Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/65/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v spore žalobcu: SPP- distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, v konaní zastúpený Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom v Žiline, Hruštiny 602, proti žalovanej: I. I., nar. XX.XX.XXXX, O. X, G., v konaní zastúpená: JUDr. Jozef Caban, PhD., advokát so sídlom Koreničova 2, Bratislava - Staré Mesto, o 2.974,24 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.974,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.974,24 Eur od 08.07.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.05.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatením sumy 2.974,24 Eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania, keď kontrolou meradla na adrese odberného miesta dňa 16.05.2016 bolo zistené, žalovaná zrejme odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, o čom bol vyhotovený zápis a montážny list. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom číslo 368/PL-2016 zo dňa 09.06.2016 znalec F.. K. X. potvrdil porušenie zabezpečenia pri neoprávnenej manipulácii. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete žalobca určil podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. na sumu 2.974,24 Eur. Právne základ svojho nároku odôvodnil ust. , o energetike.

2. Vo vyjadrení na pojednávaní dňa 09.10.2019 žalobca zdôraznil, žalovaná prevádzkovala reštauráciu, hoci mal uzatvorenú zmluvu ako domácnosť. V prípade, že by bola zmluva uzavretá riadne, boli by aj zálohové platby oveľa vyššie ako pre domácnosť.

3. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov: faktúra č. XXXXXXXXXX, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, výzva žalovanej, montážny list meradla číslo XXXXXXXXXX, a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:

4. Podľa ustanovenia o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu,

c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete (ods. 2).

Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l) (ods. 3).

Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3 (ods. 4).

Prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu (ods. 5).

5. Podľa ust. Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 20. decembra 2012 č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu; spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie; b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je 1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 2. zariadením sociálnych služieb, 3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 4. školou, c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu. Podľa ods. 2 tohto ust., cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu. Podľa ods. 3 tohto ust., množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu; P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/ h; HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d.

6. Podľa (ďalej len O.z.), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 52 ods. 3 O.z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 4 O.z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 517 ods. 1 O.z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

10. Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11. Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania bola v čase podania žaloby o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Podľa ustanovenia , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (ods. 2).

14. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá (ods. 3).

15. Podľa ustanovenia , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa ustanovenia , právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

17. Zo znaleckého posudku číslo 368/PL-2016 znalca F.. K. X. súd zistil, že pri odpovedi na otázku, či je riadne označený zabezpečovací a overovací znak číselníka, znalec uviedol, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza poškodené označenie 06 - D22 201. Znalec uzavrel, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo mechanicky poškodené - porušené.

18. Vypočítanú škodu žalobca žalovanej vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 2.974,24 Eur., s dátumom splatnosti 07.07.2016. Výpočet škody v zmysle citovanej vyhlášky č. je súčasťou faktúry.

19. Súd vydal dňa 26.01.2018 platobný rozkaz, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, ktorým namietala závery znaleckého posudku, keď podľa nej uvedené závery znalca zo znaleckého posudku nevyplývajú. Zo znaleckého posudku nie je možné zistiť, akým spôsobom má byť plomba upravená, akým spôsobom znalec zistil, že plombu je možné demontovať bez jej dodatočného poškodenia, aký má byť ten spôsob, ktorým je podľa znalca možné plombu demontovať bez jej dodatočného poškodenia. V predloženom znaleckom posudku nie sú odpovede na uvedené otázky, tieto nie sú opísané ani zdokumentované. Z obsahu znaleckého posudku možno nadobudnúť dojem, že znalecký posudok je vypracovaný tendenčne, pretože je formulovaný vo veci Potvrdenia neoprávneného odberu plynu. Žalovaná ďalej namietala, že

znalec nie je oprávnený posudzovať právne otázky, a preto sa nemohol vyjadrovať k neoprávnenému odberu plynu ani k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Neoprávnený odber plynu je právny pojem uvedený v zákone o energetike a je otázkou právneho posúdenia, či konkrétne skutkové okolnosti napĺňajú alebo nenapĺňajú tú ktorú skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu. Rovnako poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je právny pojem a znovu je otázkou právneho posúdenia, či konkrétne poškodenie plomby ako skutková okolnosť je alebo nie porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Rovnako namietala aj spôsob výpočtu škody podľa ustanovenia Zákona o energetike, podľa ktorého sa ustanovenie Vyhlášky číslo použije až v prípade, keď výšku skutočne vzniknutej škody je možno určiť až na základe objektívnych podkladov v zmysle Zákona o energetike. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie tejto podmienky, čo vedie žalovanú k názoru, že výpočet podľa vyhlášky bol použitý predčasne. Vznik skutočnej škody nie je možné nahradiť určením jej výšky pomocou vyhlášky. Jediná škoda, ktorá môže vzniknúť ako priamy a bezprostredný následok takéhoto konania by bola škoda predstavujúca poškodenú bombu a jej hodnotu. Žalovaná je presvedčená, že žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody a nepredložil súdu žiadny dôkaz. Zákonná úprava zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia a nasledujúce predpokladá pre vznik zodpovednosti za škodu preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Samotné poškodenie zabezpečovacej značky plynomeru neznamená, že plynomer reálne prestane zaznamenávať správnu reálnu spotrebu plynu meranú týmto meradlom. Nemožno vychádzať z hypotetického tvrdenia, že možnosť takéhoto zásahu zaťažuje odberateľa plynu, keď možno vyvodiť aj ten záver, že takýto plynomer správne zaznamenával skutočný odber plynu. Samotné skonštatovanie neoprávneného odberu v sebe nezahŕňa predpoklad existencie vzniku škody, ktorú zákonodarca uvádza v Zákona o energetike a vznikom škody podmieňuje povinnosť odberateľa škodu nahradiť. Preto žiadala žalobu zamietnuť.

20. V podaní doručenom súdu 27.06.2018 žalovaná uplatnila námietku premlčania argumentujúc tým, že objektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy skutočne došlo k tvrdenému poškodeniu plomby bez ohľadu na to, kedy žalobca toto poškodenie zistil. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal, že žalobu podal včas v rámci objektívnej premlčacej doby. Nepreukázanie tejto skutočnosti musí ísť na ťarchu žalobcu ako nositeľa dôkazného bremena. Podotkla, že za začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby nemožno považovať dátum 19.10.2015 - začiatok obdobia neoprávneného odberu určený žalobcom, pretože nie je preukázané, že práve v tento deň skutočne došlo k tvrdenému poškodeniu plomby. Tento deň bol určený žalobcom pomocou právnej fikcie uvedenej v vyhlášky číslo , hoci žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých podmienok použitia vyhlášky, pričom ním tvrdený skutkový stav poškodenia plomby ani nie je možné splniť, a preto vyhlášku použil predčasne a nesprávne. Objektívnu skutočnosť mysle tiež nie je možné určiť pomocou právnej fikcie podľa vyhlášky k inému zákonu, ktorý navyše vôbec nemal byť použitý. Plynutie objektívnej premlčacej doby podľa názoru žalovanej nemožno vykladať ani tak, že ide o určité pokračujúce konanie, trvajúce od 19.10.2015 do 12.05.2016, a teda každým dňom v tomto období ako keby začínala plynúť nová samostatná objektívna premlčacia doba. Uvedené môže platiť iba vtedy, pokiaľ by bolo samotné konanie - odoberanie plynu počas celého určitého obdobia, protiprávne. O takýto prípad ide len v prípade neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia a zákona o energetike, kedy protiprávnym konaním je samotné odoberanie plynu trvajúce určitý čas. Tieto dva druhy neoprávnených odberov vylučuje zmluva o dodávke plynu, na základe ktorej žalovaný odoberal plyn v rozhodnom období a skutočnosť, že odber plynu bol meraný určeným meradlom. Poškodenie plomby je jednorazovým konaním, v ktorom nemožno pokračovať, pričom toto konanie sa žiadnym spôsobom netýka samotného odoberania plynu, a preto vylučuje úvahu o určení obdobia neoprávneného odberu plynu.

21. K spôsobu výpočtu a určenie výšky škody podľa vyhlášky č. uviedol, keď žalobca tvrdí, nemohol určiť spotrebu pomocou údajov za predchádzajúce obdobia, poukazujúc na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.06.2019, sp. zn. , závery ktorého považuje za nesprávne, dôvodiac tým, že tento záver nezohľadňuje kompenzačnú funkciu náhrady škody a je v rozpore s úvahami vychádzajúcimi z rozhodnutia Ústavného súdu ČR z 11.08.2015, sp. zn. . Je síce pravdou, že údaje vychádzajúce z predchádzajúcich období nepredstavujú skutočnú spotrebu plynu za rozhodné obdobie, ale zároveň je pravdou, že ani údaje vychádzajúce z vyhlášky č. nepredstavujú skutočnú spotrebu plynu za rozhodné obdobie. Predložila súdu tabuľku preukazujúcu priemernú bežnú spotrebu na odbernom mieste žalovanej za predchádzajúce

