Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-52-1999.pdf
PDF · 68.63 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/52/1999
Uznesenie
Okresný súd Galanta v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, pobočka Galanta, Z. Kodálya 1629/48, Galanta, IČO: 30 807 484, proti povinnému: INTERTOP - DELTA spol. s r.o. so sídlom Šárdska 386, Matúškovo, IČO: 31 419 542, z Obchodného registra SR ex offo vymazaný dňa 19.05.2011, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., exekútorský úrad so sídlom Blahova 13, Skalica, o vymoženie 4.657,27 eura a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, v ktorom súd poverením č. 5202 * 001713 zo dňa 20.01.1999 poveril súdneho exekútora JUDr. Lýdiu Hladíkovú vykonaním exekúcie v prospech oprávneného, na vymoženie pohľadávky vo výške 4.657,27 eura (140.305,- Sk) a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, č. 99/1995 a č. 99a/1995 zo dňa 04.08.1995. Nástupcom povereného súdneho exekútora, ktorý bol z funkcie odvolaný je JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD.
2. V priebehu konania súd zistil, že povinný dňa 19.05.2011 zanikol výmazom z Obchodného registra SR, a to bez právneho nástupcu.
3. Zároveň preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že exekučný titul - vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta č. 99/1995 a č. 99a/1995 zo dňa 04.08.1995, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.02.1997 a dňa 27.08.1995 sú rozhodnutiami, ktoré možno vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie povinnosti. Lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je považovaná za prekluzívnu a jej uplynutím zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Rozhodnutie sa stáva právne neúčinným a nemôže byť ďalej podkladom pre vykonanie exekúcie súdnym exekútorom (exekučným titulom). Na preklúziu práva súd prihliada ex offo v každom štádiu konania.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, zákon č. 233/1995 Z.z. (ďalej "Exekučný poriadok"), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6. Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom v rozhodnom čase, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
9. Na základe vyššie uvedených skutočností, pri kumulácii viacerých dôvodov na zastavenie exekúcie rozhodol súd tak, že exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko exekučný titul sa stal neúčinným v dôsledku preklúzie dňa 17.02.2000, tzn. ide o dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý nastal skôr (povinný zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 19.05.2011).
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
13. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
14. S poukazom na ust. 243j Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko exekučný titul sa stal neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty v roku 2000. Vzhľadom na uvedené súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko tento mal dostatočný časový priestor na predloženie podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, čo však opomenul. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: „ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie“.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.