Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/25/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: P. T., nar. XX.XX.XXXX, H. X, W., zast. Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 21, Bratislava proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00603481, o nahradenie prejavu vôle, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.05.2018 sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného pri uzatváraní zmluvy o prevode bytu podľa .

2. Žalobu odôvodnil tým, že predmetom prevodu vlastníctva má byť nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného - a) byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí, X. nadzemnom podlaží bytového domu na ulici H. Č.. X Q. W., vchod č. X, súpisné č. XXX, postavený na pozemku - parcela č. XXX, parcela registra "C" katastra nehnuteľností, o výmere X.XXX P., druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava G., obec: BA - m. č. H.Ž., k. ú. H.; b) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a príslušenstve bytového domu na ul. H. Č.. X v W., súpisné č. XXX, postavený na pozemku - parcela č. XXX, parcela registra "C" katastra nehnuteľností, o výmere X.XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava G., obec: BA - m. č. H., k. ú. H., ktorého veľkosť je XXXX/XXXXXX k celku; c) spoluvlastnícky podiel k zastavanému pozemku nachádzajúcemu sa na parcele č. XXX, parcela registra "C" katastra nehnuteľností, o výmere X.XXX P., druh pozemku

- zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres W. G., obec: BA - m. č. H., k. ú. H., ktorého veľkosť je XXXX/XXXXXX k celku (ďalej len "byt"). Žalobca ako nájomca užíva byt nepretržite od marca 2012. Na základe listiny pod názvom "Určenie nájomcu na dobu určitú k bytu v T. pre X. E." zo dňa 13.02.2012 uzavreli dňa 01.03.2012 žalobca a žalovaný zmluvu o nájme č. XX-XX-XXXX-XX-XX predmetu prevodu vlastníckeho práva na obdobie nájmu do 31.01.2014 Dňa 27.02.2014 uzavreli nájomnú zmluvu č. XX-XX-XXXX-XX- XX týkajúcu sa predmetu prevodu vlastníckeho práva na dobu určitú 2 roky do 31.01.2016. Listom zo 10.12.2015, doručeným dňa 18.12.2015, požiadal žalobca žalovaného o prevod vlastníctva k predmetu prevodu vlastníckeho práva. Listom zo dňa 08.01.2016, č. MAGS SSN: XXXXX/XX-XXXX žalovaný v reakcii na žiadosť o prevod vlastníctva bytu uviedol, že nie je možné previesť predmetný byt do jej osobného vlastníctva, pretože nájomnú zmluvu nemá uzavretú na dobu neurčitú. Dňa 29. januára 2016

uzavrel žalovaný so žalobcom dodatok č. XX-XX-XXXX-XX-XX k nájomnej zmluve č. XX-XX-XXXX- XX-XX zo dňa 27.02.2014 na dobu určitú do 31. januára 2018. Dňa 08.12.2016 žalobca opätovne požiadal žalovaného o prevod vlastníctva bytu. Listom zo dňa 20.12.2016, č. MAGS SSN-XXXXX/ XX-XXXXXX žalovaný na žiadosť opätovne odpovedal, že nie je možné vyhovieť žiadosti z dôvodu nájomnej zmluvy na dobu určitú. Dňa 14.05.2018 uzavreli strany nájomnú zmluvu č. XX - XX - XXXX

