Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34C-476-2015.pdf
PDF · 76.51 KB
Case nature
Subarea
34C/476/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., zastúpená Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanej: Z., nar. X.X.XXXX, bytom F., t.č. M., E., zastúpená JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, v spore o zaplatenie 840,- Eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovanej, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Konanie o vzájomnom návrhu žalovanej z a s t a v u j e.
III. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 21.10.2015 žiadala súd, aby zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť jej sumu 840,- Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň žiadala súd, aby jej priznal náhradu trov konania.
2. Okresný súd Košice I dňa 24.11.2015 vydal vo veci platobný rozkaz pod č.k. 34C/476/2015-17, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 840,- Eur a nahradiť jej trovy konania vo výške 50,- Eur, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na tomto súde.
3. Platobný rozkaz bol žalobkyni doručený dňa 7.12.2015, žalovanej bol platobný rozkaz doručený dňa 3.3.2016.
4. Žalovaná podala v zákonom stanovenej lehote dňa 22.3.2016 proti vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že žalobkyňa nemá nárok na vrátenie depozitu a žalobu žiadala zamietnuť. Uviedla, že predtým ako byt prenajala žalobkyni, tento dala vyčistiť, vymaľovať a žalobkyňa si ho pred podpísaním zmluvy dôkladne prezrela a oboznámila sa s jeho stavom. Žalobkyňa jej po určitom čase oznámila, že chce zbrúsiť parkety, odstrániť linoleum. Súhlas žalobkyni dala pod podmienkou, že byt vráti do obývateľného stavu. Vo februári 2016 jej žalobkyňa odovzdala kľúče od bytu, zanechala ho v dezolátnom a neužívateľnom stave. Tým, že zbrúsila parkety, jej znečistila maľovku v celom byte. Na požiadavku žalobkyne dala do bytu spraviť aj mreže v hodnote 160,- Eur, zaviedla internet, za ktorý zaplatila jednorazový poplatok 99,- Eur a navyše každý mesiac musí platiť za internet sumu 17,- Eur, aj keď v ňom momentálne nikto nebýva. Byt nemohla doposiaľ prenajať a bude musieť vynaložiť náklady na jeho opravu.
5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 3.10.2016 uviedla, že mala so žalovanou uzavretú nájomnú zmluvu, byt nebol spôsobilý na obvyklé bývanie a bol zdraviu závadný z dôvodu plesní. Žalovaná
existenciu plesní ani raz nespochybňovala a nenamietala. Výskyt plesní pod podlahami bytu nemohla v rámci prehliadky bytu odhaliť. Čo sa týka nákladov za kúpu mreží vo výške 160,- Eur, poplatku za zavedenie internetu, ako aj mesačného poplatku za internet, tieto náklady boli odzrkadlené aj do výšky nájomného. Mreže zakúpila a namontovala na okná žalovaná a sú v jej vlastníctve aj naďalej po skončení nájmu a plnia svoju funkciu aj pre ďalších nájomcov. Pokiaľ ide o internet, viackrát navrhla žalovanej , že si ho prevedie do svojho nového bytu, avšak žalovaná na tieto ponuky nereagovala. Zbrúsenie parkiet, postup, ako aj náklady vopred prebrala so žalovanou. Všetky zmeny vykonané na prenajatej veci boli uskutočnené so súhlasom žalovanej ako prenajímateľky. Byt odovzdala žalovanej až vo februári 2016 z dôvodu, že žalovaná sa nenachádzala na Slovensku a od 18.9.2015 mala uzatvorenú nájomnú zmluvu na iný byt.
6. Žalovaná v písomnom podaní doručenom súdu dňa 6.2.2017 uviedla, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala existenciu plesní v byte. Byt prenajímala viac ako 8 rokov viacerým nájomníkom a nikto sa nikdy nesťažoval. Žalobkyňa mohla linoleum z parkiet odstrániť len pod podmienkou, že ich dá zrepasovať. Žalobkyňa však parkety začala brúsiť a následne odišla z bytu, ktorý nechala v dezolátnom, neobývateľnom a neužívateľnom stave. Na parketách vykonala neodborný zásah, a preto ich nie je možné už zrepasovať. V byte by musela položiť celkom nové parkety, čo by ju vyšlo cenovo 1.857,30 Eur. Keďže si to nemohla dovoliť, byt predala. Z dôvodu poškodených parkiet, odstránenia linolea, znečistenia náterov a strhnutia tapiet musela znížiť predajnú cenu bytu. Žalobkyňa navyše vrátenie kľúčov od bytu podmieňovala vrátením depozitu za byt, takže ho nemohla ďalej prenajať. Žalobkyni navyše pred podpísaním zmluvy znížila nájomné a namontovala jej aj mreže a zaviedla internet. Keďže jej žalobkyňa spôsobila na byte škodu vo výške 3.025,- Eur žiadala, aby jej súd v prípade ak by sa nestotožnil s jej záverom o tom, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, započítal jej nárok na zaplatenie spôsobenej škody voči žalovanému nároku žalobkyne.
7. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 28.3.2017 uviedla, že odstúpenie od zmluvy považuje za platné. So žalovanou sa dohodla, že parkety uhradí žalovaná a vymaľovanie bytu považuje za bezpredmetné, keďže nezapríčinila potrebu jeho vymaľovania. Nikdy nepodmieňovala vrátenie kľúčov od bytu žalovanej vrátením depozitu. Opakovane vyzývala žalovanú na prevzatie kľúčov.
8. Na pojednávaní súdu dňa 7.11.2019 vzala žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu žalobu v celom rozsahu späť. Prostredníctvom svojho zástupcu navrhla, aby súd konanie zastavil, nakoľko sa so žalovanou mimosúdne dohodli aj na späťvzatí vzájomného návrhu zo strany žalovanej ako aj na trovách konania, ktoré v súvislosti s týmto sporom vznikli žalovanej.
9. Žalovaná na pojednávaní prostredníctvom svojej zástupkyne k návrhu žalobkyne uviedla, že so späťvzatím žaloby súhlasí a berie späť svoj vzájomný návrh, pričom si uplatňuje náhradu trov zastaveného konania za päť úkonov právnej služby.
10. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).
14. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne a súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby súd rozhodol tak, že konanie zastavil. Rovnako zastavil aj konanie o vzájomnom návrhu žalovanej, ktorý zobrala žalovaná v celom rozsahu späť.
15. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Ustanovenia § 255 až § 261 Civilného sporového poriadku účinného odo dňa 1.7.2016 upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.
18. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.
19. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
20. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
21. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje tak zodpovednosť za zavinenie sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje len z procesného hľadiska.
22. V danom prípade žalobkyňa zobrala žalobu späť po predbežnom právnom posúdení veci zo strany súdu na pojednávaní dňa 15.10.2019 a následne po dohode sporových strán aj o trovách konania. Možno tak právne uzavrieť, že nejde o reakciu na správanie žalovanej, a teda nie je možné procesné zavinenie pričítať žalovanej.
23. V súlade s ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd tak žalovanej priznal náhradu trov zastaveného konania v rozsahu 100%, pričom konkrétna výška trov bude predmetom samostatného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, nakoľko sporové strany sa vzdali tohto práva po vyhlásení rozhodnutia ( ust. § 368 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).