Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Cbi-11-2019.pdf
PDF · 135.55 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cbi/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie Slánska 20A, 080 06 Prešov, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu BIOVEX, s. r. o. v konkurze, so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 498 904, právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: DANEA EAST, s. r. o., Partizánska 44, 085 01 Bardejov, IČO: 46 939 911, právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom so sídlom Humenská 18, 040 11 Košice, IČO: 31 310 753, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Nárok žalobcu na určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle vystavenej faktúry Úpadcom č. X., uzatvorenej medzi spoločnosťou BIOVEX, s. r. o., so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 498 904 ako predávajúcim a spoločnosťou DANEA EAST, s. r. o., so sídlom Partizánska 44, 085 01 Bardejov, IČO: 46 939 911 ako kupujúcim, predmetom ktorej je odplatný prevod technológie plynovej kotolne nachádzajúcej sa a nainštalovanej v Bytovom dome V. R. v areáli V., komplex na adrese P. Č.. XX, V. - stavba súpisné číslo XXXX, zapísaná na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom V., katastrálnym odborom pre k. ú. V. zamieta.
II. Kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle vystavenej faktúry Úpadcom č. X., uzatvorená medzi spoločnosťou BIOVEX, s. r. o., so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 498 904 ako predávajúcim a spoločnosťou DANEA EAST, s. r. o., so sídlom Partizánska 44, 085 01 Bardejov, IČO: 46 939 911 ako kupujúcim, predmetom ktorej je odplatný prevod technológie plynovej kotolne nachádzajúcej sa a nainštalovanej v Bytovom dome V. R. v areáli V., komplex na adrese P. Č.. XX, V.
- stavba súpisné číslo XXXX, zapísaná na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom V., katastrálnym odborom pre k. ú. V., je voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu BIOVEX, s. r. o., so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 498 904 neúčinná.
III. Žalovaný je povinný vydať do všeobecnej podstaty nezabezpečených veriteľov úpadcu BIOVEX, s. r. o., so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 498 904 technológiu plynovej kotolne nachádzajúcej sa a nainštalovanej v Bytovom dome V. R. v areáli V., komplex na adrese P. Č.. XX, V. - stavba súpisné číslo XXXX, zapísaná na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom V.W., katastrálnym odborom pre k. ú. V., alebo poskytnúť do všeobecnej podstaty nezabezpečených veriteľov úpadcu peňažnú náhradu v sume 38.568,32 €, pričom právo voľby plnenia má správca, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v konkurznom konaní proti úpadcovi BIOVEX, s. r. o. v konkurze žalobou zo dňa XX.XX.XXXX domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, alternatívne jeho neúčinnosti ako ukracujúceho právneho úkonu a súčasne poskytnutia peňažnej náhrady.
2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že ako správca pri výkone správcovskej činnosti s odbornou starostlivosťou preskúmal jednotlivé právne úkony úpadcu a na základe predložených faktúr vystavených úpadcom ako dodávateľom zistil, že ku dňu XX.XX.XXXX bola medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol odpredaj technológie plynovej kotolne nachádzajúcej sa a nainštalovanej v Bytovom dome V. R. v areáli V. M. na adrese P.Á. Č.. XX, V. („Kúpna zmluva“ a „Technológia“). Za odpredaj Technológie úpadca žalovanému vystavil faktúru č. X. znejúcu na kúpnu cenu vo výške 38.568,32 € s DPH, vystavenú dňa XX.XX.XXXX, splatnú dňa XX.XX.XXXX („Faktúra“).