- XX - XX, na dobu určitú od 01.05.2018 do 30.04.2020. Žalobca je fyzickou osobou a o prevod vlastníctva bytu požiadal žiadosťou zo dňa 10.12.2015, doručenou žalovanému dňa 18.12.2015, t. j. pred 31.12.2016. O prevod vlastníctva bytu v bytovom dome požiadalo 143 z celkového počtu 240 nájomcov (t. j. viac ako 50 %) už v roku 2005. Žalovaný vo svojich listoch zastáva názor, že existuje aj ďalšia podmienka pre vznik povinnosti obce previesť vlastnícke právo k bytu na nájomcu - aby nájomná zmluva k bytu bola uzavretá na dobu neurčitú, odkazujúc na o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ide o nesprávnu interpretáciu zákona. Na základe gramatického, systematického, teleologického aj historického výkladu, možno ustáliť, že nepredstavuje podmienku pre aplikáciu prechodného ustanovenia zákona, t.j. že nájom na dobu neurčitú nie je podmienkou pre vznik povinnosti žalovaného previesť vlastnícke právo k bytu na nájomcu. Vychádzajúc z toho, že hypotéza právnej normy je tá časť, ktorá určuje predpoklady, na základe ktorých sa má aplikovať pravidlo obsiahnuté v dispozícii právnej normy a dispozícia obsahuje pravidlo správania subjektu, ktoré musí dodržať v prípade splnenia podmienok obsiahnutých v hypotéze, potom zákona obsahuje nasledovné dve právne normy: # ak je nájom dohodnutý na dobu neurčitú, vlastník môže predať byt len tomuto nájomcovi, # ak je nájom dohodnutý na dobu určitú, vlastník môže predať byt nielen tomuto nájomcovi. Ustanovenie zákona predstavuje obmedzenie zmluvnej voľnosti a dispozície vlastníka s bytom v prípade, že je nájom dohodnutý na dobu neurčitú. V prípade, ak je však nájom dohodnutý na dobu určitú, predmetné ustanovenie žiadnym spôsobom nezasahuje do zmluvnej voľnosti a do práva vlastníka disponovať s bytom, a preto vlastník môže predať byt nájomcovi s nájomnou zmluvou na dobu určitú alebo inej osobe. Ak by bolo potrebné vykladať v súlade s zákona, bola by v zásade zbytočná druhá veta predmetného ustanovenia "Túto povinnosť obec nemá, ak nájomca bytu je právnická osoba...",nakoľko takáto podmienka je od prijatia zákona o vlastníctve bytov obsahom aj zákona. Bolo by ju nezmyselné dvakrát normovať. Zákon o vlastníctve bytov neobsahuje legálnu definíciu pojmu "nájomca". Súčasne zákona explicitne neodkazuje na zákona. Zákonodarca v zákona nerozlišoval medzi nájmom na dobu určitú a neurčitú. Predmetná povinnosť obce sa preto vzťahuje na všetkých nájomcov, ktorý splnia tam určené podmienky. Ustanovenie zákona je zaradené v prvej časti zákona označenej ako "Základné ustanovenie". Toto ustanovenie je zároveň označené ako "Osobitné ustanovenia o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome". Ustanovenie zákona o vlastníctve bytov preto z hľadiska jeho systematiky predstavuje osobitné ustanovenie, obmedzenie vo vzťahu k zmluvnej slobode a voľnej dispozícii vlastníka bytu v bytovom dome. Ustanovenie zákona je systematicky zaradené v piatej časti zákona o vlastníctve bytov označenej ako "Prechodné ustanovenia". Už zo systematiky predmetného zákona je zrejmé, že je intertemporálne ustanovenie. Inými slovami obsahuje špecifickú úpravu pre vecne a časovo vymedzenú situáciu. Už z povahy prechodných ustanovení vyplýva, že tie nemusia byť v súlade (v zmysle "rovnaké") s ostatnými ustanoveniami zákona, nakoľko upravujú osobitne situáciu súvisiacu s prechodom na novú právnu úpravu, nový právny režim, kde zákonodarca považuje za potrebné v určitom časovom úseku zachovať buď účinky predchádzajúcej (spravidla odlišnej) právnej úpravy alebo dočasne upraviť určité situácie inak. Ustanovenie zákona preto už na základe systematického argumentu žiadnym spôsobom nelimituje, neobmedzuje alebo inak nevysvetľuje ustanovenie zákona. Skutočnosť, že zákona nemožno vykladať podľa zákona potvrdzuje aj odlišnosť účelu predmetných ustanovení. Ustanovenie zákona je svojim účelom zjavne smerované ako ochrana nájomcu s nájomnou zmluvou na dobu neurčitú v trhovom hospodárstve, aby sa nestal obeťou voľnej dispozície s bytom, ktorý je jeho domovom. Preto existuje v prípade, ak sa vlastník rozhodne byt predať, prednostné právo nájomcu, s nájomnou zmluvou na dobu neurčitú, byt odkúpiť. Nejde o prechodnú úpravu, ale o trvajúce, platné a účinné pro-sociálne opatrenie. Ustanovenie má však odlišný charakter. Ide o prechodné ustanovenie, ktoré súvisí so zmenou politického a právneho režimu po roku 1989, t. j. po období neslobody. Išlo o obdobie neslobody a kolektívneho vlastníctva, a to aj vo vzťahu k bytom, resp. bytovej politike. Prechod na trhové hospodárstvo si vyžadoval privatizáciu pôvodne štátneho majetku, ktorý bol vytvorený zo spoločných zdrojov všetkých obyvateľov, avšak bez ich súhlasu. Ustanovenie zákona malo zabezpečiť privatizáciu bytov v bytových domoch, ktoré za týmto účelom zveril štát samospráve. Takéto chápanie a účel predmetného ustanovenia možno vyvodiť nielen z celkového kontextu a systematického výkladu, ale aj z dôvodovej správy k , ktorým

