Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-176-2015.pdf
PDF · 111.76 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/176/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti V. : N. nar. XX.XX.XXXX a N. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., deti rodičov : matky B. V., rod. K., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom C., X.. M. R. M. XXX/XX a otca Q. V., štátneho občana H. republiky, trvale bytom H. republika, XXX XX F., K. XX, o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného s a z a m i e t a .
Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletej N. V., nar. XX.XX. XXXX, z doterajšej sumy 80,-Eur mesačne na sumu 90,-Eur mesačne a k maloletej N. V., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 50,-Eur mesačne na sumu 80,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2017, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.09.2017 do 31.10.2019, pre maloletú N. vo výške 260,-Eur a pre maloletú N. vo výške 780,-Eur, s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 10,-Eur mesačne pre maloletú N. a po 30,- Eur mesačne pre maloletú N., spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti z m e ň u j e rozsudok Y. súdu C. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXC/XXX/XXXX - 66.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 23.11.2015 sa otec detí domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom N. a N.. Vtedy uviedol, že je vo výkone trestu odňatia slobody s ukončením v 03/2016 a po prepustení bude evidovaný na úrade práce a odkázaný na sociálnu podporu, že má len základné vzdelanie a obmedzené pracovné možnosti, pretože dostal zákaz riadenia motorových vozidiel, pričom predtým robil vodiča MKD a bude mať problém sa zamestnať z dôvodu zápisu v registri trestov. V návrhu uviedol, že nebude v jeho možnostiach platiť stanovené výživné vo výške 240,-Eur mesačne na obe deti. V uvedenom návrhu otec neuviedol sumu, na ktorú navrhuje výživné znížiť. Podaním zo dňa 20.4.2016 (č.l.12) otec doplnil a upresnil svoj návrh a žiadal znížiť výživné na obe deti na sumu 20,-Eur mesačne pre každé dieťa s účinnosťou od 1.5.2016. V návrhu tvrdil, že naposledy mu bolo rozsudkom tunajšieho súdu č.k.11C/122/2011-66 určené výživné vo výške 120,-Eur mesačne na mal.
Nelu a 120,-Eur mesačne na mal. N., pričom nevie z akých príjmov súd v roku 2011 vychádzal, keďže bol po rozpade ich manželstva osobou bez prístrešia a nemal žiadne príjmy. Uviedol, že 22.3.2016 bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie s nárokom na podporu v nezamestnanosti po dobu 5 mesiacov v čiastkach od 2.935,-Kč do 2.032,- Kč. Opätovne uviedol, že mu bol odobratý vodičský preukaz a od roku 2016 nemôže vykonávať jeho profesiu vodiča z povolania. Zopakoval, že nie je vyučený, nemá čistý register trestov, nemá žiadne rekvalifikácie a nie je možné, aby získal prácu s príjmom, ktorý by mu umožňoval platiť stanovené výživné v celkovej sume 240,-Eur ( cca 6800,-Kč) mesačne a ešte pri zamestnaní mu budú exekučne strhávať na dlhy ešte z dôb ich manželstva. Pri výsluchu pred dožiadaným súdom v Českej republike dňa 13.11.2018 otec uviedol, že sa zmenila jeho finančná situácia, keďže je už zamestnaný a môže teda platiť výživné vyššie, ako pôvodne on navrhoval a je schopný platiť výživné v maximálnej výške 90,-Eur mesačne spolu na obe deti, tzn. 45,-Eur mesačne pre mal. N. a 45,-Eur mesačne pre mal. N. a splácať dlh na dlžnom výživnom po 10,-Eur mesačne. Priznal, že výšku doterajšieho určeného výživného, ktorú uvádzal vo svojich predchádzajúcich podaniach, vtedy uviedol chybne. Je si vedomý, že má dlh na doterajšom výživnom, hoci nevie v akej výške. Výživné žiadal znížiť od 20.3.2016, kedy bol prepustený z výkonu trestu. S návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil a trval na svojom návrhu na zníženie výživného. Otec uviedol, že od roku 2012 do roku 2016 bol vo výkone trestu odňatia slobody za majetkovú trestnú činnosť a marenie výkonu úradného rozhodnutia, kde 3 roky