Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/44/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Ondreja Hvišča PhD., v právnej veci žalobkyne: N.. H. J., Ž. XX, W., práv. zast. JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátom, Lipová l, Humenné, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2018/014458 zo dňa 05.03.2018, takto :

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalovaný ako miestne a vecne príslušný orgán štátnej správy v sídle kraja aj pre úsek stavebného poriadku, žalobou napadnutým rozhodnutím podľa ust. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v spojení s ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rozhodujúc podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o odvolaní N.. H. J., Ž. XX, W., proti rozhodnutiu stavebného úradu, obce B. W., č. 209/2017-001-NK zo dňa 01.12.2017, ktorým bol zamietnutý návrh vo veci vydania rozhodnutia o umiestnení stavby „Rekreačný dom“ na pozemkoch parc. KN-C č. XXXXX/XX a XXXXX/XX, navrhovateľke N.. H. J., bytom Ž. XX, W., podľa správneho poriadku, odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu

- obce B. W., č. 209/2017-001-NK zo dňa 01.12.2017 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia dôvodil nasledovne: „Obec B. W. ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“), napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľky N.. H. J., vo veci vydania rozhodnutia o umiestnení stavby „Rekreačný dom“ na pozemkoch parc. č. KN-C č. XXXXX/XX a XXXXX/XX v k.ú. B. W.. Proti tomuto rozhodnutiu sa v zákonom stanovenej lehote odvolala N.. H. J., Ž. XX, W. (ďalej len „odvolateľka“). Vo svojom odvolaní, okrem iného, odvolateľka poukazuje, že dôvody zamietnutia návrhu, ktoré stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, nevychádzajú zo spoľahlivého zisteného stavu. V odôvodnení stavebný úrad najprv uvádza, že dané územie nie je určené na žiadnu výstavbu a neskôr uvádza, že je potrebné zachovať jestvujúce rekreačné a záhradkárske lokality na k.ú. obce a územne ich nerozširovať a v odôvodnení absentuje presné určenie lokality. Odvolateľka ďalej vo svojom odvolaní uvádza, že podľa územného plánu z roku 1998 (str. 34), vychádzajúc z jeho textovej a záväznej časti vyplýva, že pozemok, na ktorom by chcela realizovať stavbu, sa nachádza v lokalite „P. Ú. L. P.“ s funkčným využitím definovaným chatársko-rekreačným a jeho podmienkou je nepovoľovať výstavbu rodinných domov a ďalšie rozširovanie lokality. V textovej a záväznej časti zmien a doplnkov č. 3 na

str. 13 a 14 sa uvádza „zachovať jestvujúce rekreačné a záhradkárske lokality na k.ú. obce a územne ich nerozširovať. Na rekreačnom území lokalít U. a P. nepovoľovať novú výstavbu rodinných domov. Na lokalite L. T. L. - T. povoľovať rekreačnú a obytnú funkciu. Povoľuje sa výstavba rekreačných zariadení a rodinných domov v prelukách v rozsahu zad. č. 1 ÚPN obce. V záhradkárskych lokalitách U., U. H. R. nepovoľovať výstavbu rodinných domov a rekreačných zariadení. Na lokalite W. zachovať jestvujúco zmiešané územie bývania a rekreácie atď.“. Odvolateľka na základe vyššie uvedeného má za to, že jej návrh na umiestnenie stavby rekreačného domu nie je v rozpore so schváleným územným plánom príslušnej obce. Svoju stavbu žiada umiestniť v lokalite už zastavanej t.j. v preluke, nakoľko na susedných pozemkoch, ako aj na vzdialenejších pozemkoch sa nachádzajú objekty ukončené, užívané alebo rozostavané. Pri svojich tvrdeniach sa opiera aj o ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku. Pozemok, na ktorý chce umiestniť stavbu sa nachádza v území lokality B. W., t. j. v údolí L. P. a na susedných pozemkoch sa už stavby podobného charakteru nachádzajú. Z uvedeného dôvodu odvolateľka žiada umiestniť stavbu v preluke, už medzi existujúcimi stavbami a realizáciou stavby sa územie územne nerozšíri. V závere svojho odvolania odvolateľka uvádza, že tvrdenia stavebného úradu o neriešení lokality, kde sa má jej stavba uskutočniť v územnom pláne je pochybenie obstarávateľa zmien a doplnkov. Z uvedeného dôvodu sa územný plán a jeho zmeny a doplnky stávajú neplatnými, nakoľko nezohľadňujú údaje charakterizujúce stav a podmienky územia, resp. jeho časti a zároveň stavebný úrad pri povoľovaní stavieb musel postupovať v rozpore so zákonom. Preto odvolateľka žiada odvolací orgán, aby sa zaoberal dôsledne všetkými stavbami v danej lokalite, nakoľko postup správneho orgánu pri povoľovaní a realizácii stavieb priamo súvisí s umiestnením stavby odvolateľky. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky v odvolacom konaní preskúmal spisový materiál a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, posúdil dôvody odvolania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Dňa 13.07.2017 bol N.. H. J., Ž. XX, W., doručený na príslušný stavebný úrad návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Rekreačný dom“. Následne správnym orgánom bolo zistené, že pozemky, na ktorých sa má uskutočniť stavba rekreačného domu sú podľa územného plánu vymedzené ako záhradkárska lokalita, resp. pôvodné funkčné využitie je neurčené na výstavbu a povolenie výstavby chaty na individuálnu rekreáciu by bolo v rozpore so schváleným územným plánom obce B. W., ktorý nedovoľuje ďalšie rozširovanie lokality. Na základe uvedených skutočností, správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým bolo podľa ust. zastavené konanie vo veci vydania rozhodnutia o umiestnení stavby „Rekreačný dom“. Uvedené rozhodnutie bolo Okresným úradom Košice, odborom výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č. 2017/040064 zo dňa 08.11.2017 zrušené podľa ust. správneho poriadku. Stavebný úrad návrh nanovo posúdil a zistil, že predložená dokumentácia je v rozpore s územným plánom obce, tak dňa 01.12.2017 vydal rozhodnutie, ktorým zamietol návrh navrhovateľky N.. H. J. vo veci vydania rozhodnutia o umiestnení stavby „Rekreačný dom“. Účelom odvolania je preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu, pričom v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia sa preskúmava tak výrok, ako aj jeho odôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací orgán nie je viazaný skutkovými zisteniami ani právnym názorom, ku ktorému dospel prvostupňový orgán. Preskúmaním predloženého spisového materiálu tunajší úrad dospel k názoru, že stavebný úrad postupoval pri vydávaní napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanoveniami a zákona o správnom konaní. Podľa ust. , ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti. Podľa ust. správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa ust. správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ust. správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu spočíva v posúdení toho, či prvostupňový orgán postupoval v súlade so všetkými platnými procesnoprávnymi ustanoveniami. Vzhľadom na dôležitosť každého rozhodnutia, ustanovenie správneho poriadku stanovuje taxatívne vlastnosti, ktoré každé správne rozhodnutie musí bez výnimky obsahovať. Jednou a azda najdôležitejšou z týchto vlastností je atribút zákonnosti. Zákonnosť rozhodovania, teda postupu správneho orgánu pred vydaním samotného rozhodnutia vyplýva aj z ustanovenia správneho poriadku. Odvolací