3. Správca však predmetnou kúpnou zmluvou nedisponuje, pričom nemožno vylúčiť, že táto bola uzatvorená medzi stranami len v ústnej forme, nakoľko sa táto nenachádzala v účtovných dokladoch úpadcu, t. j. v dokladoch, ktoré boli správcovi odovzdané. Skutočnosť, že úpadca Technológiu evidoval vo svojom majetku, ako aj to, že k prevodu vlastníckeho práva k Technológii došlo, potvrdzuje aj dostupné účtovníctvo úpadcu, najmä zápis na str. 1 Hlavnej knihy analytickej evidencie za obdobie roka XXXX, podľa ktorej ku XX.XX.XXXX Technológia evidovaná na účte č. XXX XXX už ďalej nie je evidovaná ako majetok úpadcu, pričom bola vyradená z evidencie majetku úpadcu v súlade s vystavenou Faktúrou v priebehu roka XXXX. Podľa informácií dostupných správcovi z účtovníctva úpadcu k úhrade kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k Technológii malo dôjsť prostredníctvom jednostranného zápočtu pohľadávok a záväzkov č. C., evidovanom v účtovníctve úpadcu ako vnútorný účtovný doklad č. K. („Zápočet“). Z dostupnej dokumentácie úpadcu sa žalobcovi nepodarilo preveriť právny dôvod vzniku ani existenciu pohľadávok žalovaného, ktoré mali byť započítané na pohľadávku úpadcu titulom kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k Technológii, čím malo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky úpadcu v celom rozsahu. V dôsledku uvedeného má žalobca dôvodné pochybnosti o tom, či za prevod vlastníckeho práva k Technológii bola zo strany Žalovaného zaplatená dohodnutá kúpna cena v zmysle vystavenej Faktúry. Z uvedeného je zrejmé, že účelom uzavretia Kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným ako spriaznenými osobami (viď bod VI.21 nižšie) bolo previesť vlastnícke právo k Technológii a uspokojiť tak z majetku úpadcu výlučne záväzky jedného z veriteľov úpadcu, a to veriteľa spriazneného s úpadcom, na úkor ostatných veriteľov úpadcu, ktorých pohľadávky zostali neuspokojené. Úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov prevodom vlastníckeho práva k Technológii, ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle je zrejmý a s ohľadom na spriaznenosť účastníkov zmluvy sa ex lege prezumuje.
4. Kúpnou zmluvou mal úpadca previesť vlastnícke právo k Technológii, ktorá je súčasťou bytového domu, pričom v zmysle ust. Bytového zákona ide o spoločné zariadenie bytového domu, ktorého spoluvlastníkmi sú vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu a stávajú sa nimi najneskôr kolaudáciou bytového domu. V kontexte uvedeného a s poukazom na jednu zo základných zásad občianskeho práva, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám, úpadca nemohol vlastnícke právo, ktoré síce vykazoval v účtovníctve ako obchodný majetok spoločnosti (podľa názoru žalobcu nesprávne), ale toto nikdy nemal, platne Kúpnou zmluvou previesť na žalovaného. Preto sa žalobca domáha, aby súd najmä ako prejudiciálnu otázku právne posúdil platnosť Kúpnej zmluvy ako právneho úkonu uzatvoreného v rozpore s citovanou právnou úpravou a zásadami občianskoprávnych vzťahov.
5. Podľa zistení správcu bol žalovaný v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy osobou spriaznenou s úpadcom. Spriaznenosť žalovaného s úpadcom je založená podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s písm. d) tohto ustanovenia, nakoľko žalovaný bol v predmetnom období právnickou osobou, v ktorej bola jediným spoločníkom pani Y. B. (100 %-ná majetková účasť), ktorá bola blízkou osobou (manželka) U. B. ako štatutárneho orgánu úpadcu - jediného konateľa (spriaznenosť daná podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZKR) a súčasne spoločníka s kvalifikovanou účasťou v úpadcovi (spriaznenosť daná podľa § 9 ods. 1 písm. b) ZKR). Uvedené vyplýva z úplného výpisu úpadcu z Obchodného registra SR žalovaného a úpadcu. V
prípade odporovania právnych úkonov urobených v prospech spriaznenej osoby úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
6. Žalobca je zároveň toho názoru, že uzavretie kúpnej zmluvy napĺňa všetky znaky ukracujúceho právneho úkonu podľa ust. § 60 ZKR. Naplnenie všetkých osobitných predpokladov odporovateľnosti právnemu úkonu v konkurznom konaní žalobca odôvodnil tým, že Kúpna zmluva, ako úpadcom uskutočnený právny úkon, smeroval v prospech osoby s ním spriaznenej, vzhľadom na čo sa úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov ako i vedomosť druhej zmluvnej strany o tomto úmysle predpokladá (§ 60 ods. 2 ZKR); právny úkon bol uskutočnený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania (§ 60 ods. 3 ZKR) - Kúpna zmluva bola uzatvorená ku dňu XX.XX.XXXX, kedy bola úpadcom žalovanému vystavená faktúry za odpredaj Technológie, t. j. menej ako jeden rok pred začatím konkurzného konania. Konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté dňom XX.XX.XXXX, t. j. necelých 7 mesiacov po uskutočnení odporovaného právneho úkonu; úpadca Kúpnou zmluvou ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého zo svojich veriteľov (§ 57 ods. 4 ZKR); odporovacie právo nezaniklo v dôsledku márneho uplynutia prekluzívnej jednoročnej lehoty určenej na uplatnenie odporovacieho práva (§ 57 ods. 2 ZKR) - uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok Úpadcu nadobudlo účinnosť XX.XX.XXXX.