pracoval a dosahoval príjmy 4.500,- až 6.500,-Kč mesačne, z čoho bolo platené výživné vo výške 30 % z uvedenej čiastky. Doplnil, že pred nástupom do výkonu trestu bol od r.2009 zamestnaný ako vodič kamiónu so mzdou 11.000,-Kč mesačne a k tomu poberal diéty cca 30.000,-Kč mesačne, tam prácu ukončil, lebo prišiel o vodičské oprávnenie z dôvodu užívania drog. Po výstupe z výkonu trestu bol najprv nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti 3.600,-Kč mesačne a potom sa zamestnal v spol. Z.. s čistým mesačným príjmom 9.600,-Kč a po exekučných zrážkach mu zostane cca 6.500,-Kč mesačne. Poukázal na to, že sú voči nemu vedené exekúcie pre dlhy vo výške 730000,-Kč, z ktorých 2/3 pochádzajú ešte z manželstva za úvery na vybavenie domácnosti, kúpu vozidla a náhradu trestnej činnosti. Uvažoval aj o oddlžení, ale z dôvodu nízkeho platu mu to nebolo umožnené. Doplnil, že nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, býva u kamarátky v rodinnom dome, nemá iné vyživovacie povinnosti. Otec priznal, že deti už 7 rokov nevidel a nie je s nimi v žiadnom kontakte. Otec na svojom návrhu na zníženie výživného trval a uviedol, že pokiaľ sa jeho finančná situácia zlepší, bude ochotný platiť vyššie výživné. Pojednávania vo veci sa otec nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil z finančných dôvodov a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Predložil súdu svoje výplatné pásky a doplnil, že výživné platí v takej výške, akú si môže dovoliť, a to aj s pomocou jeho priateľky.
2. Matka detí nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného a žiadala jeho návrh zamietnuť. Uviedla, že otcovi detí bolo určené platiť výživné na mal. N. 80,-Eur mesačne a na mal. N. 50,-Eur mesačne a ešte žiada o zníženie, s čím ona nesúhlasí. Ona sa svojim návrhom zo dňa 11.1.2016 (č.l.10) domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k deťom, nakoľko potreby detí nástupom do školy vzrástli a vekom budú ďalej rásť. Matka uviedla, že s otcom detí sa rozviedli v roku 2012 z jeho viny, nakoľko on viedol neusporiadaný život, holdoval drogám a zadlžoval ich rodinu. Preto v roku 2010 bola nútená opustiť ich domácnosť a spolu s deťmi sa vrátiť k jej rodičom na Slovensko. On jej výživné na deti neposielal a prestal splácať aj spoločnú hypotéku. Byt predali, ale na hypotéke zostal zostatok dlhu 159.000,-Kč, ktorú sumu postupne zaplatila ona s pomocou jej rodiny. Matka poukázala na to, že otec detí jej neplatil ani riadne výživné na deti, ona ako samoživiteľka sa sama stará o ich maloleté deti, pracovala v 12- hodinových zmenách, v štvorzmennej prevádzke, aby ich uživila, čo sa odrazilo aj na jej zdravotnom stave a skolabovala, z dôvodu preťaženia trpela úzkostnými stavmi. Matka poukázala na nezodpovedný prístup otca k plneniu vyživovacej povinnosti, ktorý už vopred vedel, že po prepustení z výkonu trestu bude nezamestnaný, pretože má zakázané viesť motorové vozidlá, ako keby iná práca neexistovala a má za to, že kto chce pracovať, si robotu nájde. Na pojednávaní uviedla, že otec detí jej teraz posiela sumu spolu 100,-Eur mesačne na obe deti ako uviedol pri výsluchu, s ktorou sumou ona nesúhlasí, lebo je nízka a doplnila, že aktuálne jej otec dlží na výživnom cca 8.400,-Eur. Podaním zo dňa 16.11.2017 (č.l.19) matka upresnila, že vyživovaciu povinnosť otca navrhuje zvýšiť pre obe maloleté dcéry na sumu 90,-Eur mesačne pre každé dieťa s účinnosťou od 1.9.2017. Na svojom návrhu trvala aj na pojednávaní. Poukázala na to, že v čase poslednej úpravy výživného boli obe maloleté dcéry v predškolskom veku a navštevovali MŠ a v súčasnosti už má maloletá N. XX rokov a od 09/2019 je žiačkou X.ročníka osemročného gymnázia, s čím boli spojené zvýšené výdavky a maloletá N. má XX rokov a je žiačkou 5. ročníka ZŠ. Poukázala na to, že deti majú zvýšené výdavky aj v súvislosti so zdravotným stavom, keďže staršia dcéra má zvýšené výdavky, nakoľko nosí zubný strojček a mladšia dcéra má zvýšené výdavky,