došlo k vloženiu ustanovenia § 29a do zákona. O vzájomnej nepreviazanosti § 16 ods. 1 a § 29a ods. 1 zákona svedčí aj historický vývoj právnej úpravy. Ustanovenie § 16 ods. 1 bolo obsiahnuté už vo vyhlásenom znení predmetného zákona zo dňa 01.09.1993. V danom čase bola dispozícia všetkých vlastníkov s bytom obmedzená v prospech všetkých nájomcov. Išlo o úpravu, ktorá nadväzovala na prechod k trhovému hospodárstvu a upravovala v zásade ochranu nájomcov. Nakoľko však nedošlo k vytvoreniu bytového trhu (veľká časť bytov bola v štátnej, resp. v samosprávnej správe), vložil do zákona o vlastníctve bytov ustanovenie s cieľom, ako sme už vyššie uviedli, "otvoriť trh s bytmi". Nájom žalobcu je aj napriek uvedenému potrebné považovať za nájom na dobu neurčitú. Zmluvným stranám je umožnené dobrovoľne si zvoliť dobu trvania nájmu, napriek tomu však platí, že ani nájomná zmluva nemôže odporovať zákonu či svojim účelom alebo obsahom ho obchádzať. odporuje, resp. obchádza ho taká nájomná zmluva na dobu určitú, ktorá s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, napĺňa účel zmluvy na dobu neurčitú, avšak bola uzavretá len za účelom vyhnutia sa právnej ochrane, ktorú zákon poskytuje nájmu na dobu neurčitú. Pôjde spravidla o 100-ročné nájomné zmluvy a pod. V predmetnom prípade je faktom, že žalovaný so žalobcom opakovane - spolu 9x uzavrel nájomnú zmluvu, resp. dodatky na dobu určitú a opakovane tak predlžoval trvanie nájomných zmlúv na dobu určitú. Je taktiež zrejmé, že opakované nedobromyseľné uzatváranie nájomnej zmluvy na dobu určitú je obchádzaním ustanovení Občianskeho zákona o nájomnej zmluve na dobu neurčitú a obchádzanie povinnosti žalovaného podľa ustanovenia . Žalobca je preto toho názoru, že všetky nájomné zmluvy a ich dodatky uzavreté po 01.03.2012 sú v rozpore s ustanovením , a to aj s poukazom na VZN č. XX/XXXX a č. X/XXXX (od 01.06.2006 do dnes). Dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na určenie doby nájmu v predmetných zmluvách.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že nerozporuje, že ho žalobca požiadal žiadosťou doručenou mu dňa 18.12.2015, o odkúpenie predmetného bytu. Ďalej nerozporuje ani skutočnosť, že o prevod vlastníctva bytu požiadalo v dome na H. X viac ako 50 % nájomcov. So žalobcom ako nájomcom bola dňa 01.03.2012 uzatvorená Zmluva o nájme bytu, ktorý je predmetom tohto súdneho konania. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.01.2014 a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by obsahovali podmienky, za ktorých splnenia by sa mala, resp. by bolo možné predĺžiť dobu nájmu na dobu neurčitú. Charakteristickým znakom bytového nájmu je skutočnosť, že bytový nájom je chráneným nájmom. Tým sa odlišuje od všetkých ostatných nájmov, ktoré sú síce tiež chránené, avšak nie vtákom zmysle ako nájom bytu. Intenzívnu ochranu však o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov poskytuje len takým nájomným pomerom, ktoré vznikli na základe nájomnej zmluvy bez časového určenia a ktoré majú zabezpečiť dlhodobé uspokojovanie bytových potrieb nájomcu a jeho rodiny. Toto konštatovanie korešponduje aj s názorom žalobcu, že sa jedná o privatizáciu bytového fondu, avšak účelom predmetného zákona je privatizácia takého bytového fondu, ktorý bol pred rokom 1989 prideľovaný štátom do užívania fyzickým osobám, ktoré si tieto byty v tom čase nemohli obstarať do svojho vlastníctva. Toto však neplatí pri časovo obmedzenom trvaní nájomného pomeru, kedy po uplynutí doby nájmu dochádza k zániku nájmu bytu. V prípade nájmu bytu užívaného žalobcom na základe nájomných zmlúv uzatváraných vždy len na dobu určitú tomu bolo tak z dôvodu, že na žalobcom užívaný byt sa vzťahuje v súlade s VZN č. XX/XXXX v znení VZN č. X/XXXX a VZN č. X/XXXX Štatút domu pre starších občanov, ktorý predpokladá nájom len na dobu určitú, nakoľko ide o byt, ktorý sa prenajíma špecifickej skupine obyvateľov apo ukončení nájmu jedným nájomcom môže byť takýto byt prenajatý ďalšiemu nájomcovi. Uvedené nevylučuje opakovane prenajať takýto byt predchádzajúcemu nájomcovi za splnenia podmienok Štatútu domu pre starších občanov. Po uplynutí doby nájmu nájomca, ktorý ma uzatvorený nájomný pomer nájomnou zmluvou na dobu určitú zánikom nájmu stratí postavenie nájomcu bytu, a teda sa na neho nevzťahujú ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je obec povinná uzatvoriť s nájomcom bytu zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov. Ďalej namietame tvrdenie žalobcu, že nájom žalobcu je potrebné považovať za nájom na dobu neurčitú. Pri uzatváraní nájomných zmlúv ako dobrovoľného dvojstranného právneho úkonu je nevyhnutné rešpektovať zmluvnú voľnosť účastníkov týchto zmlúv, opakované uzatváranie nájomných zmlúv medzi tými istými zmluvnými stranami nie je protizákonné a vyvodzovať z tohto neplatnosť právneho úkonu prípadne obídenie zákona považujeme minimálne za absurdné a v tomto prípade za vykonštruované žalobcom z dôvodu snahy o nadobudnutie vlastníctva k bytu za "lacný peniaz". V prípade uznania tejto právnej konštrukcie ponúknutej v žalobnom návrhu žalobcom, by toto malo nesmierny negatívny dopad na fungovanie žalovaného v oblasti bytovej politiky,

ktorú je žalovaný pri plnení svojich úloh povinný zabezpečovať. Uvedené umožňuje hlavnému mestu v súlade so zákonom a podľa platnej právnej úpravy SR vykonávať bytovú politiku a zabezpečovať úlohy v tejto oblasti tak, aby chránilo svoj vytvorený bytový fond a nemuselo po každé keď hlavné mesto uzatvorí nájomnú zmluvu (či už na dobu určitú alebo na dobu neurčitú) a nájomca požiada o prevod obstarávať nové byty z dôvodu, že o byty príde pre povinnosti prevodu bytu na nájomcu, čím by prichádzalo o svoj stabilný bytový fond, čo by znemožňovalo hlavnému mestu vykonávať bytovú politiku a zabezpečovať úlohy v tejto oblasti, čo určite nebolo účelom prijatia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Vykonávať bytovú politiku a zabezpečovať úlohy v tejto oblasti môže hlavné mesto len v prípade, že vlastní byty určené na tento účel, čo by nebolo možné v prípade pripustenia právnej konštrukcie žalobcu, nakoľko by hlavné mesto v tomto prípade prišlo takýmto spôsobom o všetky byty, ktoré by bolo povinné predávať za nie trhovú cenu, a obstaranie nových bytov by finančne nezvládlo.