orgán je oprávnený hodnotiť kvalitu preskúmavaného rozhodnutia nielen z hľadiska jeho zákonnosti, ale aj z hľadiska jeho správnosti. Podľa ust. , podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa a ostatné existujúce podklady podľa ; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Podľa ust. , ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa ods. 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa ods. 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že prvoradým záväzným podkladom pre posúdenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia sú schválené územné plány obcí alebo zón. Doplnený odsek 4 v jednoznačne vymedzil podmienky pre zamietnutie návrhu na vydanie územného rozhodnutia, najmä vo väzbe na zabezpečenie súladu posudzovaného návrhu s podkladmi podľa odseku 1 ust. . Cieľom územného plánovania je prostredníctvom sústavného a komplexného riešenia priestorového usporiadania územia a funkčného využitia územia vytvárať predpoklady trvalo udržateľného rozvoja. Územným plánovaním sa vo verejnom záujme určuje hospodárne využitie zastavaného územia a chráni nezastavané územie. Orgány územného plánovania premietajú konkrétne zámery do územia a koordinujú verejné záujmy. Úrady môžu povoliť len takú stavbu, ktorá je v súlade s územným plánom a za podmienok, ktoré sú dané územným plánom. Územný plán obce resp. mesta schvaľuje obecné resp. miestne zastupiteľstvo, ktorého poslanci sú za územný plán zodpovední. Územný plán obce je uložený na každom stavebnom úrade a musí byť každému sprístupnený. Keďže územný plán schvaľujú poslanci formou všeobecne záväzného nariadenia (VZN), musí byť tiež zverejnený ako každé VZN. Podľa Územného plánu obce B. W., schváleného obecným zastupiteľstvom B. W., Uznesením č. 16/98 zo dňa 07.05.1998 a schválenými zmenami a doplnkami Územného plánu B. W., dané územie (kde požaduje navrhovateľka umiestniť rekreačnú stavbu) nie je určené na žiadnu výstavbu, a podľa záväznej časti v kapitole 3 sa uvádza, že je potrebné zachovať jestvujúce rekreačné a záhradkárske lokality na k. ú. obce a územne ich nerozširovať. Na základe uvedeného vyplýva, že vyššie špecifikovanú stavbu nie je možné v danom území umiestniť z dôvodu, že by bola v rozpore so schváleným územným plánom predmetnej obce. Vyššie uvedené bolo tunajším úradom už uvedené v jeho predošlom zrušujúcom rozhodnutí. V danom prípade správny orgán postupoval správne, keď zamietol návrh navrhovateľky N.. H. J. vo veci vydania rozhodnutia o umiestnení stavby „Rekreačný dom“ parc. č. KN-C č. XXXXX/XX a XXXXX/XX v k.ú. B. W.. Správny orgán postupoval na základe právneho názoru druhostupňového správneho orgánu, ktorý vyslovil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, týkajúci sa aj umiestnenia predmetnej stavby v území. Zároveň správny orgán správne subsumoval vzniknutú skutočnosť pod príslušné ustanovenie a na základe toho zamietol návrh navrhovateľky. K námietkam odvolateľky tunajší úrad uvádza nasledovné: „Odvolateľka vo svojom odvolaní uviedla, že sa v lokalite, kde by chcela umiestniť stavbu rekreačnej chaty, nachádzajú už zrealizované stavby, stavby užívané ako aj rozostavané. Z uvedeného dôvodu by chcela umiestniť v tejto zastavanej lokalite stavbu v preluke. Súčasťou spisového materiálu sú aj mapy vlastníctva parciel, na ktorých by chcela odvolateľka umiestniť stavbu. Predmetná mapa zobrazuje parcely odvolateľky, ako aj susedné parcely a nevyplýva z nej, že by boli v predmetnej lokalite umiestnené nejaké stavby. Keďže z týchto dokladov vyplýva, že kataster tieto stavby nezapísal, vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby pre odvolateľku by bolo rozšírením danej lokality, ktoré územný plán obce B. W. nedovoľuje. Správny orgán môže rozhodovať len na právnom podklade, ktorými sú mapy a listy vlastníctva a z nich vyplývajúce práva a povinností. Keďže právny stav je taký, a predložené doklady v spise to potvrdzujú, že odvolateľka žiada o povolenie umiestnenia svojej stavby v právne neexistujúcej zástavbe. Z uvedených skutočností vyplýva, že odvolateľkou uvedené skutočnosti v jej odvolaní o existujúcich stavbách v danom území, kde by si chcela umiestniť rekreačnú chatu, nie sú z jej strany ničím podložené. Uvedený stav je možné si overiť aj na verejne dostupnej databáze - kataster nehnuteľností a mohla to urobiť aj odvolateľka. Prvostupňový stavebný úrad zároveň vo svojom vyjadrení k odvolaniu odvolateľky uviedol, že v danej lokalite, kde by chcela odvolateľka umiestniť stavbu, nevydal správny orgán stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie na stavby, ktoré by boli v rozpore s územným plánom obce B. W. a rozširovali danú lokalitu, nemohol tak urobiť ani v prípade odvolateľky p. N.. J.. Keďže odvolateľka apeluje na rovnaký prístup k nej, ako aj k iným stavebníkom v danej lokalite, na základe uvedeného by odvolateľka mala akceptovať rozhodnutia správnych orgánov. Opieranie sa odvolateľky na iné lokality obce B. W., ako sú napr. U. H. P., L. T. L., kde je napr. povolené umiestňovať rekreačné zariadenia v prelukách, v danom prípade nie je možné aplikovať z dôvodu nenachádzania sa pozemkov odvolateľky v daných lokalitách. Pozemky odvolateľky podľa platného územného plánu obce

sa nachádzajú v časti, ktorú graficky územný plán nerieši, čiže nie sú určené na žiadnu výstavbu a podľa záväznej časti sa v kapitole 3 uvádza, že je potrebné zachovať jestvujúce rekreačné a záhradkárske lokality na k.ú. obce a územne ich nerozširovať. Z uvedeného vyplýva, že sú v danom prípade nutné schváliť zmeny a doplnky, ktoré by dané pozemky určili na výstavbu. Keďže, ako je už vyššie uvedené, pozemky odvolateľky nerieši grafická časť platného územného plánu, tak aj z uvedeného dôvodu správny orgán vo svojom rozhodnutí neuviedol lokalitu, v ktorej sa pozemky odvolateľky nachádzajú. Územné plány obcí majú grafickú aj záväznú časť, ktorá musí byt' správnymi orgánmi dodržiavaná. Neriešenie grafickej časti územného plánu nie je dôvodom na neplatnosť územného plánu obce ako sa domnieva odvolateľka vo svojom odvolaní. Na základe takto rozvedeného skutkového a právneho stavu prejednávanej veci bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 13.03.2018.

2. Včas podanou žalobou zo dňa 16.04.2018, podanou na súde dňa 18.04.2018, žalobkyňa v bode II. žaloby formulovala žalobné dôvody, po stručnom popísaní priebehu administratívneho konania pred žalovaným podľa ustanovení a označení dôkazov podľa ustanovení a skutkového stavu, nasledovne: „Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný svojím Rozhodnutím číslo OU-KE-OVBP2-2018/014458 zo dňa 05.03.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne voči rozhodnutiu obce B. W. číslo 209/2017-001-NK zo dňa 01.12.2017, pričom: 1. Žalovaný sa dostatočne a riadne nevysporiadal so všetkými námietkami vznesenými v podanom odvolaní. 2. V odvolacom konaní žalovaný dostatočne, resp. vôbec nezisťoval skutkový stav a z tohto dôvodu aj vyvodil nesprávny právny záver. 3. Dôvodová správa rozhodnutia je strohá, absentujú v nej skutočnosti, ktoré viedli žalobcu k posúdeniu veci a k použitiu vybraných ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. 4. Rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, neúplnosť a pre nedostatok dôvodov. 6. Zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že preskúmaním predloženého spisového materiálu dospel k názoru, že stavebný úrad postupoval pri vydávaní napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanoveniami a zákona o správnom konaní, pričom odcitoval iba paragrafové znenia ( a ods. l a ods. 5, a správneho poriadku) a ani sám žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaniach a spoľahlivo nezisťoval skutkový stav veci. Žalovaný napr. v odôvodnení uvádza cit.: „Podľa územného plánu obce B. W., schváleného obecným zastupiteľstvom B. W., Uznesením č. 16/98 zo dňa 7.5.1998 a schválenými zmenami a doplnkami Územného plánu B.B. W., dané územie (kde požaduje navrhovateľka umiestniť rekreačnú stavbu) nie je určené na žiadnu výstavbu, a podľa záväznej časti v kapitole 3 sa uvádza, že je potrebné zachovať jestvujúce rekreačné a záhradkárske lokality na k.ú. obce a územne ich nerozširovať. Na základe uvedeného vyplýva, že vyššie špecifikovanú stavbu, nie je v danom území umiestniť z dôvodu, že by bola v rozpore so schváleným územným plánom predmetnej obce“. Z dikcie ustanovení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej iba ) vyplýva, že územnoplánovacia dokumentácia (kam patrí aj územný plán obce) komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia ( ), okrem iného ustanovuje najmä zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, hranice medzi súvisle zastavaným územím obce, alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len „zastavané územie“) a ostatným územím obce ( ). Podrobnosti o obsahu a spôsobe spracovania územnoplánovacích podkladov, územnoplánovacej dokumentácie a ich zadaní upravuje o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii (ďalej iba vyhláška). Obsah územného plánu obce je upravený v ustanovení vyhlášky. V ustanovení sa uvádza, že dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť a obsahuje smernú časť a záväznú časť. Ustanovenie vyhlášky jasne stanovuje, čo riešenie územného plánu obce obsahuje, okrem iného aj: a) vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis, d) riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie riešenej obce do systému osídlenia, e) návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania, f) návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území, najmä obytného územia, zmiešaného územia, výrobného územia, rekreačného územia a kúpeľného územia vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného využívania, g) návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou

infraštruktúrou, výroby a rekreácie, h) vymedzenie zastavaného územia obce, r) návrh záväznej časti. Ustanovenie § 12 ods. 6 vyhlášky určuje, čo obsahuje záväzná časť územného plánu obce, najmä: návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb a čo sa do záväznej časti územného plánu obce začleňuje, napr. nároky na usporiadanie územia na funkčné a priestorovo homogénne jednotky, b) určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia). Ustanovenie § 12 ods. 7 vyhlášky určuje, aké výkresy má grafická časť územného plánu obsahovať a s akým obsahom, napr. komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami. Územný plán obce B. W. podľa názoru žalobkyne nezodpovedá všetkým požiadavkám definovaným v o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a vyvoláva dôvodné pochybnosti, ktoré mal stavebný úrad najprv odstrániť, kým sa rozhodol návrh žalobkyne na umiestnenie stavby zamietnuť. Dôvodné pochybnosti vyplývajú podľa názoru žalobkyne z nižšie uvedených skutočností. 1. Preskúmaním obsahu úvodu textovej časti zmien a doplnkov č. 3, v ktorom sa uvádza, cit.: „Územný plán obce B. W.Á.O. bol spracovaný v roku 1997 ako ÚPN zóny B. W. a schválený Obecným zastupiteľstvom v B. W. č. 16/98 zo dňa 07.05.1998. Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) obce č. 1/98 o záväzných častiach ÚPN zóny B. W. bolo schválené dňa 07.05.1998 a nadobudlo právnu právoplatnosť od 01.06.1998. V roku 2009 boli spracované Zmeny a doplnky č. 1 ÚPN obce B. W.O., ktoré boli schválené uznesením Obecného zastupiteľstva v B. W. č. 18/2010 zo dňa 06.05.2010. Záväzné časti ZaD č. 1 ÚPN obce boli schválené VZN č. 1/2010 zo dňa 26.05.2010. V roku 2011 boli spracované Zmeny a doplnky č. 2 ÚPN obce B. W.Á., Č. W., ktoré boli schválené uznesením Obecného zastupiteľstva v B. W. č. 39 zo dňa 29.06.2011. Záväzné časti ZaD č. 2 ÚPN obce B.Ž. W. boli schválené VZN č. 2/2011 zo dňa 29.06.2011. V roku 2014 pristúpila obec B. W. k spracovaniu ZaD č. 3 ÚPN obce“ a preskúmaním všetkých zverejnených uznesení a všeobecne záväzných nariadení obce B. W. žalobkyňa zistila, že obec B. W. neaktualizovala ani nepreskúmala podľa územnoplánovaciu dokumentáciu v zmysle ustanovenia (ods. 10 sa do účinnou od 1.11.2005) v lehote do 31. júla 2006 a stratila tak od 1. augusta 2006 záväznosť. Podľa názoru žalobkyne sa v zmysle ustanovenia územnoplánovacia dokumentácia, ktorá nebola aktualizovaná, stáva sa nepoužiteľnou, vyradenou z praxe a teda nezákonnou. Nadväzne na to sa schválené zmeny a doplnky takejto dokumentácie stávajú taktiež nezáväznými a nezákonnými. 2. V prípade, že vo veci záväznosti a platnosti daného územného plánu, jeho zmien a dodatkov sú domnienky žalobkyne mylné a územný plán obce B. W., jeho zmeny a doplnky sa považujú za záväzné a platné, namieta žalobkyňa postup stavebného úradu, ako aj žalovaného pri nesprávnej aplikácii ustanovení - 37 . Podľa podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa a ostatné existujúce podklady podľa ; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom, alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Podľa má stavebný úrad v územnom konaní, okrem iného posúdiť návrh z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúmať návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území. Podľa ustanovenia , stavebný úrad návrh zamietne iba ak, po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami, alebo s predpismi uvedenými v odseku 2. Dotknuté územie, kde navrhujem umiestniť stavbu rekreačného domu, je súvisle zastavané rekreačnými objektmi, na čo žalobkyňa poukázala v odvolaní a preukázala priloženou fotodokumentáciou. Tvrdenie žalovaného, cit.: „Súčasťou spisového materiálu sú aj mapy vlastníctva parciel, na ktorých by chcela odvolateľka umiestniť stavbu. Predmetná mapa zobrazuje parcely odvolateľky, ako aj susedné parcely a nevyplýva z nej, že by boli v predmetnej lokalite umiestnené nejaké stavby. Keďže z týchto dokladov vyplýva, že kataster tieto stavby nezapísal, vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby pre odvolateľku bolo rozšírením danej lokality, ktorý územný plán obce B. W.Á.O. nedovoľuje. Správny orgán môže rozhodovať len na právnom podklade, ktorými sú mapy a listy vlastníctva a z nich vyplývajúce práva a povinnosti. Keďže právny stav je taký, a predložené doklady v spise to potvrdzujú, že odvolateľka žiada o povolenie umiestnenia svojej stavby v právne

neexistujúcej zástavbe. Z uvedených skutočností vyplýva, že odvolateľkou uvedené skutočnosti v jej odvolaní o existujúcich stavbách v danom území, kde by chcela si umiestniť rekreačnú chatu, nie sú z jej strany ničím podložené. Uvedený stav je možné si overiť aj na verejne dostupnej databáze - kataster nehnuteľností a mohla to urobiť aj odvolateľka“, je irelevantné, zavádzajúce, subjektívne, arogantné a nemá oporu v zákone. Existenciu stavieb žalobkyňa preukázala doloženou fotodokumentáciou a žalovaný si daný stav mohol a mal overiť vlastným prieskumom a zisťovaním na tvári miesta ( ). Ak by tak vykonal, zistil by, že v dotknutom území sa nachádzajú stavby na listoch vlastníctva zapísané, ale aj množstvo stavieb na katastri nehnuteľností neevidovaných. Na listoch vlastníctva sú evidované stavby: č.s. XXX na pozemku p.č. KNC XXX, č.s. XXX na pozemku p.č. KNC XXXXX/XX, č.s. XXX na pozemku p.č. KNC XXXXX/XX, č.s. XXX na pozemku p.č. KNC XXXXX/X a č.s. XXX na pozemku p.č. KNC XXXXX/XX. Medzi stavbami č.s. XXX a XXX sa nachádza množstvo objektov, ktoré na listoch vlastníctva nie sú zapísané a aj pozemok žalobkyne, na ktorom chce umiestniť stavbu, sa nachádza medzi stavbami umiestnenými na susedných pozemkoch. Jedna stavba - č.s. XXX (na liste vlastníctva neevidovaná) sa nachádza na susednom pozemku p.č. KNC XXXXX/XX, s ktorým pozemky vo vlastníctve žalobkyne majú spoločnú hranicu a druhá, bez súpisného čísla a nezapísaná na liste vlastníctva, sa nachádza na pozemku p.č. KNC XXXXX/XX. To, že niektoré stavby nie sú v katastri nehnuteľností evidované, neznamená, že stavby neexistujú. Zápis práv k nehnuteľnostiam upravuje ustanovenie o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej iba katastrálny zákon). Ustanovenia katastrálneho zákona, okrem iného predpisuje vlastníkom a oprávneným osobám povinnosti, najmä povinnosť dbať, aby všetky údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností, alebo vlastníka nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byt' v katastri riadne evidované a ohlásiť každú zmenu správe katastra do 30 dní odo dňa vzniku. Ustanovenie katastrálneho zákona ukladá obciam povinnosti, okrem iného aj povinnosť zasielať okresným úradom svoje rozhodnutia o nehnuteľnostiach a o právach k nehnuteľnostiam, listiny týkajúce sa nehnuteľností a práv k nehnuteľnostiam, ako aj iné údaje súvisiace s evidovaním nehnuteľností a práv viažucich sa k nim, oznamovať okresným úradom zmeny údajov katastra, ktoré samy zistili. Z uvedeného vyplýva, že si iba vlastníci nehnuteľností a obec nesplnili povinnosti, ktoré im ukladá katastrálny zákon, a nie skutočnosť, že stavby neexistujú. Okrem uvedeného, existenciu stavieb

