Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/101/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobkyne : K.. C. Č., narodená dňa XX.XX.XXXX, F. H. Č.. XX, F., zastúpená JUDr. Igorom Kováčikom, advokátom, so sídlom Panenská č. 7, Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 949 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 949 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 16.11.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 18.12.2018, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 949 eur s príslušenstvom.

2. V žalobe tvrdila, že dvoma nezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava, I., so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, jej bola spôsobená škoda a žalovaný, ako pasívne legitimovaný subjekt, jej oznámil, že ju neuspokojí. Prvým nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie sp.zn. I. zo dňa XX.XX.XXXX., ktorým boli trvalo vyvlastnené pozemky v jej vlastníctve v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len „NDS“). Toto rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti. Za druhé nezákonné rozhodnutie považuje rozhodnutie sp.zn. I., ktorým bolo zastavené vyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany navrhovateľa (NDS), pričom orgán verejnej moci v tomto rozhodnutí nerozhodol o náhrade trov správneho konania a o náhrade trov konania sa ani nezmienil, napriek tomu, že si ako účastník správneho konania pred zastavením vyvlastňovacieho konania uplatnila náhradu trov vyvlastňovacieho konania a všetky trovy vyvlastňovacieho konania riadne preukázala a vyčíslila. Druhé nezákonné rozhodnutie bolo v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 65 ods. 2 Správneho poriadku na základe jej podnetu zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti a to rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu - Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Žalovaný dňa 16.11.2018 oznámil žalobkyni, že jej nárok na náhradu škody neuspokojí. Žalobkyňa je toho názoru, že sú splnené všetky zákonné podmienky na objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci (existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím). Uplatňuje si nárok na náhradu škody spočívajúcej v účelne vynaložených trovách konania, ktoré jej vznikli v konaniach, v ktorých boli vydané nezákonné rozhodnutia a v konaniach, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia zrušené, vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie.

Žalobkyni, ako poškodenej, vznikla v konaniach, v ktorých došlo ku vydaniu nezákonných rozhodnutí, ako aj v konaniach, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia zrušené, škoda v celkovej výške 949 eur, spočívajúca v nákladoch na trovy právneho zastúpenia advokátom v predmetných správnych konaniach, ako aj v nákladoch vynaložených na dokazovanie v predmetnom správnom konaní. Žalobkyňa uvádzala, že vo vyvlastňovacom konaní bol zo strany NDS predložený znalecký posudok, kde bola stanovená hodnota pozemkov na 4,25 eur /m2, pričom znalecké posudky ňou zabezpečené stanovili hodnotu vyvlastňovaných pozemkov na 67,28 eur /m2, je teda zjavné, že zabezpečenie znaleckých posudkov bolo potrebné a účelné.

3. Ako dôkazy označila rozhodnutie XX.XX.XXXX, odvolanie zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o zastavení vyvlastňovacieho konania zo dňa XX.XX.XXXX, podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXXX, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveď žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, vyúčtovanie znalečného, faktúry za poskytnuté právne služby.

4. Žalovaný sa ku žalobe písomne vyjadril, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že každý účastník konania má právo navrhovať a predkladať dôkazy do konania, keď toto právo využije, tak za určitých podmienok je povinný náklady na zaobstaranie takýchto dôkazov znášať. Ku náhrade trov právneho zastúpenia uviedol, že účastník konania nemá zákonom stanovenú povinnosť byť zastúpený advokátom, pokiaľ využije služby právneho poradenstva, urobí tak na základe vlastného uváženia. Trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu, uhrádza správny orgán, trovy vzniknuté účastníkom konania znášajú účastníci a trovy, ktoré vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba. Ak sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dá v správnom konaní zastupovať, náklady spojené s právnym zastúpením znáša výlučne osoba, ktorá sa dala zastúpiť. Poukázal na to, že predpokladom nároku na náhradu škody je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako následkom týchto príčin. Existencia príčinnej súvislosti na vznik práva na náhradu škody je nevyhnutná a to bez zreteľa na to či povinnosť na náhradu škody je založená na princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že protiprávnosť musí byť jednou z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť vedľajšou príčinou. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz jej existencie. Dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Žalovaný má za to, že príčinou vzniku tvrdenej škody bolo dobrovoľné rozhodnutie žalobkyne predkladať dôkazy a dať sa právne zastúpiť, pričom zákon jednoznačne ustanovuje, že tieto náklady je povinná sama znášať. Podľa neho nie sú splnené podmienky na uplatnenie náhrady škody, keďže neboli splnené procesné podmienky, nárok na náhradu škody je uplatnený z dvoch samostatných konaní, v rámci predbežného prerokovaná bola prerokovaná iná výška tvrdenej škody. Podľa jeho názoru žalovaná nesplnila podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody, nepreukázala vznik samotnej škody, nepreukázala príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a nezákonnými rozhodnutiami. Potvrdil, že žalobkyňa sa na neho obrátila so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v celkovej výške 1.310,58 eur, čo je však iná suma, akej sa žalobkyňa domáha v tomto konaní.