7. V čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy mal úpadca viacerých veriteľov, ktorí si následne v konkurze prihlásili pohľadávky. Žalobca demonštratívne poukázal na konkrétne pohľadávky veriteľov prihlásené do konkurzu vyhláseného na majetok Úpadcu, ktoré existovali v čase vykonania žalobou napadnutého právneho úkonu (uzavretia Kúpnej zmluvy) a boli právnym úkonom Úpadcu (Kúpnou zmluvou) ukrátené, a to pohľadávky veriteľa: Mesto Bardejov - titulom neuhradenia dane z nehnuteľností za rok XXXX a za rok XXXX; MIRAD, s. r. o. - titulom neuhradenia vystavených faktúr č.: I., I., I., I. I., I., I., I., I., I., I., I., I., I., vystavených za dodávku tovarov; MIVA, spol. s r. o. - titulom neuhradenia vystavených faktúr č.: XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, vystavených za dodávku tovarov; RENT CAPITAL, s. r. o. - titulom neuhradenia záväzku úverového dlžníka R.A.S., s. r. o. Sveržov voči spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s., ku ktorému úpadca pristúpil na základe notárskej zápisnice č. O. XXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX. Pohľadávka spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s. bola následne postúpená veriteľovi RENT CAPITAL, s. r. o., a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX; Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave - z titulu nezaplateného súdneho poplatku na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Bardejov, sp. zn.: XC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX; Slovenská republika - Daňový úrad Prešov - titulom neuhradených daňových povinností na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie Y. XXXX; R. XXXX; I. a U. XXXX; U. XXXX; L., U., R., R., F. a Y. XXXX; L., I., U., L., R. a F. XXXX; na dani z príjmov právnickej osoby za obdobie roka XXXX, XXXX a XXXX; Sociálna poisťovňa - titulom neuhradeného poistného a na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2013 Z. z. o sociálnom poistení predpísané zamestnávateľovi (Úpadcovi) za obdobie U. XXXX, L. - D. XXXX, O. - Y. XXXX, L. - R. XXXX a penálov predpísaných zamestnávateľovi (úpadcovi) podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení za obdobie Y. XXXX, U. XXXX, L. - Y. XXXX, L. - L. XXXX; Union zdravotná poisťovňa, a. s. - titulom výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX; X. B. - OK PLYN - titulom uzatvoreného zmieru zo dňa XX.XX.XXXX; Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. - titulom výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX; R.A.S., s. r. o. Sveržov - titulom neuhradenej faktúry č. XXXXXXXX.
