Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6To-80-2019.pdf
PDF · 81.1 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/80/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Evžena Kelija, v trestnej veci obžalovaného N. Y. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. novembra 2019, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6. 5. 2019, sp. zn. 5T/7/2016 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného N. Y..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 6. 5. 2019, sp. zn. 5T/7/2016 bol obžalovaný N. Y. uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1/ - ako zodpovedná osoba za spoločnosť H. W. s.r.o., C. Č. XX, H., pobočka Y., ulica W. Č. XX dňa 13. 7. 2009 vystavila faktúru číslo XXXX/XXXXX na meno G. X. - Q., X. Č. X, G. K., predmetom ktorej bolo fakturovanie za prívesný vozík za cenu 7.000 €, pričom od menovanej prevzal zálohu vo výške 1.260,50 €, ktorú vložil na účet spoločnosti a zvyšnú čiastku vo výške 5.739,50 € na účet spoločnosti nevložil a nezaúčtoval, ale si ich ponechal pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti H. W. s.r.o., C. Č. XX, H. spôsobil škodu vo výške 5.739,50 €,
2/ - ako zodpovedná osoba za spoločnosť H. W. s.r.o., C. Č. XX, H., pobočka Y., O. W. Č. XX ako dodávateľ sa s autodopravcom Mgr. I. H. - I. G., T. Č.Í. XX, C. ako odberateľom dohodli na preprave tovarov na viacerých trasách, a to G. - W., o čom bola vyhotovená faktúra číslo XXXX/XXXXXXX zo dňa 9. 10. 2009 za prepravné náklady vo výške 833 €, G.Ž. - W., o čom bola vyhotovená faktúra číslo XXXX/XXXXXXX zo dňa 9. 10. 2009 za prepravné náklady vo výške 833 €, Y. T. B. - T., o čom bola vyhotovená faktúra číslo XXXX/XXXXXXX zo dňa 9. 10. 2009 za prepravné náklady vo výške 690,20 €, Y. - D., o čom bola vyhotovená faktúra číslo XXXX/XXXXXXX zo dňa 23. 12. 2009 za prepravné náklady vo výške 975,80 €, Y. - D., o čom bola vyhotovená faktúra číslo XXXX/XXXXXXX zo dňa 30. 12. 2009 za prepravné náklady vo výške 975,80 €, pričom Mgr. I. H. jednotlivé čiastky v celkovej výške 4.307,80 € uhradil Ing. N. Y., avšak on tieto nikdy nezaúčtoval do účtovníctva spoločnosti a ani nevložil na účet spoločnosti H. W. s.r.o., C. Č. XX, H., ale ich použil pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti H. W. s.r.o., C. Č. XX, H. spôsobil škodu vo výške 4.307,80 €.
Za to súd obžalovanému uložil podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h), § 39 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určil súd obžalovanému skúšobnú dobu na dva roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu spoločnosti H. W. s.r.o., C. Č. XX, H., IČO: XXXXXXXX vo výške 10.047,30 €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť H. W. s.r.o., C. Č. XX, H., IČO: XXXXXXXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/29/2013 zo dňa 3. 11. 2015, ktorým súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko mal za to, že trest uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 3T/50/2015 zo dňa 20. 5. 2015 považoval za postačujúci, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný N. Y., a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.
V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že dňa 6. 5. 2019 vyhlásil samosudca Okresného súdu Košice I v závere hlavného pojednávania v tejto trestnej veci rozsudok sp. zn. 5T/7/2016-738, ktorým ho pre predmetný trestný čin uznal vinným. Stalo sa tak po predchádzajúcich troch oslobodzujúcich rozsudkoch, ktoré na základe odvolania prokurátora nadriadený súd opakovane zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.
Ostatný raz tak Krajský súd v Košiciach učinil uznesením zo dňa 6. 11. 2018, konštatujúc, že Okresný súd Košice I rozhodol pri jeho oslobodení spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I bez starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu a vykonané dôkazy vyhodnotil výlučne v jeho prospech, pričom podľa právneho názoru odvolacieho súdu pochybil, pokiaľ za danej dôkaznej situácie rozhodnutie o oslobodení založil na skutočnosti, že vo veci existujú len nepriame dôkazy, ktoré ho neusvedčujú z prisvojenia si chýbajúcich peňažných prostriedkov prevzatých od obchodných partnerov, ale že tieto nepriame dôkazy svedčia len o tom, že v kancelárii ním používanej bola vykonaná inventúra a v súvislosti s ňou žiadne finančné prostriedky nevydal, s tým, že tieto nepriame dôkazy sú nejednoznačné a teda nevylučujú jeho verziu spočívajúcu v tom, že chýbajúce peňažné prostriedky mohli byť odobraté neznámymi osobami počas vykonávanej inventúry.