nakoľko je vedená v alergologickej ambulancii a pravidelne užíva lieky na alergiu. K svojim pomerom matka uviedla, že ona pracuje ako výrobná operátorka so zárobkom 630,- až 650,-Eur mesačne, pričom zo zdravotných dôvodov už nemôže pracovať aj nočné zmeny alebo v 3-zmenej prevádzke.
3. Kolízny opatrovník nesúhlasil s návrhom otca na zníženie výživného, nakoľko zníženie nie je v záujme maloletých detí. Poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane detí k viacerým zmenám pomerov, jednak nástupom detí na 1. stupeň ZŠ a potom aj nástupom na 2. stupeň ZŠ, preto by sa výživné mohlo zvyšovať aj 2-krát, pričom výšku zvýšeného výživného ponechal na úvahe súdu.
4. Keďže v danej veci je účastníkom konania (otec detí) občan H. republiky s obvyklým pobytom na území H. republiky, teda jedná sa o vec s cudzím prvkom, súd najprv skúmal, či má právomoc vo veci konať. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na obvyklý pobyt maloletých detí na území B. republiky, vo veci vyživovacej povinnosti má slovenský súd právomoc konať podľa Kapitoly II, čl. 3 písm. b) a d) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti : V členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov. Rozhodným právom je právo slovenské s poukazom na ust. čl. 3 ods. 1 Haagskeho protokolu z 23. Novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom: Pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, lustrácie v RO, vyjadrenie matky z č.l. 10 a jej návrh na zvýšenie výživného, návrh otca na zníženie z č.l. 12, oznámenie o prepustení otca z výkonu trestu, rozhodnutie o priznaní podpory v nezamestnanosti otca, vyjadrenie matky, návrh matky na zvýšenie výživného, výplatné pásky otca, lustrácie v SP, potvrdenie o PnD, potvrdenie o príjme matky u súčasného zamestnávateľa, potvrdenie o príjme matky u bývalého zamestnávateľa, výplatné pásky otca z č.l. 78 až 80, vyjadrenie otca, zápisnicu z výsluchu otca, správu polície ČR, oznámenie zamestnávateľa otca, lustrácie otca v ČR, zápisnicu z výsluchu otca z 13.11.2018, správu väzenskej služby ČR, potvrdenie o dobe evidencie otca na UPSVaR, lustráciu otca v okresnej správe sociálneho zabezpečenia, správu UPSVaR ČR z č.l. 22 pripojeného spisu na č.l. 46, lustráciu otca, rozpis nákladov matky, lekársku správu, rozpis platenia výživného, potvrdenia SP o dôchodkových dávkach starých rodičov, RL detí, obsah pripojeného rozvodového spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11C/122/2011 a spisu sp.zn. 32P/116/2010 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
6. Maloleté deti N. a N. pochádzajú manželského vzťahu ich rodičov, ktorí nežijú spolu od roku 2010. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.5.2011 č. k. 32P/116/2010-108 boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou 70,-Eur mesačne za obdobie od 1.4.2010 do 15.8.2010 a s účinnosťou od 16.8.2010 sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Potom rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.9.2011 č.k.11C/122/2011- 66, právoplatným dňa 16.6.2012, bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej N. sumou 80,-Eur mesačne a na výživu maloletej N. sumou vo výške 50,-Eur mesačne. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mala maloletá N. X roky a maloletá N. mala necelé X roky a obe navštevovali materskú školu s poplatkom 30,-Eur mesačne pre každé dieťa. Matka spolu s deťmi bývala u jej rodičov v ich 3-izbovom byte a na náklady bývania im prispievala 50,-Eur mesačne. Poberala vtedy rodičovský príspevok 190,10 Eur mesačne a prídavky na dve deti v sume 44,02 Eur mesačne, splácala pôžičku 1.500,-Kč mesačne. Otec detí bol dňa 16.8.2011, t.j. krátko pred rozhodnutím súdu, prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a v čase rozhodnutia súdu bol nezamestnaný. Vtedy otec súhlasil s navrhovanou výškou výživného v sume 80,-Eur mesačne pre mal. N. a 50,-Eur mesačne pre mal. N.. Takto sa vyjadril v čase jeho výkonu trestu, kedy uviedol, že nie je pracovne zaradený, nemá žiaden príjem, len vreckové 100,-Kč mesačne, nevlastní žiaden majetok a má dlhy.
