach) a tieto v nej zotrvávajú aj po rozvode manželov a odchode zo spoločnej domácnosti a sú s týmto miestom aj spojené. Uvedené súdu vyplýva z neverbálnych reakcii dieťaťa, ktoré aj pri vypočutí na danú tému silno plakalo. Aktuálne ich komunikácia (najmä vo vzťahu otca k matke) sa vyznačuje citovým chladom až nenávisťou, vyhrážkami apod. Aj keď otec obviňuje matku z tejto situácie, súd má za to, že práve otec nesie značný podiel na aktuálnom odmietaní maloletej stretávať sa s ním, a to najmä v jeho domácnosti, kde uvedené maloletá zažívala. Otec sa prejavil ako neústupčivý, necitlivý a neempatický človek, bez súcitu, čo sa prejavilo aj v jeho správaní na súdnom pojednávaní. Osobitne súd postoj otca k vážnemu neliečiteľnému ochoreniu matky považuje za škodoradostný až krutý.
16) Otec si zrejme nedostatočne uvedomuje, že vzťahy v rodine sú vzájomne prepojené. Nie je možné cielene a vedome selektovať jeho vzťah k dcére bez toho, aby do tohto vzťahu bola zakomponovaná aj matka. Táto je totiž najbližšou vzťahovou osobou pre dieťa, je pre dieťa vzorom, stotožňuje sa s ňou. Pokiaľ otec odmieta osobnú komunikáciu s matkou alebo s ňou komunikuje už vyššie uvedeným spôsobom, takéto konanie zasahuje do psychickej rovnováhy dieťaťa, do harmónie jeho prostredia, do jeho integrity. Ak aj otec dcéru miluje, nie je možné, aby si s ním zachovala vzťah pokiaľ sa nebude snažiť zlepšiť vzťah s matkou a to konštruktívnym spôsobom, ospravedlnením, odpustením, pozitívnou neinvektívnou komunikáciou, ktorá je podmienkou zlepšenia ich vzájomného vzťahu. Ak otec dieťa miluje, musí rešpektovať aj jeho matku, jej názory a náhľady, pretože sú integrálnou súčasťou prostredia dieťaťa, ktoré v tomto vyrastá.
17) Možnosť reparovať narušené rodinné vzťahy prostredníctvom súdu je značne limitovaná, pretože nie je možné zabezpečiť obnovu vzťahu medzi účastníkmi bez ich súčinnosti, v tomto prípade najmä súčinnosti (ochoty) otca. Zodpovednosť za vzájomné vzťahy majú predovšetkým rodičia a súd ani pri využití všetkých zákonných prostriedkov nedokáže konfliktné vzťahy sanovať, najmä ak na to nie je ochota u samotných účastníkov. Maloletá pripustila, že by sa s otcom aj stretávala na neutrálnej pôde (v meste Žilina), čo však otec odmietol striktne trvajúc na tom, že stretnutia sa musia uskutočniť v jeho bydlisku; i tu otec preukázal značnú neústupčivosť, nedostatok empatie voči dieťaťu, bezohľadnosť k jeho pocitom, názorom a potrebám. Keďže súd aktuálne nevidel možnosť na zlepšenie vzťahov nariadením výchovného opatrenia, v tomto smere ani nekonal.
18) Súd teda považuje za preukázané, že hlavnou príčinou silno narušených vzťahov je práve opísané správanie a povaha otca; maloletá je vzhľadom na jej vek a mentálny stav dostatočne zrelá, aby uvedené vnímala a chápala, aby vedela otca dostatočne vyhodnotiť ako človeka. V určitom veku už nie je možné od dieťaťa požadovať „bezpodmienečnú lásku“, ale je potrebné si ju aj „zaslúžiť“.
19) Súd má za to, že nie je na mieste, aby súd maloletú ku stretávaniu s otcom nútil, pretože by ju prípadný výkon rozhodnutia značne traumatizoval a narušil jej zdravý psychický a fyzický vývoj. Na základe uvedené súd dospel k záveru, že nie je v záujme maloletého dieťaťa upravovať jeho stretávanie s otcom direktívnym spôsobom zo strany súdu, nakoľko by došlo k zásahu do integrity dieťaťa, a preto súd návrh otca zamietol.
20) Styk otca s maloletou zostáva neupravený, ale nie je zakázaný ani obmedzený a otec sa na primeranom stretnutí môže dohodnúť s matkou, resp. i maloletou.
21) Po vyhlásení rozsudku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.