Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22CoE-24-2019.pdf
PDF · 68.73 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoE/24/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, o vymoženie sumy X 109,89 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Er/1116/2010 - 36 zo dňa 08. augusta 2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom pod sp. zn.: EX 12940/10. Rozhodnutie odôvodnil s odkazom na podľa § 243f ods. 1, 3, 5, 6, § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Exekučný súd poukázal na to, že aj keď povinný bol v zmluve označený aj IČOm, zo zmluvy nijako nevyplýva, aby bola úverová zmluva uzatváraná v rámci obchodnej resp. podnikateľskej činnosti povinného; nebolo preukázané, aby poskytnutý úver bol použitý výhradne na podnikateľskú činnosť, aby bolo možné hodnotiť vzniknutý vzťah ako vzťah obchodný. Relevantnou skutočnosťou je označenie povinného ako fyzickej osoby. Oprávnený, zaťažený dôkazným bremenom, v konaní nijako nepreukázal, že povinný nevystupoval v postavení spotrebiteľa. V súlade s § 54 ods. 2 OZ pri pochybnostiach o obsahu zmluvného vzťahu platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j. obchodnoprávny charakter vzťahu je povinný preukazovať veriteľ, dodávateľ služby. Exekučný súd uzavrel, že ak exekúcia prebieha na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je v prejednávanej veci potrebné aplikovať § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený si svoju povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nesplnil riadne, vyjadrenie zaslal súdu až podaním označeným ako "Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti", doručeným súdnemu exekútorovi dňa 03.03.2016, čo jednoznačne nemožno považovať za riadne a včas. Aplikácia § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa v takomto prípade zastavuje konanie, je preto namieste.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že povinný nemá postavenie spotrebiteľa. Úver bol povinnému poskytnutý na účel výkonu podnikania, čo bolo povinným výslovne uvedené pri uzatváraní zmluvy. Oprávnený nemal povinnosť skúmať, na to boli následne poskytnuté finančné prostriedky použité. Relevantné je vyhlásenie povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania. Zmluva o úvere preto nemôže byť posudzovaná ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01). Svoj záver o spotrebiteľskom postavení povinného exekučný súd riadne neodôvodnil, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Ak oprávnený mal za to, že nejde o spotrebiteľský vzťah medzi ním a
povinným, povinnosť doplniť návrh podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sa na neho nevzťahovala a jej nesplnenie nemôže byť dôvodom pre zastavenie exekúcie. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
4. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 5. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
7. Je zrejmé, že v predmetnej veci bol exekučným titulom, rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02776/10 zo dňa 26.04.2010, priznaný oprávnenému nárok voči povinnému na základe zmenky, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Je zrejmé, že povinný je fyzickou osobou, nie právnickou osobou. Bolo preto povinnosťou oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 3 Exekučného poriadku. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že oprávnený si nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v zákonnej 30 dňovej lehote, t.j. do 22.01.2016, keďže doplnenie návrhu oprávneného bolo doručené súdnemu exekútorovi až dňa 03.03.2016, t.j. oneskorene.
8. Odvolací súd len na doplnenie poukazuje na to, že oprávnený ani v doplnení návrhu, ani v podanom odvolaní nijako nepreukázal a ani inými nespochybniteľnými argumentmi nezdôvodnil, že povinný v konaní vystupoval v pozícii podnikateľského subjektu, že uzavrel úverovú zmluvu skutočne slobodne a cielene v rámci svojej podnikateľskej činnosti a že poskytnutý úver bol povinným použitý výhradne na účely podnikania. Samotné formálne vyhlásenie v zmluve, v predtlačenom formulári bez ďalšieho, že poskytnuté peňažné prostriedky berie dlžník na účel podnikania, nepostačuje na vyslovenie záveru, že existujúci vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. V tomto smere oprávnený dôkazné bremeno neuniesol.
9. Zmluva o úvere je bezpochyby spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a povinnému v tomto konaní je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa.
10. Možno preto konštatovať, že oprávnený, v rozpore s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v predmetnom doplnení návrhu neuviedol rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o povinného fyzickú osobu a oprávnený doplnil návrh oneskorene, pričom toto doplnenie návrhu navyše nemožno považovať za úplné, je zastavenie konania s poukazom na § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu zákonné.
11. Odvolací súd posúdil námietky povinného ako nedôvodné a preto, s odkazom na § 387 ods. 1 CSP, uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí o trovách celého konania.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie.