Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6C/51/2019

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobkyne: T. O., B.. XX.XX.XXXX, X. O. XXXX/XX, XXX XX W., zastúpenej splnomocneným zástupcom T.. T.. T. R., B.. XX.XX.XXXX, X. O. XXXX/XX, XXX XX W. proti žalovanému: Finlegal Services, s. r. o., so sídlom Štefánikova 23, 811 05 Bratislava, IČO: 46 283 421 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa návrhom doručeným súdu dňa 29.10.2019 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu dražby záložného práva a akokoľvek nakladať s predmetom spoločnosti záložného práva, spoločnosťou Finlegal services, s.r.o., sídlo: Štefánikova 23, 811 05 Bratislava, IČO: 46 283 421, zapísaný: Obchodný register OS BA I, oddiel: SRO, vložka číslo 75232/B, zastúpený: JUDr. Mgr. Marek Pedrík, konateľ, na nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom Okresného úradu W., okres W.Ž., obec W., katastrálne územie W., zapísané na LV č. XXXX ako zastavaná plocha a nádvorie reg. "C" s parc. č. XXXX o výmere 515 s prideleným súp. č. XXXX druh stavby Obytný dom, vchod č. XX, X. poschodie na byt č. XX, a to až do právoplatného ukončenia trestného stíhania OR PZ W. a presného vyčíslenia výšky dlžnej sumy.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 29.5.2015 nadobudla nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy č. vkladu P. XXXX/XX - XXX/XX, v okrese W., obec W., katastrálneho územia W. vedenú na LV č. XXXX, parc. číslo XXXX, o výmere 515 m2, druhy pozemku zastavané plochy a nádvorie s prideleným súpisným číslom XXXX, popis stavby Obytný dom, vchod č. XX, X. poschodie byt č. XX, ktorej je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1. Dlhodobo žije v zahraničí a do nehnuteľnosti chodieva maximálne dvakrát do roka. Nemala preto prehľad o nedoplatkoch voči spoločenstvu vlastníkov bytov O. XXXX/XX, XX,XX, sídlo O. XXXX/XX, XX, XX, XXX XX W., N.: XX XXX XXX, zapísaného v Registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedený MV SR v zastúpení Z. W. - predseda. Pri poslednom príchode na Slovensko, v júli 2019, navštívila p. W. (predsedníčku spoločenstva vlastníkov bytov O. XXXX/XX, XX, XX), aby sa oboznámila s výškou nedoplatku, ktorá jej ústne oznámila, že maximálna výška nedoplatku je 600,- eur. Spoločenstvo žalobkyňu žiadnym spôsobom nekontaktovalo a neoboznámilo ju s výškou nedoplatku a ani návrhom na výkon dražby, a to aj napriek tomu, že jej rodičia žijú vo vedľajšom bytovom dome. Dňa 13.10.2019 sa mala uskutočniť schôdza vlastníkov bytov, o konaní ktorej nebola oboznámená a ani v bodoch o priebehu schôdze nebola uvedená žiadna zmienka o návrhu na vymáhanie pohľadávky voči nej, formou dobrovoľnej dražby. Dňa 23.10.2019 splnomocnený zástupca žalobkyne obdŕžal oznámenie o začatí výkonu záložného práva, zmluvu o vykonaní dražby, rozpis nedoplatkov od Spoločenstva vlastníkov bytov O. XX, XX, XX, XXX XX W. vo výške 9.151,45 eur (výška nedoplatku za byt č. XX vo výške 3.876,86 eur a penále za omeškanie vo výške 5.274,59 eur). Po márnej výzve Spoločenstva vlastníkov

bytov O. XX, XX, XX, XXX XX W., o odstránení a oprave výšky penále, podala na príslušnom Okresnom riaditeľstve PZ v W. trestné oznámenie vo veci vymáhania nezákonne navýšeného nedoplatku na Spoločenstvo vlastníkov bytov O. XX, XX, XX, XXX XX W.. Má pochybnosti aj o tom, či si žalovaný overil pravosť a výšku pohľadávky. Podľa nej je výpočet dlžnej sumy Spoločenstva vlastníkov bytov v rozpore s nariadením vlády č. a tým aj výkon záložného práva a vyhlásenie dražby za neplatné. Za takýchto okolností je konanie záložcu, neodôvodneným zásahom do jej vlastníckeho práva, čím jej vznikla škoda v zmysle vo výške nákladov spojených s výkonom práv záložcu.

3. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila list vlastníctva č. XXXX, k. ú. W., rozpis nedoplatkov, vyúčtovanie nájomného zo dňa 10.05.2019, zmluvu o vykonaní dražby, potvrdenie ORPZ Kežmarok o podaní trestného oznámenia a oznámenie o začatí výkonu záložného práva.

4. Podľa (ďalej len "") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

9. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočností, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

11. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

12. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

13. Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu, t. j. či žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, pretože neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. žalobca ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právny vzťahov.

14. Žalobca musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem, čiže musí osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalovaného. Relevantnosť právneho záujmu je dôležitá práve kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne, aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný, než právny záujem sa pri rozhodovaní medzi stranami nemôže brať do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter. Z podaného návrhu vyplýva, že žalobkyňa žiada súd o poskytnutie ochrany jej právam ako osoby, ktorá je vlastníčkou bytu v bytovom dome, na ktorom je podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zriadené zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu v dome, ktoré urobil vlastník bytu v dome; a to aby dražobník- žalovaný sa zdržal výkonu dražby záložného práva (výkonu dražby bytu v jej vlastníctve) do ukončenia trestného konania tam uvedeného a presného vyčíslenia dlžnej sumy. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pravdepodobne v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním a jej pochybnosťou o výške dlhu na byte voči spoločenstvu. Z jej samotného návrhu je zrejmé, že v ňom absentuje tvrdenie osvedčujúce existenciu právneho vzťahu žalobkyne ako navrhovateľky neodkladného opatrenia a žalovaného, upraveného právom.

15. Podľa o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch v znení neskorších predpisov dražobník je povinný upustiť od dražby ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené.

16. Podľa citovaného ustanovenia je zrejmé, že právny vzťah je založený právom medzi záložným veriteľom a dražobníkom, tak ako to vyplýva aj zo zmluvy o vykonaní dražby a v prípade, ak súd nariadi záložnému veriteľovi (nie dražobníkovi) zdržať sa výkonu záložného práva, potom je dražobník povinný upustiť od dražby. Dražobník nie je povinný zdržať sa výkonu dražby na základe návrhu dlžníka- žalobkyne.

17. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a z listinných dôkazov predložených žalobkyňou má súd za to, že žalobkyňa existenciu vzťahu medzi ňou a žalovaným upraveného právom neosvedčila, v dôsledku čoho nepreukázala splnenie hneď prvej základnej zákonnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd preto v súlade s vzhľadom na neosvedčenie existencie základných zákonných predpokladov pre poskytnutie ochrany neodkladnou úpravou pomerov žalovaného, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. Na záver súd poznamenáva, že samotná skutočnosť, že žalovaný oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, nie je bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo žalobkyňou uvedených skutočností nevyplýva, že by dobrovoľná dražba ako taká bola voči nej v rozpore so zákonom a neoprávnená. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu, plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Je legitímnym právnym inštitútom, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách, teda má oporu v zákone a sleduje legitímny cieľ, splnenie uhradzovacej funkcie záložného práva. V prípade, ak by boli pri dobrovoľnej dražbe (v čase rozhodovania súdu a ani z podaného návrhu nie je zrejmý termín dražby, čo okrem iného nenapĺňa princíp opodstatnenosti) porušené práva žalobkyne, má možnosť uplatniť ochranu svojich práv žalobou o neplatnosť dražby na príslušnom súde.

19. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 24.09.2014, v ktorom posudzoval súlad ustanovenia o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru Ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

20. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa v spojení s , keď žalovaný bol v konaní úspešný, avšak podľa obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevznikli. Súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď rozhodovanie o trovách konania najskôr podľa o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane- žalovanému žiadne trovy v konaní o neodkladnom opatrení nevznikli by bolo nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho procesu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Kežmarok. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.