4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, v ktorej odkázal na argumentáciu uvedenú v žalobe. Pokiaľ žalovaný odkazuje na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona nie je zrejmé, akým spôsobom by malo toto ustanovenie súvisieť s ustanovením § 29a ods. 1 zákona a jeho aplikáciou v tomto prípade. Je totiž zrejmé, že § 16 ods. 1 zákona neobsahuje definíciu pojmu nájomca používaného týmto zákonom. Upravuje len prednosť nájomcu s nájomnou zmluvou na dobu neurčitú v prípade, ak sa vlastník domu rozhodne uplatniť svoje dispozičné právo a previesť vlastníctvo k bytu. Neobsahuje však zákaz previesť vlastníctvo bytu na nájomcu s nájomnou zmluvou na dobu určitú v prípade, ak neexistuje nájomca s nájomnou zmluvou na dobu neurčitú k danému bytu. Keďže v prípade žalobcu neexistuje žiadny iný nájomca s nájomnou zmluvou k bytu, § 16 ods. 1 zákona nemožno aplikovať. To samo o sebe nemá vplyv na aplikáciu prechodného ustanovenia § 29a ods. 1 a nasl.. Žalovaný sa opakovaným krátkodobým predlžovaním nájomnej zmluvy na dobu určitú snaží len vyhnúť aplikácii zákona, teda z jeho pohľadu vyhnúť povinnosti predať žalobcovi byt v prípade, ak by s ním uzavreli zmluvu na dobu neurčitú. odporuje, resp. obchádza ho taká nájomná zmluva na dobu určitú, ktorá s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, napĺňa účel zmluvy na dobu neurčitú (dlhodobé uspokojovanie bytových potrieb žalobcu), avšak bola uzavretá len za účelom vyhnutia sa právnej ochrane, ktorú zákon poskytuje podľa žalovaného nájmu na dobu neurčitú. Zámer žalovaného uzatvárať opakovane nájomné zmluvy na dobu určitú v snahe vyhnúť sa prevodu vlastníctva bytu explicitne dokazuje bod 1. a 2. uznesenia mestského zastupiteľstva č. 681/2012. Bez významu nie je ani skutočnosť, že v období od 31.01.2014 do 27.02.2014 a od 31.01.2018 do 14.05.2018 kedy žalobca užíval byt bez písomnej nájomnej zmluvy (čo je aj s ohľadom na vyjadrenie žalovaného nesporné) došlo ku konkludentnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy k bytu na dobu neurčitú. Na tomto nič nemenia ani interné predpisy žalovaného. Ustanovenie zákona nezakazuje predaj bytu, v ktorom je nájomca na dobu určitú.

5. Žalovaný v duplike opätovne dôvodil, že byty boli uznesením Mestského zastupiteľstva predloženým žalobcom určené na bývanie len na dobu určitú, takto sa vlastník bytov a bytového domu rozhodol a určil, že v rámci plnenia úloh v oblasti bytovej politiky bude s týmito bytmi takto disponovať. Uvedené je v súlade so zákonom, nie je to obchádzanie zákona, hlavné mesto koná na základe žiadostí nájomcov a vychádza im v ústrety. Uvedeným postupom dochádza k ochrane bytového fondu, (povinnosť hlavného mesta chrániť zveľaďovať a riadne hospodáriť so svojím majetkom), ktorý môže byť následne používaný v rámci plnenia úloh hlavného mesta. V prípade, názoru žalobcu, že žalovaný obchádza zákon tým, že opakovane uzatvára nájomné zmluvy na dobu určitú a tak sa vyhýba povinnosti podľa § 29a ods. 1 zákona je len potvrdením právneho názoru žalovaného, že pri uzatvorených zmluvách na dobu určitú nie je možné z dôvodu dikcie § 16 ods. 1 zákona previesť vlastníctvo k bytu na nájomcu. Takisto ak v prípade, názoru žalobcu, že žalovaný obchádza zákon tým, že opakovane uzatvára nájomné zmluvy na dobu určitú a tak sa vyhýba povinnosti podľa § 29a ods. 1 zákona je možné dôvodiť, že vyslovenie právnej konštrukcie žalobcu, že možno previesť vlastníctvo k bytom, kde je uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú vyplýva z využitia celej situácie pre to, aby sa títo nájomcovia dostali do vlastníctva bytu za veľmi výhodnú cenu - radovo v stovkách - oproti trhovej cene bytov, ktorá sa pohybuje radovo v sto tisícoch a viac. S poukazom na a žalovaný namieta vyjadrenie žalobcu, že v určitom čase kedy žalobca užíval byt bez písomnej nájomnej zmluvy došlo ku konkludentnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú. Vo zvyšku žalovaný odkázal na jeho skoršie vyjadrenie.

6. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán, svedkyne a oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu, dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam.

7. Žalovaný je výlučným vlastníkom bytu podľa LV č. XXXX (č. l. 33).

8. Žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca dňa 01.03.2012 (č. l. 34) uzatvorili nájomnú zmluvu na predmetný byt. Podľa čl. III bola doba nájmu dojednaná na dobu určitú - do 31.01.2014. Nájom je možné opakovane predlžovať najdlhšie však o dva roky, za splnenia podmienok (...).

9. Žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca dňa 27.02.2014 (č. l. 37) uzatvorili nájomnú zmluvu na predmetný byt. Podľa čl. IV bola doba nájmu dojednaná na dobu určitú - do 31.01.2016. Nájom je možné opakovane predlžovať najdlhšie však o dva roky, za splnenia podmienok (...).

10. Listom zo dňa 10.12.2015 (č. l. 47) požiadal žalobca o prevod vlastníctva bytu.

11. Listom zo dňa 08.01.2016 (č. l. 41) žalovaný oznámil žalobcovi, že predmetný byt nie je možné previesť do jeho osobného vlastníctva nakoľko má uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu určitú.

12. Dodatkom zo dňa 27.01.2016 (č. l. 42) strany predĺžili dobu nájmu na dobu neurčitú do 31.01.2018.

13. Listom zo dňa 08.12.2016 (č. l. 44) požiadal žalobca opätovne o prevod vlastníctva bytu.

14. Listom zo dňa 20.12.2016 (č. l. 45) žalovaný oznámil žalobcovi, že predmetný byt nie je možné previesť do jeho osobného vlastníctva nakoľko má uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.01.2018.

15. Žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca dňa 09.05.2018 (č. l. 46) uzatvorili nájomnú zmluvu na predmetný byt. Podľa čl. IV bola doba nájmu dojednaná na dobu určitú - do 30.04.2020. Nájom je možné opakovane predlžovať najdlhšie však o dva roky, za splnenia podmienok (...).

16. Podľa bodu 3 Uznesenia č. XXX/XXXX zo dňa XX-XX.XX.XXXX (č. l. 63), mestské zastupiteľstvo schvaľuje súhlas so zachovaním možnosti opakovaného predlžovania doby nájmu pri nájmoch uzatvorených na dobu určitú, bez možnosti zmeny doby nájmu na dobu neurčitú.

17. Podľa § 5 ods. 1 VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. XX/XXXX (č. l. 139 a nasl.), mestský byt sa prenajíma na dobu určitú, ktorá neprevýši 3 roky. Po uplynutí troch rokov je možné predĺžiť dobu nájmu mestského bytu na dobu neurčitú. (...)

18. Podľa § 5 ods. 2 VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. XX/XXXX, prenajímateľ v zmluve o nájme bytu uvedie, za akých podmienok bude dobu nájmu bytu predlžovať, pričom jednorazové predĺženie nesmie presiahnuť tri roky, a za akých podmienok ju predĺži na dobu neurčitú. 19. Podľa § 5 ods. 1 VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. X/XXXX (č. l. 151 a nasl.), obecný byt sa prenajíma na dobu určitú, ktorá neprevýši 3 roky (...). Prenajímateľ v zmluve o nájme bytu uvedie za akých podmienok bude dobu nájmu bytu predlžovať, pričom jednorazové predĺženie nesmie presiahnuť 3 roky alebo uvedie za akých podmienok zmení dobu nájmu na dobu neurčitú. Jednou z podmienok zmeny doby nájmu na dobu neurčitú, je aj vykonanie takých zmien, ktorými sa byt stane spôsobilým na bývanie (...).

20. Žalobca počas konania poukázal na nedobromyseľné správanie sa žalovaného. Tieto skutkové okolnosti sa týkajú ešte obdobia trvania nájomného vzťahu žalobkyne spred roku 2008, kedy žalobkyňa ako nájomníčka užívala 6-izbový byt s rozlohou 198 m2 v centre mesta na D. X v W. na dobu neurčitú. V roku 2008 sa zásadne zmenila situácia v predmetnom byte na D. X, z ktorého dôvodu rodina žalobkyne postupne byt opustila. Do bytu začala zatekať voda z otvorenej strechy z dôvodu rekonštrukcie bytového domu. Žalobca následne ďalej žiadal žalovaného o pomoc pri riešení bytovej otázky a ten mu ponúkol až v roku 2012 byt na H. X s nájomnou zmluvou na dobu určitú. Poukazujeme tiež na skutočnosť, že žalobkyňa musela investovať do bytu na H. pred nasťahovaním do týchto položiek: výmena podláh,

oprava okien, sklenená výplň na balkóne, čo je približne vo výške trojročného nájomného na daný byt (43,- EUR x 12 x 3 = 1548,- EUR).

21. Žalovaný dôvodil, že zložitú situáciu žalobcu, ktorý sa ocitol v byte v dome, ktorý bol zreštituovaný na základe zákona Slovenskej republiky riadne prijatého jej zákonodarným zborom nespôsobil a takisto nespôsobil ani ďalšie zdravotné problémy o ktorých píše. Navyše tieto zdravotné problémy nie sú preukázateľne spôsobené práve popísanou situáciou, a preto ich považujeme v tomto spore za právne irelevantné a nepreskúmateľné a takisto nie sú predmetom tohto sporu. Nakladanie s majetkom mesta spĺňa všetky predpoklady vlastníckeho vzťahu k bytom a to voľnú dispozíciu so svojim vlastníctvom bytom, s poukazom na hospodárenie a bytovú politiku Hlavného mesta. To, že bol žalobca o vytopení bytu na D. X v tiesni, sa Hlavné mesto snažilo poriešiť tak, ako mu to ukladali všeobecné záväzné nariadenia a opätovne uvádzame, že sme týmto vyšli v ústrety p. T. tak isto, ako ostatným nájomníkom. Poukazujeme na skutočnosť, že žaloba uvádza svoj petit a to nahradenie vôle na prevod bytu a nie nahradenie vôle na uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, z čoho Hlavné mesto vyvodzuje záver, že žalobkyni nejde o to, aby mala založenú právnu istotu uzatvorením nájomnej zmluvy na dobu neurčitú a tak mala chránený svoj nájomný pomer, ale jej ide o to, aby získala byt za nepomerne nižšiu cenu ako je cena trhová.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

22. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

23. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov. Túto povinnosť obec nemá, ak nájomcom bytu je právnická osoba, ak ide o byt v rodinnom dome alebo ak ide o byt, na ktorý sa nevzťahovala povinnosť previesť vlastníctvo bytu podľa a vlastníctvo tohto bytu prešlo na obec podľa osobitného predpisu.

24. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, povinnosť ustanovená v a a v sa vzťahuje na vlastníkov domov alebo bytov len vtedy, ak nájomca bytu požiadal o prevod vlastníctva bytu do 31. decembra 2016; táto povinnosť nezaniká, ak je vlastníkom domu alebo bytu bytové družstvo a o prevod vlastníctva bytu požiada aj po 31. decembri 2016 nájomca družstevného bytu, ktorý je členom tohto bytového družstva.

25. Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

26. Podľa , ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

27. Podľa , ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu.

28. Podľa , vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.

29. Podľa o obecnom zriadení, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s , ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

30. Žalobca sa žalobou domáhal aby súd nahradil prejav vôle žalovaného pri uzatváraní zmluvy o prevode bytu podľa , nakoľko podľa zákona ako nájomca spĺňa zákonom dané podmienky na takýto prevod. V konaní nebolo sporu o tom, že žalobca dňa 10.12.2015 požiadal žalovaného o prevod bytu a ani to, že o prevod požiadalo 50 % nájomcov bytov v predmetnom bytovom dome. Sporným ale bola aplikácia a výklad zákona v korelácii s už vyššie spomenutým . Žalobca zaujal názor, že dané ustanovenia spolu nesúvisia a sú spôsobilé samostatnej, na sebe nezávislej aplikácie; je preto podľa neho potrebné uvedené ustanovenia vykladať oddelenie a nie vo vzájomnej súvislosti.

31. Pre rozhodnutie vo veci je teda ako prvé a zároveň aj najpodstatnejšie potrebné ustáliť a vyložiť vzájomnú právnu koexistenciu § 16 ods. 1 a § 29a ods. 1 zákona a ich následný dopad na prejednávaný spor. Zo znenia § 16 ods. 1 vyplýva, že ide o generálnu klauzulu otvárajúcu celý rad osobitostí týkajúcich sa vymedzeného okruhu prevodov bytov. Nájomcom musí byť výlučne fyzická osoba a nájom musí byť dohodnutý na neurčitý čas. Veta "ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas" bola do tohto ustanovenia doplnená s účinnosťou od 01.07.2004. Je taktiež potrebné uviesť, že spolu s vytvára základný rámec osobitnej úpravy povinných prevodov bytov a nebytových priestorov. Tieto dve ustanovenia sú od seba závislé a systematicky na seba nadväzujú. Prípadná aplikácia (tak ako to navrhoval aj žalobca) týchto ustanovení samostatne, nie je v súlade s hlavným cieľom časti tohto zákona regulujúcej transformáciu bytového fondu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že " zákona obsahuje nasledovné dve právne normy: # ak je nájom dohodnutý na dobu neurčitú, vlastník môže predať byt len tomuto nájomcovi, # ak je nájom dohodnutý na dobu určitú, vlastník môže predať byt nielen tomuto nájomcovi. Ustanovenie zákona predstavuje obmedzenie zmluvnej voľnosti a dispozície vlastníka s bytom v prípade, že je nájom dohodnutý na dobu neurčitú", tak s takouto konštrukciou nemožno súhlasiť. V citovanom ustanovení sa uvádza hmotný substrát v znení: fyzická osoba a nájom na dobu neurčitú. O tom jednoznačne svedčí expressis verbis znenie dotknutého ustanovenia: "Byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas". Nájomcom tak musí byť výlučne fyzická osoba a nájom musí byť dohodnutý na neurčitý čas. Slovné spojenie "len tomuto nájomcovi" potom jednoznačne predstavuje zákaz previesť byt inému subjektu ako fyzickej osobe, ktorá má predmetný byt v nájme na dobu neurčitú. Vlastník bytového domu je pri odpredaji bytov podľa zákona, týmto ustanovením obmedzený (pri nakladaní s nimi) tak, že byty nemôže predať iným osobám ako týmto ich nájomcom (ak majú zároveň uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú). Naznačeným smerom je ale potrebné poukázať aj na zákona, ktorý ustanovuje, že za určitých podmienok môže byt namiesto takéhoto nájomcu nadobudnúť aj tretia osoba. Ak totiž došlo k zániku nájmu podľa a , k prevodu bytu na tretiu osobu (iný subjekt) môže dôjsť len vtedy, ak tá zabezpečila nájomcovi bytovú náhradu podľa a , , a . Na základe uvedeného je tak zrejmé, že konštrukcia žalobcu ohľadne možného prevodu na iný subjekt (# ak je nájom dohodnutý na dobu neurčitú, vlastník môže predať byt len tomuto nájomcovi, # ak je nájom dohodnutý na dobu určitú, vlastník môže predať byt nielen tomuto nájomcovi) je nesprávna. V komentovanom ustanovení nie je priestor na právnu hypotézu tak, ako ju ponúkol žalobca. Musí ísť o fyzickú osobu s nájmom na dobu neurčitú. Iný prevod zákon počas trvania nájomného vzťahu týmto ustanovením nepripúšťa. Citované ustanovenie zákona totiž poskytuje nájomníkom bytov s nájomnými vzťahmi založenými zmluvami na dobu neurčitú ochranu. Tým zároveň obmedzuje vlastníka bytového domu a to logicky vo vzťahu k všetkým bytom v jeho bytovom dome. Takéto obmedzenie vzhľadom na zmysel a účel využitia bytového domu možno chápať ako obmedzenie vo verejnom záujme. Z toho potom vyplýva, že odpredaj bytu inému ako nájomníkovi nie je v súlade s konštrukciou zákona. Je tak daný cieľ a účel zákona pri prevode bytov na tých nájomcov, ktorý majú dojednaný nájom na dobu neurčitú, a síce zabezpečiť bytové potreby fyzických osôb.