7. Maloleté deti bývajú s matkou, otec sa s deťmi nestretáva, neplatí na ne riadne ani doterajšie určené výživné, posiela len po 100,-Eur mesačne spolu na obe deti. V čase začatia súdneho konania boli už obe deti žiakmi základnej školy. V súčasnosti má maloletá N. XX rokov a od 09/2019 je žiačkou X.ročníka
Y. (čo zodpovedá X.. ročníku ZŠ), s čím mala zvýšené výdavky za učebnice a školské pomôcky podľa udania matky vo výške 100,-Eur mesačne a ZRŠ 30,-Eur. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje 24,-Eur mesačne a cestovné výdavky 15,-Eur mesačne. Maloletá nosí zubný strojček, horný stál 300,- Eur a budú jej dávať aj dolný zubný strojček, čo bude stáť 200,-Eur. Tiež nosí okuliare, ktoré jej matka zakupuje každé dva roky v hodnote 180,-Eur. V. N. má XX rokov a je žiačkou 5. ročníka ZŠ. Q. stravné v školskej jedálni predstavuje 8,-Eur mesačne a jej cestovné výdavky predstavujú 15,-Eur mesačne. Maloletá je vedená v alergologickej ambulancii a užíva lieky v hodnote 32,-Eur mesačne. Bola na liečení, čo ju stálo 100,-Eur, ostatné výdavky liečenia boli preplatené zdravotnou poisťovňou. Deti majú ďalšie bežné výdavky primerané ich veku.
8. Matka detí je rozvedená, spolu s deťmi býva v spoločnej domácnosti s jej rodičmi v ich 3- izbovom byte a na náklady bývania im prispieva 90,-Eur mesačne. Matka detí je zamestnaná ako výrobná operátorka s priemerným čistým mesačným príjmom podľa jej udania vo výške 630,- až 650,- Eur; podľa potvrdenia jej súčasného zamestnávateľa jej priemerný čistý mesačný príjem zisťovaný z obdobia od 05/2018 do 07/2019 predstavuje 615,30 Eur. V predchádzajúcom zamestnaní matka dosahovala príjem 640,- až 750,-Eur mesačne netto, ale zo zdravotných dôvodov musela ukončiť prácu v troj a štvorzmenných prevádzkach. Matka poberá prídavky na dve deti spolu vo výške 48,68 Eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.