5. Žalobkyňa sa vyjadrila, uviedla, že Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako príslušný orgán, predbežne prerokovalo jej nárok na náhradu škody spôsobenej oboma nezákonnými rozhodnutiami, pričom v písomnom oznámení o neuspokojení nároku žiadnym spôsobom nenamietalo skutočnosť, že ide o uplatnenie náhrady škody spôsobenej dvoma nezákonnými rozhodnutiami. Navyše ministerstvo konštatovalo, že v danom prípade bola splnená jedna z podmienok pre uplatnenie náhrady škody z titulu rozhodnutí okresného úradu, oboch zrušených pre rozpor so zákonom. Uplatneniu nároku na náhradu škody z dvoch nezákonných rozhodnutí v konkrétnom prípade nikdy nebránili a v súčasnosti ani nebránia žiadne zákonné dôvody, nakoľko ide o nezákonné rozhodnutia vydané tým istým orgánom verejnej moci (Okresným úradom Bratislava, I.), obe rozhodnutia boli vydané v tom istom správnom konaní (spis. zn. I.), obe rozhodnutia sa týkajú tých istých účastníkov správneho konania (navrhovateľ vyvlastnenia NDS, vlastník vyvlastňovaných pozemkov je ona), pričom obe nezákonné rozhodnutia boli zrušené pre ich nezákonnosť práve ministerstvom. Uplatňovanie celej škody v jednom predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, ako aj v jednom sporovom konaní je správnym a zákonným postupom, preto neobstojí tvrdenie, že žalobkyňa sa nemôže v zmysle zákona domáhať uhradenia nižšej škody než bola predbežne prerokovaná. V opačnom prípade by došlo k nezákonnému popretiu dispozičného oprávnenia žalobcu v sporovom konaní. Tvrdenie, že náklady spojené s právnym

zastúpením účastníka správneho konania si znáša zastúpený účastník správneho konania a tieto náklady nemôžu byť uplatnené ako súčasť škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu nemá oporu v príslušných zákonných predpisoch a navyše jej aj v priamom rozpore s princípmi právneho štátu. Žalobkyňa je presvedčená, že tvrdenie ministerstva o tom, že príčinou vzniku škody nie sú nezákonné rozhodnutia, ale je ňou jej dobrovoľné rozhodnutie predkladať dôkazy a dať sa právne zastúpiť v správnom konaní, nemá v právnom štáte miesto, je ústavne neudržateľné a je v priamom rozpore s princípmi dobrej verejnej správy v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy. Žalobkyňa záverom vyjadrenia opätovne uvádzala, že sú splnené všetky zákonné podmienky na objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci.

6. Žalovaný sa v duplike vyjadril, uviedol, že trvá na námietke, že riadne predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je procesnou podmienkou na uplatnenie nároku na súde, čo v tomto prípade nebolo splnené, a teda neboli splnené procesné podmienky na podanie žaloby. Poukázal na ustanovenie o správnom konaní, podľa neho Správny poriadok je na rozdiel od súdneho konania založený na solidarite úhrady trov konania, ak sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dá v správnom konaní zastupovať, náklady spojené s právnym zastúpením znáša výlučne osoba, ktorá sa dala zastúpiť. Zotrval na tom, že nie sú ani splnené podmienky na uplatnenie náhrady škody podľa zákona, neboli splnené procesné podmienky (nárok na náhradu škody je uplatnený z dvoch samostatných konaní, v rámci predbežného prerokovaná bola prerokovaná iná výška tvrdenej škody) a neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody (vznik samotnej škody, príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a nezákonnými rozhodnutiami), preto žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

7. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vyplýva priamo z článku 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Podrobnosti upravuje o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

8. Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci okrem iného aj nezákonným rozhodnutím.

9. Podľa ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

10. Podľa ustanovenia ak tento neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa ustanovenia právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

12. Podľa ustanovenia náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Podľa ustanovenia súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

13. V spore nebolo sporné, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. I. zo dňa XX.XX.XXXX o vyvlastnení pozemkov vo vlastníctve žalobkyne bolo na odvolanie žalobkyne zrušené rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

14. Nebolo sporné ani to, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. I. zo dňa XX.XX.XXXX o zastavení vyvlastňovacieho konania z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany navrhovateľa vyvlastnenia NDS bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, tiež na základe podaného opravného prostriedku žalobkyne. V odôvodnení rozhodnutia sa okrem iného uvádza, že okresný úrad je povinný pri novom prejednaní veci opätovne rozhodnúť o zastavení uvedeného vyvlastňovacieho konania a zároveň rozhodnúť o žiadosti o náhradu trov konania zo dňa XX.XX.XXXX.

15. Nebolo sporné, že Okresný úrad Bratislava listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyni oznámil, že na základe udelených súhlasov so späťvzatím návrhov na vyvlastnenie podaných NDS bolo konanie zastavené a podľa Správneho poriadku sa zastavenie konania iba vyznačilo v spise. O trovách úrad nerozhodoval, návrhu na náhradu trov konania, podľa neho, nebolo možné vyhovieť. Žalobkyňa podala aj podnet na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania. O náhrade trov rozhodnuté nebolo.