32. Ustanovenie zákona na druhej strane ukladá obci povinnosť prevodu vlastníckeho práva k bytom, ktoré sú v jej vlastníctve na nájomcov. Predmetné ustanovenie bolo do , pretože obce na základe o majetku obcí nadobudli z majetku SR do svojho vlastníctva, okrem iného, aj byty a nebytové priestory ( citovaného zákona) a dovtedajšia právna úprava bytového zákona predmetnú problematiku

neupravovala. Dôvodová správa k tejto zmene okrem iného v poslednej vete uvádza, že "Nové ustanovenie § 29a by malo otvoriť trh s bytmi". Inými slovami povedané, keďže sa obce v priebehu začiatku 90. rokov minulého storočia stali v rámci decentralizácie vlastníkmi rozsiahlej časti bytového fondu, zákonodarca na túto skutočnosť reagoval ustanovením zákona, ktorý ďalej rozvíja pôvodný (nakoľko ten predstavuje základný kameň povinných prevodov podľa

- viď bod 46. rozsudku) a ukladá obci ako vlastníkovi povinnosť za určitých (oproti § 16 sprísnených) podmienok previesť vlastníctvo bytu na nájomcu. Ide o rozvinutie, resp. nadstavbu povinnosti podľa § 16 ods. 1 s odkazom na zmeny v 90. rokoch minulého storočia, čo ale v žiadnom prípade neznamená vypustenie a neaplikovanie § 16 ods. 1 zákona.

33. Osoba oprávnená žiadať o prevod bytu je determinovaná práve § 16 ods. 1 zákona - teda ide o fyzickú osobu, ktorá je nájomcom bytu s nájmom dohodnutým na neurčitý čas. Pri prevode bytu z vlastníctva obce nemôže byť právnická osoba nájomcom, ktorý by bol oprávnený o prevod bytu obec žiadať. Uvedené vyplýva zo systematického, teleologického ako i historického výkladu , a to aj bez toho, aby to bolo nevyhnutné podrobovať špeciálnemu režimu výslovným znením textu. Podľa platnej právnej úpravy ( a contrario a explicitne aj zákona druhá veta), nemôže byť oprávnenou osobou právnická osoba, čím síce dochádza k určitej diskriminácii, avšak táto je odôvodnená legitímnym cieľom zákonodarcu zabezpečiť bytové potreby väčšiny fyzických osôb. Týmto sa prejavuje trend moderného súkromného práva spočívajúci v ochrane slabšej zmluvnej strany, ktorou v tomto prípade je nájomca - fyzická osoba. Uvedené napokon aj priamo vyplýva zo Štatútu domu pre starších občanov a VZN žalovaného. Je nepochybné, že predmetné ustanovenie ako celok nadväzuje na ustanovenie zákona a pri konkrétnych situáciách ho rozvíja. Cieľ zákonodarcu spočívajúci v odpredaji existujúceho bytového fondu do vlastníctva doterajších nájomcov - fyzických osôb s nájmom na dobu neurčitú je tak realizovaný práve predmetnými ustanoveniami

34. Problematiku, resp. celý komplex osobitostí povinných prevodov upravuje v až 18b a až 29b (v prejednávanom prípade a ). Nie je preto možné danú problematiku vykladať izolovaným výkladom jednotlivých právnych noriem bez ich vzájomnej súvzťažnosti a prepojenosti. Išlo by tak o veľmi zužujúci výklad právnych noriem. pri obsahuje nadpis v znení " Osobitné ustanovenia o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome". Ustanovenia právnych predpisov možno interpretovať aj s prihliadnutím na názov časti, do ktorej predmetné ustanovenie patrí. Podľa znenia zákona je zrejmé, že táto časť zákona sa dotýka nájmu fyzickej osoby na dobu neurčitú a následného postupu pri prevode bytu do vlastníctva výlučne tohto nájomcu. Ods. 2 komentovanej právnej normy už ale obsahuje iba strohé slovo "nájom". To isté platí aj o slove "nájomca". Ods. 1 komentovaného zákonného znenia má na mysli nájomcu - fyzickú osobu s nájmom na dobu neurčitú, kým v ďalších ustanoveniach tohto zákona je možné sa stretnúť už iba so slovným pomenovaním "nájomca". Vzhľadom na uvedené, je argumentácia žalobcu, že "zákonodarca v zákona nerozlišoval medzi nájmom na dobu určitú a neurčitú. Predmetná povinnosť obce sa preto vzťahuje na všetkých nájomcov, ktorý splnia tam určené podmienky" nedôvodná. Je pravdou, že obsahuje iba slovo "nájomca", avšak je zrejmé, že sa jedná o nájomcu fyzickú osobu s nájmom na dobu neurčitú, a to z dôvodu, že uvedené priamo vyplýva z , ktorý pre uvedenú problematiku prevodov bytov na nájomcov predstavuje základnú premisu a preto už nemusí rozlišovať medzi nájmom na dobu určitú a neurčitú. Ustanovením sú dané základné mantinely predmetnej problematiky, pričom ako prechodné ustanovenie toto iba ako nadstavba ďalej rozvíja a upravuje dodatočne (neskôr) vzniknutú situáciu. Ak by tieto dve ustanovenia spolu nesúviseli (tak ako to tvrdil žalobca), nebol by vedený v prechodných ustanoveniach, ale taktiež v osobitnej časti, ktorá by výslovne samostatne a osobitne ustanovovala podmienky tak, ako tomu je v prípade . Tým by bol dosiahnutý účel a stav, ktorý tvrdí žalobca - aj tak by ale muselo toto ustanovenie na odlíšenie obsahovať definíciu nájomcu a dĺžky nájmu a nie len všeobecný odkaz na slovo nájomca, ktorý je pre účely povinných prevodov determinovaný práve ustanovením .

35. Žalobca nemá nárok na prevod bytu do jeho vlastníctva, a to z dôvodu, že nespĺňa zákonom vyžadované podmienky. Uvedené samo o sebe znamená zamietnutie jeho žaloby.