Na základe predmetného uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6. 11. 2018 prišiel súd prvého stupňa k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť inak, než učinil trikrát predtým. Súd prvého stupňa postupoval teda v intenciách odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6. 11. 2018 a uznal ho vinným zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.
Je však - v zhode s odôvodnením rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31. 1. 2018, sp. zn. 5T/7/2016 - presvedčený, že neexistuje dostatok právne relevantných usvedčujúcich dôkazov, na základe ktorých by bolo možné ho odsúdiť a že existujú o jeho vine dôvodné pochybnosti, pre ktoré je potrebné postupovať pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie v jeho prospech, a nie naopak.
Prokurátor v súdnom konaní pritom nepreukázal nad všetku rozumnú pochybnosť, že si prisvojil a ponechal pre vlastnú potrebu finančné prostriedky prevzaté ním ako zodpovednou osobou konajúcou za spoločnosť H. W. s.r.o. od G. X. a autodopravou Mgr. I.Á. H. - I. G., a nepredložil o tom súdu žiadne dôkazy. To, že nevie preukázať, kde sa nachádzajú zverené peňažné prostriedky, ešte sama osebe neznamená, že si ich prisvojil. Prisvojenie si takýchto finančných prostriedkov naďalej dôsledne popiera. Domnieva sa pritom dôvodne, že ku strate (odcudzeniu) týchto peňažných prostriedkov, ktoré mal uzamknuté vo vrchnej zásuvke jeho pracovného stola, došlo pri vykonaní inventúry dňa 28. 1. 2010, keď jeho kanceláriu otvorili pravdepodobne v súvislosti s ňou neznáme osoby a tieto osoby mu mohli predmetné peňažné prostriedky odobrať počas vykonávanej inventúry v čase, keď tam nebol prítomný.
V tejto situácii preto akcentuje zásadu in dubio pro reo a dovoľuje si odvolací súd požiadať, aby na ňu dôsledne prihliadol pri rozhodovaní o jeho odvolaní, vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach, pričom je toho právneho názoru, že nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané nielen to, že sa dopustil spáchania skutkov, ktorých spáchanie je mu obžalobou kladené za vinu, ale ani to, že sa tieto skutky stali.
Navrhol preto, aby odvolací súd na základe ním podaného odvolania, aplikujúc zásadu prezumpcie neviny, rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 6. 5. 2019, sp. zn. 5T/7/2016-73, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Prokurátor okresnej prokuratúry vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že navrhuje predmetné odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko konanie obžalovaného bolo dostatočne preukázané po vykonanom dokazovaní na hlavných pojednávaniach.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.
Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku, a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.
Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal okresný súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.
Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne logickým a predpísaným spôsobom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného N. Y..
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovede obžalovaného N. Y., splnomocnenkyne poškodenej spoločnosti JUDr. F. G., svedkov P. S., Y. G., Ing. K. H., G. X. a Mgr. I. H., zo znaleckého posudku znalca z odboru ekonómia a manažment, personalistika, účtovníctvo a daňovníctvo Ing. Š. I., znaleckého posudku znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo PhDr. V. K., ako aj ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.
Pokiaľ ide o obranu obžalovaného N. Y., krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na vykonané dokazovanie, v zmysle ktorého bol obžalovaný usvedčený zo žalovaného skutku vyššie uvedenými dôkazmi, za vyvrátenú. Krajský súd si v plnej miere osvojil názor okresného súdu, že obrana obžalovaného je účelová v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.
Naviac krajský súd uvádza, že ak je súčasťou obrany obžalovaného aj tá skutočnosť, že finančné prostriedky mu boli odcudzené, na potvrdenie tejto skutočnosti neexistuje žiadny dôkaz o tom, aby túto skutočnosť, teda krádež finančných prostriedkov oznámil zamestnávateľovi, resp. príslušnému oddeleniu Policajného zboru.
Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.
Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý je vyjadrením zisteného skutkového stavu.
V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný N. Y. si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.
Súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 2 roky za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/29/2013 zo dňa 3. 11. 2015, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, nakoľko mal za to, že trest uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 3T/50/2015 zo dňa 20. 5. 2015 považoval za postačujúci, aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestu uvedeným v § 34 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného N. Y. dospel k záveru, že účel trestu sledovaný zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerou trestu, aký mu bol uložený súdom prvého stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Uloženie trestu okresný súd aj vecne správne a zákonne odôvodnil.
Krajský súd si závery vyjadrené v napadnutom rozsudku osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje, a preto odvolanie obžalovaného N. Y. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní obžalovaného N. Y. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.