obdobie od 13.08.2013 do 18.10.2017, kedy bola táto spotreba naposledy v období od 19.10.2016 do 18.10.2017 za počet dní 365 v objeme 1.376 m3. Z porovnania je zrejmé, že spotreba určená žalobcom je neprimeraná a niekoľkonásobne vyššia oproti bežnej spotrebe. Žalobca určil za obdobie od 19.10.2015 do 12.05.2016, t.j. za 207 dní spotrebu vypočítanú podľa vyhlášky vo výške 9.814 m2. Ak žalovaná vychádzala z priemernej spotreby za predchádzajúce obdobia, dospela k záveru o priemernej dennej spotrebe vo výške 2,99 m2, za žalobcom určených 207 dní tak mohlo byť spotrebovaných: 2,99 x 207 = 618,93 m2, t. j. 169,19 Eur.

22. Preto navrhla súdu žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania v celom rozsahu alebo zaviazať ju povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 169,19 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 08.07.2016 do zaplatenia a v zostávajúcej časti žalobu zamietnuť, priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 88,64 %.

23. K argumentácii žalovanej žalobca uviedol nasledovné:

- k námietke premlčania - žalobca s touto námietkou nesúhlasí a domnienky žalovanej pokladá za nesprávne. Žalobca dňa 12.05.2016 nadobudol podozrenie, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácie na meradle je poškodené. Toto potvrdenie potvrdil znalec dňa 17.06.2016 znaleckým posudkom, kde uviedol, že plomba osadená v kryte číselníka má upravenú spodnú časť plomby tak, aby ju bolo možné demontovať bez jej dodatočného poškodenia a bez nástroja. Na základe uvedeného znalec potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácie bolo porušené - mechanicky poškodené. Z tohto možno vyvodiť záver, že žalobca sa o škode dozvedel dňa 12.05.2016, subjektívna lehota na podanie žaloby mu uplynula dňa 12.05.2018 a keďže subjektívna lehota plynie v rámci objektívnej lehoty, ktorá by uplynula dňa 12.05.2019, žalobca tým, že žalobu podal dňa 15.05.2018, podal žalobu včas. Dátum 19.10.2015 bol dňom posledného fyzického odpočtu, od ktorého žalobca začal počítať neoprávnený odber, keď takýto postup žalobcovi určuje zákon. Kedy škoda vznikla, nie je možné presne určiť, pretože žalovaná plyn odoberala každý deň v rozhodnom období, teda v období neoprávneného odberu zemného plynu;

- k objektívnej zodpovednosti za škodu - žalobca tvrdí, že zodpovednosť, ktorá vznikla na strane žalovanej, je striktne objektívna. Žalobca pri tomto type zodpovednosti za škodu nemá povinnosť preukazovať zavinenie žalovaného, prípadne skúmať akýkoľvek jeho zásah do meradla. Túto skutočnosť potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení, sp. zn. , kde konštatuje, že odberateľ plynu je zodpovedný za neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v prípade naplnenia skutkovej podstaty podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť. Za protiprávny úkon žalobca považuje neoprávnený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, za vznik škody žalobca považuje skutočnosť, že týmto meradlom bol na odbernom mieste zemný plyn odoberaný a príčinná súvislosť medzi nimi je daná tým, že odoberanie plynu meradlom s poškodenou plombou spôsobilo neoprávnený odber zemného plynu, a teda vznik škody;

- k znaleckému posudku - tento bol podľa žalobcu vypracovaný správne, znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, ktorý skúma aj zásahy do plomb a jediný môže relevantne vysloviť, či toto zákonné zabezpečenie bolo alebo nebolo porušené. Spochybňovanie znaleckého posudku žalovanou nemá oporu v žiadnych dôkazoch, sú to vykonštruované tvrdenia. Naopak, znalecké posudky vypracované F.. K. X. sú súdmi akceptované na celom území Slovenskej republiky, pretože spĺňajú všetky zákonom požadované náležitosti. Práve množstvo znaleckých posudkov, ktoré tento znalec vyhotovuje, svedčí o jeho kvalite a akékoľvek jeho spochybňovanie nemá oporu v žiadnom zákone;

- výpočet škody - žalobca namietal aj tvrdenia žalovaného súvisiace s výpočtom výšky škody, pretože len tvrdenia o priemernej spotrebe v danom prípade nemožno použiť, pretože meradlo malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a platnosť overenia určeného meradla tak zanikla. Ako príklad uviedol uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. .

24. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou premlčania uplatnenou žalovanou podaním doručeným súdu dňa 27.06.2018, kde žalovaná namietala, že objektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy skutočne došlo k tvrdenému poškodeniu plomby bez ohľadu na to, kedy žalobca toto poškodenie

zistil. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal, že žalobu podal včas v rámci objektívnej premlčacej doby, čo zaťažuje žalobcu ako nositeľa dôkazného bremena. Podotkla, že za začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby nemožno považovať dátum 19.10.2015 - začiatok obdobia neoprávneného odberu určený žalobcom, pretože nie je preukázané, že práve v tento deň skutočne došlo k tvrdenému poškodeniu plomby. Plynutie objektívnej premlčacej doby podľa názoru žalovanej nemožno vykladať ani tak, že ide o určité pokračujúce konanie, trvajúce od 19.10.2015 do 12.05.2016, a teda každým dňom v tomto období ako keby začínala plynúť nová samostatná objektívna premlčacia doba. Uvedené môže platiť iba vtedy, pokiaľ by bolo samotné konanie - odoberanie plynu počas celého určitého obdobia, protiprávne. O takýto prípad ide len v prípade neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o energetike, kedy protiprávnym konaním je samotné odoberanie plynu trvajúce určitý čas.

25. Súd vychádzal zo skutočnosti, že preukázateľne bol deň 19.10.2015 dňom posledného fyzického odpočtu, od ktorého žalobca začal počítať neoprávnený odber. Podozrenie, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na meradle je poškodené, nadobudol žalobca pri kontrole meračov dňa 12.05.2016, bolo potvrdené dňa 17.06.2016 znaleckým posudkom so záverom, že plomba osadená v kryte číselníka má upravenú spodnú časť plomby tak, aby ju bolo možné demontovať bez jej dodatočného poškodenia a bez nástroja. Na základe uvedeného znalec ustálil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - mechanicky poškodené. Z tohto súd usudzuje, že žalobca sa o škode dozvedel dňa 12.05.2016, subjektívna lehota na podanie žaloby mu uplynula dňa 12.05.2018; objektívna lehota by potom uplynula dňa 12.05.2019, žalobca tým, že žalobu podal dňa 15.05.2018, podal žalobu včas. Na základe týchto záverov námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú.

26. K námietke žalovanej, že žalobca nepreukázal jej zodpovednosť za spôsobenie vzniku porušenia meradla, súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Vzhľadom na charakter zodpovednosti za škodu ako objektívnej, žalobca nemá povinnosť preukazovať zavinenie žalovanej, prípadne skúmať akýkoľvek jej zásah do meradla. Toto právne stanovisko vychádza aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , so záverom, že odberateľ plynu je zodpovedný za neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. V tejto súvislosti súd nemá žiadne pochybnosti o objektivite znaleckého posudku a jeho záveroch a odkazuje na argumentáciu žalobcu uvedenú v bode 22 odôvodnenia rozsudku, s ktorou sa stotožňuje.

27. Vo veci výpočtu škodu a návrhu žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 169,19 Eur vychádzajúc z priemernej bežnej spotreby na odbernom mieste žalovanej, súd ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Predpokladom pre použitie tejto premisy by bol odlišný skutkový základ, neaplikovateľný v tomto prípade. Dôvodom pre uplatnenie si náhradu škody bolo práve poškodené meradlo. Logickým záverom vyhodnotenia skutkových okolností je preto stanovisko súdu, že nemožno brať do úvahy údaj o predchádzajúcej bežnej spotrebe na odbernom mieste žalovanej, keď tieto boli výsledkom merania poškodeným meradlom, čo vylučuje ich objektivitu. Rovnako zobral do úvahy aj skutočnosť, ktorú žalovaná nerozporovala, a to, že na odbernom mieste žalovanej ide o prevádzku reštaurácie, a teda spotreba plynu je rozhodne iná a nepomerne vyššia ako v prípade domácnosti. Podporne je tento právny názor zahrnutý aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , v zmysle ktorého je presné množstvo odobratého plynu možné určiť iba s určeným meradlom s platným overením, na ktorom nie je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V prípade, ak bolo na určenom meradle plynu zabezpečenie porušené, nie je možné použiť pri určení výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu namerané hodnoty odobratého plynu, a to bez ohľadu na to, či bolo zariadenie funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu.

28. Súd z vyššie uvedených dôvodov žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatením sumu 2.974,24 Eur a okrem istiny priznal z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.974,24 Eur od 08.07.2016 do zaplatenia, t. j. deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry 07.07.2016.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. a trovy konania priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. Civilného sporového

poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. v spojení s ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.