- legálnych je možné preukázať listinami o určení súpisného čísla a daňovými podkladmi evidovanými na obci. Určovanie súpisného čísla je upravené v o obecnom zriadení (,2,3,4) a vyhláška MV SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb. Ak obec pridelila stavbe číslo, musí o stavbe vedieť. 3. Dôvodné pochybnosti vyvoláva aj tvrdenie žalovaného, cit.: „Prvostupňový stavebný úrad, zároveň vo svojom vyjadrení k odvolaniu odvolateľky uviedol, že v danej lokalite, kde by chcela odvolateľka umiestniť stavbu, nevydal správny orgán stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie na stavby, ktoré by boli v rozpore s územným plánom obce B. W. a rozširovali danú lokalitu, nemohol tak urobiť ani v prípade odvolateľky, p. N.. J.. Keďže odvolateľka apeluje na rovnaký prístup k nej, ako aj k iným stavebníkom v danej lokalite, na základe uvedeného by odvolateľka mala akceptovať rozhodnutia správnych orgánov“. Ak správne orgány v dotknutej lokalite nevydali žiadne stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie, príp. dodatočné povolenie, nemali by sa tam žiadne stavby nachádzať, minimálne nie tie, čo majú súpisné čísla. Súpisné čísla sa nehnuteľnostiam prideľujú na základe prepísaných podkladov, okrem iného aj na základe predloženého kolaudačného rozhodnutia, prípadne dodatočného povolenia ukončenej stavby, kedy sa táto povolí aj na užívanie (sa zároveň skolauduje), v odôvodnených prípadoch sa môže prideliť súpisné číslo aj stavbe neskolaudovanej, rozostavanej, ak sú na to splnené podmienky, avšak aj na túto stavbu musí byt' vydané stavebné povolenie. Prípadne sa môže prideliť súpisné číslo drobnej stavbe, ak sa právo k stavbe preukáže oznámením obce k ohláseniu drobnej stavby. Existencia stavieb, ktorú stavebný úrad vedome popiera a žalovaný neprešetruje, vyvoláva podozrenie, že v dotknutom území sa správnymi orgánmi toleruje nezákonný stav. V záujme spoľahlivého zistenia stavu veci a skutkových okolností prípadu, mal žalovaný v rámci odvolacieho konania nariadiť ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, ktoré by významne prispelo k objasneniu veci. 4. Dôvodné pochybnosti vyvolávajú aj tvrdenia žalovaného, že cit.: „Pozemky odvolateľky, podľa platného územného plánu obce sa nachádzajú v časti, ktorú graficky územný plán nerieši, čiže nie sú určené na žiadnu výstavbu a podľa záväznej časti sa v kapitole 3 uvádza, že je potrebné zachovať jestvujúce rekreačné a záhradkárske lokality na k.ú. obce a územne ich nerozširovať“. Ako poukázala žalobkyňa vyššie, grafická časť a textová časť územného plánu vzájomne nekorešpondujú, grafická časť nezobrazuje v danej lokalite skutkový stav, textová časť obsahuje frázy, ktoré nie sú jednoznačné a konkrétne. Územný plán sa tak stáva nezrozumiteľným a neurčitým. Podľa názoru žalobkyne slovné spojenie „lokalitu územne nerozširovať“ možno chápať iba tak, že spracovateľ mal na mysli rozširovanie smerom

von, pričom nezadefinoval od ktorého miesta. V každom prípade, umiestnením stavby medzi už existujúcu zástavbu (do vnútra zastavanej lokality), nemôže dôjsť k územnému rozšíreniu lokality. To, že územný plán nerieši graficky časť územia, ešte podľa názoru žalobkyne neznamená, že sa na danom neriešenom území nesmie umiestniť stavba. Ako vyplýva z ustanovení , územný plán obce sa spracúva pre územie, stanovuje zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, stanovuje prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, určuje hranice medzi súvisle zastavaným územím obce, alebo územím určeným na zastavanie a ostatným územím obce. Určenie hraníc riešeného územie ( je v rukách obstarávateľa územnoplánovacej dokumentácie - v danom prípade obce B. W.. Obec B. W., keďže jej to zákon umožňuje, sa rozhodla územným plánom riešiť iba vybrané časti katastrálneho územia obce. Zákazom stavby nevymedzila žiadnu časť obce. Vzhľadom na to, že územie, v ktorom chce žalobkyňa umiestniť stavbu rekreačného domu, nemá v územnom pláne definované funkčné využitie, má žalobkyňa za to, že v jej prípade stavebný úrad mal pri posudzovaní návrhu postupovať v zmysle - 68a a predložený návrh prejednať v riadnom konaní o umiestnení stavby. K návrhu žalobkyňa okrem projektovej dokumentácie pre územné konanie predložila všetky doklady, ktorými preukázala, že umiestnenie stavby je z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov možné, že je v súlade s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, že vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, ako aj predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, dopravné podmienky a podmienky ochrany prírody. Ak stavebný úrad považoval predložené doklady za nedostatočné, mal konanie vo veci prerušiť a vyzvať žalobkyňu na doplnenie podania a určiť primeranú lehotu na ich doloženie. K tomuto záveru, podľa úsudku žalobkyne, mal dospieť aj žalovaný. Návrh žalobkyne na umiestnenie stavby, podľa jej názoru, nie je ani v rozpore s územným plánom, ani a jeho vykonávajúcimi predpismi a umiestnením stavby na danom pozemku nebude ohrozený verejný záujem ani neprimerane obmedzené, či ohrozené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. 5. Dôvodné pochybnosti vyvoláva aj fakt, že žalovaný orgán neúplne, resp. zavádzajúco interpretuje niektoré dôvody žalobkyne, uvedené v jej odvolaní, viď. cit. : „Opieranie sa odvolateľky na iné lokality obce B. W., ako sú napr. U. a P., L. T. L. ...“. Vo svojom odvolaní žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že z textovej časti záväznej časti zmien a doplnkov č. 3 na str. č. 13 sa uvádza, okrem iného tento text: - „zachovať jestvujúce rekreačné a záhradkárske lokality na k. ú. obce a územne ich nerozširovať. Na rekreačnom území lokalít U. a P.H. nepovoľovať novú výstavbu rodinných domov. Na lokalite L. T. L. - T. povoľovať rekreačnú a obytnú funkciu. Povoľuje sa výstavba rekreačných zariadení a rodinných domov v prelukách v rozsahu ZaD č. 1 ÚPN obce. V záhradkárskych lokalitách U., U. a R. nepovoľovať výstavbu rodinných domov a rekreačných zariadení. Na lokalite W. zachovať jestvujúco zmiešané územie bývania a rekreácie. Menované zmiešané územie rozšíriť o rozvojovú lokalitu zmiešaného územia vybavenosti a rekreácie pre účely agroturistiky v rozsahu návrhu ZaD č. 2 ÚPN obce“ (príloha č. B). Poukázaním na túto textovú časť chcela žalobkyňa zdôrazniť to, že sa týmto povoľuje výstavba v prelukách a na to, že v lokalite W. je potrebné zachovať jestvujúco zmiešané územie bývania a rekreácie. Pozemky vo vlastníctve, na ktorých chce umiestniť stavbu rekreačného charakteru sa nachádzajú pri potoku P., rovnako ako pozemky pod objektom W. a sú vzdialené od zmieňovanej W. cca 640 m. Preto, ak aj v grafickej časti dotknuté územie nemá v územnom pláne definovanú funkčnú plochu (nie je riešené), z uvedenej vzdialenosti vyplýva, že by jej pozemky mali byť považované ako súčasť špecifikovanej lokality. Žalobkyňa opäť nevidí žiadny rozpor s daným územným plánom. Podľa o správnom konaní (ďalej len ), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa Správneho poriadku, rozhodnutie musí byt' v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má žalobkyňa