36. Aj napriek uvedenému záveru, súd k argumentácii žalobcu o nedobromyseľnom konaní žalovaného, resp. jeho postupu v rozpore s dobrými mravmi a absolútnej neplatnosti zmlúv v časti doby nájmu, uvádza, nakoľko je táto argumentácia právne nedôvodná, nasledovné. Pokiaľ žalobca mal za to, že

žalovaný pri opakovanom uzatváraní zmlúv a dodatkov na dobu určitú vedome a úmyselne obchádzal § 16 ods. 1 zákona s následkom absolútnej neplatnosti týchto zmlúv v časti dĺžky nájmu, pričom toto konanie je aj v rozpore s dobrými mravmi, tak súd v tomto smere uvádza, že počas celého obdobia, čo strany medzi sebou uzatvárali uvedené zmluvy bolo v platnosti VZN žalovaného č. X/XXXX. Uvedené VZN v § 5 zakladajú mechanizmus a podmienky predlžovania doby nájmu. S ich znenia je zrejmé, že ide o možnosť predĺženia na dobu neurčitú, a to po splnení určitých podmienok. Predmetné ustanovenie nijakým spôsobom nekonštituuje povinnosť žalovaného bez ďalšieho predĺžiť nájomné zmluvy na dobu neurčitú. Ide iba o možnosť, nie povinnosť. Taktiež z uznesenia č. XXX/XXXX vyplýva, že mestské zastupiteľstvo schválilo súhlas so zachovaním možnosti opakovaného predlžovania doby nájmu pri nájmoch uzatvorených na dobu neurčitú, bez možnosti zmeny nájmu na dobu neurčitú. Uvedeným VZN žalovaný v súlade s SR, a , a realizoval svoje garantované a zverené normotvorné oprávnenia. Z pevne zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný postupoval v súlade s uvedenými VZN, vydaným uznesením č. XXX/XXXX. Nie je tak priestor ani na rozpor s dobrými mravmi. Na základe (dobré mravy), nemožno zakladať súdnym rozhodnutím doteraz neexistujúce povinnosti vlastníka. Uvedený postup by viedol k porušeniu a , a 2 SR. Žalovaný konal v zmysle týchto noriem a dokumentov; v nich je obsiahnutá doba nájmu mestského bytu na dobu určitú s možnosťou predĺženia na dobu neurčitú. Následným uznesením č. XXX/XXXX bola možnosť tohto predĺženia z doby určitej na dobu neurčitú už zamedzená. Ústavné normotvorné (právotvorné) oprávnenie obce vydávať VZN je v SR ohraničené predmetom úpravy. Obec môže nariadenia vydávať vo veciach územnej samosprávy. Len v rozsahu územnej samosprávy je obec ako normotvorca (právotvorca), resp. ako komunálny tvorca práva autonómny. S autonómnym rozhodovaním podľa SR vo veciach územnej samosprávy súvisí aj autonómne prijímanie a vydávanie VZN obce. Vo všetkých zmluvách a dodatkoch bola dohodnutá doba nájmu na dobu určitú s možnosťou (nie povinnosťou) jej predĺženia. Obec môže normotvornú právomoc podľa SR vo veciach vlastníctva bytov a nebytových priestorov uplatniť len v rozsahu . Predmetné dokumenty a VZN žalovaného neboli nijakým, na to príslušným a povolaným, orgánom vyhlásené za odporujúce zákonu a Ústave SR, čo znamená, že ak žalovaný konal v ich medziach a v ich súlade, nie je možné skonštatovať jeho účelové protiprávne konanie. Skúmanie týchto dokumentov a VZN, resp. ich súladnosti v zmysle námietok žalobcu navyše neprináleží civilnému súdu v občianskoprávnom konaní o nahradenie prejavu vôle.

37. Pokiaľ žalobca poukazoval na situáciu iných nájomcov v bytovom dome, súd uvádza, že išlo o absolútne iný skutkový stav. Tieto skutočnosti v plnej miere vyplývajú z konania sp. zn. .

38. Žalobca žalobou účelovo žiada o prevod bytu do svojho výlučného vlastníctva, a to aj napriek skutočnosti, že nespĺňa zákonom vyžadované podmienky (predpoklady). Uvedené nemožno nahradiť ani ponúknutým výkladom, či poukázaním na konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi (oboje bola navyše v konaní vyvrátené). Ako bolo spomenuté vyššie, pokiaľ si žalovaný v rámci zákona zákonne nastaví mechanizmus prideľovania a nakladania s nájomnými bytmi, nie je možné od neho nad rámec požadovať aj ich prevod do vlastníctva nájomcu - navyše ak ten nespĺňa zákonné podmienky na takýto prevod. Ide o popretie samotného princípu nájomných bytov, resp. sociálnej oblasti bytovej politiky, ktorú je žalovaný pri plnení svojich úloh povinný zabezpečovať. Súd sa týmto v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného uvedenej v bode 3. rozsudku.

39. Záverom, ustanoveniami v spojení s pri prevode bytu do vlastníctva nájomcu výslovne vyžaduje nájomcu ako fyzickú osobu (v čase podania žaloby žalobca spĺňa), nájom na dobu neurčitú (žalobca nespĺňa), povinnosť obce uzavrieť zmluvu do 2 rokov od požiadania a o prevod vlastníctva musí požiadať najmenej 50 % nájomcov bytov (žalobca spĺňa). Keďže žalobca nesplnil všetky uvedené podmienky - nájom na dobu neurčitú, ktoré platná zákonná úprava na takýto prevod vyžaduje, nie je jeho "nárok" daný a dôvodný.

40. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených, nárok žalobcu posúdil ako nedôvodný a žalobu v plnom rozsahu zamietol.

41. Žalovaný mal vo veci plný úspech, avšak keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, pričom žiadne ani nežiadal priznať, súd mu podľa nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.