Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/278/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci mal. dieťaťa T. I., C.. XX.X.XXXX, bytom P. B., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka B. M., C.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. C.Á. A., W. XX, prechodne bytom O. C. A., T. XX a otec R. I., C.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. O. C. A., prechodne bytom M. U. XXX/B, N. N. XJP, T., P. I., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa T. I., C.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého T. I. bežným výživným vo výške 100,- € mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na tvorbu úspor maloletého T. I., sumou 25,- € mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku, do budúcna, ktorú sumu je otec povinný uhrádzať na účet SK 84 1111 000000 1296549004, SWIFT Code: UNCRSKBX, vedený v Uni Credit Banka CZECH REPUBLIC and SLOVAKIA, a. s., vždy do 15. dňa v mesiac do budúcna.

IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 14.11.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky maloletého, ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloletého T. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazala prispievať na výživu maloletého sumou 300,- Eur mesačne od podania návrhu. Styk otca s maloletým žiadala neupravovať.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2015. V minulosti rodičia opakovane dávali na súd návrh na úpravu práv a povinností k maloletému, ale aj opakovane podávali späťvzatie návrhu. Pri poslednom pojednávaní matka pod vplyvom emócií a neustáleho ataku zo strany otca maloletého na jej osobu uviedla, že berie svoj návrh v celom rozsahu späť. Matka takto chcela dať otcovi priestor, aby ukázal on ako sa vie o ich syna postarať, nakoľko otec mal matku neustále obviňovať, že sa maloletému nevenuje podľa jeho predstáv. Otec mal súhlasiť, že bude maloletý s ním. Matka čakala podľa svojho vyjadrenia dva mesiace, ako otec situáciu vyrieši. Matka zistila, že otec odniesol maloletého syna k starej matke svojho staršieho syna p. N. Q., ktorá žije v Q. I.Á.. Matka vie, že dotyčná osoba sa o maloletého riadne stará, ale na druhej strane, takto si otcovu starostlivosť o maloletého nepredstavovala. Otec tak podľa matky celú zodpovednosť presunul opäť na inú, v podstate

cudziu osobu a je presvedčená, že ich syn je zmätený a smutný. Matka preto prehodnotila svoj postoj a má za to, že nekonala správne a preto je definitívne rozhodnutá prevziať v plnej miere zodpovednosť za syna.

3. Súd uznesením sp. zn. -6 zo dňa 24.09.2019 ustanovil Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka pre maloletého na zastupovanie v tomto konaní.

4. Z potvrdenia o príjme spoločnosti I. D. X. C.-R. O.. O. U..L.. súd zistil, že matka v období od 10/2018 do 09/2019 dosiahla priemernú mesačnú čistú mzdu vo výške 664,92 Eur.

5. K návrhu matky sa prostredníctvom podania doručeného tunajšiemu súdu e-mailom vyjadril otec maloletého, ktorý opísal udalosti, ktoré ho viedli k zvereniu mal. T. svojej bývalej svokre, p. Q., pričom súd sa prostredníctvom tohto vyjadrenia s okolnosťami podrobnejšie oboznámil. Otec maloletého ďalej uviedol, že súhlasí s tým, aby bol maloletý T. zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec tiež žiadal, aby mohol mať so synom neobmedzený styk tak, aby keď príde domov mohol byť s maloletým ako doteraz, keďže s matkou vychádzajú slušne. K výške výživného otec uviedol, že na maloletého platí 100,- Eur mesačne, túto sumu bude platiť aj naďalej plus mimo súdneho rozhodnutia bude platiť všetko čo bude maloletý potrebovať. Otec nesúhlasí s navrhovanou sumou výživného vo výške 300,- Eur mesačne čo odôvodňuje tým, že jeho mesačný príjem je cca 1.000 až 1.200,- libier v závislosti od odpracovaných hodín, nakoľko je živnostník. Z tohto príjmu otec hradí nájomné vo výške 600,- libier mesačne. Otec ďalej platí výživné vo výške 100,- Eur na syna X. I.. Otec tiež každý mesiac hradí 25,- Eur na poistenie pre mal. T.. Otec ďalej uviedol, že mu matka maloletého oznámi, že potrebuje pre maloletého uhradiť iné výdavky, otec musí ak sa mu naskytne príležitosť zarobiť po sobotách a nedeliach. Otcovi samotnému tak ostane zhruba 300,- libier mesačne na stravu, hygienu a cestovné do práce. Otec preto súhlasí s výškou výživného 100,- Eur mesačne tak, ako sa s matkou maloletého dohodli.

