Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoPr/8/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu O.. D. D., narodeného XX.XX.XXXX, trvale pobytom W. XXXX/X, XXX XX C. P., proti žalovanému Black PATROL s. r. o., IČO: 47 232 285, so sídlom Štúrova 9, 977 01 Brezno, právne zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Šramkom, advokátska kancelária so sídlom Moyzesova 12, 977 01 Brezno, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhrade mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. - 194 zo dňa 03. mája 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu (I. výrok) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Považoval zistený skutkový za nesporný. Žalovaný listom zo dňa 12.01.2017, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 13.01.2017, okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa (ďalej len „“), a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Skutkovo tento dôvod vymedzil tak, že žalobca dňa 12.01.2017 počas pracovnej doby na pracovisku OFZ, a. s., Široká, Oravský Podzámok, nebol označený identifikačným preukazom SBS. Túto skutočnosť žalovaný vyhodnotil ako obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny, vzhľadom na to, že týmto žalobca porušil zákonnú povinnosť podľa ustanovenia o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Okresný súd mal za to, že žalovaný dodržal všetky formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v súlade s a . Súd prvej inštancie, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona, ktorá býva predmetom kontroly príslušnými orgánmi, takéto nedbanlivostné konanie žalobcu vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré zakladá nárok žalovaného ako zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom. Pri svojom rozhodnutí zohľadnil všetky skutočnosti ako význam pracovnej pozície žalobcu, mieru jeho nedbanlivostného zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, čas a situáciu pri ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Taktiež súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že napriek tomu, že žalovaný nepreukázal, žeby mu konaním žalobcu vznikla škoda, pri rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosť, ktorá vyplýva z . V zmysle tohto ustanovenia, ak prevádzkovateľ závažným spôsobom poruší alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo iným všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo ak porušuje povinnosti uložené v rozhodnutiach alebo opatreniach ministerstva alebo krajského riaditeľstva, krajské riaditeľstvo rozhodne o odňatí licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Prvoinštančný súd

konštatoval, že prevádzkovateľ bezpečnostnej služby podľa je povinný si plniť všetky povinnosti uložené mu týmto zákonom, a prenesené na jeho zamestnancov. Podľa názoru okresného súdu, ak zákon ukladá povinnosť pre porušenie ktorej žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer, ide o právne významnú povinnosť uloženú zákonom, a preto žalobca nemal žiadne oprávnenie vystaviť žalovaného ako svojho zamestnávateľa riziku sankčných postihov vyplývajúcich zo zákona SBS, čo prvoinštančný súd viedlo k vyhodnoteniu porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu ako závažného porušenia povinností žalovaného.

3. Nakoľko súd prvej inštancie zamietol žalobu, nevznikol žalobcovi nárok na náhradu mzdy z neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle a nasl. .

4. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“), ktoré s poukazom na výsledok sporu priznal žalovanému vo výške 100%.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [, ] a taktiež, že rozhodnutie prvoinštančného súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia [ ]. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezákonné a odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné, nepresvedčivé a účelové.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 05.09.2018 k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie trpí procesnými vadami, keďže odvolanie smeruje proti odôvodneniu rozsudku (odsekom 44, 46, 47, 48, 49, 51), a preto je odvolanie zmätočným procesným úkonom. Podľa názoru žalovaného, žalobca podpisom pracovnej zmluvy vyjadril s jej obsahom súhlas, bol oboznámený so smernicou pre výkon služby, čo bolo preukázané v konaní. Žalovaný je toho názoru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový a právny stav, a preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

7. V odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného, žalobca okrem iného uviedol, že žalovaný zavádzal okresný súd svojimi tvrdeniami o hrozbe odňatia licencie podľa , na základe čoho súd prvej inštancie následne vyhodnotil porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu ako závažné porušenie, pre ktoré mohol žalovaný ako zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so žalovaným. Opätovne poukázal na prax nenosenia identifikačných preukazov.

8. Žalovaný sa k odvolacej replike žalovaného nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie žalobcu, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle a , a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a zároveň sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný ( , ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným

postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok ( ).

14. Odvolací súd dospel po preskúmaní veci k záveru, že súd prvej inštancie síce správne zistil skutkový stav veci, avšak tento nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (qusestio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

15. Predmetom konania v prejednávanom spore bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, pre porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 12.01.2017 počas pracovnej zmeny na prevádzke OFZ Široká, nebol v súlade s , označený identifikačným preukazom.

16. Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

17. Prvoinštančný súd správne konštatoval, že okamžité skončenia pracovného pomeru predstavuje výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru zamestnávateľa so zamestnancom, ktorý by sa mal v praxi uplatňovať len vo výnimočných prípadoch. Taktiež súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o platnosti resp. neplatnosti okamžitého skončenie pracovného pomeru správne a v súlade s rozhodovacou praxou všeobecných súdov zaoberal úvahami o tom, že či sa žalovaný dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a či intenzita porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalovaného, bola dostatočným právnym základom na uplatnenie dôvodu pre okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ďalšími posudzovanými kritériami, na ktoré prvoinštančný súd poukázal sú osoba zamestnanca, jeho pracovná pozícia, miera zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, ako aj čas a situácia pri ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny.

18. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zamestnanca, a to aj nedbanlivostné, ktoré musí dosahovať intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Nakoľko intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru neupravuje, bolo preto úlohou okresného súdu posúdiť, či intenzita porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalovaného dosiahla takú mieru, pre ktorú by s ním mohol žalovaný okamžite skončiť pracovný pomer.

19. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a posúdení právnej stránky veci, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v konaní, vec nesprávne právne posúdil, ak vyhodnotil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalovaného ako zamestnanca, za tak závažnú, pre ktorú by bolo možné s ním okamžite skončiť pracovný pomer v súlade s , . Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že aj nedbanlivostné porušenie zákonnej povinnosti uloženej žalobcovi v zmysle , dosahuje takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, pre ktorú mohol žalovaný so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca takýmto konaním vystavil žalovaného riziku sankčných postihov spojených až s prípadným odňatím licencie podľa .

20. Podľa , krajské riaditeľstvo rozhodne o odňatí licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, ak prevádzkovateľ závažným spôsobom poruší alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ak porušuje povinnosti uložené v rozhodnutiach alebo opatreniach ministerstva alebo krajského riaditeľstva.

21. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že príslušný kontrolný orgán môže rozhodnúť o odňatí licencie udelenej žalovanému ako prevádzkovateľovi bezpečnostnej služby, ktorá mu bola udelená v súlade s len v tom prípade, ak žalovaný ako prevádzkovateľ bezpečnostnej služby závažným spôsobom alebo opakovane porušil svoje povinnosti, ktoré mu

vyplývajú priamo zo alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, prípade nerešpektuje rozhodnutia, opatrenia vydané príslušným orgánom dozoru resp. kontroly. Podobne ako pri okamžitom skočení pracovného pomeru, tak aj pre rozhodnutie o odňatí licencie sa taktiež vyžaduje vyššia intenzita porušenia povinností priamo zo strany žalovaného ako prevádzkovateľa, ktorá je subsumovaná pod pojem „závažné“ resp. „opakované“ porušenie povinností. Medzi povinnosti žalovaného ako prevádzkovateľa, ktorých závažné alebo opakované porušenie by prípadne mohlo viesť k odňatiu licencie patria v zmysle napr. povinnosti uvedené v , oznamovacia povinnosť ( ), povinnosť prevádzkovateľa predložiť v zákonom stanovenej lehote písomnú správu o činnosti bezpečnostnej služby za predchádzajúci kalendárny rok (, ), povinnosť uchovávať v sídle písomností preukazujúce bezúhonnosť, spoľahlivosť, zdravotnú spôsobilosť, prípadne vzdelanie zamestnancov ( ), povinnosť žalovaného vydať osobe poverenej výkonom fyzickej ochrany identifikačný preukaz ( ) a pod.. Porušenie povinnosti žalobcu, ktorá spočívala v tom, že tento dňa 12.01.2017 počas pracovnej zmeny nebol označený identifikačným preukazom v súlade s , nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by s ním žalovaný mohol okamžite skončiť pracovný pomer. Porušenie zákonnej povinnosti zo strany žalobcu totiž nemôže žiadnym spôsobom byť na ťarchu žalovaného ako prevádzkovateľa a tohto nemôže ani príslušný orgán kontroly žiadnym spôsobom sankcionovať, nakoľko porušenie tejto povinnosti postihuje priamo žalobcu. Porušením tejto povinnosti sa žalobca mohol dopustiť priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti podľa , , za ktorý mu príslušný orgán dozoru a kontroly mohol s ohľadom na závažnosť porušenia povinnosti uložiť pokutu do výšky 1.659,- Eur, prípadne zákaz činnosti v trvaní piatich rokov. Prípadne v blokovom konaní mu mohol uložiť blokovú pokutu do 160,- Eur alebo v rozkaznom konaní pokutu maximálne vo výške 331,- Eur.

22. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je viazaný tým, ako žalovaný vo svojom internom predpise hodnotí toto konanie žalovaného, ani tým ako to posúdil samotný žalovaný pri okamžitom skončení pracovného pomeru, nakoľko o posúdenie či ide o závažné alebo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo s ohľadom na okamžité skončenie pracovného pomeru vecou posúdenia súdu. V tomto smere odvolací súd je toho názoru, že porušenie tejto povinnosti žalobcu, ktorá vyplýva aj z internej smernice žalovaného, nie je možné s ohľadom na posudzované relevantné kritéria okamžitého skončenia pracovného pomeru chápať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny takej intenzity, pre ktoré by mohol žalovaný okamžite skončiť pracovný pomer so žalovaným podľa . V tomto prípade takéto porušenie povinnosti zo strany žalobcu má skôr charakter menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, pre ktorý dôvod by žalovaný za splnenia ďalších podmienok mohol skončiť so žalobcom pracovný pomer výpoveď podľa ust. .

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

24. Nakoľko súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, bude v ďalšom konaní povinnosťou súdu prvej inštancie predovšetkým posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu na náhradu mzdy v súlade s ust. v spojení s a následne vo veci znovu rozhodnúť.

25. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).