9. Otec detí je rozvedený, aktuálne býva u jeho terajšej priateľky v rodinnom dome. Predtým bol od roku 2012 do 20.3.2016 vo výkone trestu odňatia slobody, odsúdený bol za majetkovú trestnú činnosť a marenie úradného rozhodnutia a mal aj zákaz viesť motorové vozidlo. Vo výkone trestu bol pracovne zaradený s priemernou čistou mesačnou mzdou podľa správy Vezenskej služby ČR vo výške 4.559,-Kč. Po prepustení z výkonu trestu bol otec detí od 23.3.2016 do 8.11.2016 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie s priznanou podporou v nezamestnanosti od 23.3.2016 vo výške 2.935,-Kč mesačne po dobu prvých dvoch mesiacov, vo výške 2.258,-Kč mesačne po dobu ďalších dvoch mesiacov a vo výške 2.032,-Kč mesačne po zvyšnú podpornú dobu. Od 3.4.2017 doposiaľ je otec detí zamestnaný u zamestnávateľa Z. Z. E. s.r.o. a podľa jeho výplatných pások z obdobia od 05/2018 do 10/2018 vtedy dosahoval priemernú čistú mesačnú mzdu 8.448,-Kč (t.j.331,-Eur), z ktorej mzdy mu boli vykonávané exekučné zrážky v priemernej výške 1.482,-Kč (t.j.58,-Eur) mesačne a podľa jeho posledných výplatných pások z obdobia od 07-09/2019 dosahuje priemernú čistú mesačnú mzdu 12.267,33 Kč (t.j. v prepočte 481,-Eur), z ktorej mzdy sú mu vykonávané exekučné zrážky v priemernej výške 4.600,-Kč mesačne (t.j.180,-Eur) a po ich vyúčtovaní mu je vyplácaných v priemere 7.667,-Kč (t.j.300,70 Eur) mesačne. Okrem týchto dvoch maloletých detí nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Má dlhy, ktoré uviedol v celkovej výške 730.000,-Kč a sú voči nemu vedené exekučné konania.
10. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. V danej veci mal súd za to, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného nebola zistená žiadna zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného. Treba zdôrazniť, že výšku výživného určeného predchádzajúcim súdnym rozhodnutím možno zmeniť, len ak od poslednej úpravy výživného dôjde k podstatnej zmene pomerov majúcej vplyv na určenú výšku. Bez preukázania zmeny pomerov nemožno zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o výživnom, pretože inak by to predstavovalo neprípustnú reparáciu súdneho rozhodnutia bez dodržania procesných postupov o opravných prostriedkoch. V danej veci otec detí tvrdil, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť doterajšie určené výživné 240,-Eur mesačne na obe deti, teda po 120,-Eur mesačne na každé dieťa. Z vykonaného dokazovania mal však súd za preukázané, že ním tvrdené výživné mu ani nikdy nebolo určené, pretože jeho vyživovacia povinnosť k deťom mu bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 2.9.2011 č.k.11C/122/2011-66 vo výške 80,-Eur mesačne pre maloletú N. a 50,-Eur mesačne pre maloletú N., t.j. spolu 130,-Eur mesačne a nie 240,-Eur mesačne ako tvrdil otec a odvtedy výživné menené nebolo. Teda výživné v doterajšej výške bolo naposledy určené rozsudkom zo dňa 2.9.2011, kedy bol otec detí krátko po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nezamestnaný a s uvedenými sumami výživného otec súhlasil v čase, keď bol vo výkone trestu bez pracovného zaradenia a nemal žiaden príjem, len vreckové 100,-Kč mesačne. Preto nie je dôvodné, aby výživné bolo znižované za situácie, kedy sú deti vekovo staršie, nastúpili do školy, zvýšili sa ich výdavky a otec detí má vyššie príjmy ako mal v čase poslednej úpravy výživného, pretože to sú dôvody pre zvyšovanie a nie znižovanie výživného. Preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.