8. Žalovaný so žalobu nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Ako uviedol vo svojich prednesoch, žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, a to že úpadca BIOVEX, s. r. o. a žalovaný uzavretím kúpnej zmluvy na hnuteľné veci - technológia plynovej kotolne - D. R., špecifikovaná vo faktúre č. X. vykonali právny úkon bez primeraného protiplnenia, alebo že by šlo o ukracujúci právny úkon. Pokiaľ žalobca tvrdí, že medzi úpadcom a žalovaným neexistovalo primerané protiplnenie, alebo že by šlo o ukracujúci právny úkon, potom mal žalobca tieto svoje tvrdenia podporiť aj relevantnými dôkazmi, čo sa však nestalo. Žalobca nepreukázal akú výšku malo mať primerané protiplnenie a taktiež v akej výške podľa žalobcu mali byť ukrátení veritelia úpadcu BIOVEX, s. r. o., s poukazom na ustanovenie § 60 ZKR. Vzhľadom k uvedenému nie je možné podľa názoru žalovaného vysloviť neúčinnosť právneho úkonu uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX na kúpu technológie kotolne. V rámci dokazovania navrhol výsluch štatutárneho zástupcu spoločnosti BIOVEX, s. r. o., p. U. B., ktorý by mal ozrejmiť ako a prečo bola technológia, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, evidovaná v účtovníctve úpadcu, či teda mohol úpadca previesť vyššie uvádzanú technológiu na žalovaného a či sú namieste pochybnosti na strane žalobcu, keď uvádza, že úpadca nikdy nemal vlastnícke právo k technológii kotolne.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, oboznámením žaloby, faktúry I., výpisu z Hlavnej knihy analytickej evidencie, str. 1 vnútorného účtovného dokladu č. K. XXXX, úplných výpisov z Obchodného registra žalovaného a úpadcu, konečného zoznamu pohľadávok, ostatného spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
10. Dňa XX.XX.XXXX bolo v Obchodnom vestníku MS SR č. XX/XXXX pod č. M. zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XK/X/XXXX, o začatí konkurzného konania voči úpadcovi BIOVEX, s. r. o. v konkurze, so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 498 904
11. Dňa XX.XX.XXXX bolo v Obchodnom vestníku MS SR č. XX/XXXX pod č. M. zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XK/X/XXXX, o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a žalobca ako správca bol ustanovený do funkcie. Podľa ustanovenia § 199 ods. 9 ZKR nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňa XX.XX.XXXX.
12. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva ústnou formou, ktorej predmetom bol odpredaj technológie plynovej kotolne za kúpnu cenu vo výške 38.568,32 € s DPH (I.), ako to vyplýva z prednesu žalobcu.
13. Podľa vyjadrenia štatutárneho zástupcu úpadcu U. B. areál V. M. bol samostatný podnikateľský projekt s bytovými jednotkami, ktorý sa neskôr rozšíril. V tej súvislosti pôvodný projekt kotolne museli zrušiť, s tým, že sa bude stavať nová kotolňa, čo sa neskôr prejavilo ako technický problém pri zápise do katastra nehnuteľností, nakoľko to nezodpovedalo pôvodným zápisom a ani ďalším okolnostiam. Pôvodne mala byť kotolňa v samostatnej externej budove a odtiaľ sa mali viesť rozvody. Vzhľadom na rozšírenie počtu bytových jednotiek sa to v priebehu konania zmenilo formou nového zadania, takým spôsobom, že jednotlivé kotolne sú samostatné v podkroví jednotlivých bytových domov a odtiaľ sa vedú rozvody po ich vonkajšej časti. Aj keď je to zapísané ako celok v rámci listu vlastníctva, takýto zápis je chybný, nakoľko je v rozpore s pôvodným zadaním, ako aj s pôvodným projektom. V roku XXXX oznámili vlastníkom bytových jednotiek, že je nevyhnuté vykonať zmeny cien dodávaných energii, nakoľko platili približne tretinovú cenu, aká sa v tom čase platila v V.. Na základe toho sa rozhodli, že sa to vysporiada formou predmetného prevodu, pričom v tom čase už existovali pohľadávky žalovaného voči úpadcovi. Neskôr žalovaná spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom je jeho manželka, v rámci vyporiadania previedla kotolňu ešte pred vyhlásením konkurzu na neho ako na fyzickú osobu, kde je vedená v účtovníctve. Všetky prevody pritom boli realizované za obstarávaciu cenu v hodnote 100 %, pričom nebol žiadny úmysel a ani nedošlo k žiadnemu poškodeniu akéhokoľvek veriteľa. Jednalo sa len o legislatívne vysporiadanie pochybení, ktoré nastali. Faktúra bola vystavená v rámci vysporiadania majetku v účtovníctve, spoločnosť úpadcu pritom vykonávala činnosť, ktorá sa nefakturovala (upratovanie, pôžičky, úhrady plynu a podobne), nakoľko tam boli isté rozpory, existovali tam pohľadávky, ktoré sa čiastočne započítavali, ako v danej veci. Spoločnosť úpadcu, ktorá vykonávala správu, mala v tom čase konflikty s vlastníkmi bytov, čo bolo tiež dôvodom na prevod kotolne. Taktiež v tom čase prebiehal dlhodobý súdny spor medzi úpadcom a Daňovým úradom o tzv. vratku DPH, v dôsledku čoho dochádzalo k blokovaniu účtov, k podozreniu, že neúčelne využívajú peniaze, preto hľadali riešenie, aby mohli obyvatelia riadne užívať predmetnú nehnuteľnosť.
14. Vo vzťahu k obrane žalovaného poukázal žalobca na to, že neplatnosť predmetnej zmluvy je daná priamo zo zákona, pričom žalovaný zároveň nepreukázal neprimeranosť protiplnenia, ktoré malo slúžiť ako odplata za prevod vlastníckeho práva a ukrátenie veriteľov úpadcu v zmysle ust. § 60 ZKR, nakoľko je zrejmé, že napriek tomu, že kúpna cena za prevod vlastníckeho práva k Technológii bola stanovená s prihliadnutím na jej účtovnú hodnotu, a teda primeranosť protiplnenia nie je z tohto pohľadu sporná. Skutočným úmyslom zmluvných strán a účelom, pre ktorý pristúpili k uzatváraniu kúpnej zmluvy, nebolo za prevod potenciálneho vlastníckeho práva úpadcu k Technológii na žalovaného poskytnúť úpadcovi reálne protiplnenie v podobe dohodnutej kúpnej ceny (t. j. peňažné plnenie), ale výlučne len uspokojiť záväzok žalovaného ako osoby spriaznenej s úpadcom prednostne pred a na úkor iných veriteľov úpadcu, ktorého existencia je sporná a žalovaným v konaní nebola žiadnym spôsobom nepreukázaná.
15. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len Bytového zákona), spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú
zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
16. Podľa § 13 Bytového zákona, s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.
17. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
18. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.
20. Podľa § 78 ods. 1 ZKR, do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.
21. Podľa § 78 ods. 3 ZKR, ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.
22. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
23. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
24. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
25. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
26. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy."
27. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
28. Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
29. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
30. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.
31. Podľa § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
32. Podľa § 9 ods. 1 písm. e) ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
33. Podľa § 9 ods. 3 ZKR, kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.
34. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
35. Podľa § 149 ods. 1 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
36. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
37. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
38. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle vystavenej faktúry Úpadcom č. X., uzatvorenej medzi spoločnosťou BIOVEX, s. r. o., so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 498 904 ako predávajúcim a spoločnosťou
DANEA EAST, s. r. o., so sídlom Partizánska 44, 085 01 Bardejov, IČO: 46 939 911 ako kupujúcim, predmetom ktorej je odplatný prevod technológie plynovej kotolne nachádzajúcej sa a nainštalovanej v Bytovom dome V. R. v areáli V. M. na adrese P. Č.. XX, V. - stavba súpisné číslo XXXX, zapísaná na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom V., katastrálnym odborom, pre k. ú. V., alternatívne (eventuálne) jeho neúčinnosti ako ukracujúceho právneho úkonu a súčasne poskytnutia peňažnej náhrady.
39. Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku a ak by toto nebolo možné, návrh na relutárnu (peňažnú) náhradu spolu s určením jej základu. Ak súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX). Z obsahu prednesov žalobcu je zrejmé, že navrhuje vydanie eventuálneho petitu.
40. Určovacia žaloba týkajúca sa primárne uplatneného nároku na určenie neplatnosti právneho úkonu, predpokladaná ustanovením § 137 CSP, je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba je účinnejšia než iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým, pričom tento stav môže byť odstránený len rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní.
41. V tomto konaní je nesporné, že žalobca podal čo do nároku na určenie neplatnosti právneho úkonu určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 137 CSP.
42. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu sa právne vzťahy, týkajúce sa konkurzného konania úpadcu, najmä so zreteľom na jeho majetok, spravujú režimom zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov, preto správca konkurznej podstaty môže postupovať iba podľa ustanovení tohto zákona a súvisiacich predpisov, a teda pri súpise, alebo doplnení konkurznej podstaty nemôže byť viazaný prípadne nesprávnym úradným postupom správneho orgánu.