6. Spolu so svojim vyjadrením doručil otec maloletého súdu daňové priznanie za posledné zdaňovacie obdobie a tiež listinu preukazujúcu nájomný vzťah a výšku mesačnej platby.

7. Zo správy ustanoveného kolízneho opatrovníka súd zistil, že maloletý T. pochádza z družobného vzťahu matky B. M., C.. XX.XX.XXXX a R. I., C.. XX.XX.XXXX, s ktorým matka už nežije štyri roky. V rodine matky bolo opakovane vykonané sociálne zisťovanie, ktorým bolo zistené, že matka s maloletým synom T. a maloletou dcérou B., C.. XX.X.XXXX, ktorá pochádza z iného vzťahu matky býva v prenajatom dvojizbovom byte, ktorý pozostáva z obývacej miestnosti, detskej izby, kuchyne a príslušenstva. Domácnosť je účelne zariadená, prispôsobená potrebám rodiny. Obe maloleté deti majú svoje súkromie vytvorené v detskej izbe. V byte bolo útulne a čisto. Celková kultúra bývania ako aj hygiena domácnosti sú na dobrej úrovni. Maloletý T. má v starostlivosti matky primerane zabezpečené potreby a má vytvorené vhodné podmienky pre jeho zdravý rast a vývin. V čase šetrenia bol maloletý T. v predškolskom zariadení. Matka je naďalej zamestnaná v predajni I. v Obchodnom centre B.. Jej priemerný mesačný čistý príjem je vo výške 660 Eur plus prídavok na dve deti. Mesačný nájom za byt matka uhrádza vo výške 290 Eur, spláca pôžičku po bývalom partnerovi vo výške 76 Eur, poplatky za školu a škôlku uhrádza výške 20 Eur a poistku deťom hradí v čiastke 20 Eur. Pri pohovore matka uviedla, že otec mesačne zasiela 100 Eur na výživu syna a 25 Eur uhrádza synovi poistku. Rodičia sa vedia dohodnúť. V lete strávil otec 10- dňovú dovolenku s obomi maloletými deťmi v Č.. Zároveň uviedla, že od doby, kedy sa otec dozvedel o podanom návrhu, prestal s ňou komunikovať, telefonicky kontaktuje výlučne iba o syna. Nemá vedomosť, kde sa otec zdržiava. Písomne jej oznámil, že sa na pojednávanie dostaví. K vzťahu otca so synom uviedla, že nechce brániť otcovi v stretávaní so synom, majú medzi sebou dobrý vzťah. Na strane otca neboli úradom prešetrené pomery, nakoľko sa úradu nepodarilo s ním skontaktovať. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o dieťa, úrad odporučil maloletého T. zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať primeraným výživným.

8. Na pojednávaní dňa 08.11.2019 matka maloletého uviedla, že býva v prenajatom byte v podnájme s dvomi mal. deťmi, pričom výdavky na byt sú 290,- € nájomné, TV, internet 21,- €, úver 76,- € mesačne, splátky práčky 10,- € mesačne, obývačku 9,27 €, poistku deťom 20,- € mesačne, družina dcére 8,- € mesačne, strava 0,57 € na deň, telefón 31,- € mesačne. Matka nevlastní žiaden majetok, ani mal. dieťa nevlastní žiaden majetok. Iné dlhy nemá, okrem uvedených. Otec okrem sumy 100,- € ktoré zasiela, poukazuje aj sumu 25,- € na účet, ktorú matka zo svojho účtu preposiela na poistku pre mal. syna. Otec

v minulosti doniesol deťom aj oblečenie, teraz počas dovolenky v lete deťom nedoniesol nič, iba hračky. Sľúbil im mobilné telefóny, no do dnes im ich neposlal poštou. V záverečnom prednese matka uviedla, že žiada aby súd otca zaviazal prispievať sumou 100,- € na bežné výživné, 25,- € mesačne na tvorbu úspor s tým, že žiada, aby súd určil vyživovaciu povinnosť od teraz (t.j. odo dňa rozhodnutia) do budúcna. Styk otca nežiada upraviť a žiada T. zveriť do jej starostlivosti.

9. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že odporúča zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník ďalej odporúčal určiť výživné zo strany otca vo výške 100,- € mesačne + 25,- € na tvorbu úspor s tým, že chce, aby matka využila možnosť informovať sa na ÚPSVaR za účelom zistenia vzniknutia rozdielového doplatku, nakoľko otec dieťaťa je zamestnaný v zahraničí.

10. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

11. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

12. Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

15. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

17. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ).

23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

26. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

27. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

30. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

32. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

33. Podľa , (ďalej len ako „CMP“) , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým,

34. Podľa , súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa až d), a , inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

35. Podľa 121 , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

36. Podľa , rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

37. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa , (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

39. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

40. Súd po vykonaní dokazovania a zistenia skutkového stavu vo veci uvádza nasledovné:

41. Súd pri svojom rozhodovaní v právnej veci mal. T. poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje , ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (, , , zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa ().

42. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky v časti zverenia mal. T. do jej osobnej starostlivosti je potrebné vyhovieť. Čo sa týka výšky výživné, súd má za to, že v tejto časti je potrebné vyhovieť návrhu matky, ktorý je uvedený v jej záverečnom prednese na pojednávaní dňa 08.11.2019.

43. Pokiaľ šlo o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletý je v súčasnej dobe v starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté dieťa riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd maloletého výrokom I. tohto rozsudku zveril do osobnej starostlivosti matky.

44. Pokiaľ ide o výživné na maloletého T., súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom

ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

45. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že matka maloletého obýva spolu s maloletým a tiež maloletou Melániou, ktorá pochádza z iného vzťahu matky 2- izbový byt, ktorý má v nájme. Matka je toho času zamestnaná, pričom výška jej priemernej čistej mesačnej mzdy je 664,92 Eur. Matka je súčasne poberateľom prídavkov na obe maloleté deti.

46. Otec maloletého obýva taktiež nájomný byt, pričom ako živnostník dosahuje príjem od 1.000 do 1.200,- libier mesačne, t.j. od 864,42 do 1.037,30 Eur.

47. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná a zároveň prihliadajúc na súčasne osobné a majetkové pomery otca, súd ustálil výšku bežného výživného na mal. T. sumou 100,- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna v zmysle výroku II. tohto rozsudku. Vzhľadom na aktuálny vek maloletého, ako aj predpokladané výdavky spojené s uspokojením jeho potrieb a vynakladaných na starostlivosť o maloletého má súd za to, že na jeho výživu toho času postačuje, ak bude otec prispievať k rukám matky sumou 100,- Eur mesačne, čo je aj približná výška nákladov na maloletého, na ktorej sa obaja rodičia pri svojich výpovediach (písomných, resp. ústnych) zhodli. Zvyšnú časť vo výške 25,- Eur bude otec maloletého poukazovať na účet charakterizovaný vo výroku III. tohto rozsudku. Podľa názoru súdu je takéto rozdelenie sumy výživného v najlepšom záujme maloletého, ktorý môže uvedené úspory po dosiahnutí plnoletosti využiť na hradenie školného, resp. na iný účel, ktorý bude on považovať za potrebný. Takto určenú výšku výživného súd považuje za primeranú majetkovým a osobným pomerom rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletého T.C..

48. Súd úpravu styku otca s maloletým dieťaťom neupravil, nakoľko rozsah úpravy styku nenavrhol ani jeden z rodičov, ani ustanovený kolízny opatrovník.

49. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

50. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

51. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( , / ďalej len ako „ “/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.