15. Naopak z vykonaného dokazovania mal súd za to, že dôvodný je návrh matky na zvýšenie výživného, pretože bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k takým zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného. V čase poslednej úpravy výživného boli obe deti v predškolskom veku, maloletá N. mala X roky a maloletá N. necelé X roky a deti navštevovali materskú školu. Odvtedy sú deti vekovo staršie, nastúpili povinnú školskú dochádzku, maloletá N. už má XX rokov a maloletá N. má XX rokov. Teda je zrejmé, že ich vyšším vekom došlo na strane detí k podstatnému zvýšeniu nákladov na ich výživu. Na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že v čase poslednej úpravy výživného bola na rodičovskej dovolenke a v súčasnosti je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 615,30 Eur, počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil. K podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného došlo aj na strane otca detí, ktorému sa počet vyživovacích povinností nezmenil a v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného sa podstatne zvýšili jeho príjmové pomery, pretože v čase poslednej úpravy výživného nemal otec žiaden príjem, bol nezamestnaný a v súčasnosti je riadne zamestnaný a zarába podľa jeho posledných výplatných pások v priemere 12.267,33 Kč (t.j.481,-Eur) mesačne netto, v roku 2018 to bolo 8.448,-Kč ( t.j.331,-Eur) mesačne netto. Je pravdou, že zo mzdy sú mu vykonávané zrážky, ale aj po zrážkach má otec vyšší príjem ako mal v čase poslednej úpravy výživného, kedy bol jeho príjem nulový.
16. Matka navrhovala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej N. z doterajšej sumy 80,-Eur na sumu 90,-Eur mesačne a k maloletej N. z doterajšej sumy 50,-Eur na sumu 90,-Eur mesačne. U maloletej N. to je len o 10,-Eur mesačne viac, preto súd v tejto časti návrhu matky v plnom rozsahu vyhovel. U maloletej N., ktorá je mladšia, súd s prihliadnutím na vekový rozdiel medzi deťmi a rozdielne školy, ktoré aktuálne navštevujú, výživné zvýšil na sumu 80,-Eur mesačne, aby reflektoval na tieto rozdiely medzi potrebami detí. Hoci otec detí nesúhlasil so zvyšovaním výživného a trval na znižovaní výživného, súd výživné zvýšil na vyššie uvedené sumy, ktoré považoval za zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu a zisteným zmenám pomerov, pretože boli preukázané zmeny pomerov na strane detí i na strane otca, ktoré zvýšenie výživného odôvodňujú a súčasne je zvýšená suma v objektívnych schopnostiach a možnostiach otca, ktorý okrem týchto dvoch maloletých detí nemá iné vyživovacie povinnosti a je schopný riadne pracovať a zarábať. Okrem toho treba zdôrazniť, že výživné na maloleté deti má vždy prednosť pred inými ako nevyhnutými výdavkami rodiča, pričom za svoje dlhy a teda aj exekučné zrážky
si môže otec detí sám, ktorý sa v minulosti dopúšťal trestnej činnosti a jeho dlhy vznikli aj na tomto podklade a to nemôže byť na ujmu maloletých detí, ktoré sú svojou výživou odkázané na svojich rodičov. Bolo by nespravodlivé, aby aj finančnú stránku zvýšených výdavkov detí, ktoré majú dvoch rodičov, a ktorí obaja sú povinní podieľať sa na výžive detí, znášala vo väčšej časti matka detí, ktorá sa o deti aj osobne stará, zatiaľ čo otec by sa odvolával na svoje nízke príjmy, svoje exekúcie a pod., pretože je povinnosťou každého rodiča vyvíjať maximálne úsilie, aby si mohol zodpovedajúcim spôsobom plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojim deťom, ktoré sú svojou výživnou odkázané na svojich rodičov. Preto zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k deťom je dôvodné.
17. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V zmysle návrhu matky súd zvýšil výživné s účinnosťou od 1.9.2017.
18. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z . Civilný sporový poriadok (CSP), ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
19. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
20. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.09.2017 do 31.10.2019, pre maloletú N. vo výške 260,- Eur ( 26 mesiacov á 10,-Eur ) a pre maloletú N. vo výške 780,-Eur ( 26 mesiacov á 30,-Eur), ktoré sumy súd povolil otcovi vzhľadom na jeho sociálnu situáciu splácať v splátkach po 10,- Eur mesačne pre maloletú N. a po 30,-Eur mesačne pre mal. N. spolu s bežným výživným tak, aby dlh bol vyrovnaný do 26 mesiacov, pod následkom straty výhody splátok. Súd má za to, že nižšie splátky by už predstavovali neúmerne dlhé splácanie dlhu.
21. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).