16. V spore bolo preukázané, že žalobkyňa sa listom zo dňa XX.XX.XXXX obrátila na žalovaného so žiadosťou o prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaný jej listom zo dňa XX.XX.XXXX. oznámil, že nárok na náhradu škody neuznáva.

17. Súd sa zaoberal námietkou žalovaného, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu škody z dvoch samostatných rozhodnutí, z dvoch konaní a podľa neho si mala uplatniť právo na náhradu škody z každého konania samostatne a teda nie sú splnené procesné podmienky na podanie žaloby podľa . S týmto tvrdením sa súd nestotožňuje. Žalobkyňa odvodzuje náhradu škody z jedného konania, týmto konaním je konanie o návrhu NDS na vyvlastnenie pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, pričom bolo nesporné, že obe rozhodnutia vydané v tomto konaní boli zrušené, nič na tom nemení ani skutočnosť, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu.

18. Žalovaný ďalej namietal, že neboli splnené predpoklady na uplatnenie nároku, nakoľko žalobkyňa si uplatnila v tomto spore inú sumu ako uviedla v návrhu na predbežné prerokovanie. Ani s touto argumentáciou sa súd nestotožňuje. Nebolo sporné, že žalobkyňa sa listom zo dňa XX.XX.XXXX obrátila na žalovaného so žiadosťou o predbežné prorokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, citovala obe rozhodnutia a domáhala sa zaplatenia škody spolu vo výške 1.310,58 eur. Žalovaný v odpovedi na jej list konštatoval, že v danom prípade bola splnená jedna z požiadaviek pre uplatnenie náhrady škody, nakoľko obe rozhodnutia boli zrušené pre rozpor so . Namietal iba neexistenciu príčinnej súvislosti medzi rozhodnutiami a vznikom škody. Podľa názoru súdu je na žalobkyni, či sa v súdnom konaní bude domáhať rovnakej výšky škody ako požadovala v návrhu na predbežné prerokovanie, alebo si uplatní menšiu výšku. Je to jej legitímne právo, je v plnej dispozícii žalobkyne v akom rozsahu si bude vzniknutú škodu od zodpovednostného subjektu v súdnom konaní vymáhať a preto podmienku prerokovania nároku na náhradu škody súd považoval za splnenú.

19. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby skúmal splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok.

20. Žalobkyňa si v tomto konaní v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami uplatňuje náhradu škody pozostávajúcu z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhradu za stratu času za vypracovanie

znaleckého posudku K. a to v celkovej sume 355 eur a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 594 eur (66 eur x 9 úkonov právnej služby) v celkovej výške 949 eur.

21. Nakoľko súd dospel k záveru existencie nezákonných rozhodnutí, preskúmaval existenciu príčinnej súvislosti so vznikom uplatnenej škody.

22. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom či nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (C.). O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t. j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo.

23. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi vydanými nezákonnými rozhodnutiami a uplatnenou škodou existuje príčinná súvislosť. Je nepochybné, že ak by nebolo začalo konanie o vyvlastnení, žalobkyňa by nemala potrebu sa v ňom brániť, nenastala by situácia, že by potrebovala právne poradenstvo pri uplatňovaní svojich práv a nebolo by potrebné ani dokazovanie preukazujúce hodnotu predmetných nehnuteľností. Žalobkyni konanie o vyvlastnení a vydané nezákonné rozhodnutia v rámci tohto konania vyvolalo potrebu obstarania právnych služieb a s tým súvisiace náklady. Súd preto mal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi vydanými nezákonnými rozhodnutiami a vzniknutou škodou.

24. Súd považoval žalobu za dôvodnú, žalobkyňa preukázala zákonné podmienky na priznanie nároku na náhradu škody.

25. Čo sa týka výšky škody, tú súd nepovažoval za spornú. Žalobkyňa ju preukázala listinnými dôkazmi už pri podaní žaloby a žalovaný ju v priebehu sporu žiadnym spôsobom nerozporoval. Súd považoval za preukázané, že žalobkyni tieto výdavky skutočne vznikli, náklady konania neboli vysporiadané v predmetnom správnom konaní, žalobkyni nebola náhrada trov správneho konania priznaná. Vynaložené náklady súd zároveň považoval za účelne vynaložené a preto dôvodne uplatnené v tomto spore. Súd preto zaviazal žalovanému ku zaplateniu vyčíslenej škody vo výške 949 eur.

26. O príslušenstve pohľadávky, úrokoch z omeškania, súd rozhodol podľa a a ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Podľa dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s platením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania odo dňa oznámenia o neuspokojení nároku na náhradu škody, súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % p.a. od 16.11.2018 (po oznámení o neuspokojení nároku) až do zaplatenia.

27. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia (ďalej len „“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd zaviazal žalovaného ku náhrade trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného .