Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-3566-2011.pdf
PDF · 76.2 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/3566/2011
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, so sídlom Matice slovenskej 10, Prievidza, proti povinnému: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. ulica XXX/XX, C., o vymoženie istiny vo výške 64,52 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi ml., Exekútorský úrad so sídlom Mierové námestie 1, Trenčín, trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20.10.2011 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 64,52 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 700-1010045309-GC04/09 zo dňa 19.03.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.04.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi udelené tunajším súdom dňa 23.11.2011.
2. Dňa 29.10.2019 doručil poverený súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie.
3. Podľa § 58 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
4. Podľa § 57 ods.1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
5. Podľa § 148 ods. 2 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
6. Keďže súd ex offo skúma či nedošlo k zániku práva z dôvodu preklúzie, zaoberal sa aj tým. Preklúzia ako taká spočíva na dvoch právnych skutočnostiach a to na uplynutí stanovenej prekluzívnej doby a na neuplatnení práva.
7. Rozhodnutie oprávneného na podklade ktorého je vedené exekučné konanie - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 700-1010045309-GC04/09 zo dňa 19.03.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.04.2009.
8. Odo dňa právoplatnosti bolo možné právo ním priznané vykonať najneskôr do 10 rokov (§ 25 ods. 1 až 3 a § 30 Zákona č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003 v spojení s § 277 ods. 1 a 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. v účinnom znení).
9. Desaťročná lehota, v ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať bolo zavedená Zákonom č. 242/2001 Z.z. z 31.05.2001, ktorým bolo prijaté nové znenie § 25 ods. 1 až 3 Zákona č. 274/1994 Z.z., ktorý v odsekoch 1 a 2 nadobudol účinnosť 01.06.2001 a v odseku 3 dňa 01.04.2002. Zákon č. 242/2001 Z.z. neobsahoval intertemporálne ustanovenia, teda výslovne neuvádzal či aj rozhodnutia vydané pred jeho účinnosťou možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Napriek tejto skutočnosti sa však od nadobudnutia účinnosti Zákona č. 242/2001 Z.z. jeho ustanovenia vzťahujú aj na rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti Zákona č. 242/2001 Z.z. (nepravá retroaktivita) a teda aj tieto rozhodnutia možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti.
10. Správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v stanovisku zo 04.11.2002 (Snj 84/02) vyslovilo pre oblasť verejného práva právny názor, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Podľa súdu zavedenie preklúzie rozhodnutí oprávneného Zákonom č. 242/2001 Z.z. je pre povinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok priznaných rozhodnutiami oprávneného nepoznal, a teda aj podľa uvedeného právneho názoru správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné preklúziu rozhodnutia oprávneného vydaného podľa práva platného do prijatia Zákona č. 242/2001 Z.z. posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej úpravy.
11. V danom prípade lehota desiatich rokov, počas ktorej možno rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 700-1010045309-GC04/09 zo dňa 19.03.2009 od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, uplynula dňa 23.04.2019, čím sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, stalo neúčinným. Preto súd exekúciu s použitím citovaných zákonných ustanovení zastavil.
12. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení neskorších predpisov.
15. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
16. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
18. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnej do 31.03.2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
19. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky v znení účinnej do 31.03.2017, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
20. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky v znení účinnej do 31.03.2017, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
21. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil v zmysle ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky odmenu v minimálnej výške 33,19 eura + 20% DPH. Keďže takto uplatnené trovy predstavujú paušálnu odmenu v minimálnej výške garantovanej zákonom, súd v súlade s citovanou Vyhláškou súdnemu exekútorovi priznal odmenu v uplatnenej výške 33,19 eura. Vzhľadom na to, že exekútor je platcom DPH, súd mu priznal aj uplatnenú DPH v 20 % sadzbe.
22. Náhrada trov exekúcie spolu predstavuje sumu 39,83 eur (33,19 eur + DPH 6,64 eur).
23. S poukazom na ustanovenie § 197 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal povinného, pretože procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, ktoré by umožňovalo prelomiť zásadu zakotvenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný, neprichádza do úvahy, keďže dôvodom zastavenia exekúcie je strata účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas a postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku a jeho trvania nijako nemohol ovplyvniť. S týmto názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. 1MCdo/1/2013.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach ( § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a) CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti výroku II. tohto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( § 355 ods. 2 CSP).