za to, že zo strany žalovaného došlo aj k porušeniu príslušných ustanovení správneho poriadku, podľa ktorých rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, kedy správne orgány majú dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a za týmto účelom sú správne orgány povinné zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie. Pre vyššie uvedené nedostatky žalobkyňa považuje rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom za neurčité a nezrozumiteľné, ktoré mal odvolací orgán zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Správne orgány podľa názoru žalobkyne nepostupovali správne, nesprávne a neúplne aplikovali právne predpisy a teda rozhodli nezákonne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobkyňa domnieva, že žaloba je dôvodne podaná a žiada, aby súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, spisový materiál vzťahujúci sa k veci, postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí a taktiež, aby preskúmal procesné pochybenia prvostupňového orgánu v rámci odvolacieho konania“. V bode III. žaloby žalobkyňa v poslednom rade uviedla svoj žalobný návrh podľa ustanovení , nasledovne : „Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhuje správnemu súdu, aby rozhodnutie žalovanej zrušil podľa z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, predložených písomných dôkazov a po vykonanom dokazovaní žalobkyňa navrhuje, aby správny súd v zmysle ustanovení rozhodol tak, že : Zrušuje Rozhodnutie číslo OU-KE- OVBP2-2018/014458 zo dňa 5.3.2018, vydané Okresným úradom Košice, Odborom výstavby a bytovej politiky a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania“.

3. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý vo vyjadrení dôvodil nasledovne : „K námietke žalobkyne vo veci, že územný plán obce B. W. nezodpovedá všetkým požiadavkám definovaných v a vo vyhláške MŽP SR č. 55/201 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a vyvoláva dôvodné pochybnosti, ktoré mal stavebný úrad najprv odstrániť, kým rozhodol o návrhu žalobkyne. Je nutné uviesť, že: Podľa ust. , podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa a ostatné existujúce podklady podľa ; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Podľa ust. , ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa ods. 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa ods. 1. s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami, alebo s predpismi uvedenými v odseku 2., návrh zamietne. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že prvoradým záväzným podkladom pre posúdenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia sú schválené územné plány obcí alebo zón. Doplnený odsek 4 v jednoznačne vymedzil podmienky pre zamietnutie návrhu na vydanie územného rozhodnutia, najmä vo väzbe na zabezpečenie súladu posudzovaného návrhu s podkladmi podľa odseku 1 ust. . Cieľom územného plánovania je prostredníctvom sústavného a komplexného riešenia priestorového usporiadanie územia a funkčného využitia územia vytvárať predpoklady trvalo udržateľného rozvoja. Územným plánovaním sa vo verejnom záujme určuje hospodárne využitie zastavaného územia a chráni nezastavané územie. Orgány územného plánovania premietajú konkrétne zámery do územia a koordinujú verejné záujmy. Úrady môžu povoliť len takú stavbu, ktorá je v súlade s územným plánom a za podmienok, ktoré sú dané územným plánom. Územný plán obce resp. mesta schvaľuje obecné resp. miestne zastupiteľstvo, ktorého poslanci sú za územný plán zodpovední. Územný plán obce je uložený na každom stavebnom úrade a musí byt' každému sprístupnený. Keďže územný plán schvaľujú poslanci formou všeobecne záväzného nariadenia (VZN), musí byť tiež zverejnený ako každé VZN. Obec B. W., má schválený obecným zastupiteľstvom územný plán, Uznesením č. 16/98 zo dňa 07.05.1998 so schválenými zmenami a doplnkami Územného plánu B. W.. Prvostupňový stavebný úrad ako aj druhostupňový stavebný úrad, vychádzal z vyššie uvedeného platného územného plánu obce pri svojej činnosti. V danom prípade bolo riešené územné rozhodnutie pre stavbu „Rekreačný dom“ a nie je úlohou prvostupňového ako aj druhostupňového stavebného úradu riešiť správnosť územného plánu danej obce, keďže to nie je v jeho kompetenciách. K námietke vo veci neplatnosti územného plánu príslušnej obce z dôvodu jeho neaktualizovania obcou je nutné uviesť: Činnosť obce na úseku územného plánovania je v zmysle o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov jednou zo samosprávnych funkcií obce. V súlade s článkom 67 „povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy“. Obec ako orgán územného plánovania je povinná pri výkone svojich pôsobností na úseku

územného plánovania postupovať podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Obstarávanie ÚPD je procesom hľadania zhody ohľadom budúceho priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, ako aj procesom zosúlaďovania záujmov a činností ovplyvňujúcich územný rozvoj. Výsledok tohto procesu - schválená ÚPD - predstavuje dohodu orgánu územného plánovania, ktorý obstaráva ÚPD, s ostatnými partnermi v území, ktorí do procesu obstarávania a prerokúvania ÚPD vstupujú. V prípade, ak pre určité územie bola obstaraná a schválená územnoplánovacia dokumentácia (ďalej len „ÚPD“), má obec ako orgán územného plánovania povinnosť jej aktualizácie v zmysle ustanovení a . Územnoplánovacia činnosť je činnosťou kontinuálnou. Orgán územného plánovania, ktorý obstaral ÚPD, je podľa zákona povinný sústavne sledovať, či sa zmenili územnotechnické, hospodárske a sociálne predpoklady, na ktorých základe bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene predpokladov, alebo je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, orgán územného plánovania obstará doplnok alebo zmenu ÚPD. Taktiež v je zakotvená povinnosť obce pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmavať územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky, alebo či netreba obstarať nový územný plán. Ak si teda obec ako orgán územného plánovania riadne plní svoje povinnosti vyplývajúce zo , nemalo by v praxi dochádzať k situáciám, že územný plán nie je použiteľný, pretože svojím riešením nezodpovedá existujúcim podmienkam v území. Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva ÚPD, má povinnosť udržiavať aktuálny stav ÚPD a ukončiť platnosť ÚPD možno len jej súčasným nahradením novou ÚPD. Ukončenie platnosti ÚPD bez jej nahradenia novou by zároveň odporovalo princípu právnej istoty. V ustanoveniach preto nie je zakotvená možnosť ukončenia platnosti územného plánu, bez jeho súčasného nahradenia územným plánom novým. K námietke vo veci zastavanosti daného územia, kde by žalobkyňa chcela umiestniť stavbu „Rekreačný dom“ je nutné uviesť, že súčasťou spisového materiálu sú aj mapy vlastníctva parciel, na ktorých by chcela odvolateľka umiestniť stavbu. Predmetná mapa zobrazuje parcely odvolateľky, ako aj susedné parcely a nevyplýva z nej, že by boli v predmetnej lokalite umiestnené nejaké stavby. Uvedený stav bol aj v roku 2017, keď žalovaný riešil odvolanie žalobkyne. Keďže z týchto dokladov vyplýva, že kataster tieto stavby nezapísal, vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby pre odvolateľku by bolo rozšírením danej lokality, ktorý územný plán obce B. W. nedovoľuje. Správny orgán môže rozhodovať len na právnom podklade, ktorými sú mapy a listy vlastníctva a z nich vyplývajúce práva a povinností. Keďže právny stav je taký, a predložené doklady v spise to potvrdzujú, že žalobkyňa žiadala o povolenie umiestnenia svojej stavby v právne neexistujúcej zástavbe. Z uvedených skutočnosti vyplýva, že žalobkyňou uvedené skutočnosti v jej odvolaní o existujúcich stavbách v danom území, kde by chcela si umiestniť rekreačnú chatu, nie sú z jej strany ničím podložené. Uvedený stav je možné si overiť aj na verejne dostupnej databáze - kataster nehnuteľností a mohla to urobiť aj žalobkyňa. Prvostupňový stavebný úrad, zároveň vo svojom vyjadrení k odvolaniu odvolateľky uviedol, že v danej lokalite, kde by chcela odvolateľka umiestniť stavbu, nevydal správny orgán stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie na stavby, ktoré by boli v rozpore s územným plánom obce B. W. a rozširovali danú lokalitu, nemohol tak urobiť ani v prípade odvolateľky, p. N.. J.. Pozemky žalobkyne, podľa platného územného plánu obce sa nachádzajú v časti, ktorú graficky územný plán nerieši, čiže nie sú určené na žiadnu výstavbu a podľa záväznej časti sa v kapitole 3 uvádza, že je potrebné zachovať jestvujúce rekreačné a záhradkárske lokality na k.ú. obce a územne ich nerozširovať. Z uvedeného vyplýva, že sú v danom prípade nutné schváliť zmeny a doplnky, ktoré by dané pozemky určili na výstavbu. Parcely, ako žalobkyňa uviedla vo svojej žalobe ako napr. XXX sa nachádza podľa katastra v oblasti J. G., parc. č. XXXXX/XX sa nachádza v oblasti L. U. a pozemky odvolateľky sa nachádzajú v oblasti približne s názvom Z. O., celkom v inej lokalite. Tvrdenie žalobkyne, že okolo jej pozemkov sú umiestnené dve stavby a podľa žalobkyne aj bez súp. čísel je irelevantné. Činnosť obce ako samosprávy nie je tunajším úradom kompetentné kontrolovať, a komu obec pridelila súp. číslo a ak aj pridelila na stavby neskolaudované - nelegálne je vecou obce ako samosprávy. K záveru je nutné uviesť, ako už žalovaný uviedol na začiatku prvoradým záväzným podkladom pre posúdenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia sú schválené územné plány obcí alebo zón. Doplnený odsek 4 v jednoznačne vymedzil podmienky pre zamietnutie návrhu na vydanie územného rozhodnutia, najmä vo väzbe na zabezpečenie súladu posudzovaného návrhu s podkladmi podľa odseku 1 ust. . Obec B. W. má platný územný plán obce, neaktualizovanie územného plánu obcou nie je ukončenie jeho platnosti. Keďže nebola splnená hlavná podmienka územného konania, z uvedeného dôvodu bol návrh navrhovateľky prvostupňovým a druhostupňovým stavebným úradom zamietnutý. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými podanými námietkami v odvolaní odvolateľkou a pridaná fotodokumentácia v odvolaní nemala ani popis. Vzhľadom na uvedené, tunajší úrad nie je si vedomý právneho nedostatku a rozporu so zákonom, resp. iným

všeobecne záväzným predpisom, ktoré by zakladalo dôvod na zrušenie alebo zmenu preskúmaného rozhodnutia“.

4. K vyjadreniu žalovaného a tam uvedenému stanovisku podala žalobkyňa súdu repliku, v ktorej uviedla: „Zo stanoviska žalovaného - OÚ Košice, odb. výstavby a bytovej politiky č. OU-KEOVBP2- 2018/029126 zo dňa 29.6.2018 /ďalej len „stanovisko“/ k žalobe, podľa názoru žalobkyne vyplýva, že žalovaný sa opätovne vyjadril iba k niekoľkým vybraným skutočnostiam, o ktoré sa žalobkyňa v žalobe opiera. Obsah stanoviska v žalobkyni vyvoláva dojem, že žalovaný nemá vôbec záujem o zistenie skutkového stavu; cituje vybrané zákonné ustanovenia, pričom sa podľa názoru žalobkyne týmito neriadi. Žalovaný v stanovisku, okrem iného uvádza, že „Obec B. W., má schválený obecným zastupiteľstvom územný plán, Uznesením č. 16/98 zo dňa 07.05.1998 so schválenými zmenami a doplnkami Územného plánu B. W.. Prvostupňový stavebný úrad, ako aj druhostupňový stavebný úrad vychádzal z vyššie uvedeného platného územného plánu obce pri svojej činnosti. V danom prípade bolo riešené územné rozhodnutie pre stavbu „Rekreačný dom“ a nie je úlohou prvostupňového, ako aj druhostupňového orgánu riešiť správnosť územného plánu danej obce, keďže to nie je v jeho kompetenciách“. V súvislosti s citovaným stanoviskom sa žalovaný opiera o ustanovenia , , zákona o obecnom zriadení a a . Ak by žalovaný v praxi dôsledne aplikoval ním citované zákonné ustanovenia a mal záujem spoľahlivo zistiť stav veci a skutkových okolností, musel by dospieť k názoru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo nesprávne. Podľa správneho poriadku by mali správne orgány postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi; sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa správneho poriadku, rozhodnutie musí byť vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Žalobkyňa dáva do pozornosti súdu, že Územný plán obce B. W. lokalitu, kde sa má umiestniť stavba žalobkyne, nemá v grafickej časti zadefinovanú funkčnú plochu, preto umiestnenie navrhovanej stavby nemôže byť v rozpore s územným plánom, resp. so zadefinovanou funkčnou plochou. Podľa , podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa a ostatné existujúce podklady podľa ; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom, alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Podľa územný plán obce ustanovuje najmä zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno- historických hodnôt a významných krajinných prvkov, hranice medzi súvisle zastavaným územím obce, alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len „zastavané územie“) a ostatným územím obce, zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny a podľa ods. 6 ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny. Z ustanovení nevyplýva automatický zákaz umiestniť stavbu v lokalite, ktorá sa nachádza mimo tzv. zastavaného územia (ktorá nie je podľa slov žalovaného „riešená“) určeného územným plánom obce. Vzhľadom na to, že predmetná lokalita nemá v územnom pláne zadefinované funkčné využitie a textová časť územného plánu, ako aj jeho dodatkov nie je jednoznačná, ako aj vyplýva z argumentácie žalovaného v stanovisku k žalobe na str. 3, cit.: „pozemky odvolateľky sa nachádzajú v oblasti približne s názvom Z. O.”, žalobkyňa zaobstarala všetky podklady požadované pre umiestnenie stavby v území, na ktoré nie je spracovaný územný plán obce a požiadala o vydanie územného rozhodnutia v lokalite súvislo zastavanej stavbami rovnakého funkčného účelu, ako požaduje žalobkyňa. Podľa , stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným

orgánom. O tom, že sa jedná o územie súvislo zastavané stavbami, svedčí existencia stavieb na mieste samom. Opakované tvrdenie žalovaného, že sa na pozemkoch, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaniach, ako aj v žalobe žiadne stavby nenachádzajú nie je pravdou. Ako žalobkyňa uviedla v žalobe, to, že niektoré stavby nie sú v katastri nehnuteľností evidované neznamená, že stavby neexistujú, ale iba to, že vlastníci nehnuteľností a obec si neplnia povinnosti, ktoré im ukladá katastrálny zákon, a nie skutočnosť, že stavby neexistujú. Od času podania žaloby sa naopak počet stavieb v okolí pozemku žalobkyne zvýšil. Preto nie je pravdou, že umiestnením stavby medzi už existujúcimi stavbami by malo dôjsť k rozšíreniu lokality (nech sa dané územie pomenuje akokoľvek). Nie je pravdou, že pozemky a stavby, ktoré žalobkyňa uvádza vo svojich odvolaniach a žalobe sa nachádzajú „v celkom inej lokalite“. V dotknutom území, ktoré je ohraničené drobným vodným tokom a účelovou komunikáciou, sa severným a juhovýchodným smerom od pozemkov žalobkyne nachádzajú stavby, ktoré sú na listoch vlastníctva zapísané, ale aj množstvo stavieb na katastri nehnuteľností neevidovaných. Napr. evidované stavby na pozemkoch p.č. KNC XXXXX/XX, KNC XXXXX/XX, KNC XXXXX/X a p.č. KNC XXXXX/XX. Množstvo objektov, ktoré na listoch vlastníctva nie sú zapísané, sa nachádza medzi stavbami umiestnenými na susedných pozemkoch. Jedna stavba - č.s. XXX (na liste vlastníctva neevidovaná) sa nachádza priamo na susednom pozemku p.č. KNC XXXXX/XX, s ktorým pozemky vo vlastníctve žalobkyne majú spoločnú hranicu a druhá, bez súpisného čísla a nezapísaná na liste vlastníctva sa nachádza na pozemku p.č. KNC XXXXX/XX. Z uvedeného vyplýva, že územie je súvislo zastavané, čo je pre rozhodnutie o umiestnení navrhovanej stavby podstatné. Či sú stavby postavené na základe stavebného povolenia, dodatočného povolenia a či bolo vydané na predmetné stavby užívacie povolenie, resp. či príslušný stavebný úrad trpí na danom území nelegálny stav, nie je predmetom žaloby, avšak pri rozhodovaní v danej veci bolo potrebné túto skutočnosť brať v úvahu. Predmetné územie („lokalita“) je súvislo zastavaná, a to je pre rozhodovanie vo veci umiestnenia požadovanej stavby podstatné. Zo stanoviska žalovaného, ktorým poukazuje na povinnosti obce, ktoré jej vyplývajú pri obstarávaní územného plánu, jeho doplnkov a zmien podľa , na povinnosti vyplývajúce zo zákona o obecnom zriadení, ktoré súvisia s jej činnosťou na úseku územného plánovania, ako aj na povinnosti obce ako príslušného stavebného úradu, nie je možné vyvodiť záver, či obec B. W. konala a koná v súlade s uvedenými povinnosťami. Pre žalobkyňu je zarážajúce, že žalovaný v úvahách o správnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu vychádza z nepodložených tvrdení typu, cit.: „Prvostupňový stavebný úrad uviedol, že v danej lokalite, kde by chcela odvolateľka umiestniť stavbu, nevydal správny orgán stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie na stavby, ktoré by boli v rozpore s územným plánom obce B. W. a rozširovali danú lokalitu, nemohol tak urobiť ani v prípade odvolateľky, p. N.. J.“ a tieto nepreskúma napr. obhliadkou na mieste samom. Žalovaný sa vo svojom stanovisku k žalobe opäť nevyjadril ku všetkým skutočnostiam, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby, vyjadril sa podľa názoru žalobkyne neúplne, zavádzajúco, nepravdivo a vyvodzuje nesprávne právne závery. Argumenty, vedúce žalobkyňu k podaniu žaloby sú vyčerpávajúco uvedené v žalobe a žalobkyňa nepovažuje za dôstojné ich opakovať“. V závere repliky žalobkyňa v žalobnom návrhu podľa ustanovení uviedla, že „Žalobkyňa oznamuje súdu, že je toho názoru, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je účelné nariaďovať v danej veci pojednávanie, a preto ani v žalobe nenavrhla a ani v tomto vyjadrení nenavrhuje, aby správny súd nariadil pojednávanie vo veci samej. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa trvá v celom rozsahu na podanej správnej žalobe a navrhuje správnemu súdu, aby rozhodnutie žalovaného zrušil podľa , z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci“.

5. K vyjadreniu žalobcu sa duplikou vyjadril žalovaný nasledovne: „K námietke vo veci nachádzania sa stavieb na par. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX (ktoré nie sú zapísané na katastri) to jest, okolo pozemkov p. J. (parcely č. XXXXX/XX a XXXXX/XX) je nutné uviesť, že tunajší úrad opätovne si bol overiť stav zastavanosti okolitých pozemkov, ktoré sa nachádzajú v okolí parciel p. J. na stavebnom úrade obce B. W., kde bol spísaný záznam, ktorý je prílohou listu. Z predmetného záznamu vyplýva, že v lokalite, kde mieni umiestniť stavbu p. J., stavebným úradom neboli povolené žiadne stavby a ani nebolo vydané stavebným úradom žiadne kolaudačné, ani dodatočné stavebné povolenie. Ďalšie parcely, ktoré žalobkyňa opisuje vo svojom podaní ako XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/X a XXXXX/XX, je nutné uviesť, že sa nachádzajú v iných lokalitách viď. príloha katastrálnych máp (č. I. a II.). Príloha č. I. zobrazuje vyššie uvedené parcely, ktoré sa podľa katastrálnej mapy nachádzajú v oblasti L. U., následne ide oblasť podľa katastra J. G. (kde už nie sú zakreslené žiadne stavby na mape), potom nasledujú parcely, kde taktiež bez zakreslenia stavieb pri oblasti podľa katastrálnej mapy G. (príloha č. II.). Parcely p. J. sa nachádzajú v oblasti podľa katastrálnej mapy s názvom Z. O. (viď. mapa č. II), opätovne na

parcelách nie sú katastrom zakreslené žiadne stavby. Ako už viackrát uviedol tunajší úrad, vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby pre žalobkyňu by bolo rozšírením danej lokality, ktorý územný plán obce B. W., nedovoľuje. Prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán nemôže povoliť stavbu v právne neexistujúcej zástavbe a ešte aj v rozpore s platným územným plánom obce. Jednotlivé lokality ako L. U., J. G. majú názov preto, aby sa dali rozlíšiť jednotlivé časti územia a územný plán má aj iné kritéria pri napr. zastavanosti jednotlivých lokalít a nemožno to chápať ako jeden celok, kde je možné umiestniť stavbu, ako to uvádza žalobkyňa. Taktiež je nutné uviesť, že územný plán sa skladá z výkresovej časti a textovej časti, ktorá má záväznú a smernú časť. Ak územie nerieši výkresová časť územného plánu, tak sa postupuje podľa záväznej časti územného plánu. Čo sa týka ostatných námietok uvedených žalobkyňou v jej podaní, je nutné uviesť, že sú obdobné ako boli v žalobe a tunajší úrad sa už k nim vyjadril listom č. 2018/029126 zo dňa 29.06.2018 - vyjadrenie k žalobe. Vzhľadom na uvedené, tunajší úrad nie je si vedomý právneho nedostatku a rozporu so zákonom, resp. iným všeobecne záväzným predpisom, ktoré by zakladalo dôvod na zrušenie alebo zmenu preskúmaného rozhodnutia“.

6. Súd v konaní podľa ust. a nasl. o (ďalej len „“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalovaného, za dodržania postupu podľa ust. a a , po vypočutí žalobkyne a žalovaného na pojednávaní, konajúc v neprítomnosti žalobcu dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

7. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní vo veci uviedla: „My trváme na podanej žalobe o preskúmanie zákonnosti žalovaného rozhodnutia č. OU-KE-OVBP2-2018/014458 zo dňa 05.03.2018. Zotrvávame na všetkých vyjadreniach, ktoré sme uviedli v tejto správnej žalobe. Tiež trváme na všetkých svojich vyjadreniach, ktoré sme uviedli v písomnom podaní zo dňa 31.7.2018. K danej veci chcem uviesť, že ani podanie Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 11.09.2018 označené ako výzva - odpoveď, nedáva žiadny iný pohľad na danú vec, a teda žalobkyňa trvá na tom, aby správny súd rozhodol tak, že predmetné rozhodnutie zruší, vec vráti na ďalšie konanie a žalobkyňa si uplatňuje v prípade úspechu trovy konania“.

8. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní vo veci uviedla : „Žalovaný trvá na tom, že rozhodol správne a v súlade so zákonom a súčasne trvá na svojich vyjadreniach, ktoré uviedol v stanovisku k žalobe, ako aj v stanovisku, ktoré bolo duplikou z 11.9.2018. Nemáme k veci čo dodať, snáď len toľko, že ak je navrhovaná stavba v rozpore s územným plánom, resp. ak podľa územného plánu v danom území nie je možné stavať stavbu, ktorá bola navrhnutá na umiestnenie, jediný zákonný postup stavebného úradu je návrh na vydanie územného rozhodnutia na tú stavbu zamietnuť“.

9. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( SR).

Podľa ust. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

Podľa ust. na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ust. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ “), územné plány obcí a zón schvaľuje obec.

Podľa obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.

Podľa schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.

Podľa ust. podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón.

Podľa ust. , ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa ods. 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa ods. 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami, alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

Podľa ust. , ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa ust. § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti.