43. Jednou zo základných povinností správcu je spísanie majetku úpadcu do súpisu, vrátane majetku, ktorého zahrnutie do všeobecnej alebo oddelenej podstaty je sporné, v tejto veci spolu s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Ak takýto postup správcu nie je dotknutými osobami zákonným spôsobom napadnutý, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné, a teda právo disponovať s takýmto majetkom v zmysle ustanovení ZKR, vrátane jeho prípadného speňaženia, má výlučne správca. Právne prostriedky vyplývajúce z ustanovení ZKR ako lex specialis teda dostatočným spôsobom vystihujú obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a prostredníctvom nich možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu. V dôsledku uvedeného preto na strane žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem na žalované určenie neplatnosti právneho úkonu, a preto súd v tomto rozsahu nárok žalobcu zamietol.
44. Súčasne však súd posúdil žalobcom uplatnený eventuálny nárok na určenie neúčinnosti napadnutého právneho úkonu ako ukracujúceho právneho úkonu ako dôvodný. Z predložených listín, podľa špecifikácie vyplývajúcej z prednesu žalobcu, súd zistil, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a), b), d), e) ZKR.
45. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) stanovuje, že všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. ZKR pritom definuje jednotlivé skutkové podstaty a rozlišuje medzi skutkovými podstatami objektívnej a subjektívnej povahy. Skutkové podstaty vymedzené v § 58 ZKR - právny úkon bez primeraného protiplnenia a v § 59 ZKR - zvýhodňujúci právny úkon sú skutkovými podstatami objektívnej povahy, čiže k odporovateľnosti sa nevyžaduje úmysel ukrátiť veriteľov. V ustanovení § 60 sa vymedzuje skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu, ktorým sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, nezáleží pritom akým spôsobom. Ustanovenie § 60 stanovuje ako podmienku aj úmysel veriteľov ukrátiť, pričom ak ukracujúci právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí právna domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a že druhá
strana mala vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Rozdiel medzi jednotlivými skutkovými podstatami je teda v úmysle. Práve tento úmysel ukrátiť veriteľov je zo strany zákonodarcu „sankcionovaný" dlhšou dobou počas ktorej je právny úkon napadnuteľný.
46. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. V zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, či veriteľov. Úspešnosť odporovateľnosti je závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Aktívne vecne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je aj správca konkurznej podstaty. ZKR ukladá správcovi povinnosť preskúmať všetky právne úkony úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2 ZKR). Týmto postupom správcu sa má zabezpečiť také uspokojenie pohľadávok veriteľov, aké by veritelia mali, keby odporovateľný právny úkon nebol urobený. Súčasne zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá oprávneným osobám právo, ako aj povinnosť odporovať konkrétnemu právnemu úkonu v zákonnej lehote (§ 57 ods. 2 ZKR), pod sankciou zániku tohto práva, pričom strany sporu sú povinné opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
47. V podanej žalobe si žalobca uplatnil nárok na vydanie rozhodnutia o určení neúčinnosti predmetného právneho úkonu dlžníka voči konkurzným veriteľom, ako ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR.
48. V prípade odporovania ukracujúcemu právnemu úkonu (§ 60 ZKR) možno odporovať len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, pričom sa musí preukázať existencia úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej o tomto úmysle, čo sa pri osobách spriaznených s dlžníkom predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Vo vzťahu k odporovaniu ukracujúceho právneho úkonu tak bola žaloba žalobcom uplatnená v zmysle § 60 ods. 3 ZKR v zákonnom stanovenej lehote (XX.XX.XXXX), pričom je zrejmé, že napadnutý právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, v dôsledku čoho sa predpokladá, že v čase urobenia úkonu bol dlžník v úpadku, ak sa nepreukáže opak. Dôkazné bremeno je teda na žalovanom, aby ako osoba spriaznená s dlžníkom vyvrátila všetky žalobcom tvrdené skutočnosti.
49. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje úpadcu ako dlžníka neschopného alebo predlženého splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti pri peňažných záväzkoch. Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať zvýhodňujúce právne úkony (§ 59 ZKR) alebo ukracovať veriteľov (§ 60 ZKR) počas úpadku dlžníka. Zákon definuje podmienky odporovania zvýhodňujúceho právneho úkonu, či odporovania ukracujúceho právneho úkonu, postavením dlžníka nespôsobilosťou splácať záväzky svojim veriteľom v prípade preukázania jeho platobnej neschopnosti, tvrdenej v dobe úpadku.
50. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak všeobecných, ako aj osobitných predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok na uspokojenie prihlásenej pohľadávky nezostal. Z citovaných ustanovení ZKR je zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky.
51. Žalobca podal žalobu na odporovateľnosť ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR, nakoľko ním došlo k ukráteniu iných veriteľov úpadcu a k zvýhodneniu žalovaného na úkor ďalších veriteľov, pričom vzhľadom na spriaznenosť strán sa úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu, ako aj vedomosť o tomto úmysle predpokladá. Odporovacia žaloba slúži k tomu, aby sa obnovili majetkové pomery dlžníka a aby sa dosiahlo také uspokojenie pohľadávok (miera uspokojenia) ako pred vykonaním (účinnosťou) odporovaného právneho úkonu. Napriek skutočnosti, že predmetný majetok sa podľa tvrdenia žalobcu nachádza a je nainštalovaný v Bytovom dome V. R. v areáli V. M. ako majetok úpadcu, prípadne ďalších
spoluvlastníkov s dispozičným právom správcu v zmysle ZKR, vzhľadom na uskutočnený účtovný prevod majetku na spriaznenú osobu je nevyhnutné, aby súd najmä z dôvodu právnej istoty skúmal splnenie podmienok neúčinnosti napadnutého ukracujúceho právneho úkonu. Aj keď v zmysle § 60 ods. 2 ZKR, vzhľadom na spriaznenosť strán právneho úkonu, sa úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu, ako aj vedomosť o tomto úmysle predpokladá, dôkazné bremeno vo vzťahu k povinnosti preukázať existenciu konkrétneho veriteľa, ktorý bol napadnutým úkonom ukrátený, je na strane žalobcu. Žalobca vo svojich prednesoch poukázal na zoznam pohľadávok úpadcu v konkurznej veci, ktoré boli v čase uskutočnenia napádaného právneho úkonu splatné. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že úpadca predmetnou Kúpnou zmluvou ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého zo svojich veriteľov a súčasne sú, vzhľadom na zistené a preukázané skutočnosti, splnené všeobecné, ako aj osobitné predpoklady úspešnej odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR.
52. Žalovaný svojimi prednesmi ani výsluchom štatutárneho zástupcu úpadcu v zmysle povinnosti pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 CSP) skutkové tvrdenia protistrany, týkajúce sa sporu, výslovne nepoprel, žiadne relevantné dôkazy na ich vyvrátenie neoznačil, preto sa tieto považujú za nesporné (§ 151 CSP). Žalobca ako správca nemal vedomosť o existencii akýchkoľvek zmlúv o poskytovaní upratovacích služieb alebo zmlúv o poskytovaní pôžičiek, alebo o akýchkoľvek záväzkoch úpadcu voči žalovanému, ktoré by boli spôsobilé byť započítané voči kúpnej cene a žalovaný ich správcovi ani v konaní pred súdom, napriek tvrdeniu štatutárneho zástupcu úpadcu, nepredložil, v dôsledku čoho nie je možné žiadnym spôsobom osvedčiť ich pravosť a dôvodnosť. Žalovaný preto úspešne nevyvrátil zákonnú domnienku v zmysle § 60 ods. 2 ZKR, teda nepreukázal opak predpokladaného úmyslu ukrátiť veriteľov úpadcu, ako aj vedomosť o tomto úmysle.
53. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, hodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne, preto súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní je čo do vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu dôvodný. Pri skúmaní jeho opodstatnenosti súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu, ako aj z prednesov sporových strán, ktoré mali povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, za použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, a preto v súlade s citovanými ustanoveniami ZKR rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Keďže žalobca účinne odporoval predmetnému právnemu úkonu, potom pri jeho neúčinnosti nastávajú následky podľa § 63 ods. 1 ZKR, teda povinnosť žalovaného poskytnúť do podstaty uplatnené plnenie, resp. peňažnú náhradu za majetkovú hodnotu (hodnota získaného prospechu v dôsledku neúčinného právneho úkonu), pričom právo voľby plnenia má vzhľadom na skutkové zistenia správca.
54. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.