Podľa ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

10. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými predpismi. V intenciách ust. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

11. Z obsahu spisového materiálu žalovaného bol súdom zistený skutkový stav, v zmysle ktorého obec B. W. má schválený územný plán obce B. W., ktorý bol schválený obecným zastupiteľstvom B. W., Uznesením č. 16/98 zo dňa 07.05.1998 so schválenými zmenami a doplnkami územného plánu B. W., pričom územie, na ktorom sa žalobkyňa domáha umiestniť rekreačnú stavbu nie je určené na žiadnu výstavbu, a v záväznej časti v kapitole 3 sa uvádza, že je potrebné zachovať jestvujúce rekreačné a záhradkárske lokality na k. ú. obce a územne ich nerozširovať. Tieto skutočnosti potvrdili vo svojich písomných podaniach obaja účastníci konania.

12. Pre rozhodnutie súdu v rámci súdneho prieskumu bol podstatný skutkový stav, aký tu bol v čase právoplatnosti vydania preskúmavaného rozhodnutia ( ). Správne orgány postupovali

podľa názoru súdu správne, keď posudzovali v kontexte súladu navrhovaného umiestnenia predmetnej stavby žalobkyne s vtedy platným a účinným územným plánom obce B. W..

13. Kľúčovým pre rozhodnutie súdu bolo predovšetkým to, že záväzným podkladom pre posúdenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia bol schválený územný plán obce ( ) B. W. č. 16/98 zo dňa 07.05.1998 so schválenými zmenami a doplnkami a pretože vyššie citované ust. jednoznačne vymedzuje podmienky pre zamietnutie návrhu na vydanie územného rozhodnutia, najmä vo väzbe na zabezpečenie súladu posudzovaného návrhu žalobkyne s podkladmi podľa vyššie citovaného ust. odseku 1 , a preto možno uzavrieť, že ak obec B. W. má platný územný plán obce, z ktorého jednoznačne vyplýva, že návrh žalobkyne na umiestnenie predmetnej stavby je v rozpore, resp. nie je v súlade s platným územným plánom, potom oba správne orgány postupovali v súlade so . Pričom žalovaný správne konštatoval, že neaktualizovanie územného plánu obcou, neznamená aj ukončenie jeho platnosti. Nakoniec možno konštatovať, že dôvod zamietnutia návrhu žalobkyne, nepriamo uznala i sama žalobkyňa, keď v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného a v odvolaní proti prvostupňovému stavebného úradu navrhla, aby sa pristúpilo k zmene územného plánu obce tak, aby bolo možné jej návrhu vyhovieť.

14. K žalobným námietkam žalobkyne, spočívajúcich v tvrdení, že územný plán obce B. W. nezodpovedá všetkým požiadavkám definovaných v o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a vyvoláva dôvodné pochybnosti, ktoré mal stavebný úrad najprv odstrániť, kým rozhodol o návrhu žalobkyne a v tvrdení, týkajúcom sa neplatnosti územného plánu príslušnej obce z dôvodu jeho neaktualizovania obcou, súd uvádza, že ak obec B. W. má schválený obecným zastupiteľstvom územný plán Uznesením obce č. 16/98 zo dňa 07.05.1998 so schválenými zmenami a doplnkami a ak žalovaný, ako druhostupňový stavebný úrad pri svojom rozhodovaní vychádzal z uvedeného platného územného plánu obce, potom postupoval v súlade s vyššie v bode 9 tohto rozsudku citovaným rozhodným ust. a , lebo v danom prípade bolo riešené územné rozhodnutie pre konkrétnu stavbu žalobkyne „Rekreačný dom“ v obci B.Ž. W. a preto nebolo úlohou žalovaného, ako druhostupňového stavebného úradu riešiť správnosť územného plánu obce B. W., pretože v právomoci správnych orgánov nie je riešiť územný plán tej ktorej konkrétnej obce, ale sa ním riadiť. Preto súd vyhodnotil námietky žalobkyne ako nedôvodné.

15. K žalobnej námietke žalobkyne týkajúcej sa zastavanosti daného územia, v ktorom žalobkyňa chcela umiestniť stavbu „Rekreačný dom“, súd uvádza, že súčasťou spisového materiálu žalovaného sú aj mapy vlastníctva parciel, na ktorých by chcela žalobkyňa umiestniť stavbu. Predmetná mapa zobrazuje parcely žalobkyne, ako aj susedné parcely a nevyplýva z nej, že by boli v predmetnej lokalite umiestnené nejaké legálne stavby. Pretože z týchto dokladov vyplýva, že kataster nehnuteľností tam stojace stavby nezapísal do katastra nehnuteľností, vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby pre žalobkyňu by bolo v rozpore s územným plánom obce B. W., ktorý to nedovoľuje. Žalovaný správny orgán preto správne vo vyjadrení k žalobe uvádza, že môže rozhodovať len na právnom podklade, ktorými sú mapy a listy vlastníctva a z nich vyplývajúce práva a povinností. Pretože právny stav a predložené doklady v spise to potvrdzujú, že žalobkyňa žiadala o povolenie umiestnenia svojej stavby v právne neexistujúcej zástavbe. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobkyňou uvedené skutočnosti v žalobe o existujúcich stavbách na území, kde by chcela umiestniť rekreačný dom, nie sú z jej strany ničím preukázané. Pozemky žalobkyne, podľa platného územného plánu obce B.B. W. sa nachádzajú v časti, ktorú graficky územný plán nerieši, preto nie sú určené na žiadnu výstavbu a podľa záväznej časti sa v kapitole 3 jednoznačne uvádza, že je potrebné zachovať jestvujúce rekreačné a záhradkárske lokality na k. ú. obce a územne ich nerozširovať. Parcely, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojej žalobe, ako napr. parcela katastra nehnuteľností „C“ č. XXX, ktorá sa nachádza podľa katastra v oblasti „J. G.“ alebo napr. parcela katastra nehnuteľností „C“ č. XXXXX/XX, ktorá sa nachádza v oblasti „L. U.B.D.“, ale pozemky žalobkyne sa nachádzajú v oblasti s názvom „Z. O.“, a teda v celkom inej lokalite. Preto aj tvrdenia žalobkyne, že okolo jej pozemkov sú umiestnené dve stavby a podľa žalobkyne aj bez súpisných čísel je pre rozhodnutie v preskúmavanej veci právne irelevantné, pretože kontrola činnosti samosprávy obce (v tomto prípade obecného zastupiteľstva) žalovaným, nie je v pôsobnosti žalovaného ako stavebného úradu a tiež ani to, komu obec pridelila súpisné číslo, prípadne ak pridelila súpisné číslo na stavby neskolaudované resp. nelegálne je tiež vecou samosprávy obce a nie žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že aj námietka žalobkyne týkajúca sa zastavanosti daného územia, na ktorom žalobkyňa chcela umiestniť stavbu „Rekreačný dom“ je nedôvodná.

16. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa , , ktorého iba zrušenia sa žalobkyňa domáhala a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, pretože zistenie skutkového stavu veci bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a žalované rozhodnutie je zrozumiteľné a dostatočne, ako aj logicky odôvodnené, s ktorým odôvodnením sa súd stotožňuje. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné s vyššie v bode 9 tohto rozsudku citovanými ustanoveniami a správneho poriadku, pričom s námietkami žalobkyne sa orgány verejnej správy vysporiadali dostačujúcim spôsobom a z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé aj to, na základe akej správnej úvahy orgány verejnej správy skutkový stav posúdili.

17. Pretože nebola splnená rozhodná podmienka územného konania, z uvedeného dôvodu bol návrh žalobkyne prvostupňovým stavebným úradom správne, v súlade s právne záväzným právnym názorom žalovaného ako odvolacieho orgánu (uvedenom v jeho predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 08.11.2017 č. OU-KEOVBP2-2017/040064) zamietnutý, a vecne správne žalovaným ako druhostupňovým stavebným úradom odvolanie žalobkyne zamietnuté a rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu potvrdené, súd považuje žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

18. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov, po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v podanej žalobe, považujúc rozhodnutie žalovaného za zákonné a žalobné námietky žalobkyne uvedené v žalobe za nedôvodné, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v rozpore s vyššie v bode 9 tohto rozsudku citovanými ustanoveniami ani správneho poriadku a preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa ust. zamietol.

19. Žalobkyni ako neúspešnej účastníčke konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal ( ) a pretože žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil ( ) súd vo výroku tohto rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa (ďalej len „“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.